Csányi, Csilla: Kémiai példatár és tesztgyűjtemény megoldásokkal. Budapest, 2002. ISBN 963162112X

Gyorbíró, Károly: Általános kémia. Budapest: Muszaki Könyvkiadó, 1994. ISBN 0002553

Kiss, Zsuzsanna: Összefoglaló feladatgyűjtemény - Kémiából: Megoldások. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó, 2004. ISBN 963 19 5394 7

Kotočová, A.: Všeobecná chémia. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 1993. ISBN 8022705608

Nyilasi, János: Általános kémia. Gondolat, 1975, ISBN 963 280 126 1

Rózsahegyi Márta: Érettségi felvételi feladatok, Mozaik Oktatási Stúdió, 1996, ISBN 963 697 017 3

Sík, Júlia: Kémiai számítások képletgyűjteménye. Budapest: Muszaki Könyvkiadó, 1992. ISBN 0009501

Villányi, Attila: Ötösöm lesz kémiából : Példatár, Budapest : Novotrade Kiadó, 1990. ISBN 963 586 093 X

Bánhidi, László: Szervetlen kémia. Budapest, Tankönyvkiadó, 1989. ISBN 9631821927

Fehér Dezsőné: Szervetlen kémia. Budapest, Tankönyvkiadó, 1987. ISBN 9631802825

Greenwood, N. N., Earnshaw, A.:Chemie prvků I a II. ISBN 80-85427-38-9

Krätsmár-Šmogrovič, J. a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 2007, ISBN 8080632458

Ondrejovič, G. a i.: Anorganická chémia. 1. vyd. (a ďalšie). Bratislava : ALFA, 1993.

Plesch, G., Tatiersky, J.: Systematická anorganická chémia. 1 vyd. Bratislava : Omega Info, 2004 (http:// anorganika.fns.uniba.sk/~plesch)

Šíma, J. a i.: Anorganická chémia. 1. vyd. Bratislava : Vydav. STU, 2005.

Zikmund, Miroslav: Anorganická chémia. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0919-2

Z. Orbán, Erzsébet: Szervetlen kémia. Budapest : Nemzeti Tankönyvkiadó. ISBN 9631857603

Barcza, L (szerk.): Kvantitatív analitikai kémia. Budapest: Semmelweis Kiadó, 2004

Barcza, L.: A mennyiségi kémiai analízis gyakorlati kézikönyve. Medicina Kiadó, 2006. ISBN: 9632429613

Barcza, L., Buvári, Á.: A minőségi kémiai analízis. Medicina Könyvkiadó, 2009. ISBN: 9789632261867

Karlíček, R. a kol.: Analytická chemie pro farmaceuty, Karolinum, 2009, ISBN 9788024614533

Keller R. (Ed. ): Analytical Chemistry. Wiley-VCH, Weinheim 1998

Klouda, P.: Moderní analytické metody, Nakl. P.Klouda Ostrava, 1.vyd. 1996, 2.vyd. 2002

Atkins, P.W.: Fizikai kémia I-III. a tankönyvi feladatok megoldására. Tankönyvkiadó, 1991. ISBN 9631843505

Atkins, P. W.: Fizikai kémia I. Egyensúly. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó, 2002. ISBN: 9631933148

Atkins, P. W.: Fizikai kémia II. Szerkezet. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó, 2002. ISBN: 963192145X

Atkins, P.W.: Fyzikálna chémia, STU Bratislava 1999, 6. vyd. ISBN 8022712388.

Biskupič, S., Kovařík, P., Lisý, J. M., Valkjo, L.: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie I a II. Bratislava : STU 1996.

Brdička, R.: Základy fysikální chemie. Praha, ACADEMIA, 1977.

Čipera, Ján: Fyzikálna chémia. Bratislava: Osveta, 1990. ISBN 802170134x

Novák, J. a kol.: Fyzikální chemie – magisterský kurz. Praha : VŠCHT 2006. (dostupné na www.vscht.cz/fch/cz/pomucky/index.html).

