Cieľom predmetu je poskytnúť študentom prehľad v súčasnosti existujúcich a rozvíjajúcich sa vyučovacích koncepciách doma a v zahraničí.

Zelina, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 2000

Hidličková, D.: Alternatívní pedagogické koncepce. Č. Budejovice, 1994

Kasíková, H.: Kooperativní učení, kooperatvní škola. Praha: Portál, 1997

Kovaliková, S. – Olsenová, D.: Integrované tematické vyučovanie. Bratislava, 1996

Klein Sándor: Gyermekkôzpontú iskola, Tankonyvkiad´Budapest, 2003

Rýdl, K.: Alternativní pedagogické hnutí v současné spoločnosti. Brno, 1994

Rogers, C.J.: Sloboda učiť sa

Valenta, M.: Waldorfská pedagogika a jiné alternatívy. Olomouc: PF VP, 1993

Bertrand, Y.: Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 1998

Vznik alternatívnych škôl prvej polovice 20. storočia (Waldorfská, Jenská, Daltonská, Freineta, Montessoriovej). Alternatívne školy druhej polovice 20. storočia (Rogersova koncepcia, ITV, Zsolnayho škola, Otvorená škola, projektové vyučovanie, globálna výchova, atď.). Modelovanie reformnej školy – prognóza.

Oboznámiť študentov so základmi andragogiky a poskytnúť vedomosti o možnosti výchovy dospelého človeka ako spôsobu na získanie vyššieho stupňa zrelosti.

Prusáková, V., Základy andragogiky I, Bratislava 2005

Peres I., Aspekty výchovy a vzdelávania v antike a v spisoch Nového zákona, Bratislava: Academia Christiana, 2001

Perhács, J. a kol.:: Multidimenzionálne aspekty výchovy a vzdelávania, Nitra 2005

Perhács, J., Základy teórie výchovy dospelých, Bratislava: Obzor, 1986

Perhács, J., - Paška, P., Dospelý človek v procese výchovy, Bratislava: Stimul, 1995

Perhács, J., Utváranie osobnosti dospelého človeka v procese vzdelávania, Bratislava: NOC 1995

Hotár, V. – Paška, P. – Perhács, J. a kol.: Terminologický a výkladový slovník – Výchova a vzdelávanie dospelých – Andragogika, Bratislava: SPN, 2000

Terminologická problematika, vývoj andragogiky v zahraniční (zvlášť Hanselmann, Pöggeler,) a na Slovensku (Paška, Perhács, Švec, Prusáková), jej členenie ako modernej vedy, koncepcie andragogiky, vzťah andragogiky k iným vedám, zvlášť k pedagogike.

hodnotenie

Prvé písané jazykové pamiatky nemeckej menšiny na území Uhorského kráľovstva sú texty z oblasti práva. Krásna literatúra v širšom zmysle slova sa objavuje iba od 15. storočia. Tlačený text sa dostal do Uhorska prostredníctvom nemeckých tlačiarov, a od 1. polovice 16. storočia zohrávajú stále dôležitejšiu rolu (napr. tlačiareň Honterus v Sibiu-Herrmannstadt, alebo tlačiarne Hoffgreff a Heltai v Kluži. Predovšetkým kolonizáciou Nemcov v 18. storočí sa významne rozširuje nemecký písaný literárny trh.

Cieľom seminárov je poskytnúť študentom základné vedomosti o nemecky písanej literatúre v Uhorsku. Okrem „vysokej literatúry“ budú prezentované aj iné literárne druhy (napr. detské riekanky, literárne texty písané v nárečiach) a nové literárne trendy v 20. storočí (lokálne kroniky, memoáre).

Budeme analyzovať (vzájomné) kontakty s rakúskou a nemeckou literatúrou (por. najnovšie literárne aktivity presídlencov v Nemecku) ako aj literárne texty literátov píšucich v dvoch alebo troch jazykoch (Márton Kalász, Bradean-Ebinger, V. Koch).

GRUNEWALD/SIENERTH: Deutsche Literatur im östlichen und südöstlichen Europa. München, 1997.

MÁDL/MOTZAN: Schriftsteller zwischen (zwei) Sprachen und Kulturen. München: VSK, 1999.

METZLER, O. (Hrsg.): Gespräche mit ungarndeutschen Schriftstellern. Pécs/Budapest: Tankönyvkiadó, 1985.

SCHWOB, A.: Deutsche Literatur Ostmittel- und Südosteuropas. 19. und 20. Jahrhundert. München: VSK, 1992.

SIENERTH, Stefan (Hrsg.): Die deutsche Literatur Siebenbürgens. Von den Anfängen bis 1848. I. Halbband. München, 1997.

SZABÓ, J.: Ungarndeutsche Literatur der siebziger und achtziger Jahre. Eine Dokumentation. München/ Budapest, 1991.

V rámci seminárov budú analyzované nasledovné tematické okruhy: význam škôl v stredoveku, jazykové kontakty, prebrané slová z nemčiny do maďarčiny a slovenčiny, maďarské/slovenské slová v nemčine, kníhtlačiarnictvo, literárne kruhy, nemecké divadlo v Sedmohradsku a v Uhorsku, nemecká tlač, nemecká literatúra po 1945, aktuálna situácia: literatúra ako médium pre zachovanie identity.

Cyklus bude prezentovať dokumenty v nemeckom jazyku (listiny, zákonníky, dokumenty samospráv a pod.) v Karpatskej kotline. V stredobode pozornosti seminárov budú začiatky nemeckej literatúry, analýzy literárnych druhov a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými národnými literatúrami.

Získavanie poznatkov v systematizácii a hodnotení modernizačného vývinového procesu maďarskej literatúry počas jej doterajších dejín.

- Hegyi, L.: Avantgarde és transzavandgarde. Magvető Könyvkiadó, Budapest 1986

- Nagy, P.: Az irodalom új műfajai. ELTE BTK, Magyar Irodalomtörténeti Intézet – Magyar Műhely, Budapest 1995

- Bókay, A.: Irodalomtudomány a modern és posztmodern korban. Osiris Kiadó, Budapest 1997

- H. Nagy, P.: A betűcivilizáció szétrobbantása. Ráció Kiadó, Budapest,2008

- H. Nagy, P. – Murin, M. – Cseres, J.: Paraf. Ráció Kiadó – Magyar Műhely Kiadó, Budapest, 2008

1. Avantgárd, neoavantgárd, posztmodern (történeti bevezető)

2. Konceptuális művészet, experimentális irodalom, újraírás (poétikai bevezető)

3. Kassák és a magyar avantgárd

4. Neoavantgárd tendenciák a magyar irodalomban

5. Vizuális költészet és szövegszerűség

6. A Black Mountain költői és a New York-i iskola, konkrét költészet és új szenzibilitás

7. A modernség záróhorizontja, a posztmodern kánonképződés

8. A latin-amerikai próza, a mágikus realizmus

9. Tömegkultúra és elitművészet szimbiózisa

10. Intertextualitás és metafikció

11. Szótárregény és decentrálás

12. Posztmodern látásmódok a kortárs magyar irodalomban

13. Az esztétikai ideológiák után (félévzárás)

- Systematizácia obdobia avantgardy,

- problematika súčasnej maďarskej literatúry v období postmoderny,

- najnovšie literárne druhy, žánre, tendencie,

- vzťah súčasnej maďarskej literatúry v Maďarsku s literatúrami za hranicami,

- pojmy a systematizácia národných literatúr a menšinových literatúr z aspektu avantgardy a postmoderny,

- diferenciácia literatúry, literárnych žánrov (počítačová literatúra, performance, vizuálna poézia, črty postmodernej literatúry atď.).

Získavanie vedomostí v systematizácii a hodnotení vývinového procesu maďarskej literatúry na Slovensku počas jej doterajších dejín. Oboznámenie sa s literárnou tvorbou maďarských básnikov, spisovateľov žijúcich mimo územia Maďarska.

- Fónod, Z.: Üzenet. Akadémiai Kiadó, Budapest 1993

- Fónod, Z.: Szétszóródás után. Madách-Posonium, Pozsony 1998

- Görömbei, A.: Napjaink kisebbségi magyar irodalma. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1993

- Somos, B. – Sárkány, A.: Magyar irodalom I. II. Magyar Nyelvi Intézet, Budapest 1997-1998

- Somos, B. – Sárkány, A.: Magyar irodalom Magyarország határain kívül. Magyar Nyelvi Intézet. Budapest 1998

- H. Nagy, P.: Hagyománytörténés. AB-Art, Pozsony, 2007

- Osvojenie si poznatkov z oblasti literatúry maďarskej menšiny na Slovensku,

- literárne tendencie maďarskej literatúry na Slovensku od začiatkov až po súčasnosť,

- interpretácia jednotlivých významných literárnych diel,

- začiatky literárnej tvorby po prvej svetovej vojne v Rumunsku, v bývalej Juhoslávií, Ukrajine, v západných krajinách Európy a za oceánom,

- charakteristika literárnych diel najvýznamnejších autorov v spomenutých krajinách až po súčasnosť,

- výber kapitol z tematických okruhov, motivovaných so špecifickým spoločenským a životným prostředím,

- usporiadanie materiálu je uskutočnené podľa jednotlivých historických udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili život, dielo najvýznamnejších spisovateľov a básnikov.

Cieľom kurzu je sprostredkovanie zásad a kritérií, ktoré treba zohľadňovať pri pozorovaní vyučovacieho procesu. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri zostavovaní vyučovacej hodiny, získajú si prehľad sociálnych foriem, jednotlivých fáz, aktivít učiteľa a žiaka, ako aj využitia médií.

ZIEBELL, B.: Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. München: Goethe Institut, 2002.

Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. Videosequenzen. DVD.

STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.

Materiály dostupné na internete

Semináre sú zamerané na nasledovné tematické okruhy: techniky pozorovania vyučovacieho procesu, metodicko-didaktické aspekty pozorovania, rola učiteľa a pozorovanie vyuč. procesu.

Semináre tvoria teoretický základ praktických vedomostí, ktoré si študenti získavajú v rámci pedagogickej praxe – náčuvu.

Cieľom kurzu je zostavenie vyučovacej hodiny, celková príprava na vyučovanie a jeho koordinácia. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri plánovaní a zostavovaní vyučovacej hodiny.

BIMMEL, P./KAST, B./NEUNER, G.: Deutschunterricht planen. München: Goethe Institut, 2003.

STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.

Materiály dostupné na internete

Na základe odporúčanej literatúry sa skúmajú metódy a možnosti zostavovania vyučovacej hodiny, interakcie, možnosti sprostredkovania vedomostí. Študenti porovnávajú tradičné metódy a postupy s novými, modernými, pričom ich využívajú pri zostavení vlastnej modelovej vyučovacej hodiny. Svoje poznatky zahrnú v seminárnej práci, zároveň sa vypracovávajú návrhy konkrétnych plánov na konkrétne vyučovacie hodiny.

