Odporúčaná literatúra je uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Teoretická časť štátnej skúšky z príslušného aprobačného predmetu formou kolokviálnej skúšky, otázky sú formulované v podobe širšie koncipovaného problému, možno súvisiaceho s diplomovou prácou, ktorého riešenie od študenta vyžaduje znalosť poznatkov, uvedených v tézach ku štátnej skúške. Tieto vychádzajú z odborovo didaktického kontextu odboru. Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Integrácia poznania obsahu poznatkov jednotlivých predmetov vysokoškolského štúdia a širších súvislostí teoretického zázemia aprobačného predmetu chémia, podľa téz k štátnej skúške. Integrácia teórie a praxe na príklade riešenia nastoleného problému. Odborná komunikácia a argumentácia.
Tézy štátnej skúšky sú z nasledujúcich oblastí:
Všeobecná didaktika chémie
Špeciálna didaktika chémie
Technika a didaktika školských chemických pokusov
Vybrané kapitoly z chémie.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Chémia. K riešeniu aktuálnych vedecko-výskumných aspektov a problémov edukácie v danom odbore pristupuje na základe širších prírodovedných a pedagogicko-psychologických súvislostí vyúsťujúcich aj do ich didaktických aplikácií vzhľadom na spôsobilosť pôsobiť v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania učiteľov základných, stredných aj vysokých škôl.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
KATUŠČÁK, D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
ALBERT, S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky od vedúceho a oponenta diplomovej práce, úspešná obhajoba diplomovej práce.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent bude schopný tvorivo pracovať vo svojom odbore, samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a tvorivo ich uplatňovať a používať, bude spôsobilý samostatne vysvetliť a riešiť náročné úlohy, bude schopný spoznávať, vysvetliť a riešiť daný problém alebo podať vlastné riešenie problému, bude schopný zhodnotiť dosiahnuté výsledky, ich prínos a praktické využitie. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent diplomovú prácu obhájiť pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr. platné od 2016/17
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Ústna skúška z predmetu slovenského jazyka a literatúry a didaktiky, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr.
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Smernice, týkajúce sa písania záverečných prác.
Štátna záverečná skúška z predmetov stanovených príslušným akreditovaným študijným programom a z obhajoby záverečnej práce.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Záverečná (diplomová) práca, vypracovaná podľa technických i odborných kritérií.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
Tézy:
MGR – államvizsga tézisek - 2018
1. Výklad motivácie
2. Definícia učenia sa
3. Učebné štýly
4. Hodnotenie a meranie žiakov
5. Definovanie pedagogického výskumu
6. Empirické výskumné metódy
7. Komparatívna pedagogika v systéme vied
8. Pedagogické programy
9.Taxonomie
10. Školský systém
11. Funkcie a typológia škôl
12. Technológia vzdelávania
13. Triedenie a charakteristika porúch učenia sa
14. Výskyt porúch učenia sa a integrácia, inklúzia
15. Kultúrny pohľad etnografických vied - kulturálna a sociálna antropologia, európska etnológia ai.
16.Personálna a sociálna vychova v histórii pedagogiky
17. Metodika personálnej a sociálnej výchovy)
18. Význam psychológie osobnosti v edukácii
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.