Cieľom predmetu je poskytnúť študentom prehľad v súčasnosti existujúcich a rozvíjajúcich sa vyučovacích koncepciách doma a v zahraničí.

Zelina, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 2000

Hidličková, D.: Alternatívní pedagogické koncepce. Č. Budejovice, 1994

Kasíková, H.: Kooperativní učení, kooperatvní škola. Praha: Portál, 1997

Kovaliková, S. – Olsenová, D.: Integrované tematické vyučovanie. Bratislava, 1996

Klein Sándor: Gyermekkôzpontú iskola, Tankonyvkiad´Budapest, 2003

Rýdl, K.: Alternativní pedagogické hnutí v současné spoločnosti. Brno, 1994

Rogers, C.J.: Sloboda učiť sa

Valenta, M.: Waldorfská pedagogika a jiné alternatívy. Olomouc: PF VP, 1993

Bertrand, Y.: Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 1998

Vznik alternatívnych škôl prvej polovice 20. storočia (Waldorfská, Jenská, Daltonská, Freineta, Montessoriovej). Alternatívne školy druhej polovice 20. storočia (Rogersova koncepcia, ITV, Zsolnayho škola, Otvorená škola, projektové vyučovanie, globálna výchova, atď.). Modelovanie reformnej školy – prognóza.

Oboznámiť študentov so základmi andragogiky a poskytnúť vedomosti o možnosti výchovy dospelého človeka ako spôsobu na získanie vyššieho stupňa zrelosti.

Prusáková, V., Základy andragogiky I, Bratislava 2005

Peres I., Aspekty výchovy a vzdelávania v antike a v spisoch Nového zákona, Bratislava: Academia Christiana, 2001

Perhács, J. a kol.:: Multidimenzionálne aspekty výchovy a vzdelávania, Nitra 2005

Perhács, J., Základy teórie výchovy dospelých, Bratislava: Obzor, 1986

Perhács, J., - Paška, P., Dospelý človek v procese výchovy, Bratislava: Stimul, 1995

Perhács, J., Utváranie osobnosti dospelého človeka v procese vzdelávania, Bratislava: NOC 1995

Hotár, V. – Paška, P. – Perhács, J. a kol.: Terminologický a výkladový slovník – Výchova a vzdelávanie dospelých – Andragogika, Bratislava: SPN, 2000

Terminologická problematika, vývoj andragogiky v zahraniční (zvlášť Hanselmann, Pöggeler,) a na Slovensku (Paška, Perhács, Švec, Prusáková), jej členenie ako modernej vedy, koncepcie andragogiky, vzťah andragogiky k iným vedám, zvlášť k pedagogike.

hodnotenie

Disciplínu Didaktika literatúry tvorí prednáškový cyklus základov z teórie a metodiky vyučovania slovenskej literatúry na 2. stupni ZŠ, gymnáziách a SŠ s VJS a VJM. Ide tu predovšetkým o vymedzenie pojmoslovia literárnej didaktiky, oboznámenie sa s jednotlivými štruktúrnymi prvkami vyučovacej hodiny a s klasifikáciou najdôležitejších literárnovzdelávacích a literárnovýchovných činností (napr. druhy čítania, motivácie, rozhovoru atď.). Prízvukuje sa potreba osvojenia si vyučovacích metód školského literárneho vzdelávania a výchovy. Ich spoločnou platformou je komunikatívny prístup k vyučovaniu literatúry.

GAVORA, P. A kol.: Pedagogická komunikácia v základnej škole. Bratislava : SPN, 1988.

GERMUŠKOVÁ, M.: Literárny text v didaktickej komunikácii. Prešov : Fakulta

humanitných a prírodných vied, 2007.

JURCO, J. – OBERT, V.: Didaktika literatúry. Bratislava : SPN, 1984.

OBERT, Viliam: Komunikatívnosť v čitateľskej recepcii a interpretácii. Nitra : Univerzita

Konštantína Filozofa, 1998.

OBERT, V.: Rozvíjanie literárnej kultúry žiakov. Bratislava : OG – Vydavateľstvo

Poľana, s. r. o., 2003.

Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry. K problematike metód v literárnom vzdelávaní. Metódy literárneho vzdelávania a výchovy z hľadiska aktivity učiteľa a žiaka. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela. Didaktika literatúry a jej prítomnosť v učebniciach. Didaktické aspekty komunikačných výskumov. Estetická a didaktická interpretácia v pedagogickej komunikácii. Komunikatívne vyučovanie slov. literatúry v školách s VJM – zdroje, možnosti a smerovania

Prvé písané jazykové pamiatky nemeckej menšiny na území Uhorského kráľovstva sú texty z oblasti práva. Krásna literatúra v širšom zmysle slova sa objavuje iba od 15. storočia. Tlačený text sa dostal do Uhorska prostredníctvom nemeckých tlačiarov, a od 1. polovice 16. storočia zohrávajú stále dôležitejšiu rolu (napr. tlačiareň Honterus v Sibiu-Herrmannstadt, alebo tlačiarne Hoffgreff a Heltai v Kluži. Predovšetkým kolonizáciou Nemcov v 18. storočí sa významne rozširuje nemecký písaný literárny trh.

Cieľom seminárov je poskytnúť študentom základné vedomosti o nemecky písanej literatúre v Uhorsku. Okrem „vysokej literatúry“ budú prezentované aj iné literárne druhy (napr. detské riekanky, literárne texty písané v nárečiach) a nové literárne trendy v 20. storočí (lokálne kroniky, memoáre).

Budeme analyzovať (vzájomné) kontakty s rakúskou a nemeckou literatúrou (por. najnovšie literárne aktivity presídlencov v Nemecku) ako aj literárne texty literátov píšucich v dvoch alebo troch jazykoch (Márton Kalász, Bradean-Ebinger, V. Koch).

GRUNEWALD/SIENERTH: Deutsche Literatur im östlichen und südöstlichen Europa. München, 1997.

MÁDL/MOTZAN: Schriftsteller zwischen (zwei) Sprachen und Kulturen. München: VSK, 1999.

METZLER, O. (Hrsg.): Gespräche mit ungarndeutschen Schriftstellern. Pécs/Budapest: Tankönyvkiadó, 1985.

SCHWOB, A.: Deutsche Literatur Ostmittel- und Südosteuropas. 19. und 20. Jahrhundert. München: VSK, 1992.

SIENERTH, Stefan (Hrsg.): Die deutsche Literatur Siebenbürgens. Von den Anfängen bis 1848. I. Halbband. München, 1997.

SZABÓ, J.: Ungarndeutsche Literatur der siebziger und achtziger Jahre. Eine Dokumentation. München/ Budapest, 1991.

V rámci seminárov budú analyzované nasledovné tematické okruhy: význam škôl v stredoveku, jazykové kontakty, prebrané slová z nemčiny do maďarčiny a slovenčiny, maďarské/slovenské slová v nemčine, kníhtlačiarnictvo, literárne kruhy, nemecké divadlo v Sedmohradsku a v Uhorsku, nemecká tlač, nemecká literatúra po 1945, aktuálna situácia: literatúra ako médium pre zachovanie identity.

Cyklus bude prezentovať dokumenty v nemeckom jazyku (listiny, zákonníky, dokumenty samospráv a pod.) v Karpatskej kotline. V stredobode pozornosti seminárov budú začiatky nemeckej literatúry, analýzy literárnych druhov a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými národnými literatúrami.

Cieľom kurzu je sprostredkovanie zásad a kritérií, ktoré treba zohľadňovať pri pozorovaní vyučovacieho procesu. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri zostavovaní vyučovacej hodiny, získajú si prehľad sociálnych foriem, jednotlivých fáz, aktivít učiteľa a žiaka, ako aj využitia médií.

ZIEBELL, B.: Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. München: Goethe Institut, 2002.

Unterrichtsbeobachtung und Lehrerverhalten. Videosequenzen. DVD.

STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.

Materiály dostupné na internete

Semináre sú zamerané na nasledovné tematické okruhy: techniky pozorovania vyučovacieho procesu, metodicko-didaktické aspekty pozorovania, rola učiteľa a pozorovanie vyuč. procesu.