Vytvorenie schopnosti zbierania a štrukturovania materiálu. Využívanie teoretických poznatkov pri napísaní diplomovej práce.

- Eco, U.: Hogyan írjunk szakdolgozatot? Gondolat Kiad, Budapest, 1992

- Aczel, R.: Hogyan írjunk esszét? Osiris, Budapest, 2004

- Gyurgyák, J.: Szerzők és szerkesztők kézikönyve. Osiris Kiadó, Budapest, 1997

- Jolsvay, A. – Förgeteg, S.: A kézirat és a korrektúra, Akadémiai Kiadó, Budapest, 1971

Charakteristika práce v knižnici. Využívanie počítača a internetu pri napísaní diplomovej práce. Problematika správneho používania prvotnej a sekundárnej literatúry. Otázka vedeckej hodnovernosti. Jednotlivé fázy písania diplomovej práce: vytýčenie cieľu, napísanie osnovy, zbieranie a triedenie informácií, vybudovanie základnej konštrukcie práce, logické usporiadanie materiálu. Otázky vnútornej koherencie textu. Špecifické otázky písania diplomovej práce.

Cieľom diplomového seminára je poskytnúť kandidátovi vo forme individuálnych konzultácií intenzívnu odbornú pomoc. Vysoký počet kreditov je zdôvodnený vysokou vedeckou hodnotou diplomovej práce.

ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.

LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.

MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.

POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.

ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.

Individuálna.

Na základe určených kritérií analyzovať literárne diela zo svetovej literatúry.

- Tanulmányok a műelemzés köréből (Szerk.: Szappanos, B. – Bécsy, T. – Harsányi, Z.) Tankönyvkiadó, Budapest 1977

- Hankiss, E.: Az irodalmi mű mint komplex modell. Magvető Könyvkiadó, Budapest 1985

- Gadamer, H-G.: Igazság és módszer. Gondolat, Budapest. 1984

- Kövecses, Z.: A metafora. Typotex Kiadó, Budapest, 2005

- Bécsy, T.: A dráma lételméletéről. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1984

1. Szöveg és interpretáció (bevezetés, problémafelvetés)

2. Az olvasás lírai retorikája

3. A líraolvasás „alaktana”

4. Líraelemzési stratégiák

5. Költészeti mnemotechnika

6. Lírai palimpszesztusok

7. A líra medialitása

8. Hangkölcsönzés, maszkkészítés

9. A kiazmus mint olvasásalakzat

10. Kontextus, kulturális kódok

11. A hatástörténet megkerülhetetlensége

12. A recepció által létrehozott alakzatok

13. Komplexitás a műelemzésben (félévzárás)

- Teoretický a praktický charakter interpretácie literárních diel,

- analýza literárních textov na základe aspektov najvýznamnejších interpretačných metód (napr.: explication de texte, štrukturalizmus, hermeneutika, ontológia…),

- význam autora-diela-čitateľa v literárnom procese,

- výber konkrétnych literárnych diel uskutočníme z hľadiska širšieho spektra literárnych druhov (lyriky, epiky a drámy) a zároveň aj podľa jednotlivých literárnych žánrov, resp. autorov.

Osvojenie si vedomostí z interpretačných metód a škôl. Na základe určených aspektov analyzovať jednotlivé literárne diela z maďarskej literatúry.

- Szabó, Z.: A magyar szépírói stílus történetének fő irányai. Corvina, Budapest 1998

- Rohonyi, Z.: Irodalmi kánon és kanonizáció. Osiris Kiadó, Budapest 2001

- Fónagy, I. A költői nyelvről. Corvina, Budapest 1999

- Világirodalmi lexikon I.-XIX. (Szerk. Király, I. – Szerdahelyi, I.) Akadémiai Kiadó, Budapest 1970-1996

- Kövecses, Z.: A metafora. Typotex Kiadó, Budapest, 2005

- Látókörök metszése (Szerk. Zemplényi, F. – Kulcsár Szabó, E. – Józan. I. – Jeney, É. – Bónus, T.) Gondolat Kiadó, Budapest, 2004

- Vplyv literatúry na maďarské umenie, spoločenské vplyvy na maďarskú literatúru,

- smery, dielne a školy v rámci literárnej vedy,

- význam jednotlivých interpretačných a recepčných teórii,

- vzájomný vplyv vedy a literatúry v konkrétnom literárnom živote,

- štýlotvorné a kanonizačné tendencie v maďarskej literatuře,

- oboznámenie sa s aspektami, na základe ktorých študenti uskutočnia konkrétnu analýzu jednotlivých literárnych diel.

Na základe určených aspektov analyzovať a hodnotiť diela súčasnej maďarskej literatúry.

- Irodalmi kánon és kanonizáció. (Szerk.: Rohonyi, Z.) Osiris Kiadó, Budapest 2001

- Almási, M.: Anti-esztétika. Helikon Kiadó, Budapest 2003

- Görömbei, A.: Napjaink kisebbségi magyar irodalma. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1993

- H. Nagy, P.: Kánonok interakciója, FISZ, Budapest, 1999

- Pomogáts, B.: Egyensúlykeresés. Madách-Posonium, Bratislava, 2008

- Maďarská literatúra v súčasnosti,

- miesto menšinových a regionálnych literatúr v kontexte maďarskej a zároveň aj svetovej literatúry,

- miesto a hodnotenie literárnych diel v rámci integračných tendencií,

- estetické a antiestetické, kanonizačné a antikanonizačné vplyvy na literatúru,

- tzv. elitná a masová literatúra súčasnosti.

Cieľom prednášok je oboznámenie poslucháčov s historickými, teoretickými a metodickými aspektmi spoločensko-vedného skúmania menšín, hlavne etnických a národnostných menšín, ktoré charakterizujú špecifickosti a jednotlivé typy vzťahov medzi väčšinovým národom a národnostnými a etnickými skupinami žijúcich v multietnickej spoločnosti. V rámci predmetu získajú poslucháči prehľad o historických, spoločensko-štrukturálnych a demografických zmenách národnostných a etnických menšín, v prvom rade maďarskej menšiny na Slovensku. Oboznámia sa s charakteristickými črtami multikulturálnej spoločnosti vyvinutej na území so zmiešaným obyvateľstvom. Zvlášť sa preberajú interetnické vzťahy medzi väčšinovým spoločenstvom a menšinami v jednotlivých historických obdobiach, ktoré môžu byť integračného, asimilačného alebo segregačného charakteru. Nakoniec sa analyzujú korene predsudkov a stereotýpií interetnických vzťahov.

Filep Tamás Gusztáv – Tóth László: A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918-1998. Budapest 1998.

Barša Pavel: Politická teorie multikulturalismu. Brno 1999.

Zeľová Alena at al.:Minoritné etnické spoločenstvá na Slovensku v procesoch spoločenských premien. Bratislava 1994.

Marger N. Martin: Ethnic Relations. American and Global Pespectives. Belmont California 1991.

Úvod. Menšiny - etnické a národnostné menšiny. Teórie národa a etnicity. Multikulturálne spoločnosti. Etnické charakteristiky SR z historického aspektu. Spoločensko-štrukturálne charakteristiky národností na Slovensku. Maďarská národná menšina a jej spoločenské charakteristiky. Maďarská národná menšina a jej demografické charakteristiky. Rómska otázka – etnický alebo sociálny problém? Typy interetnických vzťahov – integrácia, asimilácia, segregácia. Predsudky, stereotypie a diskriminácia v interetnických vzťahoch.

Osvojenie si terminológie filmovej estetiky, príprava chápavých divákov filmu.

– A kortárs filmelmélet útjai. Szöveggyűjtemény, szerk. Kovács András Bálint, Palatinus, Budapest, 2004.

– André Bazin: Mi a film?, szerk. Zalán Vince, Osiris Kiadó, Budapest, 2002.

– Bíró Yvette: A hetedik művészet, Osiris Kiadó, Budapest, 2003.

– Film- és médiafogalmak kisszótára, a szócikkek szerzői: Hartai László, Muhi Klára, Pápai Zsolt, Varró Attila, Vidovszky György, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Grindhouse. A filmtörténet tiltott korszaka, szerk. Böszörményi Gábor – Kárpáti György, Mozinet-könyvek 2., Budapest, 2007.

– Hartai László – Muhi Klára: Mozgóképkultúra és médiaismeret, Korona Kiadó, Budapest, 2002. + Képkorszak. Szöveggyűjtemény a mozgóképkultúra és médiaismeret oktatásához, szerkesztette Gelencsér Gábor, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Idegen (látvány)világok, szerk. H. Nagy Péter, Lilium Aurum, Dunaszerdahely, 2008.

– Friedrich Kittler: Optikai médiumok, ford. Kelemen Pál, Magyar Műhely Kiadó – Ráció Kiadó, Budapest, 2005.

– Kovács András Bálint: A modern film irányzatai, Palatinus, Budapest, 2008.

– Kovács András Bálint: Mozgóképelemzés, Palatinus, Budapest, 2009.

– Kömlődi Ferenc: Az amerikai némafilm, Magyar Filmintézet, Budapest, 1999.

– H. Nagy Péter: Extrák, Kaleidoszkóp könyvek 12., NAP Kiadó, Dunaszerdahely, 2008.

– H. Nagy Péter: Protézisek, Kaleidoszkóp könyvek 17., NAP Kiadó, Dunaszerdahely, 2010.

– Kristin Thompson – David Bordwell: A film története, ford. Módos Magdolna, Palatinus, Budapest, 2007.

– Tarantino előtt 1. Tömegfilm a nyolcvanas években, szerk. Nagy Zsolt, Új Mandátum Könyvkiadó, Budapest, 2000.

– Vajdovich Györgyi – Varga Zoltán: A vámpírfilm alakváltozatai, Áron Kiadó – Meridián Kiadó, Budapest, 2009.

– Zsánerben, szerk. Böszörményi Gábor – Kárpáti György, Mozinet-könyvek 3., Budapest, 2009.

Film ako forma výrazu. Konštrukcia, štruktúra, špecifické prostriedky filmu, jeho gramatika a štýl. Obraz ako najmenšia autonómna jednotka filmu. Druhy montáže. Dramatická štruktúra a svojský rytmus filmu. Film ako syntetizované umenie. Dramatickosť filmu (jazyk, sformovanie času a miesta, kompozícia deja, zobrazenie prostredia a atmosféra). Stručné dejiny filmu.

Predmet je pokračovaním akademických predmetov Kapitoly z filmovej estetiky a Kapitoly z filmovej estetiky 2. Cieľom je a podávať širší náhľad na jednotlivé otázky filmovej estetiky a oboznámiť študentov s najnovšími metódami v oblasti filmovej estetiky.

A kortárs filmelmélet útjai. Szöveggyűjtemény, szerk. Kovács András Bálint, Palatinus, Budapest, 2004.

– André Bazin: Mi a film?, szerk. Zalán Vince, Osiris Kiadó, Budapest, 2002.

