Cieľom predmetu je poskytnúť študentom prehľad v súčasnosti existujúcich a rozvíjajúcich sa vyučovacích koncepciách doma a v zahraničí.
Zelina, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 2000
Hidličková, D.: Alternatívní pedagogické koncepce. Č. Budejovice, 1994
Kasíková, H.: Kooperativní učení, kooperatvní škola. Praha: Portál, 1997
Kovaliková, S. – Olsenová, D.: Integrované tematické vyučovanie. Bratislava, 1996
Klein Sándor: Gyermekkôzpontú iskola, Tankonyvkiad´Budapest, 2003
Rýdl, K.: Alternativní pedagogické hnutí v současné spoločnosti. Brno, 1994
Rogers, C.J.: Sloboda učiť sa
Valenta, M.: Waldorfská pedagogika a jiné alternatívy. Olomouc: PF VP, 1993
Bertrand, Y.: Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 1998
Vznik alternatívnych škôl prvej polovice 20. storočia (Waldorfská, Jenská, Daltonská, Freineta, Montessoriovej). Alternatívne školy druhej polovice 20. storočia (Rogersova koncepcia, ITV, Zsolnayho škola, Otvorená škola, projektové vyučovanie, globálna výchova, atď.). Modelovanie reformnej školy – prognóza.
Oboznámiť študentov so základmi andragogiky a poskytnúť vedomosti o možnosti výchovy dospelého človeka ako spôsobu na získanie vyššieho stupňa zrelosti.
Prusáková, V., Základy andragogiky I, Bratislava 2005
Peres I., Aspekty výchovy a vzdelávania v antike a v spisoch Nového zákona, Bratislava: Academia Christiana, 2001
Perhács, J. a kol.:: Multidimenzionálne aspekty výchovy a vzdelávania, Nitra 2005
Perhács, J., Základy teórie výchovy dospelých, Bratislava: Obzor, 1986
Perhács, J., - Paška, P., Dospelý človek v procese výchovy, Bratislava: Stimul, 1995
Perhács, J., Utváranie osobnosti dospelého človeka v procese vzdelávania, Bratislava: NOC 1995
Hotár, V. – Paška, P. – Perhács, J. a kol.: Terminologický a výkladový slovník – Výchova a vzdelávanie dospelých – Andragogika, Bratislava: SPN, 2000
Terminologická problematika, vývoj andragogiky v zahraniční (zvlášť Hanselmann, Pöggeler,) a na Slovensku (Paška, Perhács, Švec, Prusáková), jej členenie ako modernej vedy, koncepcie andragogiky, vzťah andragogiky k iným vedám, zvlášť k pedagogike.
hodnotenie
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s oblasťou aplikovanej lingvistiky, hlavnými prístupmi, oblasťami skúmania v medzidisciplinárnom kontexte, a demonštrovať použitie lingvistických teórií pre praktické účely, zameraním hlavne na aspekty týkajúce sa vyučovania a učenia sa cudzieho jazyka.
• Cook, G. – Seidlhofer, B.(eds): Principle and Practice in Applied Linuistics. Oxford: OUP, 1997.
• Cook, G.: Applied linguistics. Oxford: OUP, 2001.
• Corder, P. Introducing Applied Linguistics. London: Pelican Books, 1985.
• Crystal,D.: The Cambridge Encyclopedia of Language. Cambridge: CUP, 1991.
• Finegen, E. – Besnier, N.: Language: Its Structure and Use. New York: Harcourt, Brace, Jovanovich, 1979.
• Krashen, S.: Second Language Acquisition and Second Language Learning. New York: Pergamon Press, 1981.
• Kurtán, Zs.: Linguistics and the English Language. Veszprém: University Press, 1999.
• McCarthy, M.: Discourse Analysis for Language Teachers. Cambridge: CUP, 1991.
• Richards, J.- Platt, J.- Weber, H.: Longman Dictionary of Applied Linguistics. London: Longman, 1990.
• Wardaugh, R.: An Introduction to Sociolinguistics. Oxford: Basil Blackwell, 1990.
Aplikovaná lingvistika
Hlavné prístupy a vývojové trendy aplikovanej lingvistiky. Lingvistika a sociálny kontext. Hovorcovia a spoločnosti. Jazyková rozmanitosť. Jazyk, kultúra a myšlienka. Interpretačná teória, reč ako sociálna interakcia. Jazykové funkcie, sociálny kontext používania jazyka. Analýzy prehovoru. Multilingvalnosť, multikulturalizmus, medzikultúrna komunikácia. Plánovanie jazyka, jazyková politika. Plánovanie učebnej látky a sylabov. Štúdiá gramotnosti a orálnosti: vizuálne a sluchovo-hlasové kanály komunikácie. Lingvistická spôsobilosť, teoretická lingvistika a pedagogická gramatika. Analýza chýb, komunikačné stratégie. Kontrastívna lingvistika, aplikované kontrastívne štúdie. Zásady a postup prekladania/tlmočenia. Jazyk používaný pre špecifické účely.
písomná skúška
Seminár sa predpokladá byť úzko spätý s prednáškou a mieriť na dávanie študentom hlbší a širší perspektívny prehľad americkej literatúry 20. storočia.
• Lauter, P. et. al.: The Heath Anthology of American Literature. Boston: Houghton Mifflin Company, 2005.
• Baym, N.: The Norton Anthology of American Literature. New York: Norton & Company, 2003.
• Gilbert, S.: The Norton Anthology of Literature by Women. New York: Norton & Company, 2005.
• Hart, J. D. ed.: The Oxford Companion to American Literature. Oxford: OUP, 1995.
• Baštín, Štefan A Short History of American Literature., Bratislava: Univ. Komenského, 1995.
• Cunliffe M., ed.: The Penguin History of Literature: American Literature to 1900. London: Penguin, 1993.
• Cunliffe M., ed.: The Penguin History of American Literature: American Literature since 1900. London: Penguin, 1993.
• Ruland R. –Bradbury M.: From Puritanism to Postmodernism – a History of American Literature. London: Penguin, 1991.
Literatúra dvadsiateho storočia v USA videla výstup národa, a bolo užitočné v ich tvorbe. Hodiny ponúkajú ukážky týchto hlasov a pomáha študentom rozumieť ako „Amerika“ je neustále znovu objavená. Pre nedostatok času prednášky nemôžu odpovedať všetky otázky, preto inštruktor sa spolieha na získavania prieskumov triedy. Hodiny ukazujú výber y najvýznamnejších diel z tejto doby, ktorý pomáha študentom rozumieť ako „Amerika“ je konštantne znovu vytvorená. Z dôvodu časového obmedzenia na prednáške, inštruktor husto spolieha sa na analýzu diel vytvorené študentmi na seminároch. Hlavné diela spracované počas seminárov sú najdôležitejšie texty danej doby. Romány a poviedky - Hemingway, Faulkner, Scott Fitzgerald, Steinbeck, Kurt Vonnegut, Saul Bellow, básne – W. C. Williams, e.e.cummings, R. Lowell, A. Ginsberg, S. Plath, drámy – Tennessee Williams, Eugen O'Neil, E. Albee, atď .
ústna skúška
Cieľom predmetu je sústrediť sa na široký okruh anglickej literatúry pre deti. Predmet poskytuje stručný prehľad histórie britskej detskej literatúry, pričom kladieme kľúčové otázky týkajúce sa jej charakteru: V čom je detská literatúsa odlišná od dospelej literatúry? Ako to čítajú deti a aké kritické reakcie sú vhodné zo strany dospelých? Mimoriadna pozornosť sa venuje javom literárneho nezmyslu a žánram fantastickej literatúry.
• Carpenter, H. – Prichard, M: The Oxford Companion to Children’s Literature. Oxford: OUP, 1995.
• Hunt, P.: An Introduction to Children’s Literature. Oxford: Oxford University Press, 1994.
• Hunt, P. (ed.): International Companion Encyclopedia of Children’s Literature. London: Routledge, 1998.