Semináre tvoria teoretický základ praktických vedomostí, ktoré si študenti získavajú v rámci pedagogickej praxe – náčuvu.

Cieľom kurzu je zostavenie vyučovacej hodiny, celková príprava na vyučovanie a jeho koordinácia. Študenti si osvoja jednotlivé postupy a techniky pri plánovaní a zostavovaní vyučovacej hodiny.

BIMMEL, P./KAST, B./NEUNER, G.: Deutschunterricht planen. München: Goethe Institut, 2003.

STORCH, G.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Paderborn: W. Fink, 1999.

Materiály dostupné na internete

Na základe odporúčanej literatúry sa skúmajú metódy a možnosti zostavovania vyučovacej hodiny, interakcie, možnosti sprostredkovania vedomostí. Študenti porovnávajú tradičné metódy a postupy s novými, modernými, pričom ich využívajú pri zostavení vlastnej modelovej vyučovacej hodiny. Svoje poznatky zahrnú v seminárnej práci, zároveň sa vypracovávajú návrhy konkrétnych plánov na konkrétne vyučovacie hodiny.

Spoznať základné ciele a obsah vyučovania slovenského jazyka, špecializovať prípravu učiteľov-slovenčinárov, najmä pre 2. stupeň ZŠ. Uplatňovať didaktické zásady, princípy a najnovšie formy a metódy vo vyučovaní slovenského jazyka v základných a sterdných školách. Ozrejmiť špecifické otázky vyučovania slovenského jazyka v národnostných školách.

BETÁKOVÁ, V. – JACKO, J. – RÝZKOVÁ, A.: Teória vyučovania slovenského jazyka. Bratislava : SPN, 1984.

Vzdelávacie štandardy a učebné osnovy.

Didaktika slovenského jazyka ako vedná disciplína.

Učebné osnovy, vzdelávacie štandardy.

Formy a metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.

Vyučovanie fonetickej, morfologickej, syntaktickej, lexikálnej a štylistickej roviny slovenského jazyka.

Kontrolné a nácvičné diktáty, jazykové cvičenia.

Didaktické hry na osvojovanie jazykových a komunikačných schopností.

Problémové vyučovanie slovenského jazyka.

Projektové vyučovanie.

Spoznať základné ciele a obsah vyučovania slohu, ˇpecializovať prípravu učiteľa, najmä pre gymnáziá a stredné odborné školy. Uplatňovať didaktické zásady, princípy a najnovšie formy a metódy vo vyučovaní slohu v základných a stredných školách.

BALLAY, J.: Hodiny slohu. II. Bratislava : SPN, 1973.

FINDRA, J. a kol.: Slovenský jazyk a sloh. Bratislava : SPN, 1986.

MIKO, F. a kol.: Frazeológia v škole. Bratislava : SPN, 1989.

MIKO, F.: Text a štýl. Bratislava : SPN, 1970.

BETÁKOVÁ, V. – JACKO, J. – RÝZKOVÁ, A.: Teória vyučovania slovenského jazyka. Bratislava : SPN, 1984.

SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. Prešov : Slovacontact, 1994.

Didaktika slohu – učebné osnovy a vzdelávacie štandardy.

Štýlotvorné činitele objektívne a subjektívne.

Formy a metódy vo vyučovaní slohu.

Ústne a písomné prejavy.

Slohové postupy a slohové útvary.

Metodické problémy vo vyučovaní slohu.

Systém výrazových kategórií vo vyučovaní slohu.

Fázy slohotvornej činnosti.

Kompozičné cvičenia: osnova, koncept, úprava konceptu (odseky), čistopis.

Diagnostika slohových prejavov.

Kontrola, hodnotenie a klasifikácia slohových prác.

Cieľom diplomového seminára je poskytnúť kandidátovi vo forme individuálnych konzultácií intenzívnu odbornú pomoc. Vysoký počet kreditov je zdôvodnený vysokou vedeckou hodnotou diplomovej práce.

ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.

LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.

MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.

POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.

ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.

Individuálna.

Cieľom prednášok je oboznámenie poslucháčov s historickými, teoretickými a metodickými aspektmi spoločensko-vedného skúmania menšín, hlavne etnických a národnostných menšín, ktoré charakterizujú špecifickosti a jednotlivé typy vzťahov medzi väčšinovým národom a národnostnými a etnickými skupinami žijúcich v multietnickej spoločnosti. V rámci predmetu získajú poslucháči prehľad o historických, spoločensko-štrukturálnych a demografických zmenách národnostných a etnických menšín, v prvom rade maďarskej menšiny na Slovensku. Oboznámia sa s charakteristickými črtami multikulturálnej spoločnosti vyvinutej na území so zmiešaným obyvateľstvom. Zvlášť sa preberajú interetnické vzťahy medzi väčšinovým spoločenstvom a menšinami v jednotlivých historických obdobiach, ktoré môžu byť integračného, asimilačného alebo segregačného charakteru. Nakoniec sa analyzujú korene predsudkov a stereotýpií interetnických vzťahov.

Filep Tamás Gusztáv – Tóth László: A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918-1998. Budapest 1998.

Barša Pavel: Politická teorie multikulturalismu. Brno 1999.

Zeľová Alena at al.:Minoritné etnické spoločenstvá na Slovensku v procesoch spoločenských premien. Bratislava 1994.

Marger N. Martin: Ethnic Relations. American and Global Pespectives. Belmont California 1991.

Úvod. Menšiny - etnické a národnostné menšiny. Teórie národa a etnicity. Multikulturálne spoločnosti. Etnické charakteristiky SR z historického aspektu. Spoločensko-štrukturálne charakteristiky národností na Slovensku. Maďarská národná menšina a jej spoločenské charakteristiky. Maďarská národná menšina a jej demografické charakteristiky. Rómska otázka – etnický alebo sociálny problém? Typy interetnických vzťahov – integrácia, asimilácia, segregácia. Predsudky, stereotypie a diskriminácia v interetnických vzťahoch.

Cieľom danej disciplíny je analýza a hodnotenie platých učebníc / čítaniek zo slovenskej literatúry v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Dôraz sa bude klásť na to, aby sa poslucháči dostatočným spôsobom oboznámili okrem toho (aj) s platnými dokumentmi súčasnej výchovno-vzdelávacej praxe (učebné plány, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy) a tým dostali komplexný obraz o tom, čo vlastne budú konkrétne učiť na jednotlivých stupňoch škôl počas vlastnej pedagogickej praxi.

platné školské dokumenty (učebné plány, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy) učebnice (čítanky) zo slovenskej literatúry pre základné a stredné školy s VJS a VJM

Analýza učebných plánov na druhom stupni ZŠ a v SŠ. Analýza učebných osnov na druhom stupni ZŠ a v SŠ. Analýza vzdelávacích štandardov na druhom stupni ZŠ a v SŠ. Analýza učebníc literatúry (čítaniek) na druhom stupni ZŠ. Analýza učebníc literatúry (čítaniek) v SŠ. Konfrontácia platných školských dokumentov pre školy s VJS a VJM. Konfrontácia platných čítaniek pre ZŠ pre školy s VJS a VJM. Konfrontácia platných čítaniek pre SŠ pre školy s VJS a VJM.

Cieľom disciplíny je poukázať ne metodologické osobitosti porovnávacej lingvistiky v relácii jednak slovenčiny a slovanských jazykov, jednak slovenčiny a neslovanských jazykov, a to najmä pri komparatívnom skúmaní segmentálnych a suprasegmentálnych javov, morfologickej roviny a vybraných lexikálnosémantických skupín.

BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfologie spisovných jazyků slovanských. Praha : Karolinum, 1998.

DOLNÍK, J. – BENKOVIČOVÁ, J. – JAROŠOVÁ, A.: Porovnávací opis lexikálnej zásoby. Bratislava : Veda, 1993.

PILECKY, M.: Základy porovnávacej fonológie. Pilíšska Čaba : Fil. fak. Kat. univerzity P. Pázmánya, 2007.