– Gilles Deleuze: A mozgás-kép. Film 1., ford. Kovács András Bálint, Palatinus, Budapest, 2008.

– Gilles Deleuze: Az idő-kép. Film 2., ford. Kovács András Bálint, Palatinus, Budapest, 2008.

– Film és fenomenológia, Metropolis filmelméleti és filmtörténeti folyóirat, 2004/3.

– Film- és médiafogalmak kisszótára, a szócikkek szerzői: Hartai László, Muhi Klára, Pápai Zsolt, Varró Attila, Vidovszky György, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Varratelmélet, Metropolis filmelméleti és filmtörténeti folyóirat, 2005/1.

– Vizuális kommunikáció. Szöveggyűjtemény, szerk. Blaskó Ágnes, Margitházi Beja, Typotex, Budapest, 2010.

- Filmová estetika a teória filmu

- Otázky interpretácie filmu

- Naratívny priestor a filmové rozprávanie

- Filmológia

- Filmová sémiotika

- Realistické teórie filmu

- Psychoanalitické teórie filmu

- Recepčné teórie

- Feministické teórie filmu

- Kognitívne prístupy

Osvojenie si teoretických a praktických poznatkov adekvátnej komunikácie v rôznych spoločenských situáciach.

- Kommunikáció I-II. (Szerk.: Horányi, Ö.) Közgazdasági és Jogi Könyvkiadó, Budapest 1977-78

- Róka, J.: Kommunikációtan. Századvég Kiadó, Budapest 2002

- Nyelv – kommunikáció – cselekvés (Szerk.: Pléh, Cs. – Síklaki, J. – Terestyéni, T.) Osiris Kiadó, Budapest 1997

- Griffin. E.: Bevezetés a kommunikációelméletbe. Harmat Kiadó, Budapest, 2003

- Terestyéni, T.: Kommunikációelmélet. Typotex Kiadó, Budapest, 2006

- Komunikačná a metakomunikačná funkcia hlasu,

- funkcia melódie, dôrazu, prízvuku, prestávky, intonácie,

- interpersonálne vzťahy v pedagogicko-sociálno-psychologických situáciach,

- charakteristické črty a reakcie osobnosti v komunikačnom procese,

- prejavy tolerancie, empatie, kongurencie atď. v procese komunikácie.

Osvojenie si kultivovaných komunikačných zručností v rôznych spoločenských situáciach.

- Szabó, K.: Kommunikáció felsőfokon. Kossuth Kiadó, Budapest 1997

- Kultúra, viselkedés, kommunikáció. (Szerk.: Hidasi, J.) Közgazdasági és Jogi Könyvkiadó, Budapest 1992

- Montágh, I.: Nyelvművesség. Múzsák Közművelődési Kiadó, Budapest 1989

- Montágh, I.: Mondjam vagy mutassam?! Madách Könyvkiadó, Bratislava, 1985

- Hernádi, S.: Beszédművelés. Osiris Kiadó, Budapest, 2003

- Charakteristika ústnych komunikačných situácií,

- nacvičovanie interpretovaných skupinových a verejných komunikátorov,

- bázy správnej výslovnosti,

- obsahovo a formálne adekvátne štrukturovanie textov,

- prostriedky neverbálnej komunikácie (kinezika, gestá, mimika… atď.),

- funkcia metakomunikácie. Formy a postupy komunikácie v písomnej podobe,

- vypracovanie písomností (žánrov) na základe kritérií konkrétnych komunikatívnych intencií.

Základné poznatky z oblasti filozofie. Vzájomný vzťah filozofie, literatúry a literárnej vedy. Hlavné otázky súčasného literárnovedného a filozofického myslenia.

- Platón: Phaidrosz, Atlantisz, Budapest, 2005

- Arisztotelész: Poétika, PannonKlett, Budapest, 1997

- A. E. Taylor: Platón, Osiris, Budapest, 1997

- G. W. F. Hegel: Esztétikai előadások I., Akadémiai, Budapest, 1980

- G. W. F. Hegel: Előadások a művészet filozófiájáról, Atlantisz, Bp., 2004

- Arthur C. Danto: Hogyan semmizte ki a filozófia a művészetet?, Atlantisz, Bp., 1997

- Sören Kierkegaard: Vagy-vagy, Osiris, Bp., 1997

- Michel de Montaigne: Esszék, Jelenkor, Pécs, 2001

- A. W. Schlegel – Fr. Schlegel: Válogatott esztétikai írások, Gondola, Bp., 1980

- Valastyán Tamás: A keresés ritmusa, Osiris-Gond, Bp., 2007

- Bacsó Béla: Az elmélet elmélete, Kijárat, Bp., 2009

- Mihail Bahtyin: Dosztojevszkij poétikájának problémái, Osiris, Bp., 2001

- Gilles Deleuze: Proust, Atlantisz, Bp., 2002

- Gilles Deleuze: Kafka, Qadmon, Bp., 2009

- Roland Barthes: S/Z, Osiris, Bp., 1997

- filozofia a literatúra v starovekom Grécku, ich paralely a protiklady (Platón, Aristoteles)

- vznik a hlavné otázky filozofie umenia (od Platóna k Hegelovi)

- úloha literatúry vo filozofických výkladoch (napr. Lévinas)

- spisovatelia-filozofi (Kierkegaard, Montaigne atď.)

- vzťah filozofie a literatúry v ranom romantizme (Fr. Schlegel, Novalis)

- literatúra a filozofia v postštrukturalizme (G. Deleuze, R. Barthes, J. Derrida)

- filozofické reflexie literárnych diel (Dostojevskij, Musil, Kundera atď.)

- možnosti filozofickej interpretácie literárnych diel

Oboznámiť študentov so zásadami spracovania lexiky v rámci jednotlivých druhov slovníkov, získať vedomosti o vzniku slovníkov, vedieť sa orientovať v rámci nemeckých a medzinárodných projektov v oblasti lexikografie.

Brauße, U./Viehweger, D. (Hrsg.) (1992): Lexikontheorie und Wörterbuch, Tübingen: Niemeyer.

Engelberg, S. / Lemnitzer, L. (2001): Lexikographie und Wörterbuchbenutzung, Tübingen: Stauffenburg Verlag, D+I.

IDS (1976): Probleme der Lexikologie und Lexikographie, Düsseldorf (Jb IdS, Sprache der Gegenwart 39).

Konerding, K.-P./Lehr, A. (Hrsg.) (1997): Linguistische Theorie und lexikographische Praxis, Tübingen: Niemeyer. [I]

História lexikografie, vývoj nemeckej lexikografie. Zásady zostavovania slovníkov, druhy slovníkov, špeciálne slovníky, problematika nadnárodných slovníkov.

Osvojenie si odborných pojmov literárnej kritiky, chápať a na základnej úrovni tvoriť literárnu kritiku.

- Az irodalom elméletei I.-V. (Szerk. Thomka, B.) Jelenkor Kiadó, Pécs 1996-1997

- Kulcsár Szabó, E.: Az új kritika dilemmái, Balassi Kiadó, Budapest 1994

- Marino, A.: Bevezetés az irodalomkritikába. Kriterion Könyvkiadó, Bukarest 1979

- Az irodalomtörténet esélyei (Szerk. Veres, A.) Gondolat Kiadó, Budapest, 2004

- Irodalmi kánon és kanonizáció (Szerk. Rohonyi, Z.) Osiris Kiadó, Budapest, 2001

- Štruktúra, subštruktúra a supraštruktúra literárneho diela,

- ciele literárnej kritiky,

- analýza literárnych posudkov,

- senzibilita a racionalizácia kritického cítenia,

- vzťah objektivity a subjektivity, vzájomná spojitosť v procese kritiky,

- metódy a protimetódy kritiky,

- invencia a funkcie literárnej kritiky.

Osvojenie si poznatkov z teórie a dejín maďarskej a slovenskej literárnej komparatistiky, spoznávanie stredoeurópskych literárnych kontextov.

- Ďurišin, D.: Összehasonlító irodalomkutatás, Gondolat Kiadó, Budapest 1977

- Chmel, R.: Literatúry v kontaktoch, Bratislava 1972

- Csehszlovák – magyar kulturális kapcsolatok (Szerk.: Csanda, S.) SNP, Bratislava 1963

- Fried, J.: Kelet-és Közép Európa között, Budapest, 1986

- Predmet sa zaoberá vývinom a vzájomnou súvislosťou tendencií jednotlivých národných literatúr, patriacich do podobného kultúrneho okruhu,

- základné pojmy – klasifikácia foriem medziliterárneho procesu,

- geneticko-kontaktové vzťahy. Typologické svislosti,

- problémy komparatívnej analýzy, periodizácia medziliterárneho procesu,

- literárna komparatistika v súčasnosti,

- teoretické a praktické výsledky skúmania maďarskej a slovenskej komparatistiky. Stredoeurópsky kontext,

- metódy výskumu a otázky porovnávacieho rozboru jednotlivých literárnych javov a diel.

V rámci analýzy učebníc približujeme študentom problémy pri tvorbe učebníc a ich evaluácii na základe predmetu nemčina ako cudzí jazyk. Okrem potrebných teoretických poznatkov sa budeme zaoberať procedurálnymi problémami. Aktuálne učebnice budú analyzované z hľadiska ich koncepcie a možností používania v praxi.

BAUSCH, K.R./CHRIST, H./KRUMM, H.-J. (Hrsg.): Handbuch Fremdsprachenunterricht. 5., unv. Aufl. Stuttgart: UTB, 2007.

BUNG, P.: Systematische Lehrwerkanalyse: Untersuchung zum Einsatz von Contentanalysen für die Lehrwerkforschung und Lehrwerkkritik. Kastellaun, 1977.

HELBIG, G./GÖTZE, L./HENRICI, G./KRUMM, H-J. (Hrsg.): Deutsch als Fremdsprache. Berlin (HSK; 19.1-2), 2001.

KAST, B./NEUNER, G, (Hrsg.): Zur Analyse, Begutachtung und Entwicklung von Lehrwerken für den fremdsprachlichen Deutschunterricht. Berlin/München/ /Wien/Zürich/New York: Langenscheidt, 1994.

LÜGER, H-H. (Hrsg.): Landeskunde und Lehrwerkanalyse. Konstanz (Beiträge zur Fremdsprachenvermittlung aus dem Konstanzer SLI; 22), 1991.

V rámci seminárnych cvičení budú prezentované a analyzované predovšetkým učebnice, ktoré sa najviac používajú v praxi vyučovania nemčiny ako cudzieho jazyka. V procese ich analýzy sa budeme venovať hlavne nasledovným oblastiam: zručnosti, resp. čiastočné zručnosti (čítanie, písanie, počúvanie, hovorenie), krajinovedné a kultúrne aspekty. Okrem tradičných učebníc v podobe kníh budú skúmané aj novšie formy, ako PC, CD-ROM, Internet a tematizované z hľadiska ich aplikovateľnosti vo vyučovaní nemčiny ako cudzieho jazyka.