Predmet zahŕňa nasledujúce okruhové oblasti: Začiatky detskej literatúry (I. Watts, J. a A. Taylor, E. Lear, W. de la Mare); Rozprávky a ľudové príbehy (pôvod, štruktúra, klasifikácia); Moderné príbehy – literárny nezmysel (Lewis Carroll), symbolické rozprávky (Oscar Wilde), príbehy o zvieratách (Rudyard Kipling, B. Potter, K. Grahame, A. A. Milne, E. B. White); Kontroverzné prvky (Roald Dahla); Ďaľšie typy modernej fantázie (C. S. Lewis, J. R. R. Tolkien); Fantastické romány (P. Dickinson, A. Garner, J. K. Rowling, Ph. Pullman); Realistické príbehy – sociálne a rasové námety (Ch. Dickens, M. Twain, H. Beecher-Stowe), rodinný príbeh, školský príbeh.
ústna skúška
Prvé písané jazykové pamiatky nemeckej menšiny na území Uhorského kráľovstva sú texty z oblasti práva. Krásna literatúra v širšom zmysle slova sa objavuje iba od 15. storočia. Tlačený text sa dostal do Uhorska prostredníctvom nemeckých tlačiarov, a od 1. polovice 16. storočia zohrávajú stále dôležitejšiu rolu (napr. tlačiareň Honterus v Sibiu-Herrmannstadt, alebo tlačiarne Hoffgreff a Heltai v Kluži. Predovšetkým kolonizáciou Nemcov v 18. storočí sa významne rozširuje nemecký písaný literárny trh.
Cieľom seminárov je poskytnúť študentom základné vedomosti o nemecky písanej literatúre v Uhorsku. Okrem „vysokej literatúry“ budú prezentované aj iné literárne druhy (napr. detské riekanky, literárne texty písané v nárečiach) a nové literárne trendy v 20. storočí (lokálne kroniky, memoáre).
Budeme analyzovať (vzájomné) kontakty s rakúskou a nemeckou literatúrou (por. najnovšie literárne aktivity presídlencov v Nemecku) ako aj literárne texty literátov píšucich v dvoch alebo troch jazykoch (Márton Kalász, Bradean-Ebinger, V. Koch).
GRUNEWALD/SIENERTH: Deutsche Literatur im östlichen und südöstlichen Europa. München, 1997.
MÁDL/MOTZAN: Schriftsteller zwischen (zwei) Sprachen und Kulturen. München: VSK, 1999.
METZLER, O. (Hrsg.): Gespräche mit ungarndeutschen Schriftstellern. Pécs/Budapest: Tankönyvkiadó, 1985.
SCHWOB, A.: Deutsche Literatur Ostmittel- und Südosteuropas. 19. und 20. Jahrhundert. München: VSK, 1992.
SIENERTH, Stefan (Hrsg.): Die deutsche Literatur Siebenbürgens. Von den Anfängen bis 1848. I. Halbband. München, 1997.
SZABÓ, J.: Ungarndeutsche Literatur der siebziger und achtziger Jahre. Eine Dokumentation. München/ Budapest, 1991.
V rámci seminárov budú analyzované nasledovné tematické okruhy: význam škôl v stredoveku, jazykové kontakty, prebrané slová z nemčiny do maďarčiny a slovenčiny, maďarské/slovenské slová v nemčine, kníhtlačiarnictvo, literárne kruhy, nemecké divadlo v Sedmohradsku a v Uhorsku, nemecká tlač, nemecká literatúra po 1945, aktuálna situácia: literatúra ako médium pre zachovanie identity.
Cyklus bude prezentovať dokumenty v nemeckom jazyku (listiny, zákonníky, dokumenty samospráv a pod.) v Karpatskej kotline. V stredobode pozornosti seminárov budú začiatky nemeckej literatúry, analýzy literárnych druhov a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými národnými literatúrami.
Cieľom kurzu je sprostredkovanie zásad a kritérií, ktoré treba zohľadňovať pri pozorovaní vyučovacieho procesu. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri zostavovaní vyučovacej hodiny, získajú si prehľad sociálnych foriem, jednotlivých fáz, aktivít učiteľa a žiaka, ako aj využitia médií.
ZIEBELL, B.: Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. München: Goethe Institut, 2002.
Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. Videosequenzen. DVD.
STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.
Materiály dostupné na internete
Semináre sú zamerané na nasledovné tematické okruhy: techniky pozorovania vyučovacieho procesu, metodicko-didaktické aspekty pozorovania, rola učiteľa a pozorovanie vyuč. procesu.
Semináre tvoria teoretický základ praktických vedomostí, ktoré si študenti získavajú v rámci pedagogickej praxe – náčuvu.
Cieľom kurzu je zostavenie vyučovacej hodiny, celková príprava na vyučovanie a jeho koordinácia. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri plánovaní a zostavovaní vyučovacej hodiny.
BIMMEL, P./KAST, B./NEUNER, G.: Deutschunterricht planen. München: Goethe Institut, 2003.
STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.
Materiály dostupné na internete
Na základe odporúčanej literatúry sa skúmajú metódy a možnosti zostavovania vyučovacej hodiny, interakcie, možnosti sprostredkovania vedomostí. Študenti porovnávajú tradičné metódy a postupy s novými, modernými, pričom ich využívajú pri zostavení vlastnej modelovej vyučovacej hodiny. Svoje poznatky zahrnú v seminárnej práci, zároveň sa vypracovávajú návrhy konkrétnych plánov na konkrétne vyučovacie hodiny.
Vypracovanie a odovzdanie diplomovej práce podľa Smerníc rektora UJS.
Po dohode s vedúcim DP vo zvolenej téme.
Vedenie študenta pri písaní diplomovej práce vo zvolenej problematike. Návrh povinnej a odporúčanej literatúry. Kontrola súladu anotácie s cieľom diplomovej práce. Priebežné konzultácie s vedúcim DP.
Účelom predmetu je umožniť študentom, aby akívne mohli používať dramatické techniky z predchádzajúceho kurzu Techniky dramatickej výchovy vo výučbe angličtiny I. Druhá časť semestra sa spolieha na tvorivost študentov a chce ich povzbudiť, aby už známe techniky aj samostatne používali. Ďalším cieľom je posmeliť ich na vytvorenie vlastných dramatických projektov a plánov vyučovacích hodín, a dať im možnosť ich vyskúšať v triede.
• Phillips, S.: Drama with Children. Oxford: Oxford University Press, 1999.
• Machková, E.: Metodika dramatické výchovy. Praha: Artama, 1999.
• Valenta, J.: Metody a techniky dramatické výchovy. Praha: Agentúra Strom, 1997.
• Neelands, J.: Structuring Drama Work. Cambridge: Cambridge University Press, 1990.
• Maley, A. – Duff, A.: Drama Techniques in Language Learning. Cambridge: CUP, 1982.
• Beall, R.: Improvisation with Favourite Tales. London: Heinemann, 1992.
• Johnstone, K.: Impro: Improvization and the Theatre. London: Menthuen Publ., 1989.
• Machková, E.: Základy dramatické výchovy. Praha: SPN, 1980.
• Wesely, P.: The Games Book. Yale Drama Children's Theater, 1994.
Po preopakovaní základných techník dramatickej výchovy, študenti vytvoria vlastné dramatické cvičenia na vyučovanie slovnej zásoby a gramatiky. Ďaľšie témy kurzu: Používanie dramatických hier v základnej škole. Dráma v gymnáziu. Dráma a dospelí. Nacvičovanie vlastnej hry a režírovanie.
seminárna práca
Hlavným cieľom predmetu je pomáhať študentom pri písaní diplomovej práce. Téma a presný názov práce ju vybratý už na konci štvrtého polroka. V priebehu semestra konzultant určuje základný materiál na štúdium a čítanie, okrem ktorých študent hľadá aj ďalších zdrojov v knižniciach a na internete. Po ich prediskutovaní študent načrtne hlavnú štruktúru a potom napíše aj samotnú diplomovú prácu.
Závisí od vedúcej diplomovej práce.
Závisí od vedúcej diplomovej práce.
diplomová práca
Cieľom diplomového seminára je poskytnúť kandidátovi vo forme individuálnych konzultácií intenzívnu odbornú pomoc. Vysoký počet kreditov je zdôvodnený vysokou vedeckou hodnotou diplomovej práce.
ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.
LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.
MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.
POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.
ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.
Individuálna.
Cie1om seminára ja rozvíjať interpretačnú schopnosť študentov pomocou komparatívnej analýzy filmu a literatúry.
