Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Teória miery , teoretická aritmetika a teórie čísel:
1) Množiny, množinové systémy a operácie.
2) Množinové štruktúry a ich vlastnosti.
3) Generované množinové systémy, Borelove množiny.
4) Množinové funkcie a ich vlastnosti.
5) Miera, a jej vlastnosti.
6) Vonkajšia miera, merateľnosť, Caratheodory veta.
7) Lebesquova miera a ich vlastnosti.
8) Cantorova množina. Lebesquevo nemerateľná množina.
9) Pojem prvočísla, počet prvočísel, kongruencia druhého stupňa podľa prvočíselného modulu, Legendrov symbol.
10) Fermatove čísla, Fermatove prvočísla. Mersennove čísla, Mersennove prvočísla. Pepinov test, Lucas-Lehmerov test.
11) Efektívny algoritmus na vypočet kongruencie a^b (mod m). Prvočíselné testy: Fermatov test, Millerov-Rabinov test.
12) Fibinacciova postupnosť, binárne rekurzie, explicitné vyjadrenie, vytvárajúca funkcia
13) Lineárne rekurzie k-tého rádu, základná veta homogénnych lineárnych rekurzií, explicitné vyjadrenie v špeciálnych prípadoch (racionálne korene polynómov s celočíselnými koeficientmi, Hornerová schéma)
14) Racionálne čísla, vyjadrenie odmocnín pomocou reťazového zlomku, approximácia reťazových zlomkov pomocou rekuzívnych postupností.
15) Pell egyenlet, alapmegoldás, összes megoldás, rekurzív összefüggés a megoldások leírására.
Prevdepodobnosť a štatistika
1) Pravdepodobnosť – Pojem pravdepodobnosti, klasická, geometrická a axiomatická definícia pravdepodobnosti.
2) Podmienená pravdepodobnosť, nezávislosť náhodných udalostí.
3) Náhodná premenná distribučná funkcia a jej vlastnosti, charakteristická funkcia diskrétnej premennej, hustota pravdepodobnosti spojitej premennej. Definícia strednej hodnoty a rozptylu.
4) Číselné charakteristiky diskrétnej premennej – charakteristické, binomiálne, poissonovo a hypergeometrické rozdelenie diskrétnej náhodnej . Stredná hodnota a rozptyl spojitej premennej.
5) Číselné charakteristiky spojitej premennej – rovnomerné, exponenciálne, normálne, štandardné normálne rozdelenie, stredná hodnota a rozptyl.
6) Úvod do štatistiky, popisná štatistika, charakteristiky štatistických súborov.
7) Základný a výberový súbor. Súvislosť medzi teoretickými údajmi a údajmi získanými výberom.
8) Odhad parametrov. Bodový odhad, metódy odhadu a jeho vlastnosti.
9) Bodový odhad. Metóda maximálnej vierohodnosti odhadu a jeho uplatnenie.
10) Intervalový odhad, určenie intervalu spoľahlivosti.
11) Interval spoľahlivosti pre strednú hodnotu a disperziu normálneho rozdelenia. Intervaly spoľahlivosti v počítačových systémoch.
12) Podstata testovania štatistických hypotéz, základné pojmy a zákonitosti.
13) Testovanie hypotéz o strednej hodnote a disperzii normálneho rozdelenia.
14) Testovanie normality základného súboru. Závislosť štatistických znakov.
15) Výpočet korelácie, koeficient korelácie. Regresná priamka. Lineárna regresia v počítačových systémoch.
Didaktika matematiky štátna skúška
1) Poznávací proces, jeho etapy a deformácie. Vývoj dieťaťa a poznávací proces. Paralela fylogenézy a ontogenézy matematického myslenia.
2) Diagnostická analýza žiackych prác a možné stratégie učiteľovej práce, motivácia.
3) Organizácia vyučovacieho procesu, skúšanie, klasifikácia a stratégie overovania vedomostí.