Ulický L., Fyzikálna chémia I., FPV UCM, 1999

Antus S., Mátyus P.: Szerves kémia I. ISBN: 963 195 713 6

Balogh, Ádám: Szerves kémia. Budapest, Tankönyvkiadó, 1990. ISBN 9631827410

Devínsky, F. a kol.: Organická chémia. Osveta, 2001, ISBN 8080630569

Halmos Istvánné: Szerves kémia. Budapest, Muszaki Könyvkiadó, 1992. ISBN 9631097439

Kajtár M.: Változatok négy elemre - Szerves kémia 1-2. ELTE Eötvös Kiadó Kft., ISBN: 9789 6328 4113 7

McMurry, J. : Organická chemie, 2007, ISBN 987-80-7080-637-1

Ferenčík, M. a kol. Biochémia. Bratislava : Slovak Acadenic Press, 2000.

Karlubík, M.: Biochémia. Nitra: VŠP, 1990.

Kiss T., Bevezetés a bioszervetlen kémiába. Nemzeti Tankönyvkiadó Zrt. ISBN: 978 963 195 999 4

Lásztity, Radomír: Biokémia. Nemzeti Tankönyvkiadó, 1995. ISBN 9631865657

Škárka, B.: Biochémia. Alfa Bratislava, 1987

Vodrážka, Z. a kol.: Biochemie, Akademia, 2007. ISBN 8020006001

Obsah štátnicových záverečných skúšok je začlenený do troch oblastí chémie:

- Všeobecná chémia a fyzikálna chémia

- Anorganická a analytická chémia

- Organická chémia a biochémia

Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.

maďarský, slovenský, anglický

Všeobecná chémia a fyzikálna chémia

1.a Vlastnosti látok, Základné veličiny a jednotky, Zákon zachovania hmotnosti a energie, Avogadrov zákon, látkové množstvo, relatívne a mólové hmotnosti atómov a molekúl, Vyjadrovanie zloženia sústav.

2.a Elementárne častice látok: protón, neutrón, elektrón, Jadro a elektrónový obal atómov, Protónové a nukleónové číslo: izotopy atómov, Bohrov model atómu, Vlnovo-mechanický model atómu: Kvantové čísla, atómové orbitály,.

3.a Atómy prvkov a PSP – elektrónová konfigurácia, Pauliho vylučovací princíp, Výstavbový princíp a Hundovo pravidlo, Ionizačný potenciál a elektrónová afinita,. Mendelejevova periodická sústava prvkov, Periodický zákon, Periodicita vlastností prvkov

4.a Chemické väzby - Kösselova a Lewisova teória chemickej väzby, Teória valenčnej väzby, kovalentná väzba, σ a π- väzby, polarita kovalentnej väzby iónová väzba.

5.a Teória molekulových orbitálov, geometrická konfigurácia molekúl, hybridizácia, Väzba v koordinačných zlúčeninách

6.a Kinetika chemických reakcií - rýchlosť chemickej reakcie, reakčná rýchlosť, molekulovosť a poriadok chemickej reakcie, Guldberg-Waageho zákon, reakcie prvého a druhého poriadku, faktory určujúce rýchlosť chemickej reakcie, Arrheniov vzťah, stanovenie parametrov Arrheniovho vzťahu, Teória aktívnych zrážok, Teória aktivovaného komplexu

7.a Rovnováha chemických reakcií, rovnovážna konštanta, van´t Hoffova reakčná izoterma, Le-Chatelierov princíp akcie a reakcie – vplyv reakčných podmienok na rovnováhu chemickej reakcie..

8.a Plynné skupenstvo - Ideálny a reálny plyn, Zákony ideálneho plynu z hľadiska kinetickej teórie, Stavová rovnica ideálneho a reálneho plynu

9.a Kvapalné skupenstvo – fyzikálne a chemické vlastnosti kvapalín, Tlak pary nad kvapalinami, povrchové napätie kvapalín, viskozita kvapalín

10.a Pevné skupentvo: základná charakteristika, kryštalografia, topenie a sublimácia pevných látok.

11.a Teória kyselín a zásad - Arrheniova teória kyselín a zásad, Brönstedova teória kyselín a zásad, sila kyselín a zásad, autoprotolýza vody, pH a pOH, hydrolýza solí

12.a Redoxné deje – oxidačné číslo, oxidácia, redukcia, oxidačné a redukčné činidlá, redoxné reakcie, elektrolýza roztokov.