1. CHATMAN, Seymour, Story and Discourse. Narrative in Fiction and Film. Cornell U.P, Ithaca and London, 1978.
2. McGREGOR–WHITE (ed.), Reception and Response. Hearer Creativity and Analysis of Spoken and Written Texts. Routledge, London–New York, 1990. Ch. 9.: Robert Sharpe: ‘Where Interpretation Stops’
3. HACKER–PRICE, Take Ten Contemporary British Film Directors. Clarendon, Oxford, 1991. (Ch. 9. ’Nicolas Roeg’, pp. 349-380.)
4. ORR – NICHOLSON (ed.), Cinema and Fiction. New Modes of Adapting, 1950-1990. Edinburgh U.P, Edinburgh, 1992.
5. BRANIGAN, Edward, Narrative Comprehension and Film. Routledge, 1992.
6. REYNOLDS, Peter (ed.), Novel Images. Literature in performance. Routledge, London, 1993.
7. McFARLANE, Brian, Novel To Film. An Introduction to the Theory of Adaptation. O.U.P, Oxford–New York, 1996.
8. VERDONK–WEBER (ed.), 20th Century Fiction. From Text to Context. Routledge, London–N.Y., 1995. (Ch. 9: Simpson–Montgomery: Language, Literature and Film: The Stylistics of Bernard MacLaverty's Cal.)
testy, referáty
Obsahom seminára sú najznámejšie literárne texty z anglickej a americkej literatúry a ich filmové adaptácie. Poukazuje sa na rôzne špecifické črty jednotlivých žánrov, odlišnosti a možnosti. Dôraz sa kladie aj na intermediálne vzťahy. Seminár sa zaoberá s nasledovnými literárnymi dielami a s ich filmovými adaptáciami: Great Expectations, The Scarlet Letter, Orlando, 1984, Clockwork Orange.
seminárna práca
Cieľom prednášok je oboznámenie poslucháčov s historickými, teoretickými a metodickými aspektmi spoločensko-vedného skúmania menšín, hlavne etnických a národnostných menšín, ktoré charakterizujú špecifickosti a jednotlivé typy vzťahov medzi väčšinovým národom a národnostnými a etnickými skupinami žijúcich v multietnickej spoločnosti. V rámci predmetu získajú poslucháči prehľad o historických, spoločensko-štrukturálnych a demografických zmenách národnostných a etnických menšín, v prvom rade maďarskej menšiny na Slovensku. Oboznámia sa s charakteristickými črtami multikulturálnej spoločnosti vyvinutej na území so zmiešaným obyvateľstvom. Zvlášť sa preberajú interetnické vzťahy medzi väčšinovým spoločenstvom a menšinami v jednotlivých historických obdobiach, ktoré môžu byť integračného, asimilačného alebo segregačného charakteru. Nakoniec sa analyzujú korene predsudkov a stereotýpií interetnických vzťahov.
Filep Tamás Gusztáv – Tóth László: A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918-1998. Budapest 1998.
Barša Pavel: Politická teorie multikulturalismu. Brno 1999.
Zeľová Alena at al.:Minoritné etnické spoločenstvá na Slovensku v procesoch spoločenských premien. Bratislava 1994.
Marger N. Martin: Ethnic Relations. American and Global Pespectives. Belmont California 1991.
Úvod. Menšiny - etnické a národnostné menšiny. Teórie národa a etnicity. Multikulturálne spoločnosti. Etnické charakteristiky SR z historického aspektu. Spoločensko-štrukturálne charakteristiky národností na Slovensku. Maďarská národná menšina a jej spoločenské charakteristiky. Maďarská národná menšina a jej demografické charakteristiky. Rómska otázka – etnický alebo sociálny problém? Typy interetnických vzťahov – integrácia, asimilácia, segregácia. Predsudky, stereotypie a diskriminácia v interetnických vzťahoch.
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s rôznymi aspektami írskeho života, tradície, dejepisu, zemepisu a kultúry. Ďaľším cieľom je vidieť írsku literatúru ako výraz kultúry a národného charakteru. Pomocou zaznamenaných materiálov študenti môžu precestovať všetky miesta, kde sa narodili najznámejšie írske mýty a legendy.
• Ross, D.: Ireland – History of a Nation. Geddes & Grosset, 2002.
• Walsh, B.: The Struggle for Peace in Northern Ireland. London: Hodder Murray, 2000.
• Walsh, C. (ed.): Dislocation – Stories from a New Ireland. New York: Carroll & Graf, 2003.
• McDowall, D.: An Illustrated History of Britain. London: Longman, 1989.
• Foster, R. F.: The Irish Story. London: Penguin Books, 2001.
• O’Connor, F. (ed.): Classic Irish Short Stories. Oxford: Oxford University Press, 1985.
• Celtic Mythology, Geddes & Grosset, 2001.
DVD material:
• A Short History of Ireland, IMC vision, 2004.
• Irish Myths and Legends, Delta Entertainment, 2003.
• Discover Ireland – Land of Majesty, Quantum Leap Group, 2004.
Predmet zavedie študentov do histórie Írska, od ranných čias až do podpísania zmluvy "Veľký Piatok" v 1998. Študenti dostanú všeobecný prehľad niektorých klúčových udalostí a vývojových trendov írskeho dejepisu, a zaoberajú sa s nasledujúcimi tematickými okruhmi: Írsko a Írovia – krajina a ľudia; Zemepis, regióny; Írske mýty a legendy; Dedičstvo Keltov; Normanské a Alžbetínske vojny; Revolúcia; "The Troubles"; Írsko a budúcnosť – "írsky zázrak". Témam ako sú každodenný život, zvyky a tradície, írska literatúra a umenie sa tiež venuje pozornosť.
seminárna práca
Oboznámiť študentov so zásadami spracovania lexiky v rámci jednotlivých druhov slovníkov, získať vedomosti o vzniku slovníkov, vedieť sa orientovať v rámci nemeckých a medzinárodných projektov v oblasti lexikografie.
Brauße, U./Viehweger, D. (Hrsg.) (1992): Lexikontheorie und Wörterbuch, Tübingen: Niemeyer.
Engelberg, S. / Lemnitzer, L. (2001): Lexikographie und Wörterbuchbenutzung, Tübingen: Stauffenburg Verlag, D+I.
IDS (1976): Probleme der Lexikologie und Lexikographie, Düsseldorf (Jb IdS, Sprache der Gegenwart 39).
Konerding, K.-P./Lehr, A. (Hrsg.) (1997): Linguistische Theorie und lexikographische Praxis, Tübingen: Niemeyer. [I]
História lexikografie, vývoj nemeckej lexikografie. Zásady zostavovania slovníkov, druhy slovníkov, špeciálne slovníky, problematika nadnárodných slovníkov.
Účel tohoto predmetu je oboznámiť študentov štruktúrami anglických slov; analyzovať lexikálne vzťahy a preštudovať praktiky lexikografie.
• Bauer, L.: English Word-formation. Cambridge Textbooks in Linguistics. Cambridge: CUP, 1983.
• Carter, R.: Vocabulary.Applied Linguistic Perspectives. London - NY: Routledge, 1992.
• McCarthy, M.: Vocabulary. Oxford: OUP, 1990.
• Aitchison, J.: Words in the Mind. An Introduction to the Mental Lexicon. Oxford: Blackwell, 1987.
• Hartmann, R.R.K. (ed.): Lexicography: Principles and Practice. London. AP, 1983.
• Kipfer, B. A.: Workbook on Lexicography. Exeter: University of Exeter, 1984.
• Matthews, P.H.: Morphology: an Introduction to the Theory of Word Structure. Cambridge: Cambridge University Press, 1974.
• Kvetko, P.: English Lexicology. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2005.
Lexikológia, lexikografia
Predmet zopakuje základné pojmy už známe študentom z ich predošlých lingvistických štúdií ako napr. slovo, slovná jednotka, morfémy, alomorfy a formatívy. Bližšie prizerá na lexikálne vzťahy a rozdielne tvary zloženia slov. Po zamerím sa na základné zásady lexikografických definícií, študenti majú príležitosť štúdovať o rôznych typoch slovníkov a o stručnej histórii slovníkov vo Veľkej Británii a v USA. Nakoniec sa prediskutuje použitie slovníkov v triede.
písomná skúška
V rámci analýzy učebníc približujeme študentom problémy pri tvorbe učebníc a ich evaluácii na základe predmetu nemčina ako cudzí jazyk. Okrem potrebných teoretických poznatkov sa budeme zaoberať procedurálnymi problémami. Aktuálne učebnice budú analyzované z hľadiska ich koncepcie a možností používania v praxi.