4) Využitie histórie vo vyučovaní matematiky. Rozvíjanie divergentného myslenia žiakov na hodinách matematiky. Práca s talentmi.
5) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celkov: Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Prírodzené a celé čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore celých čísel.
6) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celkov: Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Zlomky a racionálne čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore racionálnych čísel, operácie so zlomkami. Irracionálne čísla
7) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Základy teórie čísel, Deliteľnosť, NSD, NSN, Číselné sústavy
8) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Riešenie rovníc a nerovníc a interpretácia riešení. Ekvivalentné úpravy rovníc.
9) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Riešenie sústav lineárnych rovníc. Typy algebraických rovníc a nerovníc (rovnice s absolútnou hodnotou, irracionálne rovnice, kvadratické rovnice).
10) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Relácie, zobrazenia ako istý typ relácií. Funkcia reálnej premennej, definícia, definičný obor, obor hodnôt. Základné vlastnosti funkcií: monotónnosť, ohraničenosť, parita, periodicita, bijektívne, injektívne a surjektívne, inverzné funkcie. Graf funkcie. Elementárne funkcie.
11) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: analýza infinitezimálneho myslenia. Pojem limity, spojitosť, a derivácie, ich vzťah, geometrická interpretácia derivácie funkcie v danom bode. Analýza priebehu funkcie. Základy integrálneho počtu.
12) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Planimetria. Základné pojmy, relácie: incidencia, usporiadanie a rovnobežnosť. Odvodené pojmy: polpriamka, úsečka, polrovina, uhol, trojuholník, konvexný n-uholník. Triedenie rovinných útvarov. Euklidové vety a Pytagorová veta. Obvod a a obsah rovinných útvarov.
13) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Geometrické miesta bodov: kružnica, os úsečky, rovnobežky, os uhla, stredový a obvodový uhol, Tálesova veta. Planimetria. Konštrukcie. Goniometria trojuholníka. Zhodnosť a podobnosť.
14) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Stereometria. Znázorňovanie do roviny, rovnobežné premietanie. Rezy telies. Povrch a objem telies.
15) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika na základných a stredných školách. Základné pojmy a metódy.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Obsah štátnej skúšky 2. stupňa študijného programu učiteľstvo matematiky zodpovedá nosným témam jadra poznatkov magisterského študijného programu. Témy tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru – sú tu zastúpené vedecké disciplíny, ktoré neboli v náplni študijného programu 1. stupňa: Pravdepodobnosťa základy štatistiky, Teória čísel.
Odborno-didaktický obsah majú témy zamerané na teóriu vyučovania matematiky so zreteľom na odlišnosti v prístupe k vyučovaniu matematiky na základných a stredných školách.
Rozsah teoretických vedomostí absolventa:
ovláda súčasné teoretické metódy kognitívnej socializácie a vzdelávania človeka;
pozná základný obsah, metodológiu a epistemológiu disciplín svojej predmetovej špecializácie;
pozná teoretické i praktické súvislosti odbornej didaktiky v príslušnej špecializácii, najmä s ohľadom na projektovanie výučby v skupine;
pozná a ovláda spôsoby využívania informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní.
Rozsah praktických schopností absolventa:
samostatne projektuje a realizuje výučbu príslušných predmetov na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania;
vie adaptovať vzdelávacie programy v príslušných disciplínach na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy;
je schopný účelne podporovať rozvoj informačnej gramotnosti žiakov;
vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy sekundárneho vzdelávania;
vie efektívne komunikovať pedagogické a odborové poznatky so širším prostredím laickej i profesnej komunity.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti absolventa:
tvorba metodických textov so širšou aplikovateľnosťou;
tvorba e-learningových aplikácií;
vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr. platné od 2016/17
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Ústna skúška z predmetu slovenského jazyka a literatúry a didaktiky, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr.
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Smernice, týkajúce sa písania záverečných prác.