Osvojenie si vedomostí a vytváranie schopností študentov z metodík vyučovania maďarského jazyka a slohu.

- Bevezetés a középiskolai anyanyelvi tantárgypedagógiába (Szerk.: Fülöp, L.) Tankönyvkiadó, Budapest 1989

- Anyanyelvi tantárgypedagógia (Szerk.: Nagy J., J.) Tankönyvkiadó, Budapest 1986

- Szemere, Gy.: A magyar nyelvtan tanítása. Tankönyvkiadó, Budapest. 1971

- Hoffmann, O.: Útkeresés a fogalmazástanításban. Tankönyvkiadó, Budapest 1983

Program:

1. Bevezetés

1.1. A tantárgypedagógia fogalma, helye a pedagógia tudományában

1.2. Az oktatás társadalmi meghatározottságának értelmezési keretei

2. A magyar nyelv tanításának történetéből

2.1. A kezdetek.

2.2. Ratio Educationis kibocsátásától máig.

3. Az anyanyelvi nevelés tartalma

3.1. Az anyanyelvi nevelés tanterveinek általános jellemzői

3.2. Az anyanyelvi tantervek célrendszere

3.3. Az anyanyelvi tantervek feladatrendszere

3.4. Az anyanyelvi nevelés tantárgyi ágazatai

3.4.1. A tananyag

1.3.3.1. Ismeretanyag

1.3.3.2. Készségfejlesztés

3.5. A magyar nyelvi tankönyvek

3.6. "Magyar nyelv" tantárgy órakerete

4. Anyanyelvi nevelés a tanítási órán

4.1. A nyelvi ismeretek kialakításának hagyományos útjai: a szemléltetés, a beszélgetés, a magyarázat.

4.2. Újabb törekvések az anyanyelvi nevelésben

4.3. Számítógéppel támogatott anyanyelvi óra.

5. A nyelvi ismeretek megszilárdításának módjai: Az összefoglalás, a tankönyvvel való munka, az ismétlés.

5.1. A nyelvi ismeretek alkalmazásának eljárásai: A nyelvtani elemzés, szintetikus gyakorlatok.

5.2. A nyelvi tudásszint ellenőrzése és értékelése

6. A fogalmazástanítás.

6.1. A korrektúrajelek alkalmazása.

6.2. A helyesírás tanítása.

6.3. A tanulók kifejezőképességének fejlesztése

7. A nyelvtantanítás tervezése és szervezése

8. Az anyanyelvi nevelés különleges feladatai

9. Taneszközök, oktatástechnológia

- Teoretické a praktické komponenty vyučovania materinského jazyka,

- najnovšie efektívne metódy vyučovania jazyka a slohu,

- problematika vyučovania slohu a to vzhľadom na rôzne vekové skupiny,

- medzinárodne uznávané metódy,

- uplatnenie vedomostí na každej rovine vyučovania.

Osvojenie si vedomostí a vytváranie schopností študentov z metodík vyučovania literárnych diel.

- Vörös, J.: Irodalomtanítás. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1997

- Irodalomtanítás I.-II. (Szerk.: Sipos, L.) Universitas. Budapest 1994

- Goda, J.: Az irodalomtanár műhelyében. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1996

- Az irodalomtanítás gyakorlata I.-II. (Szerk. Sipos, L.) Tankönyvkiadó, Budapest 1990

- Irodalomtanítás a harmadik évezredben (Főszerk. Sipos, L.) Kronika Nova Kiadó, Budapest, 2006

- Disciplína je zameraná na spoznávanie klasickej a reformistickej metodickej prípravy študentov vo vyučovaní literatúry v súvislosti s predpísaným učivom a požiadavkami na ZŠ a SŠ.

- Popri teoretických vedomostí sa sústredí na aplikácie jednotlivých tematických resp. problematických okruhov pre rôzne vekové kategórie.

- Dbá na praktickú prípravu študentov aj s uskutočnením prípravy výučby blokovej tematiky, mikrovyučovania a atď.

- Charakteristické črty osobnosti literáta-učiteľa. Cieľom disciplíny je praktické uplatnenie vedomostí na každej rovine vyučovacieho procesu.

Cieľom predmetu je popísať systémy manažérstva kvality v škole. Vysvetliť najznámejšie modely, a to model TQM, EFQM a ISO 9000 a ich vzájomné vzťahy. Popísať postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.

Albert, S.: Rozvoj kvality v škole, Bratislava, MC, 2002

Albert, S.: Manažérstvo kvality – TQM v škole, Dun. Streda, Lilium Aurum, 2001

Albert, A.- Turek, I.: Kvalita školy. Bratislava: KIPaP MtF STU, 2005

Freeman, R.: Quality Assurance in Training and Education, London, Kogan Page, 1993

Mizla, M.: Manažérstvo kvality. Prípadové štúdie, Košice, Oriens, 1998

Albert, A.: Manažérstvo kvality – TQM v škole. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2001

Súbor noriem STN EN ISO 9000 STN ISO 8402. Akosť – Slovník. Bratislava, 1991

Tribus, M.: When the District Opts for Quality Management. What´s a Superintendant Supposed to Do? The British Council, 1994

Setényi, J.: A minőség kora, Budapest, Roabe, 1999

Definícia pojmu kvalita a popis systémov manažérstva kvality v škole (TQM, EFQM, ISO 9000). Vnútorné hodnotenie školy (otvorené a riadené sebahodnotenie). Postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.

Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky.

ADAMZIK, K.: Sprache: Wege zum Verstehen. Tübingen/Basel: Francke (UTB; 2172), 2001.

Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft. Berlin/New York: de Gruyter: die entsprechenden Bände

HOFFMANN, L. (Hrsg.): Sprachwissenschaft. Ein Reader. 2., verbesserte Aufl. Berlin/New York, 2000.

LINKE, A./NUSSBAUMER, M./PORTMANN, P. R.: Studienbuch Linguistik. Tübingen: Niemeyer, 1998.

LYONS, J.: Einführung in die moderne Linguistik. München: C. H. Beck, 1995.

MÜLLER, H. M. (Hrsg.): Arbeitsbuch Linguistik. Paderborn/München/Wien/Zürich: Ferdinand Schöningh. (UTB; 2169), 2002.

Témou seminárov je úvod do problematiky lingvistického popisu súčasného nemeckého jazyka, diskusia základných pojmov a metód. V rámci seminárov sa budú riešiť fonetické, gramatické, sémantické a pragmatické aspekty modernej jazykovedy. Náležitá pozornosť sa bude venovať novým trendom v spoločenských vedách, predovšetkým aspekty kognitívnej lingvistiky a interkulturality.

Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky

CRUSE, A./HUNDSNURSCHER, F./JOB, M./LUTZEIER, P. R. (Hrsg.): Lexikologie. Ein internationales Handbuch zur Natur und Struktur von Wörtern und Wortschätzen. Berlin: de Gruyter, 2002 (= Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft; 21).

LÖBNER, S.: Semantik. Eine Einführung. Berlin/New York: De Gruyter, 2003.

LYONS, J.: Semantik. München: Beck, 1983.

SCHIPPAN, T.: Lexikologie der deutschen Gegenwartssprache. 2. unveränd. Aufl. Tübingen: Niemeyer, 2002.

SCHWARZE, Ch./WUNDERLICH, D. (Hrsg.): Handbuch der Lexikologie. Königstein/Ts.: Athenaeum, 1985.

V centre druhej časti kurzu stojí problematika sémantiky. V rámci seminárov sa budeme zaoberať základnými pojmami, ako vymedzenie pojmu sémantika ako a) súčasť semiotiky; b) ako významová stránka jazykového znaku; vzťahy sémantika – lexikológia, sémantika – textová lingvistika; sémantické teórie; slovo ako unilaterálna vs. bilaterálna veličina a pod. Predostrieme problémy všeobecnej (univerzálnej) sémantiky a špeciálnej sémantiky aj z kontrastívneho aspektu (nemčina – slovenčina – maďarčina).

V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.

GENETTE, G.: Palimpseste. Die Literatur auf zweiter Stufe. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1993.

NÜNNING, A./NÜNNING, V.: Erzähltheorie transgenerisch, intermedial, interdisziplinär. Trier.: WVT Wissenschaftlicher Verlag, 2002.

OROSZ, M.: Intertextualität in der Textanalyse. Wien: Österreichische Ges. f. Semiotik, 1997.

OROSZ, M.: „Az elbeszélés fonala“. Narráció, intertextualitás, intermedia¬litás. Budapest: Gondolat Kiadó, 2003.

RAJEWSKY, I.: Intermedialität. Tübingen/Basel.: UTB, 2002.

WOLF, W.: Intermedialität: Ein weites Feld und eine Herausforderung für die Literaturwissenschaft. In: FOLTINEK, H./LEITGEB, Ch. (Hrsg.): Litera¬turwissenschaft: intermedial- interdisziplinär. Wien: Verlag der österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2002.

V centre pozornosti stoja nasledovné tematické okruhy: pojem intertextuality a -mediality, klasifikácia intertextuálnych foriem u G. Gennette a M. Orosz; intertextualita v konkrétnych textoch /analýza/; intermediálne formy u I. Rajewskej a W. Wolf; literatúra a hudba.

V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.

BIRUS, H. (Hrsg.): Hermeneutische Positionen. Schleiermacher - Dilthey - Heidegger – Gadamer. Göttingen: Vandenhoeck und Ruprecht, 1982.

FIGAL, G.: Der Sinn des Verstehens. Beiträge zur hermeneutischen Philosophie. Stuttgart: Reclam, 1996.

GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode. 5. Aufl. Tübingen: J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1986.

GRONDIN, J.: Einführung in die philosophische Hermeneutik. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1991.

MANFRED, F.: Das individuelle Allgemeine. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1977.

ŠPET, G. G.: Die Hermeneutik und ihre Probleme. Freiburg: Karl Alber, 1993.

SZONDI, P.: Einführung in die literarische Hermeneutik. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1975.

Druhá časť kurzu je zameraná na teórie literárnej hermeneutiky. Definícia pojmov, resp. interpretácia majú umožniť vymedziť pojem hermenautiky v rámci ostatných vedeckých teórií (štrukturalizmu, dekonštrukcie, ...). V seminároch budú predostreté témy ako hermeneutika v antike, kresťanská hermeneutika, hermeneutika v období reformácie a osvietenstva ako aj začiatky novodobej hermeneutiky. Porovnáva sa Diltheyho hermeneutika s hermeneutickou filozofiou Heideggera s hermeneutikou Gadamarsa.

Budeme analyzovať poeticitu a fikcionalitu literárnych textov (P. Ricœr). Ďalšie tematické oblasti prednášok budú: Protihermenetické tendencie, lingvisticko-štrukturalistický prelom, Derrodova kritika jazyka, dielo Paula de Mana: Die Unlesbarkeit des Textes.