BAUSCH, K.R./CHRIST, H./KRUMM, H.-J. (Hrsg.): Handbuch Fremdsprachenunterricht. 5., unv. Aufl. Stuttgart: UTB, 2007.
BUNG, P.: Systematische Lehrwerkanalyse: Untersuchung zum Einsatz von Contentanalysen für die Lehrwerkforschung und Lehrwerkkritik. Kastellaun, 1977.
HELBIG, G./GÖTZE, L./HENRICI, G./KRUMM, H-J. (Hrsg.): Deutsch als Fremdsprache. Berlin (HSK; 19.1-2), 2001.
KAST, B./NEUNER, G, (Hrsg.): Zur Analyse, Begutachtung und Entwicklung von Lehrwerken für den fremdsprachlichen Deutschunterricht. Berlin/München/ /Wien/Zürich/New York: Langenscheidt, 1994.
LÜGER, H-H. (Hrsg.): Landeskunde und Lehrwerkanalyse. Konstanz (Beiträge zur Fremdsprachenvermittlung aus dem Konstanzer SLI; 22), 1991.
V rámci seminárnych cvičení budú prezentované a analyzované predovšetkým učebnice, ktoré sa najviac používajú v praxi vyučovania nemčiny ako cudzieho jazyka. V procese ich analýzy sa budeme venovať hlavne nasledovným oblastiam: zručnosti, resp. čiastočné zručnosti (čítanie, písanie, počúvanie, hovorenie), krajinovedné a kultúrne aspekty. Okrem tradičných učebníc v podobe kníh budú skúmané aj novšie formy, ako PC, CD-ROM, Internet a tematizované z hľadiska ich aplikovateľnosti vo vyučovaní nemčiny ako cudzieho jazyka.
Predmet oboznámi študentov aktuálnou situáciou vo VB a v USA, a preto hlavný fókus sa mení podľa zmien a udalostí, ktoré sa neustále uskutočnia vo svete a v týchto krajinách. Avšak hlavné tematické okruhy budú nasledovné: politický život, voľby, ochrana životného prostredia, starostlivosť o zdravie a život v dvadsiatom prvom storočí.
• Fiedler, J.: America in Close-Up. London: Longman, 1990.
• Bromhead, P.: Life in Modern America, New York: Longman, 1991.
• Chafe, W.C.: The Unfinished Journey. America Since WWII. New York: OUP, 1991.
• Stevenson, D.K.: American Life and Institutions. Washington: USIA, 1987.
• Gellén, J.: Readings in American Civilization. Budapest: TK, 1991.
• McDowall, D.: Britain in Close-up. London: Longman, 1993.
• Storry, M. – Childs, P. (eds.): British Cultural Identities. London: Routledge, 1997.
• Lee, S. J.: Aspects of British Political History, 1914-1995. London: Routledge, 1996.
• Sked, A. – Cook, Ch.: Post-War Britain. London: Penguin, 1990.
• American and British newspapers and magazines
testy, referáty
Predmet sa zaoberá s nasledujúcimi tematickými okruhmi: Život v Británii a v USA (aktuálne debaty o identite a multikulturalizmus); Britskí a americkí ľudia; Regionálne rozdiely; Vláda; Parlament a monarchia; Americká a britská kultúra; Systém vzdelania; Zábava a médiá; Šport a kultúra; Súčasná britská a americká kultúra: nové smery v umení a v divadle. Británia a USA v správach.
seminárna práca
Hlavným cieľom predmetu je umožniť budúcim učiteľom aby vedeli sústavne a zásadne zhodnotiť materiály aby si mohli vybrať vhodné materiály na jazykové kurzy, identifikovať ich slabosti a silné stránky, prípadne navrhovať doplnkové materiály. Ďalším účelom je zoznámiť študentov s veľkým počtom možných spôsobov použitia médiových prostriedkov pri modernom výučovaní cudzích jazykov.
• Cunningsworth, A.: Evaluating and Selecting EFL Teaching Material. London: Heinemann, 1984.
• Harmer, J.: The Practice of English Language Teaching. London: Longman, 1991.
• Doff, A.: Teach English. Cambridge: Cambridge University Press, 1988.
• Riddel, D.: Teach Yourself – TEFL. London: Hodder Education, 2001.
• Wright, A.: Pictures for Language Learning. Cambridge: Cambridge University Press, 1989.
• Dudeney, G.: The Internet and the Language Classroom. Cambridge: CUP, 2007.
• Windeatt, S. – Hardisty, D. – Eastment, D.: The Internet. Oxford: OUP, 2000.
• Cooper, R. – Lavery, M. – Rinvolucri, M.: Video. Oxford: Oxford University Press, 1991.
• Grundy, P.: Newspapers. Oxford: Oxford University Press, 1993.
• White, G.: Listening. Oxford: Oxford University Press, 1998.
• Lee, W. R.: Language Teaching Games and Contests. Oxford: Oxford University Press, 1986.
• Morgan, J. – Rinvolucri, M.: Once Upon a Time. Cambridge: CUP, 1988.
• Porter Ladousse, G.: Role Play. Oxford: Oxford University Press, 1987.
• Harris, M. – McCann, P.: Assessment. London: Heinemann, 1994.
• Madsen, H. S.: Techniques in Testing. Oxford: Oxford University Press, 1983.
Analýza učebnej látky
Predmet sa zaoberá s otázkami plánovania a zorganizovania učenia a vyučovania. Študenti sa zoznámia základnými princípmi plánovania, analyzujú adaptácie učebnicových aktivít, pričom hodnotia a navrhujú vlastné aktivity. Demonštrované je použitie rôznych učebných pomôcok (vizuálne, audiovizuálne, autentické, tabuľa, stolový spätný projektor, počítač, video). Časť predmetu tvoria aj otázky testovania cudzích jazykov spolu so základnými pojmami ako sú napríklad dôvody pre testovanie, typy testov alebo návrh a administrácia testov.
písomná skúška
Cieľom predmetu je popísať systémy manažérstva kvality v škole. Vysvetliť najznámejšie modely, a to model TQM, EFQM a ISO 9000 a ich vzájomné vzťahy. Popísať postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.
Albert, S.: Rozvoj kvality v škole, Bratislava, MC, 2002
Albert, S.: Manažérstvo kvality – TQM v škole, Dun. Streda, Lilium Aurum, 2001
Albert, A.- Turek, I.: Kvalita školy. Bratislava: KIPaP MtF STU, 2005
Freeman, R.: Quality Assurance in Training and Education, London, Kogan Page, 1993
Mizla, M.: Manažérstvo kvality. Prípadové štúdie, Košice, Oriens, 1998
Albert, A.: Manažérstvo kvality – TQM v škole. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2001
Súbor noriem STN EN ISO 9000 STN ISO 8402. Akosť – Slovník. Bratislava, 1991
Tribus, M.: When the District Opts for Quality Management. What´s a Superintendant Supposed to Do? The British Council, 1994
Setényi, J.: A minőség kora, Budapest, Roabe, 1999
Definícia pojmu kvalita a popis systémov manažérstva kvality v škole (TQM, EFQM, ISO 9000). Vnútorné hodnotenie školy (otvorené a riadené sebahodnotenie). Postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.
Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky.
ADAMZIK, K.: Sprache: Wege zum Verstehen. Tübingen/Basel: Francke (UTB; 2172), 2001.
Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft. Berlin/New York: de Gruyter: die entsprechenden Bände
HOFFMANN, L. (Hrsg.): Sprachwissenschaft. Ein Reader. 2., verbesserte Aufl. Berlin/New York, 2000.
LINKE, A./NUSSBAUMER, M./PORTMANN, P. R.: Studienbuch Linguistik. Tübingen: Niemeyer, 1998.
LYONS, J.: Einführung in die moderne Linguistik. München: C. H. Beck, 1995.
MÜLLER, H. M. (Hrsg.): Arbeitsbuch Linguistik. Paderborn/München/Wien/Zürich: Ferdinand Schöningh. (UTB; 2169), 2002.