Discíplína ako voliteľný predmet je zameraná na tri jazykové roviny: na zvukovú (vzťah neutralizačných a alternačných zvukových javov v porovnávacom aspekte), na morfologickú (synchrónna dynamika v porovnávaných jazykoch) a na lexikálnu (porovnanie vybraných lexikálnosémantických skupín, medzijazyková homonymia, lexikálne kontaktové javy, porovnanie adaptačných procesov).

Interpretácia kľúčových textov s dôrazom na kultúrne, antropologické a poetologické súvislosti.

MARČOK, V.: Dejiny slovenskej literatúry. III. Bratislava, 2004.

Kol.: Panoráma slovenskej literatúry. III. Bratislava, 2006.

Kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Martin, 2009.

HOCHEL, I. – ČÚZY, L. – KÁKOŠOVÁ, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. Bratislava, 2007.

Estetické a etické v slovenskej dramatike. Bratislava 2006.

Obraz normalizácie v literatúre (R. Sloboda, P. Vilikovský, S. Rakús). Obraz spoločnosti po roku 1989 (P. Pišťanek, J. Johanides). Postmoderna v próza (P. Vilikovský, T. Horváth, D. Mitana).

Magický realizmus v tvorbe V. Pankovčína. Subjekt a identita (Balla, Mitana, Kopcsay). Autorky a ženský subjekt (V. Šikulová, J. Juráňová, M. Kompaníková). História podľa P.Rankova. Dráma a divadlo po roku 1989. Tradícia a možnosti drámy (P. Kováčik, K. Horák, S. Štepka). Nové témy a nová poetika (K. Horák, V. Klimáček, B. Uhlár). Literatúra a javisko – otázky adaptácie.

Predstaviť najvýznamnejšie osobnosti a kľúčové diela súčasnej slovenskej poézie

MARČOK, V.: Dejiny slovenskej literatúry. III. Bratislava, 2004.

Kol.: Panoráma slovenskej literatúry. III. Bratislava, 2006.

Kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Martin, 2009.

HOCHEL, I. – ČÚZY, L. – KÁKOŠOVÁ, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. Bratislava, 2007.

Kol.: Čítame slovenskú literatúru. I.-III.

Portréty slovenských spisovateľov. I.-V.

ZAMBOR, J.: Interpretácia a poetika. Bratislava, 2005.

Tradícia a novátorstvo (východiská: M. Válek a M. Rúfus). Osamelí bežci. J. Urban a I. Kolenič: nová generácia a nová poetika. Slovenský a univerzálny kód vo veršoch M. Rúfusa. Experimentátor J. Ondruš. Úcta k slovám a forme: J. Buzássy. Neha a intelekt: M. Haugová a D. Podracká. Hra a irónia: P. Macsovský. Poézia ako intelektuálny nepokoj: M. Milčák. Erotika: T. Lehenová, E. Groch. Duchovnosť: E. Groch, J. Gavura.

Oboznámiť študentov so zásadami spracovania lexiky v rámci jednotlivých druhov slovníkov, získať vedomosti o vzniku slovníkov, vedieť sa orientovať v rámci nemeckých a medzinárodných projektov v oblasti lexikografie.

Brauße, U./Viehweger, D. (Hrsg.) (1992): Lexikontheorie und Wörterbuch, Tübingen: Niemeyer.

Engelberg, S. / Lemnitzer, L. (2001): Lexikographie und Wörterbuchbenutzung, Tübingen: Stauffenburg Verlag, D+I.

IDS (1976): Probleme der Lexikologie und Lexikographie, Düsseldorf (Jb IdS, Sprache der Gegenwart 39).

Konerding, K.-P./Lehr, A. (Hrsg.) (1997): Linguistische Theorie und lexikographische Praxis, Tübingen: Niemeyer. [I]

História lexikografie, vývoj nemeckej lexikografie. Zásady zostavovania slovníkov, druhy slovníkov, špeciálne slovníky, problematika nadnárodných slovníkov.

V rámci analýzy učebníc približujeme študentom problémy pri tvorbe učebníc a ich evaluácii na základe predmetu nemčina ako cudzí jazyk. Okrem potrebných teoretických poznatkov sa budeme zaoberať procedurálnymi problémami. Aktuálne učebnice budú analyzované z hľadiska ich koncepcie a možností používania v praxi.

BAUSCH, K.R./CHRIST, H./KRUMM, H.-J. (Hrsg.): Handbuch Fremdsprachenunterricht. 5., unv. Aufl. Stuttgart: UTB, 2007.

BUNG, P.: Systematische Lehrwerkanalyse: Untersuchung zum Einsatz von Contentanalysen für die Lehrwerkforschung und Lehrwerkkritik. Kastellaun, 1977.

HELBIG, G./GÖTZE, L./HENRICI, G./KRUMM, H-J. (Hrsg.): Deutsch als Fremdsprache. Berlin (HSK; 19.1-2), 2001.

KAST, B./NEUNER, G, (Hrsg.): Zur Analyse, Begutachtung und Entwicklung von Lehrwerken für den fremdsprachlichen Deutschunterricht. Berlin/München/ /Wien/Zürich/New York: Langenscheidt, 1994.

LÜGER, H-H. (Hrsg.): Landeskunde und Lehrwerkanalyse. Konstanz (Beiträge zur Fremdsprachenvermittlung aus dem Konstanzer SLI; 22), 1991.

V rámci seminárnych cvičení budú prezentované a analyzované predovšetkým učebnice, ktoré sa najviac používajú v praxi vyučovania nemčiny ako cudzieho jazyka. V procese ich analýzy sa budeme venovať hlavne nasledovným oblastiam: zručnosti, resp. čiastočné zručnosti (čítanie, písanie, počúvanie, hovorenie), krajinovedné a kultúrne aspekty. Okrem tradičných učebníc v podobe kníh budú skúmané aj novšie formy, ako PC, CD-ROM, Internet a tematizované z hľadiska ich aplikovateľnosti vo vyučovaní nemčiny ako cudzieho jazyka.

Interpretácia textu, metodologické východiská, koncepcie, základné pojmy. Typy interpretácií, komunikačné vzťahy. Interpretácia rôznych druhov textov. Analýza textových rovín a jazykových prostriedkov. Cieľom je teda získanie teoretických poznatkov o práci s literárnym textom (prístupov) z rôznych aspektov (pomocou analýz textu). Identifikácia prenosu reality do textu, prítomnosti tradície v texte, textu a kontextu a pod.

ECO, U. a i.: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava, 1994.

HARPÁŇ, M.: Teória literatúry. Novy Sad, 1986 – Bratislava, 2004.

POPOVIČ, A. – LIBA, P. – ZAJAC, P. – ZSILKA, T.: Interpretácia umeleckého textu. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1981.

ŠENKÁR, P.: Možnosti interpretácie literárneho textu. Nitra : FSŠ, 2008.

ŠTRAUS, F.: Príručný slovník literárnovedných termínov. Bratislava, 2003.

VLAŠÍN, Š. a kol.: Slovník literární teorie. Praha : ČSS, 1984.

ŽILKA, T.: Poetický slovník. Bratislava : Tatran, 1987.

Interpretácia textu (metodologické východiská a pojmy, interpretačné prístupy).

Komunikačné vzťahy.

Problémy žánrovej interpretácie

Interpretácia literárneho textu (básnického, prozaického, dramatického)

Interpretácia textov staršej slovenskej literatúry

Interpretácia textov pre deti a mládež

Interpretácia folklórneho textu

Autor umeleckého diela

Postava diela v interpretácii

Literárny kontext a komparatívna interpretácia

Interpretácia literárneho textu z hľadiska štylistiky a semiotiky

Najvýznamnejšie interpretačné metódy a formy

Cieľom predmetu je popísať systémy manažérstva kvality v škole. Vysvetliť najznámejšie modely, a to model TQM, EFQM a ISO 9000 a ich vzájomné vzťahy. Popísať postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.