1.b Kinetická teória ideálneho plynu, tlak ideálneho plynu, rozdelenie molekúl plynu podľa rýchlostí, rozdeľovacia funkcia, vnútorná energia plynov, ekvipartičný princíp

2.b Chemická termodynamika I. - P Základy chemickej termodynamiky. Postuláty chemickej termodynamiky. Stavové veličiny, stavové funkcie a ich vlastnosti. prvý zákon termodynamiky, vnútorná energia, entalpia, tepelné kapacity látok,

3.b Aplikácia .prvého zákona termodynamiky – objemová práca, merateľné termodynamické veličiny - tepelná kapacita pri konštantnom tlaku, tepelná kapacita pri konštantnom objeme. Vzťah medzi tepelnými kapacitami, entalpia

4.b Termochémia, termochemické zákony, entalpie chemickej premeny - tvorné entalpie, reakčné entalpie,

5.b Chemická termodynamika II. - Druhý zákon termodynamiky, entropia, Carnotov cyklus, Gibbsova a Helmholtzova energia,

6.b Aplikácia .druhého zákona termodynamiky Vlastnosti Gibbsovej energie. Závislosť Gibbsovej energie od tlaku. Chemický potenciál. Fugacita. Fugacitný koeficient

7.b Fázové rovnováhy v jednozložkovej sústave - Fázová rovnováha, chemický potenciál, Gibbsov fázový zákon, Clausiova a Clausius-Clapeyronova rovnica, Fázový diagram jednozložkovej sústavy.

8.b Fázové rovnováhy v dvojzložkových a viaczložkových sústavách - Zloženie roztokov, Raoultov a Henryho zákon, koligatívne vlastnosti viaczložkových sústav: ebulioskopia, kryoskopia, osmóza a osmotický tlak.

9.b Roztoky elektrolytov: elektrolyty, elektrolytická vodivosť, elektrolýza: princíp, experimentálne usporiadanie, Faradayove zákony, silné a slabé elektrolyty, aktivita, aktivitný koeficient, Debye-Hückelov zákon.

10.b Galvanické články - elektródový potenciál, termodynamika galvanických článkov, elektromotorické napätie galvanického článku, elektródy prvého, druhého druhu, praktické aplikácie galvanických článkov.

11.b Katalýza, základné pojmy, enzymatická katalýza, acidobázická katalýza, fotochémia,

12.b Základy koloidiky – Disperzné systémy, zmáčanie, adsorpcia, adsorpčné izotermy.

Anorganická a analytická chémia

1. Stavba atómov. Základné častice hmoty. Kvantové čísla, Pauliho princíp, Hundovo pravidlo. Multiplicita.

2. Stavba molekúl – teória chemickej väzby.

3. Väzba iónová, kovalentná a koordinačná. Vodíková väzba. Koordinačné zlúčeniny.

4. Názvoslovie anorganických zlúčenín.

5. Kyseliny a zásady. Anhydridy kyselín a zásad.

6. Periodická sústava prvkov. Obecné zákonitosti.

7. Periodická sústava prvkov. Charakteristika podskupín.

8. Vlastnosti najdôležitejších prvkov a ich významných zlúčenín: H, O, C, N, P, S, halogény, kovy I. A, II. A a III. A skupiny, Cu, Fe. Metódy prípravy alebo výroby vybraných prvkov a ich zlúčenín.

9. Kvalitatívna analýza anorganických látok. Delenie katiónov.

10. Volumetrické metódy. Spôsoby indikácie bodu ekvivalencie. Titračné krivky jednosýtnych a viacsýtnych kyselín.

11. Instrumentálne metódy v analytickej chémii. Spektrofotometria.

12. Separačné metódy. Chromatografia.

Organická chémia a biochémia

1.a Stereogénny uhlík, absolútna konfigurácia, optické izoméry, nomenklatúra chirálnych molekúl, racemická zmes. Stereochémia. Indukčný a mezomérny efekt, konjugované π – systémy.

2.a Alkány, cykloalkány, bicykloalkány. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

3.a Alkény, cykloalkény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Diény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Alkíny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich mechanizmy.

4.a Aromatické uhľovodíky. Nomenklatúra aromatických uhľovodíkov. Aromatickosť. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie aromatických uhľovodíkov.

5.a Halogénuhľovodíky. Nomenklatúra halogénuhľovodíkov. Väzba C – halogén — polarita väzby, dipólový moment, polarizovateľnosť molekúl. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie halogénuhľovodíkov. Grignardove činidlá. Aromatické halogénderiváty. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

6.a Alkoholy, fenoly, étery. Tioly, sulfidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

7.a Aldehydy a ketóny. Chinóny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

8.a Karboxylové kyseliny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti.