Témou seminárov je úvod do problematiky lingvistického popisu súčasného nemeckého jazyka, diskusia základných pojmov a metód. V rámci seminárov sa budú riešiť fonetické, gramatické, sémantické a pragmatické aspekty modernej jazykovedy. Náležitá pozornosť sa bude venovať novým trendom v spoločenských vedách, predovšetkým aspekty kognitívnej lingvistiky a interkulturality.
Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky
CRUSE, A./HUNDSNURSCHER, F./JOB, M./LUTZEIER, P. R. (Hrsg.): Lexikologie. Ein internationales Handbuch zur Natur und Struktur von Wörtern und Wortschätzen. Berlin: de Gruyter, 2002 (= Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft; 21).
LÖBNER, S.: Semantik. Eine Einführung. Berlin/New York: De Gruyter, 2003.
LYONS, J.: Semantik. München: Beck, 1983.
SCHIPPAN, T.: Lexikologie der deutschen Gegenwartssprache. 2. unveränd. Aufl. Tübingen: Niemeyer, 2002.
SCHWARZE, Ch./WUNDERLICH, D. (Hrsg.): Handbuch der Lexikologie. Königstein/Ts.: Athenaeum, 1985.
V centre druhej časti kurzu stojí problematika sémantiky. V rámci seminárov sa budeme zaoberať základnými pojmami, ako vymedzenie pojmu sémantika ako a) súčasť semiotiky; b) ako významová stránka jazykového znaku; vzťahy sémantika – lexikológia, sémantika – textová lingvistika; sémantické teórie; slovo ako unilaterálna vs. bilaterálna veličina a pod. Predostrieme problémy všeobecnej (univerzálnej) sémantiky a špeciálnej sémantiky aj z kontrastívneho aspektu (nemčina – slovenčina – maďarčina).
V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.
GENETTE, G.: Palimpseste. Die Literatur auf zweiter Stufe. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1993.
NÜNNING, A./NÜNNING, V.: Erzähltheorie transgenerisch, intermedial, interdisziplinär. Trier.: WVT Wissenschaftlicher Verlag, 2002.
OROSZ, M.: Intertextualität in der Textanalyse. Wien: Österreichische Ges. f. Semiotik, 1997.
OROSZ, M.: „Az elbeszélés fonala“. Narráció, intertextualitás, intermedia¬litás. Budapest: Gondolat Kiadó, 2003.
RAJEWSKY, I.: Intermedialität. Tübingen/Basel.: UTB, 2002.
WOLF, W.: Intermedialität: Ein weites Feld und eine Herausforderung für die Literaturwissenschaft. In: FOLTINEK, H./LEITGEB, Ch. (Hrsg.): Litera¬turwissenschaft: intermedial- interdisziplinär. Wien: Verlag der österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2002.
V centre pozornosti stoja nasledovné tematické okruhy: pojem intertextuality a -mediality, klasifikácia intertextuálnych foriem u G. Gennette a M. Orosz; intertextualita v konkrétnych textoch /analýza/; intermediálne formy u I. Rajewskej a W. Wolf; literatúra a hudba.
V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.
BIRUS, H. (Hrsg.): Hermeneutische Positionen. Schleiermacher - Dilthey - Heidegger – Gadamer. Göttingen: Vandenhoeck und Ruprecht, 1982.
FIGAL, G.: Der Sinn des Verstehens. Beiträge zur hermeneutischen Philosophie. Stuttgart: Reclam, 1996.
GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode. 5. Aufl. Tübingen: J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1986.
GRONDIN, J.: Einführung in die philosophische Hermeneutik. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1991.
MANFRED, F.: Das individuelle Allgemeine. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1977.
ŠPET, G. G.: Die Hermeneutik und ihre Probleme. Freiburg: Karl Alber, 1993.
SZONDI, P.: Einführung in die literarische Hermeneutik. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1975.
Druhá časť kurzu je zameraná na teórie literárnej hermeneutiky. Definícia pojmov, resp. interpretácia majú umožniť vymedziť pojem hermenautiky v rámci ostatných vedeckých teórií (štrukturalizmu, dekonštrukcie, ...). V seminároch budú predostreté témy ako hermeneutika v antike, kresťanská hermeneutika, hermeneutika v období reformácie a osvietenstva ako aj začiatky novodobej hermeneutiky. Porovnáva sa Diltheyho hermeneutika s hermeneutickou filozofiou Heideggera s hermeneutikou Gadamarsa.
Budeme analyzovať poeticitu a fikcionalitu literárnych textov (P. Ricœr). Ďalšie tematické oblasti prednášok budú: Protihermenetické tendencie, lingvisticko-štrukturalistický prelom, Derrodova kritika jazyka, dielo Paula de Mana: Die Unlesbarkeit des Textes.
Cieľ tohto kurzu je (1) poskytnúť komplexný prehľad o hlavných lingvistických trendov v dvadsiatom storočí lingvistiky, (2) ukázať vplyv hlavných lingvistických vývojových trendov na analýzu anglického jazyka, a (3) poukázať na dôležité výchovné lingvistické implikácie.
• Asher, R. E. et al (ed): The Encyclopedia of Language and Linguistics. Vol. 1-10. Oxford: Pergamon Press, 1994.
• Bolinger, D.: Aspects of Language. New York: Harcourt Brace Jovanovich, New York, 1975.
• Crystal, D.: The Cambridge Encyclopedia of Language. Cambridge: CUP, 1991.
• de Beaugrande, R. – Dressler, W. U. : Introduction to Text Linguistics, London: Longman, 1981.
• Kurtán, Zs.: Linguistics and the English Language. Veszprém: University Press, 1999.
• O’Grady, W. – Dobrovolsky, M. – Katamba, F.: Contemporary Linguistics. An Introduction. London and New York: Longman, 1996. .
• Wardaugh, R : An Introduction to Sociolinguistics. Oxford: Basil Blackwell, 1990.
• Yule, G.: The Study of Language. Cambridge: CUP, 1993.
Prehľad anglickej lingvistiky
Komunikácia, doména lingvistík, hodnoty analýz; myšlienkové smery (moderné trendy) v lingvistike dvadsiateho storočia; Štrukturalizmus a zásady Saussura; Funkčné vetné perspektívy: Pražský lingvistický krúžok; Americké prístupy k lingvistike: americkí antropológovia a ich vplyv; Kodaňská škola: jazyk ako znakový systém; Hlavné charakteristické črty transformačnej generatívnej gramatiky (Chomsky), teoretické dôsledky generatívnej teórie; Výrazné postavy v britskej lingvistike a ich vplyv; Systematická lingvistika a Austrálska škola lingvistiky (M..K. Halliday); Nové vývojové trendy v sémantike; Rozsah pragmatiky, teória Speech act; Vývojové trendy v textovej lingvistike, prístupy k diskurznej analýze; konverzačná analýza; Revolúcia korpusu , hlavné otázky korpusovej lingvistiky.
písomná skúška
Osvojenie si základných okruhov pedagogickej psychológie, aplikovaných v pedagogickej činnosti. Nové smery školskej psychológie. Využívanie psychických zákonitostí na zvýšenie efektivity výchovno-vyučovacieho procesu.
Cangeloni, J.S.: Strategie řízení třídy, Portál Praha, 1994
Ďurič, L. a kol.: Pszichológia a tanítók számára, SPN Bratislava, 1980
Ďurič, L. a kol.: Učiteľská psychológia, SPN Bratislava, 1982
Gajdošová, E.: Školský psychológ, Príroda Bratislava, 1998
Hvozdík, J.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1986
Linhart, J.: Základy psychologie učení, SPN Praha, 1982
Teoreticko-metodologické problémy pedagogickej i školskej psychológie. Vzdelávací a školský vývin žiaka. Učebná činnosť, učebné možnosti a učebný výkon žiaka. Sebapoznávanie pedagóga vo výchovnej práci. Poznávanie žiaka pozorovaním a inými pedagogicko-psychologickými spôsobmi. Analýza vzťahu rodič-dieťa, učiteľ-žiak. Sociometrické techniky na vytvorenie optimálnej sociálnej klímy triedy. Problematika nadaných a ťažko prispôsobivých žiakov vo výchovno-vyučovacom procese.
Cieľom prednášky je predstaviť viacčlenné lexémy jazyka na štrukturálnej, sémantickej a pragmatickej rovine a kontrastívne analyzovať pevné slovné spojenia v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku, zároveň poskytnúť študentom prehľad o súčasných výskumoch v oblasti frazeológie a paremiológie.