Osvojenie si základných okruhov pedagogickej psychológie, aplikovaných v pedagogickej činnosti. Nové smery školskej psychológie. Využívanie psychických zákonitostí na zvýšenie efektivity výchovno-vyučovacieho procesu.

Cangeloni, J.S.: Strategie řízení třídy, Portál Praha, 1994

Ďurič, L. a kol.: Pszichológia a tanítók számára, SPN Bratislava, 1980

Ďurič, L. a kol.: Učiteľská psychológia, SPN Bratislava, 1982

Gajdošová, E.: Školský psychológ, Príroda Bratislava, 1998

Hvozdík, J.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1986

Linhart, J.: Základy psychologie učení, SPN Praha, 1982

Teoreticko-metodologické problémy pedagogickej i školskej psychológie. Vzdelávací a školský vývin žiaka. Učebná činnosť, učebné možnosti a učebný výkon žiaka. Sebapoznávanie pedagóga vo výchovnej práci. Poznávanie žiaka pozorovaním a inými pedagogicko-psychologickými spôsobmi. Analýza vzťahu rodič-dieťa, učiteľ-žiak. Sociometrické techniky na vytvorenie optimálnej sociálnej klímy triedy. Problematika nadaných a ťažko prispôsobivých žiakov vo výchovno-vyučovacom procese.

Cieľom prednášky je predstaviť viacčlenné lexémy jazyka na štrukturálnej, sémantickej a pragmatickej rovine a kontrastívne analyzovať pevné slovné spojenia v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku, zároveň poskytnúť študentom prehľad o súčasných výskumoch v oblasti frazeológie a paremiológie.

BURGER, H.: Phraseologie. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt, 1998.

FLEISCHER, W.: Phraseologie der deutschen Gegenwartssprache. Tübingen: Niemeyer, 1997.

FÖLDES, Cs./KÜHNERT, H.: Hand- und Übungsbuch zur deutschen Phraseologie. Budapest, 1994.

PALM, Ch.: Phraseologie. Tübingen: Narr, 1996.

Prednáška má poskytnúť študentom základné vedomosti o nemeckej frazeológii. Po vysvetľovaní základných pojmov poskytneme v pozadí nemeckého a maďarského jazyka prehľad o problematike a metódach výskumu frazeológie v súčasnosti. Ťažisko prednášok tvoria charakteristiká frazeologických jednotiek, predovšetkým idiomaticita, stabilita a reprodukovateľnosť. Budú sa diskutovať možnosti aplikácie výsledkov frazeologického výskumu v praxi, aké sú napr. jazykové hry a zostavenie frazeologických slovníkov.

Zoznámiť sa s interdisciplinárnymi vednými oblasťami a naučiť sa komparáciu jednotlivých pedagogických vedných disciplín aj v rámci vednej disciplíny.

K.Németh Mária: Neveléstan, Pécs 2000

Németh, A.: Ehrenhard, S.: Reformpedagógia, Budapest 2002

Prucha: Moderní pedagogika

Zelina: Alternatívne školstvo, Iris Bratislava, 2000

Vymedzenie vedy a vedných disciplín. Komparácia jednotlivých vedných disciplín. Interdisciplinárne vedné oblasti a možnosti komparácie. Komparácia ako vedecká metóda. Komparácia a sinergizácia.

Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.

Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy

Pedagogické programy ZŠ/SŠ

Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov

Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike.

Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.

Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy

Pedagogické programy ZŠ/SŠ

Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov

Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike.

Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním. Súčasťou súvislej pedagogickej praxe sú aj aktívne vystúpenie (odučenie hodín) študenta na základných a na stredných školách.

Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy

Pedagogické programy ZŠ/SŠ

Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov

Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi a študentmi v prostredí ZŠ a SŠ. Polovica pedagogickej praxe (tj. 20 hodín) sa realizuje na základných školách, druhá polovica (tj. 20 hodín) na stredných školách. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike.

Osvojiť si základy psychológie osobnosti, typológie osobnosti a charakteristické vlastnosti, zručnosti jednotlivých typov, ktoré napomáhajú k optimalizácii edukačného procesu.

Atkinson: Pszichológia, Osiris Budapest, 2000

Gajdošová, E.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1995

Balcar, K.: Úvod do studia psychologie osobnosti, Chrudim, Mach, 1991

Carver-Sheier: Személyiségpszichológia, Osiris, Budapest, 2001

Forgács, J.: A társas érintkezés pszichológiája, Kairosz, Budapest, 1990

Hall, C.S.-Lindzey, G.: Psychologia osobnosti, SPN, Bratislava, 1997

Kulcsár, Zs.: Személyiség – pszichológia,Tankönyvkiadó, Budapest, 1975

Nákonečný, M.: Psychologie osobnosti, Academia, Praha, 1995

Míček: Duševná hygiena, SPN Praha, 1986

Pálhegyi, F.: Személyiséglélektani kalauz, Tankönyvkiadó, Budapest, 1985

Peck, D.-Whitlow: Személyiségelméletek, Gondolat, Budapest, 1983

1. Úvod do psychológie osobnosti

2. Základné pojmové vymedzenia: osobnosť a jej štruktúra

3. Typológia osobnosti a jej teoretické zázemie

4. Hypokrat a jeho typológia

5. Freud a psychoanalýza

6. Pavlov a jeho vymedzenia

7. Kretschmer a typologia

8. Eysenck, Jung a ich teórie osobnosti

9. Rogers a rogerianstvo

10. Maslow a pyramída životných potrieb

11. Spranger a jeho typologické vymedzenie

12. Allport a zásady zdravej osobnosti

13. Referencie osobnosti v školskej praxi

Teória psychológie osobnosti ako špeciálnej vednej oblasti psychologických vied – rôzne smery: psychoanalytický, behavioristický, fenomenologický. Osobnosť ako jedinečná danosť a originalita jednotlivca. Vzájomný vplyv dedičnosti a prostredia. Inteligencia a jej meranie, rozptyl. Typológia osobnosti podľa predstaviteľov psychológie (Pavlov, Eysenck, Jung, Rogers, Spranger). Kontinuita a diskontinuita osobnosti. Rozvoj kreativity. Psychomotorické tempo a temperament. Sebarealizácia podľa Maslowa. Osobnosť a neuróza. Zásady duševnej hygieny.

Oboznámiť študentov s teoretickými poznatkami o výchove a s možnosťou uplatnenia vedomostí i mimo vyučovania, a to smerom k rodine, mimoškolským výchovným zariadeniam.

Opata, R.: Teória a prax mimotriednej výchovy, SPN, Bratislava 1990

Palouš, R.: Čas výchovy, Praha, 1992

Zelina, M.: Humanizácia v školstve, Bratislava, 1993

Miesto predmetu v systéme vied o výchove. Vznik, vývin a úlohy personálnej a sociálnej výchovy. Návody na tvorivé a praktické riešenie otázok v procese vyučovania. Praktické riešenie otázok výchovy smerom k rodine, škole a mimoškolským zariadeniam vo vzťahu k rozvíjajúcej sa osobnosti žiaka. Individuálny prístup pedagóga k žiakom.

Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.

Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005

Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995

Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990

Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997

Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998

Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993

Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.

Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.

Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy

Pedagogické programy ZŠ/SŠ

Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov

Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike

Zoznámiť sa s vplyvom rodiny na výchovu dieťaťa a s výchovnými štýlmi rodín. Ako spolupracovať s rodinou, aké spoločné programy môžu byť pre deti s rodičmi.

Gordon, T.: P.E.T., A szulői eredményesség tanulása, Gondolat Budapest, 1990

Mérei, F.: Társ és csoport, Akadémiai Kiadó, Budapest, 1989

Ranschburg, J.: Szeretet, erkölcs, autonómia, Gondolat Kiadó Budapest, 1984

Satirová, V.: Kniha o rodine, SVAN Praha, 1994

Rozinajová, H.: Pedagogika rodinného života, SPN Bratislava, 1988

Výchovné štýly. Úplne a neúplne rodiny. Náhradná rodinná starostlivosť Hodnotová orientácia rodín a škôl. Vzťah pedagóga a rodiča. Vzťah školy a rodičov. Úlohy a možnosti kooperácie vo výchove. Dvojkoľajnosť vo výchove. Vplyvy rovesníckych skupín. Formálne a neformálne stretnutia.

Osvojenie si základných metód a princípov rozboru epických diel.

- Szegedy-Maszák, M. : „A regény, amint írja önmagát“. Korona Nova, Budapest, 1998

- Szegedy-Maszák, M.: „Minta a szőnyegen“. Balassi, Budapest, 1995

- Eco, U. : Hat séta a fikció erdejében. Európa, Budapest, 1995

- Dobos, I.: Az irodalomértés formái. Csokonai Kiadó, Debrecen, 2002

Výstavba jednotlivých epických textov od novely až po román. Východiská analízy: vzťah medzi autorom, rozprávačom, hrdinom a čitateľom. Naratologické skúmania: dej a rozprávanie, rytmus rozprávania. Otázky času v klasických a moderných románoch. Úzka spojitosť času a priestoru. Pojem chronotoposu a polifónie. Metaforické štruktúry epických diel. Otázky používania jazyka: štýl aurora, hrdinu a/alebo textu.

Osvojenie si metód a princípov rozboru lyrických diel.

- Horváth, K.: Tűhegyen. Kronika Nova, Budapest, 1999

- Elek, T. (szerk.): Magyar líra az ezredfordulón. Tevan Kiadó, Békéscsaba, 2000

- Kulcsár Szabó, E.: Irodalom és hermeneutika. Akadémiai, Budapest, 2000

- Bednanics, G. – Bengi, L. – Kulcsár Szabó, E. – Szegedy-Maszák M. (szerk.): Hang és szöveg. Osiris, Budapest, 2003

Jednotlivé vrstvy lyrických diel: jazyk, štýl, kompozícia, rytmus, rým. Kto hovorí v básňach? Otázka lyrického subjektu. Vzťah medzi autorom, lyrickým subjektom a čitateľom. Pragmatické otázky čítania lyrických diel. Materiálna a nemateriálna povaha lyrických textov pri ich čítaní a počúvaní. Načo slúžia básnické prostriedky? Kategorizácia a/alebo pôsobenie na čitateľa.

Pripraviť učiteľov na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami.

FENWICKOVÁ, E., WALKER, R.: Sexuálna výchova. Bratislava, Cesty 1996.

KLEMENTA, J., MALÁ, L.: Somatologie a antropologie. SPN Praha, 1987, 504s.

NAGY, M.: Humánbiológia. Lilium Aurum, Dunajská Streda, 2006, 250 pp.

POSPÍŠIL, M.: Biológia človeka I. Prírodovedecká fakulta UK Praha, 1998, 340s.

PREVENDÁROVÁ, J.: Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava, SPN 2000.

SIELERT, U., KEIL, S., HERRATH, F., WENDEL, H. A KOL.: Sexuální výchova. Praha, Trizonia 1994.