9.a Funkčné deriváty karboxylových kyselín – acylhalogenidy, anhydridy, estery, amidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

10.a Substitučné deriváty karboxylových kyselín – kyseliny halogénalkánové, hydroxyalkánové, aminoalkánové, β –dikarbonylové zlúčeniny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.

11.a Nitrozlúčeniny. Amíny. Bázicita amínov. Reakcie amínov. Príprava a reakcie diazóniových solí

12.a Heterocykly, ich nomenklatúra a fyzikálne vlastnosti.

1.b Aminokyseliny. Štruktúra a všeobecné vlastnosti štandardných aminokyselín, optická aktivita, izoelektrický bod. Rozdelenie aminokyselín. Metódy stanovenia aminokyselín.

2.b Peptidy. Vznik a štruktúra peptidovej väzby. Biologicky významné peptidy. Proteíny. Definícia. Štruktúra proteínov. Rozdelenie proteínov. Biologický význam proteínov. Metódy stanovenia proteínov.

3.b Enzýmy. Zloženie enzýmov, aktívne miesto enzýmu. Špecifickosť enzýmov. Mechanizmus pôsobenia enzýmov. Michaelisa – Mentenovej rovnica. Michaelisova konštanta. Koenzýmy.

4.b Jednoduché lipidy. Chemická štruktúra, biologický význam, chemické reakcie. Zložené lipidy. Zloženie biologických membrán. Transport látok cez membrány.

5.b Sacharidy. Význam a rozdelenie sacharidov. Monosacharidy. Chemická štruktúra. Konfigurácia. Optická aktivita. Fischerove, Tollensove, Haworthove vzorce monosacharidov. Oxidačno – redukčné reakcie sacharidov. Oligosacharidy. Biologický význam sacharidov. Metódy stanovenia sacharidov.

6.b Nukleové kyseliny. Nukleotid ako základný monomér nukleových kyselín. Rozdelenie nukleových kyselín podľa chemickej štruktúry a podľa biologického významu. Primárna a sekundárna štruktúra nukleových kyselín.

7.b Replikácia DNA.

8.b Získavanie a premena metabolickej energie v organizmoch. Biologická oxidácia. Krebsov cyklus – cyklus kyseliny citrónovej. Dýchací reťazec. Oxidačná fosforylácia.

9.b Glykolýza za aeróbnych a za anaeróbnych podmienok. Pentózový cyklus – hexózamonofosfátový skrat. Glukoneogenéza. Biosyntéza a degradácia glykogénu. Regulácia enzýmov glykogénfosforylázy a glykogénsyntetázy.

10.b Fotosyntéza. Svetelná fáza fotosyntézy. Viazanie oxidu uhličitého. Význam fotosyntézy.

11.b Hydrolýza nukleových kyselín. Hydrolýza lipidov. Degradácia mastných kyselín. Biosyntéza mastných kyselín. Biosyntéza lipidov.

12.b Kolobeh dusíka v prírode. Hydrolýza proteínov. Degradácia aminokyselín.

Absolvovaním štátnej skúšky študent dokáže:

kriticky narábať s teoretickým zázemím riešenej problematiky, syntetizovať ich kontextové poznanie a využiť ich v odbornej komunikácii pri argumentácii a obhajobe vlastného pohľadu na riešenú problematiku.

1. tétel

A nyelv fogalma és társadalmi szerepe. A világ nyelvei. A magyar nyelv helye a világ nyelvei között.

2. tétel

A nyelvi rendszer síkjai és alapegységei. A velük foglalkozó nyelvtudományi ágak.

3. tétel

Fonetika és fonológia. A fonéma fogalma és nyelvi szerepe.

4. tétel

A szóalak fogalma. A morféma, a morfémaosztályok. A morfémák elhelyezkedése a szóalak szerkezetében.

5. tétel

A szó fogalma és helye a nyelvi rendszerben. A szófaj. A magyar nyelv szófaji rendszere. A fő szófaji kategóriák rövid jellemzése.

6. tétel

Lexikális viszonyok. Poliszémia, homonímia, szinonímia, antonímia, hiponímia, paronímia. A lexikális viszonyok tükröződése a szótárakban.

7. tétel

A magyar szókincs rétegződése. A szleng, a tájszavak, a csoportnyelvi szavak, az idegen szavak, az archaizmusok és a neologizmusok és ezek helyesírási vonatkozásai.

