Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
maďarský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Matematická analýza:
1. Funkcie, vlastnosti funkcií (monotónnosť, ohraničenosť, parita, periodicita, konvexnosť). Elementárne funkcie a ich vlastnosti.
2. Číselné postupnosti, limita postupnosti, konvergencia postupnosti, kritériá konvergencie. Vety o konvergentných postupnostiach. Známe limity.
3. Limita funkcie – definície, kritéria konvergencie, limita súčtu, rozdielu, súčinu a podielu funkcií. Limita zloženej funkcie, známe limity.
4. Spojitosť funkcie, vety o spojitosti funkcií. Vlastnosti spojitých funkcií na uzavretom intervale. Vety o strednej hodnote.
5. Diferenciálny počet – definícia derivácie, geometrický význam. Vety o derivácii (derivácia súčtu, rozdielu, súčinu, podielu funkcií, derivácia zloženej a inverznej funkcie). Derivácia elementárnych funkcií.
6. Derivácie vyšších rádov. Vyšetrenie priebehu funkcie. L'Hospitalovo pravidlo.
7. Určitý integrál – definícia, geometrický význam. Dolný, horný a oscilačný integrálny súčet a vzťah medzi nimi.
8. Vlastnosti Riemannovského integrálu. Triedy Riemannovsky integrovateľných funkcií.
9. Neurčitý integrál, primitívna funkcia. Integrál súčtu f(x) ± g(x) a súčinu c.f(x). Metódy integrovania (metóda per partes, substitučná metóda). Integrovanie racionálnych lomených funkcií.
10. Vzťah určitého a neurčitého integrálu. Newton-Leibnitzov vzorec, vety o strednej hodnote. Použitie určitého integrálu (plocha, dĺžka krivky, objem a plocha rotečných telies).
11. Číselné rady - definícia, známe rady: geometrický, harmonický). Postačujúca podmienka konvergencie. Kritéria konvergencie radov s kladnými členmi: majorantné porovnávacie kritérium, d'Alembertovo podielové kritérium, Cauchyho odmocninné kritérium a Cauchyho integrálne kritérium.
12. Rady s ľubovolnýmy členmi, absolútna konvergencia. Konvergencia radov striedavými členmi.
13. Funkcionálne rady – oblasť konvergencie, súčet funkcionálneho radu a jeho vlastnosti. Mocninné rady. Taylorov rad.
14. Funkcie viac premenných, limita funkcie viac premenných. Spojitosť funkcie viac premenných. Weierstrassova veta.
15. Parciálna derivácia a diferencovateľnosť funkcie viac premenných. Derivácia v smere. Rovnica dotykovej roviny. Derivácia funkcie danej implicitne. Lokalizácia extrémov a sedlového bodu funkcie viac premenných.
Algebra a teória čísel
1. Deliteľnosť. Delenie so zvyškom. Najväčší spoločný deliteľ, najmenší spoločný násobok. Euklidov algoritmus.
2. Prvočísla. Základná veta teórie čísel. Aritmetické funkcie (počet a súčet deliteľov čísla, Eulerova funkcia).
3. Kongruencie a vlastnosti, zvyškové triedy. Riešiteľnosť lineárnej kongruencie, počet riešení. Diofantycké rovnice.
4. Kongruencie vyššieho rádu. Číselné sústavy. Kritériá deliteľnosti. Eulerova a Fermatova veta.
5. Vektorový priestor. Lineárna kombinácia. Lineárna závislosť a nezávislosť. Báza a dimenzia
6. Matice, operácie s maticami, hodnosť matice, inverzná matica.
7. Determinant - definícia a vlastnosti. Výpočet determinantu rozvojom determinantu.
8. Sústavy lineárnych rovníc ich vyšetrenie maticami, ekvivalentné úpravy. Gaussova eliminačná metóda, riešiteľnosť sústavy lineárnych rovníc, Frobeniova veta. Homogénne sústavy lineárnych rovníc.