Možnosti školy a učiteľov pri realizácii výchovy k manželstvu a rodičovstvu a sexuálnej výchovy. Princípy a zásady sexuálnej výchovy, metodický postup. Fyzické a psychické zmeny v období dospievania. Pohlavie, rod a rodové stereotypy. Priateľstvo, láska a vývin partnerského vzťahu. Anatómia a fyziológia pohlavných orgánov. Sexualita. Sexuálna orientácia. Plánované rodičovstvo, antikoncepcia. Sexuálne prenosné infekcie. Sexuálne násilie a zneužívanie detí. Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva.

1. Výchova k manželstvu a rodičovstvu – poslanie predmetu

2. Psychosexualita – vymedzenie, definovanie, charakteristika podľa veku

3. Freudova vývinová škála a jej odkazy pre výchovu

4. Úlohy sexuálnej osvety – podľa stupňov školského vzdelávania

5. Obdobie predpuberty, puberty a adolescencie

6. Láska a jej poslanie

7. Partnerstvo, manželstvo

8. Príprava na rodičovstvo

9. Učebné osnovy pre II. st. ZŠ

10. Učebné osnovy pre SŠ

11. Psychosexuálne deviácie a prevencia

12. Úlohy triedneho učiteľa v prevencii a osvete

13. Videozáznamy a ich rozbor

Výchova k rodičovstvu a manželstvu a sexuálna výchova - definície

Postoje vychovávateľov a kompetencie triedneho učiteľa

Psychoanalytické teórie: pudovosť (libido, agresia)

Behavioristické názory a teórie

Duševná hygiena a jej poslanie v školskom prostredí

Príprava hodín a ich prezentácia

Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.

BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.

ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.

PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.

REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.

SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.

VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.

WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.

V rámci prednášok sa budeme zaoberať nasledovnými tematickými okruhmi: Základné pojmy historickej jazykovedy, Synchrónny a diachrónny aspekt pri skúmaní jazyka, metódy výskumu diachrónnej lingvistiky. Vývojové etapy nemeckého jazyka: spoločné črty indoeurópskych jazykov, charakteristiká germánskych jazykov, dôležité zmeny vo fonetickom systéme (tzv. erste und zweite Lautverschiebung), v slovnej zásobe a v syntaktickej štruktúre.

Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.

BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.

ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.

PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.

REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.

SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.

VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.

WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.

Počas prednášok študenti majú získať základné vedomosti o vývojových tendenciách nemeckého jazyka, resp. o metódach historickej jazykovedy. Po vysvetľovaní základných pojmov budú z hľadiska diachrónie predstavené hlavné vývojové trendy a objasnené základné výskumné metódy. Poukazujeme na prechodné obdobie zo starej hornej nemčiny do novej hornej nemčiny. Vyzdvihujeme pritom najdôležitejšie zmeny v oblasti fonetického systému, slovnej zásoby a stavby vety.

Zároveň poskytneme informácie o vývoji nemeckej ortografie, predovšetkým so zreteľom na ortografickú reformu v posledných rokoch minulého storočia.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

GOOSSENS, J.: Deutsche Dialektologie. Berlin/New York: De Gruyter, 1977.

LÖFFLER, H.: Dialektologie. Eine Einführung. Tübingen: Narr, 2003.

NIEBAUM, H./MACHA, J.: Einführung in die Dialektologie des Deutschen. Tübingen: Niemeyer, 2006.

V rámci prednášok budeme skúmať teoretické a praktické otázky nemeckej dialektológie na pozadí historickej gramatiky. Po vymedzovaní najdôležitejších základných pojmov, ako podstata, predmet a metódy dialektológie a pod. predstavíme rôzne koncepcie (napr. modely Groossensa a Löffnera), výskumné metódy , interpretácie výsledkov v rámci práce s jazykovými atlasmi. Budeme vyzdvihovať pritom vnútorné a vonkajšie faktory. Úvodom do problematiky „modernej dialektológie“ budeme prezentovať niekoľko projektov (výskum berlínskeho nárečia a tzv. „Erp-Projekt“.

Oboznámiť študentov so školským systémom SR a so spôsobom riadenia regionálneho školstva.

1. ALBERT, S.: Riadenie školstva a školský manažment. Komárno: UJS, 2006

2. ALBERT, S.: O riadení v školstve. Košice: TU KIP, 1999

3. BENEDEK, I.: Pedagógiai vezetés, a vezetés pedagógiája. Budapest: OKKER, 1995

4. HORVÁTHOVÁ, K. 2010. Kontrola a hodnotenie v školskom manažmente. Bratislava : Iura Edition. ISBN 978-80-8078-329-7

5. OBDRŽÁLEK, Z., HORVÁTHOVÁ, K. a kol. 2004. Organizácia a manažment školstva. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN. ISBN 80-10-00022-1.

6. HORVÁTHOVÁ, K., MANNIOVÁ, J. 2008. Úvod do školského manažmentu. Bratislava : Axima, Ivanka pri Dunaji. ISBN 978-80-969178-6-0

7. HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra: ENIGMA. ISBN 80-89132-29-4

8. EGER. L. 2006. Řízení školy při zavádění školního vzdělávacího programu. Praha: Fraus. ISBN 80-7238-583-6

9. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. Vybrané kapitoly ze školního managementu pro pedagogické pracovníky. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 80-244-1415-5.

10. SVĚTLÍK., J. 2006. Marketingové řízení školy. Praha : ASPI, a. s. ISBN 80-7357-176-5

Popísať školský systém SR a spôsob riadenia regionálneho školstva. Popísať systém pedagogického riadenia ZŠ a SŠ a oboznámiť študentov so systémom financovania regionálneho školstva. Zriaďovatelia škôl, školská kultúra a spôsob voľby školského manažmentu.

Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie

- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine

- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,

- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,

- aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

DITTMAR, N.: Grundlagen der Soziolinguistik. Ein Arbeitsbuch mit Aufgaben. Tübingen: Niemeyer, 1997.

LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

VEITH, W. H.: Soziolinguistik: Ein Arbeitsbuch. Tübingen: Narr, 2005.

Prvá časť kurzu sa zaobera otázkami sociolingvistiky. Je to lingvistická disciplína, ktorá má za úlohu skúmať sociálne predpoklady jazykových rozdielov a zmien. Budeme tematizovať vzťahy jazyk – spoločnosť – kultúra. Ďalšie tematické okruhy sú stratifikácia jazyka a spoločnosti (triedy, skupiny, sociolekty), jazyková geografia, dialektológia, jazyk, používanie jazyka – vyjadrenie idiolektálnych rozdielov, jazyková personilizácia; diškurz, jazykové plánovanie, jazyková politika, kreolizácia, pidginizácia, dvojjazyčnosť zo sociolingvistického a jazykovo-didaktického aspektu. V rámci kurzu bude tematizovaný „medzijazyk“ ako jazykovo-didaktická kategória, jazyk považujeme za prostriedok socializácie a za prostriedok kultúrnej integrácie.

Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie

- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine

- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,

- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,

aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.

AMMON, U.: Die deutsche Sprache in Deutschland, Österreich und in der Schweiz. Berlin/New York: De Gruyter, 1995.

AMMON, U.: Die internationale Stellung der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1991.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

CSERNUSNÉ Ortutay, K./FORINTOS, É.: (szerk.): Nyelvi jogok. Veszprém: Egyetemi Kiadó, 2000.

LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

Europäisches Abkommen über Regional- und Minderheitssprachen, 1992.

Aktuálne štúdie k tematike

Témy druhej časti kurzu tvoria základné problémy jazykovej politiky ako novej jazykovednej disciplíny. Rozlišujeme pojmy jazyková politika (Sprachpolitik) a politika jazykov (Sprachenpolitik). Budú sa tematizovať najdôležitejšie oblasti jazykovej politiky, ako napr. jazyk politiky, feministická jazykoveda, politika jazykov, riešenie vzťahov medzi viacerými jazykmi. Patria sem ešte základné pojmy plánovania jazyka, úloha nemeckého jazyka v Európskej únii, aktuálna situácia nemeckého jazyka v Strednej Európe, motívy voľby cudzích jazykov ako politický problém, nemčina v tieni angličtiny ako svetového jazyka, jazykové a politické aspekty na úrovni stredných a vysokých škôl, jazykovo-politické otázky osvojovania si prvého a druhého jazyka, učiteľ CJ ako jazykový politik, názory na jazykovú politiku a plánovanie jazyka v odbornej literatúre, jazyková politika v Nemecku po znovuzjednotení Nemecka, jazyková politika a plurilingvizmus.

Spoznávanie základných pojmov sociolingvistiky a ich aktívne aplikovanie v ústnych a písomných prejavoch.

- Kiss, J.: Társadalom és nyelvhasználat. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1995

- Társadalmi és területi változások a magyar nyelvben (Szerk. Kontra, M.) MTA Nyelvtudományi Intézete, Budapest 1992

- Élőnyelvi tanulmányok (Szerk. Balogh, L. – Kontra, M.) MTA Nyelvtudományi Intézete, Budapest 1990

- Wardhaugh, R.: Szociolingvisztika. Osiris, Budapest 2002

- Szociolingvisztikai szöveggyűjtemény (Szerk. A. Jászó, A.)Tinta Könyvkiadó, Budapest 2002

1. A magyar nyelvművelés története a II. világháborúig különös tekintettel a nyelvújítás korára.

Irodalom: Fábián Pál 1984.

2. Magyar nyelvművelés a II. világháború után

Irodalom: Lőrincze 1980. Jakab 1983.

2. A magyar nyelvi tervezés előzményei.

Irodalom: Herman József–Imre Samu 1987.

3. A magyar nyelvi tervezés távlatai.

Irodalom: Tolcsvai Nagy Gábor 1996.

4. A szlovákiai magyar nyelvművelés időszerű problémái.

Irodalom: Lanstyák István 1993a, 1993b. *Tolcsvai Nagy Gábor 1991.

5. Magyar nyelvi tervezés Szlovákiában.

Irodalom: Lanstyák István 1998b, Szabómihály Gizella 1999.

6. A nyelvi norma.

Irodalom: Huszár Ágnes 1984. Tolcsvai Nagy Gábor 1998b. *Eőry Vilma 1992.

7. Változatok a nyelvi tervezés meghatározására. A nyelvi tervezés viszonya a nyelvműveléshez és a nyelvpolitikához.

Irodalom: Cooper L., Robert 1999. Nyelvtervezés és társadalmi változás. A nyelvtervezés 12+1 definíciója. Tolcsvai Nagy Gábor (szerk.) 1998a.

8. Nyelvi tervezési kérdések megoldásának példái a világban.

Irodalom: Haugen, Einar 1998. Nyelvi tervezés a mai Norvégiában. Tolcsvai Nagy Gábor (szerk.) 1998a

9. Nyelvi jogok

Irodalom: A nyelvi jogok egyetemes nyilatkozata. Szépe 1996.