Albert, S.: Rozvoj kvality v škole, Bratislava, MC, 2002

Albert, S.: Manažérstvo kvality – TQM v škole, Dun. Streda, Lilium Aurum, 2001

Albert, A.- Turek, I.: Kvalita školy. Bratislava: KIPaP MtF STU, 2005

Freeman, R.: Quality Assurance in Training and Education, London, Kogan Page, 1993

Mizla, M.: Manažérstvo kvality. Prípadové štúdie, Košice, Oriens, 1998

Albert, A.: Manažérstvo kvality – TQM v škole. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2001

Súbor noriem STN EN ISO 9000 STN ISO 8402. Akosť – Slovník. Bratislava, 1991

Tribus, M.: When the District Opts for Quality Management. What´s a Superintendant Supposed to Do? The British Council, 1994

Setényi, J.: A minőség kora, Budapest, Roabe, 1999

Definícia pojmu kvalita a popis systémov manažérstva kvality v škole (TQM, EFQM, ISO 9000). Vnútorné hodnotenie školy (otvorené a riadené sebahodnotenie). Postup zavedenia a uplatnenia manažérstva kvality v škole.

Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky.

ADAMZIK, K.: Sprache: Wege zum Verstehen. Tübingen/Basel: Francke (UTB; 2172), 2001.

Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft. Berlin/New York: de Gruyter: die entsprechenden Bände

HOFFMANN, L. (Hrsg.): Sprachwissenschaft. Ein Reader. 2., verbesserte Aufl. Berlin/New York, 2000.

LINKE, A./NUSSBAUMER, M./PORTMANN, P. R.: Studienbuch Linguistik. Tübingen: Niemeyer, 1998.

LYONS, J.: Einführung in die moderne Linguistik. München: C. H. Beck, 1995.

MÜLLER, H. M. (Hrsg.): Arbeitsbuch Linguistik. Paderborn/München/Wien/Zürich: Ferdinand Schöningh. (UTB; 2169), 2002.

Témou seminárov je úvod do problematiky lingvistického popisu súčasného nemeckého jazyka, diskusia základných pojmov a metód. V rámci seminárov sa budú riešiť fonetické, gramatické, sémantické a pragmatické aspekty modernej jazykovedy. Náležitá pozornosť sa bude venovať novým trendom v spoločenských vedách, predovšetkým aspekty kognitívnej lingvistiky a interkulturality.

Prezentácia najnovších teoretických modelov a výskumných tendencií v germanistickej lingvistike na základe vybraných projektov. Predstavenie interdisciplinárnych, multidisciplinárnych a transdisciplinárnych súvislostí a systémových kontaktov modernej lingvistiky

CRUSE, A./HUNDSNURSCHER, F./JOB, M./LUTZEIER, P. R. (Hrsg.): Lexikologie. Ein internationales Handbuch zur Natur und Struktur von Wörtern und Wortschätzen. Berlin: de Gruyter, 2002 (= Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft; 21).

LÖBNER, S.: Semantik. Eine Einführung. Berlin/New York: De Gruyter, 2003.

LYONS, J.: Semantik. München: Beck, 1983.

SCHIPPAN, T.: Lexikologie der deutschen Gegenwartssprache. 2. unveränd. Aufl. Tübingen: Niemeyer, 2002.

SCHWARZE, Ch./WUNDERLICH, D. (Hrsg.): Handbuch der Lexikologie. Königstein/Ts.: Athenaeum, 1985.

V centre druhej časti kurzu stojí problematika sémantiky. V rámci seminárov sa budeme zaoberať základnými pojmami, ako vymedzenie pojmu sémantika ako a) súčasť semiotiky; b) ako významová stránka jazykového znaku; vzťahy sémantika – lexikológia, sémantika – textová lingvistika; sémantické teórie; slovo ako unilaterálna vs. bilaterálna veličina a pod. Predostrieme problémy všeobecnej (univerzálnej) sémantiky a špeciálnej sémantiky aj z kontrastívneho aspektu (nemčina – slovenčina – maďarčina).

V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.

GENETTE, G.: Palimpseste. Die Literatur auf zweiter Stufe. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1993.

NÜNNING, A./NÜNNING, V.: Erzähltheorie transgenerisch, intermedial, interdisziplinär. Trier.: WVT Wissenschaftlicher Verlag, 2002.

OROSZ, M.: Intertextualität in der Textanalyse. Wien: Österreichische Ges. f. Semiotik, 1997.

OROSZ, M.: „Az elbeszélés fonala“. Narráció, intertextualitás, intermedia¬litás. Budapest: Gondolat Kiadó, 2003.

RAJEWSKY, I.: Intermedialität. Tübingen/Basel.: UTB, 2002.

WOLF, W.: Intermedialität: Ein weites Feld und eine Herausforderung für die Literaturwissenschaft. In: FOLTINEK, H./LEITGEB, Ch. (Hrsg.): Litera¬turwissenschaft: intermedial- interdisziplinär. Wien: Verlag der österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2002.

V centre pozornosti stoja nasledovné tematické okruhy: pojem intertextuality a -mediality, klasifikácia intertextuálnych foriem u G. Gennette a M. Orosz; intertextualita v konkrétnych textoch /analýza/; intermediálne formy u I. Rajewskej a W. Wolf; literatúra a hudba.

V rámci seminárov sa ponúka prehľad moderných teórií literatúry. rôznych Po definovaní základných pojmov tejto disciplíny sa budeme zaoberať predovšetkým problematikou typológie a systematizácie jednotlivých konceptov a teórií. Po sprostredkovaní analytického inštrumentára majú študenti osvojiť si schopnosť k analýze intertextuálnych a -mediálnych vzťahov v literárnych textoch.

BIRUS, H. (Hrsg.): Hermeneutische Positionen. Schleiermacher - Dilthey - Heidegger – Gadamer. Göttingen: Vandenhoeck und Ruprecht, 1982.

FIGAL, G.: Der Sinn des Verstehens. Beiträge zur hermeneutischen Philosophie. Stuttgart: Reclam, 1996.

GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode. 5. Aufl. Tübingen: J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1986.

GRONDIN, J.: Einführung in die philosophische Hermeneutik. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1991.

MANFRED, F.: Das individuelle Allgemeine. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1977.

ŠPET, G. G.: Die Hermeneutik und ihre Probleme. Freiburg: Karl Alber, 1993.

SZONDI, P.: Einführung in die literarische Hermeneutik. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1975.

Druhá časť kurzu je zameraná na teórie literárnej hermeneutiky. Definícia pojmov, resp. interpretácia majú umožniť vymedziť pojem hermenautiky v rámci ostatných vedeckých teórií (štrukturalizmu, dekonštrukcie, ...). V seminároch budú predostreté témy ako hermeneutika v antike, kresťanská hermeneutika, hermeneutika v období reformácie a osvietenstva ako aj začiatky novodobej hermeneutiky. Porovnáva sa Diltheyho hermeneutika s hermeneutickou filozofiou Heideggera s hermeneutikou Gadamarsa.

Budeme analyzovať poeticitu a fikcionalitu literárnych textov (P. Ricœr). Ďalšie tematické oblasti prednášok budú: Protihermenetické tendencie, lingvisticko-štrukturalistický prelom, Derrodova kritika jazyka, dielo Paula de Mana: Die Unlesbarkeit des Textes.

Osvojenie si základných okruhov pedagogickej psychológie, aplikovaných v pedagogickej činnosti. Nové smery školskej psychológie. Využívanie psychických zákonitostí na zvýšenie efektivity výchovno-vyučovacieho procesu.

Cangeloni, J.S.: Strategie řízení třídy, Portál Praha, 1994

Ďurič, L. a kol.: Pszichológia a tanítók számára, SPN Bratislava, 1980

Ďurič, L. a kol.: Učiteľská psychológia, SPN Bratislava, 1982

Gajdošová, E.: Školský psychológ, Príroda Bratislava, 1998

Hvozdík, J.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1986

Linhart, J.: Základy psychologie učení, SPN Praha, 1982

Teoreticko-metodologické problémy pedagogickej i školskej psychológie. Vzdelávací a školský vývin žiaka. Učebná činnosť, učebné možnosti a učebný výkon žiaka. Sebapoznávanie pedagóga vo výchovnej práci. Poznávanie žiaka pozorovaním a inými pedagogicko-psychologickými spôsobmi. Analýza vzťahu rodič-dieťa, učiteľ-žiak. Sociometrické techniky na vytvorenie optimálnej sociálnej klímy triedy. Problematika nadaných a ťažko prispôsobivých žiakov vo výchovno-vyučovacom procese.