9. Algebraické operácie, štruktúry a ich vlastnosti. Pologrupa, neutrálny a inverzný prvok.
10. Grupy. Podmnožiny grúp a operácie s nimi. Podgrupy. Triedy grúp. Normálne podgrupy. Faktorová grupa
11. Homomorfizmus a izomorfizmus grúp. Jadro homomorfizmu. Príklady na grupy
12. Komplexné čísla - algebraický, trigonometrický a exponenciály tvar. Operácie s komplexnými číslami, geometrické znázornenie. Odmocniny komplexných jednotiek. Moivreova veta.
13. Polymómi, deliteľnosť polynómov, najväčší spoločný deliteľ, najmenší spoločný násobok, Euklidov algoritmus. Hornerova schéma.
14. Ireducibilné polynómy. Rozklad polynómov na súčin ireducibilných polynómov nad poľom racionálnych, reálnych a komplexných čísel. Racionálne funkcie, rozklad funkcií na parciálne zlomky.
15. Riešenie rovníc druhého a vyššieho stupňa. Odvodenie vzorca riešenia kvadratickej rovnice. Binomické rovnice. Vzťahy medzi koreňmi a koeficientami polynómov.
Geometria
1. Základné pojmy geometrie. (Kvázi) axiometická výstavba syntetickej geometrie: relácie incidencie, usporiadania, zhodnosti, spojitosti a rovnobežnosti. Pojem polpriamky, úsečky a uhla. Meranie. Rozdelenie rovinných útvarov..
2. Množiny bodov danej vlastnosti (kružnica, os úsečky, rovnobežky, os uhla, Thalesova kružnica, Apollóniova kružnica, kuželosečky). Zlatý rez. Pravidelný desaťuholník a pravidelný päťuholník.
3. Vlastnosti trojuholníkov. Významné body a priamky v trojuholníku a ich vlastnosti. Eulerova priamka a Feuerbachova kružnica trojuholníkov. (Apollóniova) Veta o osi uhlov, (Tálesova) veta o rovnobežných priečkach trojuholníka.
4. Mocnosť bodu ku kružnici (definícia). Chordála dvoch kružníc. Chordálny bod troch kružníc. Aplikácia mocnosti bodu ku kružnici v Apollóniových úlohách.
5. Zhodnostné zobrazenia v rovine. Vlastnosti, typy (osová súmernosť, translácia, stredová súmernosť, rotácia), samodružné prvky zobrazenia. Kompozícia zhodnostných zobrazení, grupa zhodnostných zobrazení. Podgrupy štvorca a rovnostranného trojuholníka.
6. Podobnostné zobrazenia, rovnoľahlosť (homotécia), vlastnosti. Grupa podobnostných zobrazení. Stred rovnoľahlosti dvoch kružníc, spoločná dotyčnica dvoch kružníc.
7. Rovnoľahlosť dvoch trojuholíkov. Euklidové vety, Pytagorova veta a ich aplikácie. Aplikácia podobnostných transformácií v konštrukčných úlohách.
8. Pojem a vlastnosti kružnicovej inverzie (obraz a konštrukcia bodu, priamky a priamky v kružnicovej inverzii). Použitie kružnicovej inverzie v konštrukčných úlohách (niektoré Apollóniové úlohy).
9. Pojem vektoru, vektorový priestor. Pojem affinného priestoru. n-rozmerný affinný súradnicový systém. Pojem lineárnej variety, parametrické zadanie lineárnych variet.
10. Všeobecná rovnica nadroviny. Všeobecné rovnice lineárnych variet. Vzájomná poloha lineárnych variet (všeobecne, vz. poloha dvoch nadrovín a dvoch priamok). Prienik a spojenie lineárnych variet a ich dimenzie.
11. Metrické vlastnosti vektorov: skalárny súčin. Dĺžka vektoru, vzdialenosť bodov. Uhol vektorov. Ortogonálneho systému. Ortogonálny a ortonormálny súradnicový systém. Pojem Euklidovského priestoru a jej vlastnosti. Vektorový súčin.
