KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.selyeuni.sk
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce, úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX.
Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.
Bakalárska práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce/študent na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
maďarský alebo slovenský
Bakalárska práca je najjednoduchším druhom záverečnej práce, študent pri jej koncipovaní má preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Študent má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí so zameraním študenta.
A. Pedagogické kompetencie
1. Kľúčové kompetencie pedagóga
2. Profesijné kompetencie učiteľa predprimárneho vzdelávania
3. Úlohy pedagóga v kontexte pedagogickej diagnostiky
4. Alternatívna a reformná pedagogika vo výchovno – vzdelávacej činnosti
B. Didaktika materskej školy:
1. Programy predprimárneho vzdelávania a ich štruktúra
2. Obsah a aplikácia štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie
3. Výchovno – vzdelávacia činnosť v materskej škole
4. Hry a hrové činnosti v materskej škole
5. Zásady edukácie v materskej škole
6. Formy spolupráce materskej školy a rodiny
C. Mimoškolská pedagogika, funkcia školského klubu:
1. Mimoškolská činnosť- krúžková činnosť, centrá voľného času
2. Úloha školských klubov, formy, stratégie, aktivity
3. Aspekty plánovania voľnočasových aktivít
4. Aplikácia metód v školskom klube detí
5. Organizačné formy v školskom klube detí
6. Škola v prírode, plavecké a turistické kurzy
D. Pedagogická a psychologická charakteristika predškolského veku
1. Charakteristika vývoja - biologicko-psychologicko-sociálna interakcia
2. Vplyv skupiny - rovesníkov v procese socializácie: dievčatá/chlapci, homogénna a heterogénna veková skupina
3. Podmienky začatia povinnej školkej dochádzky, školská zrelosť/spôsobilosť
I. Pohybová kultúra v predškolskom a mladšom školskom veku:
1. Odborné výrazy v telesnej výchove ( osi tela, odborné výrazy prvkov cvičenia, odborný jazyk, rozdelenie voľných cvičení základnej formácie)
2. Aplikácia figurálnej kresby vo výučbe telesnej výchovy. (základné princípy, predpisy, súbor znakov)
3. Aplikácia pohybových hier v materskej škole. (hra, cieľ hry, metóda výučby pohybových hier, metóda hodnotenia hry)
4. Aplikácia relaxačného cvičenia v predškolskom veku. Rozdelenie motorických schopností.
5. Pohybový vývin detí predškolského veku. (napr. chôdza, beh, skok, hod, hádzanie, chytenie lopty, vedenie lopty, bicyklovanie, chodenie po schodoch atď.)
6. Plánovanie telovýchovných činností. (formy činnosti, ich štruktúra)
7. Význam prevenčných cvičení. (správne držanie tela, dýchanie, plochá noha, deformity chrbtice)
8. Denné organizačné činnosti telesnej výchovy v materskej škole.(ISCED0) Športové činnosti realizovateľné vo voľnej prírode.
9. Organizovanie pohybovo-relaxačnej činnosti, jej štruktúra, zostavenie. (neprípustné cvičenia)
10.Rozdelenie pohybových schopností a aplikácia vo vyučovaní telesnej výchovy v materskej škole.
II. Výtvarná/vizuálna výchova v predškolskom a mladšom školskom veku:
1. Obsahové a výkonové štandardy v oblasti Umenie a kultúra v spojení s vizuálnymi a kreatívnymi činnosťami v materskej škole (ISCED 0). Plánovanie vizuálnych činností.
2. Charakteristika, obsah a interpretácia pojmu vizuálna výchova. Úlohy vizuálnej výchovy v MŠ. Miesto vizuálnej výchovy v MŠ vo výchovno-vzdelávacom procese a jej vzťah k iným výchovno-vzdelávacím edukačným aktivitám.
3. Oblasti, formy a metódy vizuálnej výchovy v MŠ. Všeobecná charakteristika vizuálnych činností.
4. Materiály, prostriedky, techniky vizuálnej výchovy. Možnosti a formy rozvoja zručností v MŠ.
5. Fázy vývinu detskej kresby. Charakteristika detskej kresby u 3-6 ročných detí a u detí mladšieho školského veku.
6. Kreativita a vizuálna výchova. Možnosti rozvíjania tvorivosti.
7. Úloha pedagóga v rozvíjaní výtvarnej tvorivosti detí a v rozvoji vizuálnej komunikácie.
8. Umelecké diela, ľudová tvorba, aktivity s umeleckými dielami. Práca s umeleckým dielom.
9. Charakteristika, úloha a obsah estetickej výchovy dieťaťa v MŠ.
10. Vplyv vizuálnych zážitkov a tvorivej činnosti na rozvoj osobnosti dieťaťa.
III. Hudobná, auditívna výchova v predškolskom a mladšom školskom veku:
1.Obsahové a výkonové štandardy v perceptuálno – motorickej, kognitívnej a sociálno – emocionálnej oblasti vo vzťahu k aktivitám, kde sa využíva hudba a pohyb v predprimárnom vzdelávaní, možnosti rozvíjania kompetencií (podľa štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0), hudobné činnosti v školskom klube detí
2. Stimulácia estetického cítenia u detí v predškolskom a mladšom školskom veku
3. Objasnenie pojmu hudobný materinský jazyk, a možnosti vytvárania podmienok pre ich stimuláciu v denných činnostiach v meterskej škole a vo voľnočasových aktivitách. Formovanie identity a súdržnosti v rámci skupiny, resp. estetický význam či hudobné špecifiká vyčítaniek a detských ľudových hier
4. Vplyv hudobného zážitku na rozvoj osobnosti dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku
5. Hudobné nadania, spôsobilosti dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku, metodika stimulácie spôsobilostí, rytmickosti, resp. sluchové a improvizačné spôsobilosti
6. Možnosti získania hudobných zážitkov prostredníctvom počúvania hudby v materskej škole a v školskom klube detí
7. Plánovanie hudobných činností, možnosti pridržania sa k spoločnému každodennému spevu – plánovanie kritérií konkrétneho hudobného predstavenia v materskej škole a vo voľnočasových aktivitách
8. Maďarské ľudové zvyky, tradície - vytvorenie základov hudobného materinského jazyka počas hudobno-vzdelávacích aktivít v materskej škole a vo voľnočasových aktivitách detí mladšieho školského veku
9. Význam pohybu a jeho vplyv na utváranie a rozvoj kompetencií v materskej škole a vo voľnočasových aktivitách u detí predškolského a mladšieho školského veku
10. Aspekty výberu a triedenia hudobného materiálu, riekaniek a detských hier v materskej škole a vo voľnočasových aktivitách