Cieľom prednášky je predstaviť viacčlenné lexémy jazyka na štrukturálnej, sémantickej a pragmatickej rovine a kontrastívne analyzovať pevné slovné spojenia v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku, zároveň poskytnúť študentom prehľad o súčasných výskumoch v oblasti frazeológie a paremiológie.

BURGER, H.: Phraseologie. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt, 1998.

FLEISCHER, W.: Phraseologie der deutschen Gegenwartssprache. Tübingen: Niemeyer, 1997.

FÖLDES, Cs./KÜHNERT, H.: Hand- und Übungsbuch zur deutschen Phraseologie. Budapest, 1994.

PALM, Ch.: Phraseologie. Tübingen: Narr, 1996.

Prednáška má poskytnúť študentom základné vedomosti o nemeckej frazeológii. Po vysvetľovaní základných pojmov poskytneme v pozadí nemeckého a maďarského jazyka prehľad o problematike a metódach výskumu frazeológie v súčasnosti. Ťažisko prednášok tvoria charakteristiká frazeologických jednotiek, predovšetkým idiomaticita, stabilita a reprodukovateľnosť. Budú sa diskutovať možnosti aplikácie výsledkov frazeologického výskumu v praxi, aké sú napr. jazykové hry a zostavenie frazeologických slovníkov.

Zoznámiť sa s interdisciplinárnymi vednými oblasťami a naučiť sa komparáciu jednotlivých pedagogických vedných disciplín aj v rámci vednej disciplíny.

K.Németh Mária: Neveléstan, Pécs 2000

Németh, A.: Ehrenhard, S.: Reformpedagógia, Budapest 2002

Prucha: Moderní pedagogika

Zelina: Alternatívne školstvo, Iris Bratislava, 2000

Vymedzenie vedy a vedných disciplín. Komparácia jednotlivých vedných disciplín. Interdisciplinárne vedné oblasti a možnosti komparácie. Komparácia ako vedecká metóda. Komparácia a sinergizácia.

Osvojiť si základy psychológie osobnosti, typológie osobnosti a charakteristické vlastnosti, zručnosti jednotlivých typov, ktoré napomáhajú k optimalizácii edukačného procesu.

Atkinson: Pszichológia, Osiris Budapest, 2000

Gajdošová, E.: Školská psychológia, SPN Bratislava, 1995

Balcar, K.: Úvod do studia psychologie osobnosti, Chrudim, Mach, 1991

Carver-Sheier: Személyiségpszichológia, Osiris, Budapest, 2001

Forgács, J.: A társas érintkezés pszichológiája, Kairosz, Budapest, 1990

Hall, C.S.-Lindzey, G.: Psychologia osobnosti, SPN, Bratislava, 1997

Kulcsár, Zs.: Személyiség – pszichológia,Tankönyvkiadó, Budapest, 1975

Nákonečný, M.: Psychologie osobnosti, Academia, Praha, 1995

Míček: Duševná hygiena, SPN Praha, 1986

Pálhegyi, F.: Személyiséglélektani kalauz, Tankönyvkiadó, Budapest, 1985

Peck, D.-Whitlow: Személyiségelméletek, Gondolat, Budapest, 1983

1. Úvod do psychológie osobnosti

2. Základné pojmové vymedzenia: osobnosť a jej štruktúra

3. Typológia osobnosti a jej teoretické zázemie

4. Hypokrat a jeho typológia

5. Freud a psychoanalýza

6. Pavlov a jeho vymedzenia

7. Kretschmer a typologia

8. Eysenck, Jung a ich teórie osobnosti

9. Rogers a rogerianstvo

10. Maslow a pyramída životných potrieb

11. Spranger a jeho typologické vymedzenie

12. Allport a zásady zdravej osobnosti

13. Referencie osobnosti v školskej praxi

Teória psychológie osobnosti ako špeciálnej vednej oblasti psychologických vied – rôzne smery: psychoanalytický, behavioristický, fenomenologický. Osobnosť ako jedinečná danosť a originalita jednotlivca. Vzájomný vplyv dedičnosti a prostredia. Inteligencia a jej meranie, rozptyl. Typológia osobnosti podľa predstaviteľov psychológie (Pavlov, Eysenck, Jung, Rogers, Spranger). Kontinuita a diskontinuita osobnosti. Rozvoj kreativity. Psychomotorické tempo a temperament. Sebarealizácia podľa Maslowa. Osobnosť a neuróza. Zásady duševnej hygieny.

Oboznámiť študentov s teoretickými poznatkami o výchove a s možnosťou uplatnenia vedomostí i mimo vyučovania, a to smerom k rodine, mimoškolským výchovným zariadeniam.

Opata, R.: Teória a prax mimotriednej výchovy, SPN, Bratislava 1990

Palouš, R.: Čas výchovy, Praha, 1992

Zelina, M.: Humanizácia v školstve, Bratislava, 1993

Miesto predmetu v systéme vied o výchove. Vznik, vývin a úlohy personálnej a sociálnej výchovy. Návody na tvorivé a praktické riešenie otázok v procese vyučovania. Praktické riešenie otázok výchovy smerom k rodine, škole a mimoškolským zariadeniam vo vzťahu k rozvíjajúcej sa osobnosti žiaka. Individuálny prístup pedagóga k žiakom.

Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.

Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005

Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995

Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990

Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997

Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998

Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993

Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.

Zvládnutie monitorovania, hodnotenia analýzy výučby počas pedagogickej praxe. Zvládnutie metodiky výučby v ZŠ a SŠ na profesionálnej úrovni v zmysle podmienok ZŠ a SŠ v súlade s pedagogicko-didaktickým poznaním.

Aktuálne učebné osnovy a vzdelávacie štandardy

Pedagogické programy ZŠ/SŠ

Prehľad súčasných zahraničných pedagogických dokumentov

Didaktické spôsobilosti výučby v priamom kontakte so žiakmi/študentmi v prostredí ZŠ resp. SŠ. Sledovanie a analýza edukačnej činnosti. Profesionálne zvládnutie metodiky (na základe individuálnej koncepcie) tak, ako ju súčasné trendy v didaktike matematiky ZŠ a SŠ projektujú. Aplikácia pedagogických prístupov vychádzajúc z osobnosti žiaka/študenta. Očakávané sú prvky tvorivosti, samostatnosti, individualizácie a alternatívnosti vo frekventantom uplatnenej metodike

Zoznámiť sa s vplyvom rodiny na výchovu dieťaťa a s výchovnými štýlmi rodín. Ako spolupracovať s rodinou, aké spoločné programy môžu byť pre deti s rodičmi.

Gordon, T.: P.E.T., A szulői eredményesség tanulása, Gondolat Budapest, 1990

Mérei, F.: Társ és csoport, Akadémiai Kiadó, Budapest, 1989

Ranschburg, J.: Szeretet, erkölcs, autonómia, Gondolat Kiadó Budapest, 1984

Satirová, V.: Kniha o rodine, SVAN Praha, 1994

Rozinajová, H.: Pedagogika rodinného života, SPN Bratislava, 1988

Výchovné štýly. Úplne a neúplne rodiny. Náhradná rodinná starostlivosť Hodnotová orientácia rodín a škôl. Vzťah pedagóga a rodiča. Vzťah školy a rodičov. Úlohy a možnosti kooperácie vo výchove. Dvojkoľajnosť vo výchove. Vplyvy rovesníckych skupín. Formálne a neformálne stretnutia.

Pomôcť budúcim učiteľom slovenčiny bezchybne a bezproblémovo analyzovať akékoľvek druhy textov z hľadiska gramatických kategórií jednotlivých mikrosúčastí textov.