11. Összefoglalás és ismétlés

- Pojem a stručné dejiny sociolingvistiky. Metodika rozoberania jazykových údajov,

- spektrum používania jazykových znakov, komunikatívna kompetencia, situácie rozhovoru,

- typologizácia jednotlivých rovín jazyka,

- vzťah jazyka a socializácie,

- súvislosti medzi jazykom, nárečím, identitou a cudzími jazykmi,

- jazyk-spoločnosť-politika,

- medzinárodné a svetové jazyky.

Vysvetliť základné pojmy a najdôležitejšie súvislosti sociológie.

Andorka, R.: Bevezetés a szociológiába, Budapest, 1997

Bauman, Z.: Myslet sociologicky netradiční uvedení do sociologie, Praha, 2000

Giddens, A.: Szociológia, Budapest, 1995

Úvod. Sociológia ako veda. Dejiny sociológie. Metódy sociológie. Sociálna štruktúra a sociálna stratifikácia. Sociológia mesta a dediny. Spoločenská mobilita a migrácia. Základné demografické skupiny. Sociológia menšín. Národ, národnostné a etnické skupiny. Sociológia výchovy a školstva. Sociológia kultúry a náboženstva. Sociológia deviácií. Sociológia životného spôsobu.

Poskytnúť repertórium rečového vývinu, komunikačných zručností.

Prehľad špecifických vývinových porúch učenia – dysgrafie, dyslexie, dysortografie a ich reedukácie, korekcie v podmienkach vyučovacieho procesu.

Lechta, V.: Logopédia, PdF UK Bratislava, 1992

Gósi, M.: A beszédészlelés és értés zavarainak korai kiszűrése, MTA Budapest, 1995

Sovák, M: Logopedie, SPN Praha, 1972

Sovák, M.: Nárys speciálny pedagogiky, SPN Praha, 1992

Vašek, Š.: Špeciálna pedagogika, SPN Bratislava, 1994

Zelinková: Poruchy učenia, Portál Praha, 2000

Optimálny rečový vývin detí, stimulácia slovnej zásoby, optimálny rečový model. Patologický vývin reči – dyslalia, balbuties, tumultus sezmonis, nasalita a i. Špecifické poruchy učenia a ich reedukácia, korekcia. Screening logopatie, dielčieho oslabenia výkonu, percepcie, laterality. Individuálna integrácia žiakov s poruchami komunikačných zručností. Spracovanie individuálneho vzdelávacieho plánu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Text tvorí základnú jednotku medziľudskej komunikácie, hlavne pri prenose a fixovaní vedomostí. To znamená, že v čase globalizácie a tzv. informačnej revolúcie zohrajú rôzne texty veľmi dôležitú rolu.

V centre pozornosti stojí okrem teoretických otázok v okruhu textuality problematika produkcie a recepcie textov. Mimoriadnu pozornosť venujeme novým textovým typom, ktoré sa vyvíjajú paralelne s novými médiami, napr. hypertext, blog a pod.

ANTOS, G./KRINGS, H. P. (Hrsg.): Textproduktion. Ein interdisziplinärer Forschungsüberblick. Tübingen: Niemeyer, 1989.

DE BEAUGRANDE, R./DRESSLER, W.: Einführung in die Textlinguistik. Tübingen: Niemeyer, 1981.

BLÜHDORN, H./BREINDL, E./WAßNER, U. H. (Hrsg.): Text - Verstehen. Grammatik und darüber hinaus. IDS-Jahrbuch 2005. Berlin/New York: De Gruyter, 2006.

BRINKER, K.: Linguistische Textanalyse. Eine Einführung in Grundbegriffe und Methoden. 6., überarb. und erw. Aufl. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

VAN DIJK, T. A.: Textwissenschaft. Eine interdisziplinäre Einführung. Tübingen: Niemeyer, 1980.

ENGEL, U.: Deutsche Grammatik. 2., verb. Aufl. Heidelberg: Julius Groos, 1991.

FIX, U./POETHE, H./YOS, G.: Textlinguistik und Stilistik für Einsteiger. Ein Lehr- und Arbeitsbuch. 3. Aufl. Frankfurt/Main: Peter Lang, 2003.

HEINEMANN, M./HEINEMANN, W.: Grundlagen der Textlinguistik. Interaktion - Text - Diskurs. Tübingen: Niemeyer, 2002.

HESS-LÜTTICH, E. W. B./HOLLY, W./PÜSCHEL, U. (Hrsg.): Textstrukturen im Medienwandel. Frankfurt/Main: Peter Lang, 1996.

STROHNER, H.: Textverstehen. Kognitive und kommunikative Grundlagen der Sprachverarbeitung. Opladen: Westdeutscher Verlag, 1990.

V rámci kurzu sa kladie dôraz na teoretické ako aj praktické otázky textuality. V prvej časti sa zaoberáme s textom ako zákl. jednotkou komunikácie, rôznymi teóriami resp. kritériami textu a jeho štruktúrou.

Druhý veľký tematický okruh tvoria nasledujúce témy: textové typy, produkcia a recepcia textov, koncepcia intertextuality, hypertextualita, vedomostný transfer v textoch.

Prostredníctvom predmetu sa študenti naučia jednoznačne definovať stav osobnosti, správania sa vzdelávanej osoby, ktorý sa má dosiahnuť na konci výchovno-

vzdelávacej činnosti, t. j. čo konkrétne sa má účastník naučiť, čo konkrétne má vedieť, ktoré konkrétne vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, schopnosti, kompetencie si má osvojiť, do akej hĺbky a za akých podmienok.

1. Gönczöl, E., Vass V. 2004. Az oktatási programok fejlesztése. Új Pedagógiai Szemle. 2004. Budapest. OKI.

2. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. TVORBA VZDĚLÁVACÍHO PROGRAMU. Praha : TRITON. ISBN 80-7254-712-

3. Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2444

4. Štátny vzdelávací program ISCED 2 http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2319

5. Vzorové školské vzdelávacie a metodika ich tvorby

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2588

6. Zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzdelávací program, súčasti vzdelávacieho programu, forma a obsah vzdelávacieho programu. Ciele vzdelávacieho programu. Kognitívne, afektívne, psychomotorické ciele, taxonómie cieľov. Moduly vzdelávacieho programu. Obsahové a výkonové štandardy. Kritériá hodnotenia úspešnosti programu.

Cieľom kurzu je osvojenie potrebných vedeckých znalostí, na základe ktorých sa dá odlišovať vedeckú pravdu od fikcií.

– Natalie Angier: Az alapok. Szédítő kalandtúra a természettudomány szépségei között, ford. Horváth Zita, Európa Könyvkiadó, Bp., 2010.

– Mark Buchanan: Itt és mindenütt, ford. Seres Iván, Akkord Kiadó, Bp., 2004.

– Jean-Pierre Changeux: Az igazságkereső ember, ford. Pléh Csaba, Gondolat Kiadó, Bp., 2008.

– Charles Darwin: A fajok eredete, ford. Kampis György, Typotex, Bp., 2006.

– Paul Davies: A megbundázott Világegyetem, ford. Both Előd, Akkord Kiadó, Bp., 2008.

– Richard Dawkins: A legnagyobb mutatvány, ford. Kelemen László, Nyitott Könyvműhely, Bp., 2009.

– Richard Dawkins: Szivárványbontás. Tudomány, szemfényvesztés és a csoda igézete, ford. Kertész Balázs, Vince Kiadó, Bp., 2001.

– Richard Dawkins: The Oxford Book of Modern Science Writing, Oxford UP, 2008.

– Jared Diamond: Háborúk, járványok, technikák. A társadalmak fátumai, ford. Födő Sándor, Typotex, Bp., 2006.

– Norman Doidge: A változó agy. Elképesztő történetek az agykutatás élvonalából, ford. Sóskuthy György, Park Könyvkiadó, Bp., 2011.

– Ben Goldacre: Rossz tudomány. Hatástalan szerek, gátlástalan kampányok, ford. Bori Erzsébet, Akadémiai Kiadó, Bp., 2012.

– John Gribbin: A multiverzum nyomában, ford. Both Előd, Akkord Kiadó, Bp., 2010.

– Stephen Hawking: Az idő rövid története. A Nagy Bummtól a fekete lyukakig, ford. Molnár István, Maecenas, Bp., 1989, 1993, 1995. Felújított változat: Akkord Kiadó, Bp., 2004.

– Michio Kaku: A lehetetlen fizikája, ford. Both Előd, Akkord Kiadó, Bp., 2010.

– Michio Kaku: Hipertér, ford. Egri Győző, Sallay Zoltán, Akkord Kiadó, Bp., 2006.

– Michio Kaku: Párhuzamos világok, ford. Csizmadia Szilárd, Akkord Kiadó, Bp., 2009.

– James Le Fanu: Az orvostudomány önkritikája, ford. Gyárfás Vera, Typotex, Bp., 2008.

– J. E. Lovelock: Gaia. A földi élet egy új nézőpontból, ford. Árkos Antal, Göncöl Kiadó, Bp., (é. n.).

– Erns Mayr: Mi az evolúció?, ford. Kállai Tibor, Vince Kiadó, Bp., 2003.

– Josef H. Reichholf: A kék bolygó, ford. Ugor Balázs, Dialóg Campus Kiadó, Bp. – Pécs, 2010.

– Neil Shubin: A belső hal. Utazás az emberi test 3,5 milliárd éves múltjába, ford. Kállai Tibor, Vince Kiadó, Bp., 2010.

– Carl Sagan: Korok és démonok, ford. Hraskó Péter, Typotex Kiadó, Bp., 1999.

– Simon Singh – Edzard Ernst: Trükk vagy terápia?, ford. Gyárfás Vera, Park Könyvkiadó, Bp., 2010.

– James D. Watson: DNS – az élet titka, ford. Boros Ottilia, Garai Attila, HVG Könyvek, Bp., 2004.

Úvod do štúdia disciplíny.

Evolucionárna biológia (darwinizmus a neodarwinizmus).

Molekulárna biológia (genetika a otázka objektivity metodických postupov).

Neurobiológia a neuroplasticita.

Ekológia a symbióza.

Kozmológia a astronómia.

Teoretická fyzika (neurčitosť a ubikvita).

Význam vedecko-populárnej literatúry.

Rozvíjanie schopností v oblasti rozboru a tvorenia textov rôznej tematiky a štýlu.Spoznávanie systému rétoriky. Rozbor a tvorenie rétorických žánrov, textov, prostriedkov.

- Nagy, F.: Bevezetés a magyar nyelv szövegtanába, Tankönyvkiadó, Budapest 1987

- Balázs, J.: A szöveg, Gondolat, Budapest 1985

- Tolcsvai Nagy, G.: A magyar nyelv szövegtana. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 2001

- Szikszainé N., I.: Leíró magyar szövegtan, Osiris, Budapest 1999

- Petőfi, S. J.– Benkes, Zs.: A szöveg megközelítései, Iskolakultúra, Budapest 1998

1. A szövegtani kutatások előzményei (retorika, filológia, stilisztika, irodalomtudomány); a szövegtan alapelvei; a szövegtan kapcsolata más tudományágakkal (szemiotika, irodalomelmélet, pszichológia, nyelvfilozófia, esztétika, szociológia).