Štátna záverečná skúška z predmetov stanovených príslušným akreditovaným študijným programom a z obhajoby záverečnej práce.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Záverečná (diplomová) práca, vypracovaná podľa technických i odborných kritérií.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
Tézy:
1. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie
2. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformej pedagogiky
3. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Zásady holistickej výchovy, Jénskeho plánu, Dalton-plánu.
4. Proces pedagogického výskumu a zber dát v pedagogickom výskume.
5. Funkcie školy a ich význam.
6. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva.
7. Kvalita, úroveň a systémy riadenia kvality
8. Ciele a metodika sebahodnotenia, vízia a poslanie školy.
9. Komparatívna pedagogika v systéme pedagogických vied.
10. Význam komparatívnej pedagogiky v pedagogickej praxi.
11. Reformná pedagogika a rozvoj osobnosti.
12. Vývin osobnosti a možnosti jej rozvíjania.
13. Edukačné problémy: ťažkosti, poruchy, obmedzenia
14. Interkultúrna a multikultúrna výchova a vzdelávanie – vymedzenie, rozvoj a dimenzie.
15. Primárna socializácia
16. Školská socializácia
17. Sociokultúrne prostredie
18. Procesy pedagogickej diagnostiky.
19. Spolupráca školy a rodiny.
20. Úloha rodiny a školy vo vzdelávaní.
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.
Teória miery , teoretická aritmetika a teórie čísel:
1) Množiny, množinové systémy a operácie.
2) Množinové štruktúry a ich vlastnosti.
3) Generované množinové systémy, Borelove množiny.
4) Množinové funkcie a ich vlastnosti.
5) Miera, a jej vlastnosti.
6) Vonkajšia miera, merateľnosť, Caratheodory veta.
7) Lebesquova miera a ich vlastnosti.
8) Cantorova množina. Lebesquevo nemerateľná množina.
9) Pojem prvočísla, počet prvočísel, kongruencia druhého stupňa podľa prvočíselného modulu, Legendrov symbol.
10) Fermatove čísla, Fermatove prvočísla. Mersennove čísla, Mersennove prvočísla. Pepinov test, Lucas-Lehmerov test.
11) Efektívny algoritmus na vypočet kongruencie a^b (mod m). Prvočíselné testy: Fermatov test, Millerov-Rabinov test.
12) Fibinacciova postupnosť, binárne rekurzie, explicitné vyjadrenie, vytvárajúca funkcia
13) Lineárne rekurzie k-tého rádu, základná veta homogénnych lineárnych rekurzií, explicitné vyjadrenie v špeciálnych prípadoch (racionálne korene polynómov s celočíselnými koeficientmi, Hornerová schéma)
14) Racionálne čísla, vyjadrenie odmocnín pomocou reťazového zlomku, approximácia reťazových zlomkov pomocou rekuzívnych postupností.
15) Pellová rovnica, yákladné riešenie, všetky riešenia, rekurzia na opis rieśenia.
Prevdepodobnosť a štatistika
1) Pravdepodobnosť – Pojem pravdepodobnosti, klasická, geometrická a axiomatická definícia pravdepodobnosti.
2) Podmienená pravdepodobnosť, nezávislosť náhodných udalostí.
3) Náhodná premenná distribučná funkcia a jej vlastnosti, charakteristická funkcia diskrétnej premennej, hustota pravdepodobnosti spojitej premennej. Definícia strednej hodnoty a rozptylu.
4) Číselné charakteristiky diskrétnej premennej – charakteristické, binomiálne, poissonovo a hypergeometrické rozdelenie diskrétnej náhodnej . Stredná hodnota a rozptyl spojitej premennej.
5) Číselné charakteristiky spojitej premennej – rovnomerné, exponenciálne, normálne, štandardné normálne rozdelenie, stredná hodnota a rozptyl.
6) Úvod do štatistiky, popisná štatistika, charakteristiky štatistických súborov.
7) Základný a výberový súbor. Súvislosť medzi teoretickými údajmi a údajmi získanými výberom.