DVONČ, L: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava : Veda, 1984. s. 7-43.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský jazyk. Morfológia. Bratislava : SPN, 1984.

SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov : SLOVACONTAKT, 1995.

Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 27-32.

Predmet a metodika gramatickej analýzy textov z rozličných vedných aj všeobecných odborov.

Zopakovanie všetkých slovných druhov z hľadiska gramatických kategórií a ich využitia v súvislých textoch akejkoľvek proveniencie aj podľa požiadaviek či budúceho uplatnenia študentov v praxi.

Pripraviť učiteľov na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami.

FENWICKOVÁ, E., WALKER, R.: Sexuálna výchova. Bratislava, Cesty 1996.

KLEMENTA, J., MALÁ, L.: Somatologie a antropologie. SPN Praha, 1987, 504s.

NAGY, M.: Humánbiológia. Lilium Aurum, Dunajská Streda, 2006, 250 pp.

POSPÍŠIL, M.: Biológia človeka I. Prírodovedecká fakulta UK Praha, 1998, 340s.

PREVENDÁROVÁ, J.: Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava, SPN 2000.

SIELERT, U., KEIL, S., HERRATH, F., WENDEL, H. A KOL.: Sexuální výchova. Praha, Trizonia 1994.

Možnosti školy a učiteľov pri realizácii výchovy k manželstvu a rodičovstvu a sexuálnej výchovy. Princípy a zásady sexuálnej výchovy, metodický postup. Fyzické a psychické zmeny v období dospievania. Pohlavie, rod a rodové stereotypy. Priateľstvo, láska a vývin partnerského vzťahu. Anatómia a fyziológia pohlavných orgánov. Sexualita. Sexuálna orientácia. Plánované rodičovstvo, antikoncepcia. Sexuálne prenosné infekcie. Sexuálne násilie a zneužívanie detí. Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva.

1. Výchova k manželstvu a rodičovstvu – poslanie predmetu

2. Psychosexualita – vymedzenie, definovanie, charakteristika podľa veku

3. Freudova vývinová škála a jej odkazy pre výchovu

4. Úlohy sexuálnej osvety – podľa stupňov školského vzdelávania

5. Obdobie predpuberty, puberty a adolescencie

6. Láska a jej poslanie

7. Partnerstvo, manželstvo

8. Príprava na rodičovstvo

9. Učebné osnovy pre II. st. ZŠ

10. Učebné osnovy pre SŠ

11. Psychosexuálne deviácie a prevencia

12. Úlohy triedneho učiteľa v prevencii a osvete

13. Videozáznamy a ich rozbor

Výchova k rodičovstvu a manželstvu a sexuálna výchova - definície

Postoje vychovávateľov a kompetencie triedneho učiteľa

Psychoanalytické teórie: pudovosť (libido, agresia)

Behavioristické názory a teórie

Duševná hygiena a jej poslanie v školskom prostredí

Príprava hodín a ich prezentácia

Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.

BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.

ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.

PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.

REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.

SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.

VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.

WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.

V rámci prednášok sa budeme zaoberať nasledovnými tematickými okruhmi: Základné pojmy historickej jazykovedy, Synchrónny a diachrónny aspekt pri skúmaní jazyka, metódy výskumu diachrónnej lingvistiky. Vývojové etapy nemeckého jazyka: spoločné črty indoeurópskych jazykov, charakteristiká germánskych jazykov, dôležité zmeny vo fonetickom systéme (tzv. erste und zweite Lautverschiebung), v slovnej zásobe a v syntaktickej štruktúre.

Poskytnúť študentom základné vedomosti a zmenách v jazykovom systéme, ktoré boli charakteristické v procese vzniku jednotlivých germánskych jazykov, aby študenti získali ucelený prehľad o vývojových tendenciách v jednotlivých etapách v diachrónnom pláne. Tento cyklus slúži ako základ pre zaradenie ďalších vývojových etáp pri vzniku modernej nemčiny.

BOGNER, I.: Deutsche Sprachgeschichte. In: Pongó, S.: Grundriss der deutschen Grammatik – kontrastiv. (Kap. III.) Komárno: UJS, 2008.

ERNST, P.: Deutsche Sprachgeschichte. Wien: WUV, 2005.

PAUL, H./WIEHL, P./GROSSE, S.: Mittelhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1989.

REICHMANN, K.-P./WEGERA, O. (Hrsg.): Frühneuhochdeutsche Grammatik. Tübingen: Niemeyer, 1993.

SCHMIDT, W.: Geschichte der deutschen Sprache. 10. Aufl. Stuttgart: Hirzel, 2007.

VON POLENZ, P.: Geschichte der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1978.

WOLF, G.: Deutsche Sprachgeschichte. Tübingen, 1994.

Počas prednášok študenti majú získať základné vedomosti o vývojových tendenciách nemeckého jazyka, resp. o metódach historickej jazykovedy. Po vysvetľovaní základných pojmov budú z hľadiska diachrónie predstavené hlavné vývojové trendy a objasnené základné výskumné metódy. Poukazujeme na prechodné obdobie zo starej hornej nemčiny do novej hornej nemčiny. Vyzdvihujeme pritom najdôležitejšie zmeny v oblasti fonetického systému, slovnej zásoby a stavby vety.

Zároveň poskytneme informácie o vývoji nemeckej ortografie, predovšetkým so zreteľom na ortografickú reformu v posledných rokoch minulého storočia.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

GOOSSENS, J.: Deutsche Dialektologie. Berlin/New York: De Gruyter, 1977.

LÖFFLER, H.: Dialektologie. Eine Einführung. Tübingen: Narr, 2003.

NIEBAUM, H./MACHA, J.: Einführung in die Dialektologie des Deutschen. Tübingen: Niemeyer, 2006.

V rámci prednášok budeme skúmať teoretické a praktické otázky nemeckej dialektológie na pozadí historickej gramatiky. Po vymedzovaní najdôležitejších základných pojmov, ako podstata, predmet a metódy dialektológie a pod. predstavíme rôzne koncepcie (napr. modely Groossensa a Löffnera), výskumné metódy , interpretácie výsledkov v rámci práce s jazykovými atlasmi. Budeme vyzdvihovať pritom vnútorné a vonkajšie faktory. Úvodom do problematiky „modernej dialektológie“ budeme prezentovať niekoľko projektov (výskum berlínskeho nárečia a tzv. „Erp-Projekt“.

Oboznámiť študentov so školským systémom SR a so spôsobom riadenia regionálneho školstva.

1. ALBERT, S.: Riadenie školstva a školský manažment. Komárno: UJS, 2006

2. ALBERT, S.: O riadení v školstve. Košice: TU KIP, 1999

3. BENEDEK, I.: Pedagógiai vezetés, a vezetés pedagógiája. Budapest: OKKER, 1995

4. HORVÁTHOVÁ, K. 2010. Kontrola a hodnotenie v školskom manažmente. Bratislava : Iura Edition. ISBN 978-80-8078-329-7

5. OBDRŽÁLEK, Z., HORVÁTHOVÁ, K. a kol. 2004. Organizácia a manažment školstva. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN. ISBN 80-10-00022-1.

6. HORVÁTHOVÁ, K., MANNIOVÁ, J. 2008. Úvod do školského manažmentu. Bratislava : Axima, Ivanka pri Dunaji. ISBN 978-80-969178-6-0

7. HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra: ENIGMA. ISBN 80-89132-29-4

8. EGER. L. 2006. Řízení školy při zavádění školního vzdělávacího programu. Praha: Fraus. ISBN 80-7238-583-6

9. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. Vybrané kapitoly ze školního managementu pro pedagogické pracovníky. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 80-244-1415-5.

10. SVĚTLÍK., J. 2006. Marketingové řízení školy. Praha : ASPI, a. s. ISBN 80-7357-176-5

Popísať školský systém SR a spôsob riadenia regionálneho školstva. Popísať systém pedagogického riadenia ZŠ a SŠ a oboznámiť študentov so systémom financovania regionálneho školstva. Zriaďovatelia škôl, školská kultúra a spôsob voľby školského manažmentu.

Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie

- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine

- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,

- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,

- aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

DITTMAR, N.: Grundlagen der Soziolinguistik. Ein Arbeitsbuch mit Aufgaben. Tübingen: Niemeyer, 1997.

LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

VEITH, W. H.: Soziolinguistik: Ein Arbeitsbuch. Tübingen: Narr, 2005.

Prvá časť kurzu sa zaobera otázkami sociolingvistiky. Je to lingvistická disciplína, ktorá má za úlohu skúmať sociálne predpoklady jazykových rozdielov a zmien. Budeme tematizovať vzťahy jazyk – spoločnosť – kultúra. Ďalšie tematické okruhy sú stratifikácia jazyka a spoločnosti (triedy, skupiny, sociolekty), jazyková geografia, dialektológia, jazyk, používanie jazyka – vyjadrenie idiolektálnych rozdielov, jazyková personilizácia; diškurz, jazykové plánovanie, jazyková politika, kreolizácia, pidginizácia, dvojjazyčnosť zo sociolingvistického a jazykovo-didaktického aspektu. V rámci kurzu bude tematizovaný „medzijazyk“ ako jazykovo-didaktická kategória, jazyk považujeme za prostriedok socializácie a za prostriedok kultúrnej integrácie.

Cieľom kurzu je, aby nastávajúci učitelia cudzieho jazyka získali potrebné informácie

- aby si na základe už získaných lingvistických vedomostí osvojili a chápali pravidlá, ktoré podmieňujú vzťahy medzi spoločnosťou a jazykom na makro- a mikrorovine

- aby si rozvíjali poznatky o stratégiách vo vzťahu k relevantným jazykovým problémom spoločnosti, resp. spoločenským potrebám,

- aby si osvojili metodológiu sociolingvistiky,

aby predstavením sociálnej stratifikácie pre manipuláciu s rôznorodosťou jazykových faktorov získali senzibilitu potrebnú pre efektívnu komunikáciu.

AMMON, U.: Die deutsche Sprache in Deutschland, Österreich und in der Schweiz. Berlin/New York: De Gruyter, 1995.

AMMON, U.: Die internationale Stellung der deutschen Sprache. Berlin/New York: De Gruyter, 1991.

BARBOUR, S./STEVENSON, P.: Variation im Deutschen. Soziolinguistische Perspektiven. Berlin/New York: De Gruyter, 1998.

CSERNUSNÉ Ortutay, K./FORINTOS, É.: (szerk.): Nyelvi jogok. Veszprém: Egyetemi Kiadó, 2000.

LÖFFLER, H.: Germanistische Soziolinguistik. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

Europäisches Abkommen über Regional- und Minderheitssprachen, 1992.

Aktuálne štúdie k tematike

Témy druhej časti kurzu tvoria základné problémy jazykovej politiky ako novej jazykovednej disciplíny. Rozlišujeme pojmy jazyková politika (Sprachpolitik) a politika jazykov (Sprachenpolitik). Budú sa tematizovať najdôležitejšie oblasti jazykovej politiky, ako napr. jazyk politiky, feministická jazykoveda, politika jazykov, riešenie vzťahov medzi viacerými jazykmi. Patria sem ešte základné pojmy plánovania jazyka, úloha nemeckého jazyka v Európskej únii, aktuálna situácia nemeckého jazyka v Strednej Európe, motívy voľby cudzích jazykov ako politický problém, nemčina v tieni angličtiny ako svetového jazyka, jazykové a politické aspekty na úrovni stredných a vysokých škôl, jazykovo-politické otázky osvojovania si prvého a druhého jazyka, učiteľ CJ ako jazykový politik, názory na jazykovú politiku a plánovanie jazyka v odbornej literatúre, jazyková politika v Nemecku po znovuzjednotení Nemecka, jazyková politika a plurilingvizmus.

Vysvetliť kultúrne a poetologické súvislosti slovenskej literatúry v období socializmu 1948 – 1989.

MARČOK, V.: Dejiny slovenskej literatúry. III. Bratislava 2004.

Kol.: Panoráma slovenskej literatúry. III. Bratislava 2006.

Kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Martin 2009.

HOCHEL, I. – ČÚZY, L. – KÁKOŠOVÁ, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. Bratislava 2007.

Kol.: Čítame slovenskú literatúru. I-III.

Portréty slovenských spisovateľov. I-V.

Ideológia a literatúra v rokoch 1948 – 1956. Kultúrna politika a vydávanie kníh. Spoločnosť-spisovateľ-čitateľ: tradícia a zmeny. Vydavateľstvá a časopisy. Oficiálna a nezávislá kultúra/literatúra. . Spoločnosť a literatúra v časoch normalizácie Generačné výmeny a kontinuita. Literárnovedné diskusie a polemiky okolo roku 1968. Zakázaní autori a ich diela v novom kontexte – básnici katolíckej moderny, D. Tatarka, Mravnosť a literatúra (J. Johanides). Obraz histórie v románe (P.Jaroš, A. Hykisch). Slovensko-maďarské vzťahy v literatúre (L. Ballek, I. Habaj). Dilemy subjektu počas normalizácie (D. Mitana a R. Sloboda). Lyrickosť a intímnosť v próze (V. Šikula, D. Dušek, S. Rakús). Román a poviedka – trendy a premeny. Poézia v premenách času. M. Rúfus a M. Válek – dve podoby modernej slovenskej poézie. Hodnoty v poézii a hodnota poézie (J. Buzássy, M. Haugová, I. Štrpka).

Vysvetliť základné pojmy a najdôležitejšie súvislosti sociológie.

Andorka, R.: Bevezetés a szociológiába, Budapest, 1997

Bauman, Z.: Myslet sociologicky netradiční uvedení do sociologie, Praha, 2000

Giddens, A.: Szociológia, Budapest, 1995

Úvod. Sociológia ako veda. Dejiny sociológie. Metódy sociológie. Sociálna štruktúra a sociálna stratifikácia. Sociológia mesta a dediny. Spoločenská mobilita a migrácia. Základné demografické skupiny. Sociológia menšín. Národ, národnostné a etnické skupiny. Sociológia výchovy a školstva. Sociológia kultúry a náboženstva. Sociológia deviácií. Sociológia životného spôsobu.

Poskytnúť repertórium rečového vývinu, komunikačných zručností.

Prehľad špecifických vývinových porúch učenia – dysgrafie, dyslexie, dysortografie a ich reedukácie, korekcie v podmienkach vyučovacieho procesu.

Lechta, V.: Logopédia, PdF UK Bratislava, 1992

Gósi, M.: A beszédészlelés és értés zavarainak korai kiszűrése, MTA Budapest, 1995

Sovák, M: Logopedie, SPN Praha, 1972

Sovák, M.: Nárys speciálny pedagogiky, SPN Praha, 1992

Vašek, Š.: Špeciálna pedagogika, SPN Bratislava, 1994

Zelinková: Poruchy učenia, Portál Praha, 2000

Optimálny rečový vývin detí, stimulácia slovnej zásoby, optimálny rečový model. Patologický vývin reči – dyslalia, balbuties, tumultus sezmonis, nasalita a i. Špecifické poruchy učenia a ich reedukácia, korekcia. Screening logopatie, dielčieho oslabenia výkonu, percepcie, laterality. Individuálna integrácia žiakov s poruchami komunikačných zručností. Spracovanie individuálneho vzdelávacieho plánu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Text tvorí základnú jednotku medziľudskej komunikácie, hlavne pri prenose a fixovaní vedomostí. To znamená, že v čase globalizácie a tzv. informačnej revolúcie zohrajú rôzne texty veľmi dôležitú rolu.

V centre pozornosti stojí okrem teoretických otázok v okruhu textuality problematika produkcie a recepcie textov. Mimoriadnu pozornosť venujeme novým textovým typom, ktoré sa vyvíjajú paralelne s novými médiami, napr. hypertext, blog a pod.

ANTOS, G./KRINGS, H. P. (Hrsg.): Textproduktion. Ein interdisziplinärer Forschungsüberblick. Tübingen: Niemeyer, 1989.