Irodalom:

Kiefer Ferenc 1979. Szövegelmélet—szöveggrammatika—szövegnyelvészet. Nyr.:216–25.

Deme László 1983. A szövegség és a szövegegység néhány jellemzõje. In: Rácz Endre–Szathmári István (szerk.) Tanulmányok a mai magyar nyelv szövegtana köréből. Tankönyvkiadó: Bp. 31–60.

Kocsány Piroska 1989. Szövegnyelvészet vagy szövegtípusok nyelvészete. Filológiai Közlöny. 26–43.

Petőfi S. János 1988. A szöveg mint interdiszciplináris kutatási objektum. Nyr. 219–29.

Nagy Ferenc 1981. Bevezetés a magyar nyelv szövegtanába. Tankönyvkiadó: Budapest. Egyetemi jegyzet.

2. A szöveg meghatározásai, leírásai (szemiotikai, grammatikai, pragmatikai, stilisztikai, diskurzuselemzés, funkcionális, strukturális, hermeneutikai, irodalmi stb.)

Irodalom:

Balázs János 1985. A szöveg. Gondolat: Budapest.

Tolcsvai Nagy Gábor 1994. A szövegek világa. Nemzeti Tankönyvkiadó: Budapest.

Petõfi S. János 1988. A szöveg mint interdiszciplináris kutatási objektum. Nyr. 219–29.

Dressler, Wolfgang 1978. Textlinguistik. Wissenschaftliche Buchgesellschaft: Darmstadt.

Canisius, P.–Knipf, E. 1996. Textgrammatik: Ein Einführungskurs. Nemzeti Tankönyvkiadó: Budapest.

Lotman, J. M. 1973. A szöveg fogalma. In: Szöveg–modell–típus. Gondolat: Budapest. 53–64.

3. Szemiotikai áttekintés (A szemiotika területei, mai kutatások, feladatok; gyakorlati elemzések, megközelítések, módszerek)

Irodalom:

Jakobson, R. 1972. Hang-jel-vers. Gondolat: Budapest. 93–132.

Voigt Vilmos 1977. Bevezetés a szemiotikába. Gondolat: Budapest. 8–38.

Morris, C. V. 1975. A jelelmélet megalapozása.. In: A jel tudománya. Szerk.: Horányi Özséb–Szépe György. Gondolat: Budapest. 43–92.

Sebeok, Th. 1974.: Szignál, szimptóma, ikon, index, szimbólum, név. In: Jelentéstan és stilisztika. NytudÉrt. 83. Bp.,. 518–23.

A Szemiotikai szövegtan c. sorozat 1–12. kötete

4. Szöveggrammatika (a rekurrencia fajai és szerepe; a forikus elemek típusai és funkciói)

Irodalom:

Pléh Csaba-Radics Katalin 1976. “Hiányos mondat”, pronominalizáció és a szöveg. ÁNyT. XI. 261–77.

Rácz Endre 1992. Mondatgrammatika és szöveggrammatika. Linguistica, 6., MTA Nyelvtudományi Intézete: Bp.

Daneš, František 1982. A szövegstruktúra nyelvi elemzéséhez. In: Tanulmányok 15. Újvidék. 45–50.

5. Szövegszemantika (jelentéshálózatok, képrendszer, témaszerkezet)

Irodalom:

Pléh–Síklaki–Terestyéni (szerk.) 1997. Nyelv – kommunikáció – cselekvés. Osiris Kiadó: Bp..

Rácz Endre–Szathmári István (szerk.) 1983. Tanulmányok a mai magyar nyelv szövegtana köréből. Tankönyvkiadó: Budapest.

Szathmári István–Várkonyi Imre (szerk.) 1979. A szövegtan a kutatásban és az oktatásban. Magyar Nyelvtudományi Társaság (154.): Budapest.

6. A szöveg pragmatikai szintje szövegpragmatika (időszerkezet, térszerkezet, ok-okozati viszony; értékrendszer a szövegben; a szövegtípus szövegszervezõ szerepe; a szöveg szociolingvisztikája)

Irodalom:

Pléh–Síklaki–Terestyéni (szerk.) 1997. Nyelv – kommunikáció – cselekvés. Osiris Kiadó: Bp..

Balázs János 1985. A szöveg. Gondolat: Bp. 87–108, 245–340.

Tolcsvai Nagy Gábor 1994. A szövegek világa. Nemzeti Tankönyvkiadó: Budapest.

7. A szöveg szerkezete

Irodalom:

Nagy Ferenc 1981. Bevezetés a magyar nyelv szövegtanába. Tankönyvkiadó: Budapest. Egyetemi jegyzet.

Mistrík, Jozef 1985. Štylistika. Slov. ped. nakl.: Bratislava.

Bajzíková, Eugénia 1995. Slovenský jazyk. Textová syntax. Stimul: Bratislava.

8. Szövegtipológia, tipikus szövegelemek

Irodalom:

Nagy Ferenc 1981. Bevezetés a magyar nyelv szövegtanába. Tankönyvkiadó: Budapest. Egyetemi jegyzet.

9. A szöveg stílusa

Irodalom:

Tolcsvai Nagy Gábor 1996. A magyar nyelv stilisztikája. Nemzeti Tankönyvkiadó: Budapest.

Tolcsvai Nagy Gábor 1994. A szövegek világa. Nemzeti Tankönyvkiadó: Budapest.

Mistrík, J. 1989. Textika a štylistika. Zborník príspevkov z celoštátnej štylistickej konferencie v Bratislave 29.–31. 1. 1986. UK.

Mistrík, Jozef 1985. Štylistika. Slov. ped. nakl.: Bratislava.

10. Szövegek közötti összefüggés. Multimediális szövegek.

Irodalom:

Petőfi S. János 1990. Szöveg, szövegtan, műelemzés. Országos Pedagógiai Intézet: Budapest.

Szemiotikai szövegtan.

11. Szövegalkotás

Irodalom:

Szikszainé Nagy Irma 1999. Leíró magyar szövegtan. Osiris: Budapest. 357–378.

Balázs János 1985: A szöveg. Gondolat: Budapest.

12. Szövegbefogadás

Irodalom:

Szikszainé Nagy Irma 2004. Leíró magyar szövegtan. Osiris: Budapest.

Barthes, Roland 1996. A szöveg öröme. Osiris: Budapest.

13. Textológiai szempontú szövegelemzés (Irodalmi, folklór és mindennapi szövegek megközelítése.)

Irodalom:

Balázs Géza 1988. Tetovált szövegek Magyarországon. MNy:460–70.

Balázs Géza 1989. Szövegszerkesztési sajátosságok Temesi Ferenc Por című regényében. Nyr:314–26.

Voigt Vilmos 1972. A folklór alkotások elemzése. Bp. 299–344.

Bencze Lóránt 1991. Élõszónak súlyos volta. Putatív szövegvizsgálati modell és alkalmazásának kísérlete. In: Szemiotikai szövegtan 3. Szeged: JGYTF Kiadó.

Nagy Ferenc 1980. Kriminalisztikai szövegnyelvészet. Bp.,. 54–84; 89–153.

Nagy Ferenc és mások 1983: Nőies és férfias szövegsajátosságok. In: TanSzov. Tankönyvkiadó: Bp.. 239–48.

Kötelező szakirodalom:

Szikszainé Nagy Irma 2004. Leíró magyar szövegtan. Budapest: Osiris Kiadó.

Belőle: Textualitás (55–75); Szöveggrammatika (141–165); Szövegszemantika (166–205); Szövegpragmatika (206–247); A szöveg szerkezete (248–280).

- Pojem textologie,

- definícia textu. Metódy a faktory konštituovania textu,

- konštrukcie textu a proces rozhovoru,

- názov, štruktúra a kohézia textu,

- druhy kohézie (lineárna a globálna). Štylistický efekt rôznych textov,

- otázky mikroštruktúr a makroštruktúr. Roviny textu (syntaktická, sémantická, …),

- modely textologických konštrukcií.

Spoznávanie systému rétoriky. Rozbor a tvorenie rétorických žánrov, textov, prostriedkov.

- Wacha, I.: A korszerű retorika alapjai I-II., Szemimpex Kiadó, Budapest 1994

- Szörényi – Szabó, Z.: Kis magyar retorika, Helikon Kiadó, Budapest 1997

- Fischer, S.: Retorika. Kossuth Kiadó, Budapest 1981

- A retorikai – stilisztikai alakzatok világa. (Szerk.: Szathmári, I.) Tinta Könyvkiadó, Budapest 2003

Adamik, T. – A. Jászó, A. – Aczél P.: Retorika. Osiris Kiadó, Budapest 2007

- Stručné dejiny rétoriky,

- základné rečnícke jazykové prostriedky,

- verejnosť, situačnosť a dialogickosť rečníckeho prejavu,

- abstraktné a konkrétne jazykové prostriedky,

- zrozumiteľnosť, ekonomickosť, variabilnosť textu,

- chybné prvky v rečníckych prejavoch,

- rečnícke žánre. Štruktúra efektívneho modelu rečníckych prejavov.

Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.

Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005

Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995

Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990

Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997

Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998

Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993

Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.

Osvojenie si základných technomediálnych poznatkov, ktoré sú nevyhnutné pri študovaní médií.

Roger Silverstone: Miért van szükség a média tanulmányozására?, ford. Károlyi Júlia, Akadémiai Kiadó, Budapest, 2008.

– Hartai László – Muhi Klára: Mozgóképkultúra és médiaismeret, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Képkorszak. Szöveggyűjtemény a mozgóképkultúra és médiaismeret oktatásához, szerk. Gelencsér Gábor, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Film- és médiafogalmak kisszótára, szerk. Hartai László, Korona Kiadó, Budapest, 2002.

– Frédéric Barbier – Catherine Bertho Lavenir: A média története, ford. Balázs Péter, Osiris Kiadó, Budapest, 2004.

– Frédéric Barbier: A könyv története, Osiris Kiadó, Budapest, 2005.

– Friedrich Kittler: Optikai médiumok, ford. Kelemen Pál, Magyar Műhely Kiadó – Ráció Kiadó, Budapest, 2005.

– Buldózer. Médiaelméleti antológia, szerk. Sugár János és mts., Média Research Alapítvány, Budapest, 1997.

- definovanie médií

- písanie a kulturálne sprostredkovanie

- „revolúcia” knihy

- tlač

- optické a audiovizuálne médiá

- svet sietí

- masová kultúra, masová komunikácia, infosféra

- reklama a propaganda, priemysel vedomia

- globalizácia a technokultúra

- tzv. „Japonská ríša”