KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.selyeuni.sk

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce, úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX.

Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.

Diplomová práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe diplomovej práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania diplomovej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor diplomovej práce/študent na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta diplomovej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

maďarský alebo slovenský

Študent pri koncipovaní diplomovej práce má preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov. Diplomová práca môže mať charakter teoretický, výskumný alebo aplikačný.

SK

Teória primárneho vzdelávania 1. Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie. 2. Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu. 3. Didaktické zásady - pojem, rôzne systémy didaktických zásad a podmienenosť ich uplatňovania. 4. Výchovno-vzdelávací cieľ ako determinant výberu obsahu, metód, foriem a prostriedkov vyučovania. Rôzne úrovne konkretizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a ich taxonómie. Možnosti kontroly plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov. 5. Obsah vyučovania, prvky učiva, učebné plány, učebné osnovy, kurikulum, vzdelávacie štandardy, tematické plány. Nové trendy v obsahu vzdelávania. 6. Vyučovacie metódy – vymedzenie pojmu, možnosti triedenia vyučovacích metód, optimálny výber vyučovacích metód vo vyučovacom procese, charakteristika jednotlivých vyučovacích metód s akcentom na aktivizujúce vyučovacie metódy. 7. Organizačné formy vyučovania – vymedzenie pojmu, členenie organizačných foriem vyučovania. Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma na základnej a strednej škole, vyučovacia jednotka s laboratórnymi prácami, exkurzia a učebný deň. 8. Príprava na vyučovaciu hodinu. Krátkodobá a dlhodobá príprava učiteľa. 9. Didaktické prostriedky v procese vyučovania. Učebné pomôcky, didaktická technika, moderná didaktická technika. Príklady vhodného výberu a ich použitia vo vyučovaní. 10. Hodnotenie a klasifikácia - pojem, funkcia. Jednotlivé druhy a formy hodnotenia žiakov, ich pozitíva a negatíva. Funkcie a možnosti hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu. 11. Mechanizmy zisťovania kvality (vonkajšia a vnútorná evalvácia, autoevalvácia, SWOT analýza). 12. Niektoré koncepcie vyučovacieho procesu – vymedzenie pojmu. Problémové vyučovanie, programované vyučovanie, skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, rozvíjajúce vyučovanie, tvorivo-humanistické vyučovanie. 13. Alternatívne školy. Vymedzenie pojmov, klasické alternatívne školy (Walfdorská škola, , Freinetovská škola, Jenská škola), moderné alternatívne školy (Integrované tematické vyučovanie – ITV, Otvorené vyučovanie a Kolegiálna škola). Didaktika primárneho vzdelávania Didaktika maďarského jazyka a literatúry: 1. Možnosti rozvíjania ústnej komunikácie žiakov. Rozvíjanie reči pomocou rolových hier a precvičovaním spontánneho prejavu. 2. Základné otázky čítania a vyučovania čítania. Metódy vyučovania čítania. 3. Vzťah rozvoja reči a čítania s porozumením. Rozvíjanie čítania s porozumením. 4. Osvojenie písania, znakových kódov, spájanie písmen. Metódy vyučovania písania. Rozvíjanie zručností písania. 5. Tvorivé písanie, vyučovanie slohu. 6. Vyučovanie pravopisu. Možnosti rozvíjania zručností v pravopise. 7. Analýza textu v odborných didaktikách. 8. Práca s textom. Samostatné riešenie úloh s textom. 9. Rozvíjanie slovnej zásoby a uvedomovanie si používania slov. 10. História didaktiky maďarského jazyka a literatúry. Didaktika Slovenského jazyka 1. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet na 1. stupni základnej školy. 2. Miesto, ciele, úlohy a koncepcia vyučovania slovenského jazyka v systéme vyučovacích predmetov na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. 3. Komunikácia a komunikačné vyučovanie slovenského jazyka. 4. Vyučovacie metódy, organizačné formy a metodické zásady (princípy) vo vyučovaní slovenského jazyka. 5. Štruktúra vyučovacej hodiny slovenského jazyka a jej didaktická analýza. 6. Didaktický materiál, učebné pomôcky a didaktická technika vo vyučovaní slovenského jazyka. 7. Vyučovanie zvukovej roviny, pravopisu a morfológie, lexikológie a syntaxu. 8. Vyučovanie čítania na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. 9. Komunikačno – slohová výchova ako vyučovací predmet na 1. stupni základnej školy. Fázy, metódy a formy slohotvornej činnosti. 10. Sloh ústnych a písomných jazykových prejavov a ich využitie. Didaktika matematiky: 1. Vyučovanie témy numerácia v obore do 20. 2. Vyučovanie témy numerácia v obore do 1000. 3. Metódy zavedenia sčítania a automatizácie základných spojov. 4. Metódy zavedenia odčítania a automatizácie základných spojov. 5. Metódy zavedenia násobenia a automatizácie základných spojov. 6. Metódy zavedenia delenia a automatizácie základných spojov. 7. Jednoduché slovné úlohy na sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. 8. Bod, úsečka, priamka, meranie dĺžky úsečky- metodický rozbor učiva pre 1.stupeň ZŠ. 9. Rovinné útvary a orientácia v rovine – metodický rozbor učiva pre 1. stupeň ZŠ 10. Priestorové útvary, orientácia v priestore a rozvoj priestorovej predstavivosti.

Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 94 kreditov z

povinných predmetov a min. 10 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky

povinné predmety.

Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru.

Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D

uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).

maďarský alebo slovenský

Absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Predškolská a elementárna

pedagogika je spôsobilý byť učiteľom na úrovni primárneho vzdelávania, je schopný organizačne

a metodicky viesť inštitúcie predškolskej a mimoškolskej výchovy detí príslušného veku, ako aj

pracovať v sektore vzdelávania ľudí s kultúrnym hendikepom. Absolvent disponuje schopnosťou

didaktického projektovania výučby v základných oblastiach ľudskej kultúry, s dôrazom na

počiatočnú akulturáciu detí, ako aj enkulturáciu imigrantov či členov kultúrne hendikepovaných

minorít. Má hlboké teoretické vedomosti o zásadných faktoroch a procesoch socializácie a

výchovy, o kultúrnych súvislostiach antropogenézy, a jej psychologických interpretáciách. Je

dôkladne zorientovaný v obsahoch základného všeobecného vzdelávania a dokáže ich efektívne

transformovať pre didaktické účely. Absolvent taktiež získa primerané poznatky z oblasti

organizácie a riadenia vzdelávania, ako aj metód výskumu a vývoja v oblasti pedagogiky.

Teoretické vedomosti absolventa 2. stupňa

- je schopný kritického narábania s teoretickým zázemím predškolskej a elementárnej

pedagogiky,

- ovláda súčasné teoretické modely výchovy, socializácie a akulturácie človeka,

- pozná a analyzuje koncepcie rozvoja kultúrnej gramotnosti,

- ovláda myšlienkové algoritmy v didaktike a jej odborových súčastiach (najmä v didaktike

jazyka, matematiky, základného sociálnovedného a prírodovedného poznania).

Praktické schopnosti absolventa 2. stupňa

- samostatne projektuje a realizuje výučbu na úrovni primárneho vzdelávania (1. stupeň ZŠ),

- ovláda metodicko-organizačnú prácu na úseku predškolskej výchovy a mimoškolského

vzdelávania,

- vie projektovať podporné akulturačné programy pre kultúrne hendikepovaných,

- vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy predprimárneho primárneho vzdelávania,

- vie efektívne komunikovať so širším prostredím laickej i profesijnej komunity.

Doplňujúce vedomosti a schopnosti absolventa 2. stupňa

- tvorba metodických textov so širšou aplikovateľnosťou,

- vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti,

- špecializácia na konkrétnu didaktickú oblasť.