KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.selyeuni.sk
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce, úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX.
Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.
Bakalárska práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce/študent na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
maďarský alebo slovenský
Bakalárska práca je najjednoduchším druhom záverečnej práce, študent pri jej koncipovaní má preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Študent má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí so zameraním študenta.
Vymedzenie jadra vedomostí
Nosné témy jadra sú viazané na:
Sociálnovedný základ odboru s tematickou orientáciou na:
- základné filozofické súvislosti pedagogického myslenia,
- sociálny a politický kontext výchovy a vzdelávania,
Pedagogický a psychologický kontext odboru:
- základy psychológie vývinu dieťaťa a biológie dieťaťa,
- všeobecné teórie výchovy a vzdelávania,
- teória predškolskej a mimoškolskej výchovy,
- programy a všeobecná metodika výchovy a vzdelávania v predškolskom a mladšom školskom veku.
Metodický kontext odboru:
- metodika výchovných a vzdelávacích činností v základných oblastiach výchovy a vzdelávania (jazyk, matematika a prírodoveda, umenie, telesná kultúra),
- pedagogický projekt (semestrálna práca),
- záverečná práca (metodického charakteru) a štátna skúška.
Ďalšie témy jadra:
- organizácia školských a výchovných inštitúcií,
- gender štúdie,
- vybrané medicínske poznatky,
- alternatívne výchovné programy.
Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 140 kreditov z povinných predmetov a min. 30 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky povinné predmety.
Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru
Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).
maďarský alebo slovenský
Absolvent odboru Predškolská a elementárna pedagogika (Bc.) dokáže projektovať výchovné a vzdelávacie prostredie v inštitúciách predškolskej výchovy a v zariadeniach voľnočasových aktivít detí mladšieho školského veku (školské kluby, CVČ a pod.). Je spôsobilý realizovať výchovné a vzdelávacie programy v konkrétnych skupinách detí, viesť detské skupiny vo vzťahu k pedagogickým zámerom príslušných inštitúcií a organizácií.
Absolventi majú vedomosti o kultúrnych a sociálnych súvislostiach výchovy, poznajú základné psychologické podmienky výchovy a vzdelávania, poznajú a vedia aplikovať pedagogické a didaktické programy príslušných výchovných inštitúcií. Taktiež poznajú organizačné zázemie príslušných výchovných zariadení.
Teoretické vedomosti absolventa 1. stupeň:
- pozná a chápe koncept socializačného a výchovného procesu v širších sociálnovedných súvislostiach,
- ovláda psychologickú interpretáciu vývinu a výchovy detí,
- pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického prostredia pre deti príslušných vekových kategórií.
Praktické schopnosti absolventa 1. stupeň:
- vie organizovať a riadiť pedagogický proces na úrovni predškolskej triedy a v skupinách detí mladšieho školského veku,
- je spôsobilý metodicky spracovať konkrétne pedagogické programy, ako aj navrhovať a realizovať špecifické programy pre jednotlivé časti obsahu výchovy a vzdelávania,
- je schopný komunikovať svoje pedagogické poznanie na úrovni príslušnej komunity.
Doplňujúce vedomosti a schopnosti 1. stupeň:
- má návyk permanentného vzdelávania sa,
- je schopný interpretácie vedeckých textov z oblasti pedagogiky,
- dokáže efektívne spolupracovať na tvorbe celoškolských a komunitných projektov týkajúcich sa práce s deťmi.