BURGER, H.: Phraseologie. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt, 1998.
FLEISCHER, W.: Phraseologie der deutschen Gegenwartssprache. Tübingen: Niemeyer, 1997.
FÖLDES, Cs./KÜHNERT, H.: Hand- und Übungsbuch zur deutschen Phraseologie. Budapest, 1994.
PALM, Ch.: Phraseologie. Tübingen: Narr, 1996.
Prednáška má poskytnúť študentom základné vedomosti o nemeckej frazeológii. Po vysvetľovaní základných pojmov poskytneme v pozadí nemeckého a maďarského jazyka prehľad o problematike a metódach výskumu frazeológie v súčasnosti. Ťažisko prednášok tvoria charakteristiká frazeologických jednotiek, predovšetkým idiomaticita, stabilita a reprodukovateľnosť. Budú sa diskutovať možnosti aplikácie výsledkov frazeologického výskumu v praxi, aké sú napr. jazykové hry a zostavenie frazeologických slovníkov.
Zoznámiť sa s interdisciplinárnymi vednými oblasťami a naučiť sa komparáciu jednotlivých pedagogických vedných disciplín aj v rámci vednej disciplíny.
K.Németh Mária: Neveléstan, Pécs 2000
Németh, A.: Ehrenhard, S.: Reformpedagógia, Budapest 2002
Prucha: Moderní pedagogika
Zelina: Alternatívne školstvo, Iris Bratislava, 2000
Vymedzenie vedy a vedných disciplín. Komparácia jednotlivých vedných disciplín. Interdisciplinárne vedné oblasti a možnosti komparácie. Komparácia ako vedecká metóda. Komparácia a sinergizácia.
Hlavným cieľom druhej časti výstupovej školskej praxe je pokračovať prácu, ktorá sa začala v predošlom semestri, a oboznámiť študentov ďalšími praktickými stránkami učenia na rôznych školách.
Počas semestra študenti musia navštíviť niekoľko vyučovacích hodín na základnej alebo strednej škole, v jazykovej škole alebo na univerzite a pozorovať ich podľa predbežne prediskutovaných kritérií. Študenti dostanú domáce práce, ako sú napr. príprava rôznych častí plánov vyučovacích hodín alebo zbieranie nápadov týkajúcich sa pozorovaných javov.
seminárna práca
Hlavným cieľom súvislej výstupovej praxe je dať študentom možnosť výstupu v skutočnom školskom prostredí po skončení ich povinnej školskej praxe, kde sa už uskutočnili návštevy vyučovacích hodín, mikroučenia a diskusie plánov hodín.
Študenti zapísaní na súvislú výstupovú prax kontaktujú inštruktora z Katedry modernej filológie zodpovedný za predmet a dohodnú miesto ich praxe, ktorý može byť na základnej alebo strednej škole, v jazykovej škole alebo na univerzite.
V prvej časti semestra študenti sa zoznámia s triedou, vedúcim učiteľom, vybavením školy a časťou učebného plánu, ktorú majú učiť. Nasleduje vypracovanie študijných plánov pod vedením zodpovedného inštruktora. Potom študent má učiť niekoľko hlavných blokov, ktoré sú vždy sledované diskusiou.
komplexné hodnotenie aktivity poslucháča
Osvojiť si základy psychológie osobnosti, typológie osobnosti a charakteristické vlastnosti, zručnosti jednotlivých typov, ktoré napomáhajú k optimalizácii edukačného procesu.
Atkinson: Pszichológia, Osiris Budapest, 2000
Gajdošová, E.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1995
Balcar, K.: Úvod do studia psychologie osobnosti, Chrudim, Mach, 1991
Carver-Sheier: Személyiségpszichológia, Osiris, Budapest, 2001
Forgács, J.: A társas érintkezés pszichológiája, Kairosz, Budapest, 1990
Hall, C.S.-Lindzey, G.: Psychologia osobnosti, SPN, Bratislava, 1997
Kulcsár, Zs.: Személyiség – pszichológia,Tankönyvkiadó, Budapest, 1975
Nákonečný, M.: Psychologie osobnosti, Academia, Praha, 1995
Míček: Duševná hygiena, SPN Praha, 1986
Pálhegyi, F.: Személyiséglélektani kalauz, Tankönyvkiadó, Budapest, 1985
Peck, D.-Whitlow: Személyiségelméletek, Gondolat, Budapest, 1983
1. Úvod do psychológie osobnosti
2. Základné pojmové vymedzenia: osobnosť a jej štruktúra
3. Typológia osobnosti a jej teoretické zázemie
4. Hypokrat a jeho typológia
5. Freud a psychoanalýza
6. Pavlov a jeho vymedzenia
7. Kretschmer a typologia
8. Eysenck, Jung a ich teórie osobnosti
9. Rogers a rogerianstvo
10. Maslow a pyramída životných potrieb
11. Spranger a jeho typologické vymedzenie
12. Allport a zásady zdravej osobnosti
13. Referencie osobnosti v školskej praxi
Teória psychológie osobnosti ako špeciálnej vednej oblasti psychologických vied – rôzne smery: psychoanalytický, behavioristický, fenomenologický. Osobnosť ako jedinečná danosť a originalita jednotlivca. Vzájomný vplyv dedičnosti a prostredia. Inteligencia a jej meranie, rozptyl. Typológia osobnosti podľa predstaviteľov psychológie (Pavlov, Eysenck, Jung, Rogers, Spranger). Kontinuita a diskontinuita osobnosti. Rozvoj kreativity. Psychomotorické tempo a temperament. Sebarealizácia podľa Maslowa. Osobnosť a neuróza. Zásady duševnej hygieny.
Oboznámiť študentov s teoretickými poznatkami o výchove a s možnosťou uplatnenia vedomostí i mimo vyučovania, a to smerom k rodine, mimoškolským výchovným zariadeniam.
Opata, R.: Teória a prax mimotriednej výchovy, SPN, Bratislava 1990
Palouš, R.: Čas výchovy, Praha, 1992
Zelina, M.: Humanizácia v školstve, Bratislava, 1993
Miesto predmetu v systéme vied o výchove. Vznik, vývin a úlohy personálnej a sociálnej výchovy. Návody na tvorivé a praktické riešenie otázok v procese vyučovania. Praktické riešenie otázok výchovy smerom k rodine, škole a mimoškolským zariadeniam vo vzťahu k rozvíjajúcej sa osobnosti žiaka. Individuálny prístup pedagóga k žiakom.
Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.
Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005
Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995
Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997
Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998
Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993
Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.
Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.
Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy
Pedagogické programy ZŠ/SŠ
Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov
Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike.
Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.
Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy
Pedagogické programy ZŠ/SŠ
Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov
Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike
Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním. Súčasťou súvislej pedagogickej praxe sú aj aktívne vystúpenie (odučenie hodín) študenta na základných a na stredných školách.
Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy
Pedagogické programy ZŠ/SŠ
Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov
Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi a študentmi v prostredí ZŠ a SŠ. Polovica pedagogickej praxe (tj. 20 hodín) sa realizuje na základných školách, druhá polovica (tj. 20 hodín) na stredných školách.
Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike.
Predmet dá prehliadku anglo-americkej poézie 20. storočia.
* Greenblatt, Stephen (ed.), The Norton Anthology of English Literature, New York: Norton, 2006.
• Baym, Nina, et al., The Norton Anthology of American Literature, New York: Norton 1994.
• Bercovitch, Sacvan (ed.), The Cambridge History of American Literature, vol. V, VIII.,
Cambridge: CUP, 2003.
• Brooks, C. – Robert Penn Warren, Understanding Poetry, New York: Holt, Rinehart and Winston,
1960.
• Cook, Jon (ed.), Poetry in Theory: An Anthology, 1900-2000, Oxford: Blackwell, 2004.
• Mazzaro, Jerome (ed.), Modern American Poetry: Essays in Criticism. New York: David McKay,
1970.
Na seminároch sa pracuje s rôznymi dielami básnikov: Ezra Pound, T. S. Eliot, Robert Frost, W. C.