DE BEAUGRANDE, R./DRESSLER, W.: Einführung in die Textlinguistik. Tübingen: Niemeyer, 1981.

BLÜHDORN, H./BREINDL, E./WAßNER, U. H. (Hrsg.): Text - Verstehen. Grammatik und darüber hinaus. IDS-Jahrbuch 2005. Berlin/New York: De Gruyter, 2006.

BRINKER, K.: Linguistische Textanalyse. Eine Einführung in Grundbegriffe und Methoden. 6., überarb. und erw. Aufl. Berlin: Erich Schmidt, 2005.

VAN DIJK, T. A.: Textwissenschaft. Eine interdisziplinäre Einführung. Tübingen: Niemeyer, 1980.

ENGEL, U.: Deutsche Grammatik. 2., verb. Aufl. Heidelberg: Julius Groos, 1991.

FIX, U./POETHE, H./YOS, G.: Textlinguistik und Stilistik für Einsteiger. Ein Lehr- und Arbeitsbuch. 3. Aufl. Frankfurt/Main: Peter Lang, 2003.

HEINEMANN, M./HEINEMANN, W.: Grundlagen der Textlinguistik. Interaktion - Text - Diskurs. Tübingen: Niemeyer, 2002.

HESS-LÜTTICH, E. W. B./HOLLY, W./PÜSCHEL, U. (Hrsg.): Textstrukturen im Medienwandel. Frankfurt/Main: Peter Lang, 1996.

STROHNER, H.: Textverstehen. Kognitive und kommunikative Grundlagen der Sprachverarbeitung. Opladen: Westdeutscher Verlag, 1990.

V rámci kurzu sa kladie dôraz na teoretické ako aj praktické otázky textuality. V prvej časti sa zaoberáme s textom ako zákl. jednotkou komunikácie, rôznymi teóriami resp. kritériami textu a jeho štruktúrou.

Druhý veľký tematický okruh tvoria nasledujúce témy: textové typy, produkcia a recepcia textov, koncepcia intertextuality, hypertextualita, vedomostný transfer v textoch.

Prostredníctvom predmetu sa študenti naučia jednoznačne definovať stav osobnosti, správania sa vzdelávanej osoby, ktorý sa má dosiahnuť na konci výchovno-

vzdelávacej činnosti, t. j. čo konkrétne sa má účastník naučiť, čo konkrétne má vedieť, ktoré konkrétne vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, schopnosti, kompetencie si má osvojiť, do akej hĺbky a za akých podmienok.

1. Gönczöl, E., Vass V. 2004. Az oktatási programok fejlesztése. Új Pedagógiai Szemle. 2004. Budapest. OKI.

2. PRÁŠILOVÁ. M. 2006. TVORBA VZDĚLÁVACÍHO PROGRAMU. Praha : TRITON. ISBN 80-7254-712-

3. Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá-konov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2444

4. Štátny vzdelávací program ISCED 2 http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2319

5. Vzorové školské vzdelávacie a metodika ich tvorby

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2588

6. Zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzdelávací program, súčasti vzdelávacieho programu, forma a obsah vzdelávacieho programu. Ciele vzdelávacieho programu. Kognitívne, afektívne, psychomotorické ciele, taxonómie cieľov. Moduly vzdelávacieho programu. Obsahové a výkonové štandardy. Kritériá hodnotenia úspešnosti programu.

Predstaviť diachrónny pohľad na jazykový systém slovenčiny. Kontinuitný vývin slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka zdokumentovaný pomocou porovnania so stavom v jednotlivých slovanských jazykoch, ako aj jazykovými javmi v slovenských nárečiach. Vypestovať u poslucháčov schopnosť interpretovať rôzne (historické) texty z predspisovného a zo spisovného obdobia slovenčiny.

Atlas slovenského jazyka. I. – IV. Bratislava : Veda, 1968 – 1984.

DORUĽA, J.: Slováci v dejinách jazykových vzťahov. Bratislava : Veda, 1997.

KRAJČOVIČ, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava : SPN, 1988.

KRAJČOVIČ, R. – ŽIGO, P.: Príručka k dejinám spisovnej slovenčiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999.

KRAJČOVIČ, R. – ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002.

NOVÁK, Ľ.: K najstarším dejinám slovenského jazyka. Bratislava : Veda, 1980.

PAULINY, E.: Fonologický vývin slovenčiny. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1963.

PAULINY, Eugen. Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava : SPN, 1983.

Pramene k dejinám slovenčiny. Zost. M. Majtán, J. Skladaná. Bratislava : Veda, 1992.

Pramene k dejinám slovenčiny 2. Zost. M. Majtán, T. Laliková. Bratislava :Veda, 2002.

Historický slovník slovenského jazyka I. – V. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1991 – 2000.

Zmeny v praslovanskom základe slovenčiny v 10. storočí. Vokalizmus, konsonantizmus, morfológia, lexika. Diachrónny pohľad na najstaršie jazykové javy prostredníctvom poznania stavu v súčasných slovenských nárečiach. Štruktúra lexikálneho systému predspisovnej slovenčiny od 16. storočia. Základné formy zmien lexikálneho významu slova (úplná zmena, archaizovanie významu, zúženie a rozšírenie významu, vznik nových synoným a homoným). Prenikanie nedomácich lexikálnych prvkov do slovnej zásoby starej slovenčiny (latinské, nemecké, maďarské, české lexémy, vplyv valašskej kolonizácie). Vývin spisovného jazyka v spisovnom období (bernolákovské, štúrovské, reformné, matičné, martinské a medzivojnové obdobie).

Osvojiť si základné teoretické poznatky z oblasti sociolingvistiky a rozšíriť ich o praktický rozmer. Poslucháči sa oboznámia so štúdiami týkajúcimi sa danej problematiky, uverejnenými v zborníkoch, jazykovedných časopisoch, odborných publikáciách a zborníkoch, ako aj v elektronických periodikách.

Atlas slovenského jazyka. I. – IV. Bratislava : Veda, 1968 – 1984.

Sociolinguistica Slovaca 1, 2, 3, 4, 5, 6. Bratislava : Veda, 1995, 1996, 1997, 1999, 2000, 2007.

ONDREJOVIČ, S.: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistické etudy. Bratislava : Veda, 2008.

ORGOŇOVÁ, O. – DOLNÍK, J.: Používanie jazyka. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010.

ŠTOLC, J.: Slovenská dialektológia. Bratislava : Veda, 1994.

Slovník slovenských nárečí. I. A – K. Red. I. Ripka. Bratislava : Veda, 1994.

Slovník slovenských nárečí. II. L – P. Red. I. Ripka. Bratislava, Veda, 2006.

Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociologické výskumy súčasnej slovenčiny

Vysvetlenie pojmu sociolingvistika, vznik sociolingvistiky ako vedy, miesto sociolingvistiky v systéme vied

Základné otázky sociolingvistiky. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Sociolekty.

Vlastnosti spisovného jazyka, jeho funkčné členenie.

Norma a kodifikácia.

Otázky bilingvizmu a diglosie, jazyková politika a plánovanie.

Metódy sociolingvistiky.

Vzťah sociolingvistiky a dialektológie. Charakteristika jednotlivých nárečových makroareálov.

Cieľom je preukázať praktické vedomosti a zručnosti z oblasti metodológie pedagogického výskumu, a samostatne uskutočniť pedagogický výskum.

Albert, S.: Základy pedagogického výskumu. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2005

Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike. Brno: Paido, 1995

Krankus, M.: Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚIPŠMT, 1990

Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997

Turek, I.: Učiteľ a pedagogický výskum, 2. vyd. Bratislava: MCMB, 1998

Varga, L.: Bevezetés a didaktikai kutatások módszereibe (Úvod do metód didaktických výskumov). Budapešť: MK, 1993

Plánovanie pedagogického výskumu: metodológia. Zostavenie hypotéz, výskumných otázok, práca s odbornou literatúrou. Prezentácia seminárnych prác: pozorovanie, anamnéza, riadené rozhovory, projektívne techniky. Príprava štúdie na publikáciu.