8) Odhad parametrov. Bodový odhad, metódy odhadu a jeho vlastnosti.
9) Bodový odhad. Metóda maximálnej vierohodnosti odhadu a jeho uplatnenie.
10) Intervalový odhad, určenie intervalu spoľahlivosti.
11) Interval spoľahlivosti pre strednú hodnotu a disperziu normálneho rozdelenia. Intervaly spoľahlivosti v počítačových systémoch.
12) Podstata testovania štatistických hypotéz, základné pojmy a zákonitosti.
13) Testovanie hypotéz o strednej hodnote a disperzii normálneho rozdelenia.
14) Testovanie normality základného súboru. Závislosť štatistických znakov.
15) Výpočet korelácie, koeficient korelácie. Regresná priamka. Lineárna regresia v počítačových systémoch.
Didaktika matematiky štátna skúška
1) Paralela fylogenézy a ontogenézy matematického myslenia. Dejiny matematiky ako motivačný prostriedok vo vyučovaní.
2) Deformácie poznávacieho procesu v matematike, spôsoby ich odstránenia.
3) Diferenciácia a individuálny prístup vo vyučovaní matematiky. (Stratégie učiteľovej práce, motivácia).
4) Rôzne prístupy k vyučovaniu matematiky (klasické, problémové, projektové vyučovanie, orientované na prax, realistické, new maths, post new maths).
5) Organizácia vyučovacieho procesu. Funkcie, prvky, úrovne plánovania, podrobné plánovanie vyučovacieho procesu, plán vyučovacej hodiny.
6) Planimetria: geometria euklidovskej roviny. Základné pojmy a relácie: byť prvkom, usporiadanie a rovnobežnosť. Odvodené pojmy: polpriamka, úsečka, polrovina, uhol. Euklidesz a jeho prínos.
7) Planimetria: geometria euklidovskej roviny. Trojuholník, konvexný n-uholník, kružnica. Pytagorova veta. Stredový a obvodový uhol, Tálesova veta.
8) Riešenie rovníc a interpretácia riešení. Pojem rovnice a riešenia rovnice. Ekvivalentné úpravy rovníc. (Lineárna, kvadratická rovnica, rovnice s absolútnou hodnotou, exponenciále a logaritmické rovnice. Nerovnice. Metódy riešenia, grafické riešenie
9) Funkcie – definícia, definičný obor, obor hodnôt, vlastnosti. Charakteristika elementárnych funkcií. Inverzná funkcia
10) Zhodné a podobné zobrazenia v rovine. Stredová súmernosť, osová súmernosť, posunutie, otočenie. Invariantné body a útvary týchto zobrazení. Zložené zobrazenia.
11) Podobnosť, rovnoľahlosť, rovnoľahlosť dvoch kružníc.
12) Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Celé čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore celých čísel.
13) Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Zlomky a racionálne čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore racionálnych čísel, operácie so zlomkami.
14) Kombinatorika. Základné pojmy, metódy a štruktúra základoškolskej a stredoškolskej kombinatoriky. Význam kombinatoriky v rozvíjaní myslenia.
15) Differenciál és integrálszámítás. Alapfogalmak (határérték, derivált, derivált geometriai értelmezése, lokális és globális szélsőértékek, inflexiós pontok, görbületek, függvényvizsgálat). Integrálszámítás. Határozott integrál, Riemann integrál és geometriai értelmezése. Primitív függvény, határozatlan integrál. Elemi függvények integrálja. Diferenciálny počet. Pojem limity a derivácie, ich vzťah, geometrická interpretácia derivácie funkcie v danom bode. Analýza priebehu funkcie. (Lokálne a globálne extrémy, inflexné body, konvexnosť a konkávnosť). Integrálny počet. Určitý integrál, Riemannov integrál a jeho geometrická interpretácia. Primitívna funkcia, neurčitý integrál. Integrál elementárnych funkcií.