Williams, e.e. cummings, Hilda Doolittle, Charles Olson, Laurence Felringhetti, Allen Ginsberg,
Sylvia Plath, language-poézia, W. B. Yeats, W. H. Auden, Dylan Thomas, Ted Hughes, Seamus
Heaney. Hlavný dôraz bude vkladaný na analýzu jednotlivých diel, aby študenti sa naučili pracovať
a interpretovať s poetickými textami.
seminárna práca
Zoznámiť sa s vplyvom rodiny na výchovu dieťaťa a s výchovnými štýlmi rodín. Ako spolupracovať s rodinou, aké spoločné programy môžu byť pre deti s rodičmi.
Gordon, T.: P.E.T., A szulői eredményesség tanulása, Gondolat Budapest, 1990
Mérei, F.: Társ és csoport, Akadémiai Kiadó, Budapest, 1989
Ranschburg, J.: Szeretet, erkölcs, autonómia, Gondolat Kiadó Budapest, 1984
Satirová, V.: Kniha o rodine, SVAN Praha, 1994
Rozinajová, H.: Pedagogika rodinného života, SPN Bratislava, 1988
Výchovné štýly. Úplne a neúplne rodiny. Náhradná rodinná starostlivosť Hodnotová orientácia rodín a škôl. Vzťah pedagóga a rodiča. Vzťah školy a rodičov. Úlohy a možnosti kooperácie vo výchove. Dvojkoľajnosť vo výchove. Vplyvy rovesníckych skupín. Formálne a neformálne stretnutia.
Pripraviť učiteľov na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami.
FENWICKOVÁ, E., WALKER, R.: Sexuálna výchova. Bratislava, Cesty 1996.
KLEMENTA, J., MALÁ, L.: Somatologie a antropologie. SPN Praha, 1987, 504s.
NAGY, M.: Humánbiológia. Lilium Aurum, Dunajská Streda, 2006, 250 pp.
POSPÍŠIL, M.: Biológia človeka I. Prírodovedecká fakulta UK Praha, 1998, 340s.
PREVENDÁROVÁ, J.: Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava, SPN 2000.
SIELERT, U., KEIL, S., HERRATH, F., WENDEL, H. A KOL.: Sexuální výchova. Praha, Trizonia 1994.
Možnosti školy a učiteľov pri realizácii výchovy k manželstvu a rodičovstvu a sexuálnej výchovy. Princípy a zásady sexuálnej výchovy, metodický postup. Fyzické a psychické zmeny v období dospievania. Pohlavie, rod a rodové stereotypy. Priateľstvo, láska a vývin partnerského vzťahu. Anatómia a fyziológia pohlavných orgánov. Sexualita. Sexuálna orientácia. Plánované rodičovstvo, antikoncepcia. Sexuálne prenosné infekcie. Sexuálne násilie a zneužívanie detí. Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva.
1. Výchova k manželstvu a rodičovstvu – poslanie predmetu
2. Psychosexualita – vymedzenie, definovanie, charakteristika podľa veku
3. Freudova vývinová škála a jej odkazy pre výchovu
4. Úlohy sexuálnej osvety – podľa stupňov školského vzdelávania
5. Obdobie predpuberty, puberty a adolescencie
6. Láska a jej poslanie
7. Partnerstvo, manželstvo
8. Príprava na rodičovstvo
9. Učebné osnovy pre II. st. ZŠ
10. Učebné osnovy pre SŠ
11. Psychosexuálne deviácie a prevencia
12. Úlohy triedneho učiteľa v prevencii a osvete
13. Videozáznamy a ich rozbor
Výchova k rodičovstvu a manželstvu a sexuálna výchova - definície
Postoje vychovávateľov a kompetencie triedneho učiteľa
Psychoanalytické teórie: pudovosť (libido, agresia)
Behavioristické názory a teórie
Duševná hygiena a jej poslanie v školskom prostredí
Príprava hodín a ich prezentácia
Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.
BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.
ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.
PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.
REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.
SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.
VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.
WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.
V rámci prednášok sa budeme zaoberať nasledovnými tematickými okruhmi: Základné pojmy historickej jazykovedy, Synchrónny a diachrónny aspekt pri skúmaní jazyka, metódy výskumu diachrónnej lingvistiky. Vývojové etapy nemeckého jazyka: spoločné črty indoeurópskych jazykov, charakteristiká germánskych jazykov, dôležité zmeny vo fonetickom systéme (tzv. erste und zweite Lautverschiebung), v slovnej zásobe a v syntaktickej štruktúre.
Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.
BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.
ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.
PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.
REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.
SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.
VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.
WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.
Počas prednášok študenti majú získať základné vedomosti o vývojových tendenciách nemeckého jazyka, resp. o metódach historickej jazykovedy. Po vysvetľovaní základných pojmov budú z hľadiska diachrónie predstavené hlavné vývojové trendy a objasnené základné výskumné metódy. Poukazujeme na prechodné obdobie zo starej hornej nemčiny do novej hornej nemčiny. Vyzdvihujeme pritom najdôležitejšie zmeny v oblasti fonetického systému, slovnej zásoby a stavby vety.
Zároveň poskytneme informácie o vývoji nemeckej ortografie, predovšetkým so zreteľom na ortografickú reformu v posledných rokoch minulého storočia.
BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.
GOOSSENS, J.: Deutsche Dialektologie. Berlin/New York: De Gruyter, 1977.
LÖFFLER, H.: Dialektologie. Eine Einführung. Tübingen: Narr, 2003.
NIEBAUM, H./MACHA, J.: Einführung in die Dialektologie des Deutschen. Tübingen: Niemeyer, 2006.
V rámci prednášok budeme skúmať teoretické a praktické otázky nemeckej dialektológie na pozadí historickej gramatiky. Po vymedzovaní najdôležitejších základných pojmov, ako podstata, predmet a metódy dialektológie a pod. predstavíme rôzne koncepcie (napr. modely Groossensa a Löffnera), výskumné metódy , interpretácie výsledkov v rámci práce s jazykovými atlasmi. Budeme vyzdvihovať pritom vnútorné a vonkajšie faktory. Úvodom do problematiky „modernej dialektológie“ budeme prezentovať niekoľko projektov (výskum berlínskeho nárečia a tzv. „Erp-Projekt“.
Oboznámiť študentov so školským systémom SR a so spôsobom riadenia regionálneho školstva.
1. ALBERT, S.: Riadenie školstva a školský manažment. Komárno: UJS, 2006
2. ALBERT, S.: O riadení v školstve. Košice: TU KIP, 1999
3. BENEDEK, I.: Pedagógiai vezetés, a vezetés pedagógiája. Budapest: OKKER, 1995
4. HORVÁTHOVÁ, K. 2010. Kontrola a hodnotenie v školskom manažmente. Bratislava : Iura Edition. ISBN 978-80-8078-329-7
5. OBDRŽÁLEK, Z., HORVÁTHOVÁ, K. a kol. 2004. Organizácia a manažment školstva. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN. ISBN 80-10-00022-1.
6. HORVÁTHOVÁ, K., MANNIOVÁ, J. 2008. Úvod do školského manažmentu. Bratislava : Axima, Ivanka pri Dunaji. ISBN 978-80-969178-6-0
7. HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra: ENIGMA. ISBN 80-89132-29-4
8. EGER. L. 2006. Řízení školy při zavádění školního vzdělávacího programu. Praha: Fraus. ISBN 80-7238-583-6
9. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. Vybrané kapitoly ze školního managementu pro pedagogické pracovníky. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 80-244-1415-5.
10. SVĚTLÍK., J. 2006. Marketingové řízení školy. Praha : ASPI, a. s. ISBN 80-7357-176-5
Popísať školský systém SR a spôsob riadenia regionálneho školstva. Popísať systém pedagogického riadenia ZŠ a SŠ a oboznámiť študentov so systémom financovania regionálneho školstva. Zriaďovatelia škôl, školská kultúra a spôsob voľby školského manažmentu.
Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie
- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine
- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,
- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,
- aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.
BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.
DITTMAR, N.: Grundlagen der Soziolinguistik. Ein Arbeitsbuch mit Aufgaben. Tübingen: Niemeyer, 1997.
LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.
VEITH, W. H.: Soziolinguistik: Ein Arbeitsbuch. Tübingen: Narr, 2005.