8. tétel

A mondat fogalma. A mondatfajták. A mondatfajták stilisztikai és helyesírási vonatkozásai.

9. tétel

A magyar mondat szerkezete. A rendszermondat és a szövegmondat a nyelvben és a beszédben.

10. tétel

A stilisztika és a nyelvi stílus fogalma. A stilisztika alapfogalmai. Stílustipológia. A beszélt és írott stílustípusok. A tudományos, a hivatalos, a mindennapi társalgási, a publicisztikai stílustípus. A stíluselemzés lehetőségei az iskolában.

11. tétel

A magyar reneszánsz és a barokk irodalma. Janus Pannonius, Balassi Bálint, Zrínyi Miklós.

12. tétel

A magyar felvilágosodás irodalma. Felvilágosodás, rokokó, klasszicizmus, szentimentalizmus, népiesség. Kármán József, Csokonai Vitéz Mihály, Berzsenyi Dániel és Katona József irodalmi munkásságára.

13. tétel

A 19. század első felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Kisfaludy Károly, Kölcsey Ferenc, Vörösmarty Mihály, Petőfi Sándor.

14. tétel

A 19. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Arany János, Madách Imre, Jókai Mór, Kemény Zsigmond, Mikszáth Kálmán.

15. tétel

A modern magyar irodalom kezdetei. A századforduló irodalma. Az induló Nyugat. A kor jelentős alkotói. Ady Endre, Babits Mihály, Kosztolányi Dezső, Móricz Zsigmond, Krúdy Gyula. A modernség második hulláma. A korszak kiemelkedő alkotóinak pályaképe. József Attila, Szabó Lőrinc, Illyés Gyula, Németh László, Márai Sándor, Weöres Sándor.

16. tétel

A 20. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Pilinszky János, Nemes Nagy Ágnes, Nagy László, Petri György, Örkény István, Ottlik Géza, Mészöly Miklós, Nádas Péter, Esterházy Péter.

17. tétel

Gyermekirodalom. A gyermekirodalom forrásai és rétegei. A gyermek- és ifjúsági irodalom főbb műfajai, valamint jelentős 20. és 21. századi magyar és világirodalmi képviselői.

18. tétel

A lírai, epikai és drámai műnem műfajai. Az egyes műfajok osztályozása és jellemzése. A lírai, epikai és drámai művek kompozíciójának kérdése. Narratológiai ismeretek.

19. tétel

Verstani alapismeretek. Vers és próza különbsége. A vers alapvető ritmustényezői. A magyar költészetben ismeretes versrendszerek jellemzése és felismerése.

20. tétel

Szóképek és alakzatok. A metafora, a metonímia, a szinekdoché, a hasonlat. A fonológia, a szintaktika és a szemantika további alakzatai.

Podľa téz záverečnej štátnej skúšky

Účasť na štátnej záverečnej skúške a jej úspešné absolvovanie

1. Didaktika ako vedná disciplína

2. Obsah vyučovania

3. Kontrola, hodnotenie a klasifikácia

4. Pedagogická komunikácia

5. Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied

6. Plánovanie činnosti pedagóga

7. Konkrétne (špecifické) vzdelávacie ciele a taxonómie

8. Tradičné vyučovacie metódy

9. Inovačné vyučovacie metódy

10. Diferencovaná práca žiakov.

11. Vznik a formovanie európskych školských systémov. Charakteristika modelu človeka, obsahová náplň vzdelávania a jeho metodika, prostriedky

12. Pedagogický odkaz J. A. Komenského. Význam Jánosa Csere Apáczaiho a jeho úloha vo vývoji pedagogickej teórie

13. Technológia vzdelávania a učebné pomôcky

14. Prevencia zdravia v škole: denný režim, duševná hygiena, fyzická záťaž, úprava školského prostredia, zásady poskytovania prvej pomoci

15. Možnosti školy v prevencii. Osobnosť pedagóga, pedagóg ako vzor.

16. Biologické, psychologické a sociálne špecifiká vývinu 10–19-ročných

17. Charakteristika vývinových škál Freuda, Eriksona, Piageta v rozvíjaní osobnosti

18. Úloha triedneho učiteľa v budovaní teamu

19. Psychologické otázky ťažkovychovávateľnosti (ADHD)

20. Význam kognitívneho procesu v edukácii

21. Možnosti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami

22. Význam pedagogickej terapie