Prvá časť kurzu sa zaobera otázkami sociolingvistiky. Je to lingvistická disciplína, ktorá má za úlohu skúmať sociálne predpoklady jazykových rozdielov a zmien. Budeme tematizovať vzťahy jazyk – spoločnosť – kultúra. Ďalšie tematické okruhy sú stratifikácia jazyka a spoločnosti (triedy, skupiny, sociolekty), jazyková geografia, dialektológia, jazyk, používanie jazyka – vyjadrenie idiolektálnych rozdielov, jazyková personilizácia; diškurz, jazykové plánovanie, jazyková politika, kreolizácia, pidginizácia, dvojjazyčnosť zo sociolingvistického a jazykovo-didaktického aspektu. V rámci kurzu bude tematizovaný „medzijazyk“ ako jazykovo-didaktická kategória, jazyk považujeme za prostriedok socializácie a za prostriedok kultúrnej integrácie.
Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie
- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine
- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,
- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,
aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.
AMMON, U.: Die deutsche Sprache in Deutschland, Österreich und in der Schweiz. Berlin/New York: De Gruyter, 1995.
AMMON, U.: Die internationale Stellung der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1991.
BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.
CSERNUSNÉ Ortutay, K./FORINTOS, É.: (szerk.): Nyelvi jogok. Veszprém: Egyetemi Kiadó, 2000.
LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.
Europäisches Abkommen über Regional- und Minderheitssprachen, 1992.
Aktuálne štúdie k tematike
Témy druhej časti kurzu tvoria základné problémy jazykovej politiky ako novej jazykovednej disciplíny. Rozlišujeme pojmy jazyková politika (Sprachpolitik) a politika jazykov (Sprachenpolitik). Budú sa tematizovať najdôležitejšie oblasti jazykovej politiky, ako napr. jazyk politiky, feministická jazykoveda, politika jazykov, riešenie vzťahov medzi viacerými jazykmi. Patria sem ešte základné pojmy plánovania jazyka, úloha nemeckého jazyka v Európskej únii, aktuálna situácia nemeckého jazyka v Strednej Európe, motívy voľby cudzích jazykov ako politický problém, nemčina v tieni angličtiny ako svetového jazyka, jazykové a politické aspekty na úrovni stredných a vysokých škôl, jazykovo-politické otázky osvojovania si prvého a druhého jazyka, učiteľ CJ ako jazykový politik, názory na jazykovú politiku a plánovanie jazyka v odbornej literatúre, jazyková politika v Nemecku po znovuzjednotení Nemecka, jazyková politika a plurilingvizmus.
Vysvetliť základné pojmy a najdôležitejšie súvislosti sociológie.
Andorka, R.: Bevezetés a szociológiába, Budapest, 1997
Bauman, Z.: Myslet sociologicky netradiční uvedení do sociologie, Praha, 2000
Giddens, A.: Szociológia, Budapest, 1995
Úvod. Sociológia ako veda. Dejiny sociológie. Metódy sociológie. Sociálna štruktúra a sociálna stratifikácia. Sociológia mesta a dediny. Spoločenská mobilita a migrácia. Základné demografické skupiny. Sociológia menšín. Národ, národnostné a etnické skupiny. Sociológia výchovy a školstva. Sociológia kultúry a náboženstva. Sociológia deviácií. Sociológia životného spôsobu.
Poskytnúť repertórium rečového vývinu, komunikačných zručností.
Prehľad špecifických vývinových porúch učenia – dysgrafie, dyslexie, dysortografie a ich reedukácie, korekcie v podmienkach vyučovacieho procesu.
Lechta, V.: Logopédia, PdF UK Bratislava, 1992
Gósi, M.: A beszédészlelés és értés zavarainak korai kiszűrése, MTA Budapest, 1995
Sovák, M: Logopedie, SPN Praha, 1972
Sovák, M.: Nárys speciálny pedagogiky, SPN Praha, 1992
Vašek, Š.: Špeciálna pedagogika, SPN Bratislava, 1994
Zelinková: Poruchy učenia, Portál Praha, 2000
Optimálny rečový vývin detí, stimulácia slovnej zásoby, optimálny rečový model. Patologický vývin reči – dyslalia, balbuties, tumultus sezmonis, nasalita a i. Špecifické poruchy učenia a ich reedukácia, korekcia. Screening logopatie, dielčieho oslabenia výkonu, percepcie, laterality. Individuálna integrácia žiakov s poruchami komunikačných zručností. Spracovanie individuálneho vzdelávacieho plánu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.
Text tvorí základnú jednotku medziľudskej komunikácie, hlavne pri prenose a fixovaní vedomostí. To znamená, že v čase globalizácie a tzv. informačnej revolúcie zohrajú rôzne texty veľmi dôležitú rolu.
V centre pozornosti stojí okrem teoretických otázok v okruhu textuality problematika produkcie a recepcie textov. Mimoriadnu pozornosť venujeme novým textovým typom, ktoré sa vyvíjajú paralelne s novými médiami, napr. hypertext, blog a pod.
ANTOS, G./KRINGS, H. P. (Hrsg.): Textproduktion. Ein interdisziplinärer Forschungsüberblick. Tübingen: Niemeyer, 1989.
DE BEAUGRANDE, R./DRESSLER, W.: Einführung in die Textlinguistik. Tübingen: Niemeyer, 1981.
BLÜHDORN, H./BREINDL, E./WAßNER, U. H. (Hrsg.): Text - Verstehen. Grammatik und darüber hinaus. IDS-Jahrbuch 2005. Berlin/New York: De Gruyter, 2006.
BRINKER, K.: Linguistische Textanalyse. Eine Einführung in Grundbegriffe und Methoden. 6., überarb. und erw. Aufl. Berlin: Erich Schmidt, 2005.
VAN DIJK, T. A.: Textwissenschaft. Eine interdisziplinäre Einführung. Tübingen: Niemeyer, 1980.
ENGEL, U.: Deutsche Grammatik. 2., verb. Aufl. Heidelberg: Julius Groos, 1991.
FIX, U./POETHE, H./YOS, G.: Textlinguistik und Stilistik für Einsteiger. Ein Lehr- und Arbeitsbuch. 3. Aufl. Frankfurt/Main: Peter Lang, 2003.
HEINEMANN, M./HEINEMANN, W.: Grundlagen der Textlinguistik. Interaktion - Text - Diskurs. Tübingen: Niemeyer, 2002.
HESS-LÜTTICH, E. W. B./HOLLY, W./PÜSCHEL, U. (Hrsg.): Textstrukturen im Medienwandel. Frankfurt/Main: Peter Lang, 1996.
STROHNER, H.: Textverstehen. Kognitive und kommunikative Grundlagen der Sprachverarbeitung. Opladen: Westdeutscher Verlag, 1990.
V rámci kurzu sa kladie dôraz na teoretické ako aj praktické otázky textuality. V prvej časti sa zaoberáme s textom ako zákl. jednotkou komunikácie, rôznymi teóriami resp. kritériami textu a jeho štruktúrou.
Druhý veľký tematický okruh tvoria nasledujúce témy: textové typy, produkcia a recepcia textov, koncepcia intertextuality, hypertextualita, vedomostný transfer v textoch.
Prostredníctvom predmetu sa študenti naučia jednoznačne definovať stav osobnosti, správania sa vzdelávanej osoby, ktorý sa má dosiahnuť na konci výchovno-
vzdelávacej činnosti, t. j. čo konkrétne sa má účastník naučiť, čo konkrétne má vedieť, ktoré konkrétne vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, schopnosti, kompetencie si má osvojiť, do akej hĺbky a za akých podmienok.
1. Gönczöl, E., Vass V. 2004. Az oktatási programok fejlesztése. Új Pedagógiai Szemle. 2004. Budapest. OKI.
2. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. TVORBA VZDĚLÁVACÍHO PROGRAMU. Praha : TRITON. ISBN 80-7254-712-
3. Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2444
4. Štátny vzdelávací program ISCED 2 http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2319
5. Vzorové školské vzdelávacie a metodika ich tvorby
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2588
6. Zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vzdelávací program, súčasti vzdelávacieho programu, forma a obsah vzdelávacieho programu. Ciele vzdelávacieho programu. Kognitívne, afektívne, psychomotorické ciele, taxonómie cieľov. Moduly vzdelávacieho programu. Obsahové a výkonové štandardy. Kritériá hodnotenia úspešnosti programu.
Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.
Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005
Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995
Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997
Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998
Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993
Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.