12. Metrické vlastnosti lineárnych variet: vzdialenosť a uhol dvoch lineárnych variet. Určenie množiny bodov s analytickým vyjadrením, Triedenie kuželosečiek a ich kanonické rovnice.
13. Základné princípy riešenia konštrukčných úloh. Využitie zhodných zobrazení v konštrukčných úlohách. Konštrukcia trojuholníkov z 3 údajov, euklidovská konštrukcia, pravidelné mnohouholníky. Tetivový štvoruholník, dotyčnicový štvoruholník.
14. Kužeľosečky a ich vyjadrenie, Veta Quételet-Dandelinova. Elipsa, hyperbola, parabola ako množina bodov danej vlastnosti. Analytické vyjadrenie kužeľosečiek, kanonický tvar rovnice kužeľosečiek. Rotačné a kvadratické plochy a ich kanonické vyjadrenie.
15. Obsah a obvod rovinných útvarov. Povrch a objem telies. Cavalieriho princíp a Guldinove vety.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Tematické okruhy náplne štátnej záverečnej skúšky prvého stupňa študijného programu učiteľstvo matematiky v kombinácii sa viaže na nosné témy jadra vedomostí a schopností opisu bakalárskeho študijného programu ako z hľadiska pedagogicko-psychologického obsahu, tak aj v rámci odborovo-didaktického kontextu.
Predmety tvoriace obsah štátnej záverečnej skúšky bakalárskeho štúdia študijného programu učiteľstvo matematiky sú rozdelené do troch ťažiskových okruhov, ktoré tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru:
Matematická analýza
Algebra a teória čísel
Geometria
Teoretické vedomosti absolventa 1. stupňa
pozná a chápe koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,
ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,
pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia v primárnom a sekundárnom vzdelávaní,
pozná organizačné charakteristiky školského systému, ako aj inštitucionálne pravidlá školy,
ovláda základnú štruktúru a obsah disciplín svojej predmetovej špecializácie – matematiky,
získa vedomosti na vysokoškolskej úrovni zo základných matematických disciplín, má primerané poznatky a zručnosti z jednotlivých matematických disciplín,
chápe a dokáže aplikovať súvislosti medzi rôznymi matematickými disciplínami resp. aj v ďalšími prírodovednými odbormi, dokáže ich aplikovať pri riešení základného a aplikovaného výskumu.
Praktické schopnosti a zručnosti absolventa 1. stupňa
je schopný analyzovať a reflektovať všeobecno-pedagogické a odborne-didaktické vlastnosti výučby,
je schopný asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie,
vie využívať informačné a komunikačné technológie pre osobné profesijné potreby ako aj na pedagogické účely,
riešiť úlohy na úrovni ZŠ a SŠ,
pozná a chápe koncept inštitucionálneho procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,
ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,
vie sa dobre orientovať v školskej legislatíve, školských dokumentoch a predpisoch,
vie plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11-18 ročných),
najmä je však pripravený získať úplnú učiteľskú spôsobilosť na 2. stupni vysokoškolského štúdia.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti absolventa 1. stupňa
má orientáciu na permanentné vzdelávanie,
je schopný orientovať sa vo vedeckých textoch z oblasti matematiky a didaktiky matematiky
vie efektívne komunikovať na úrovni pracovného tímu, ako aj na úrovni žiackych skupín,
ovláda možnosti a konkrétne spôsoby využitia modernej didaktickej techniky a informačných a komunikačných technológií.
získa základné zručnosti v tvorbe e-learningových aplikácií,
má vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro študijného programu.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov bakalárskej práce neobsahoval hodnotenie nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra maďarského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické
zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogicko-psychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Ústna skúška z predmetu maďarský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Tézy k štátnym záverečným skúškam z maďarského jazyka:
1. tétel
A nyelv fogalma és társadalmi szerepe. A világ nyelvei. A magyar nyelv helye a világ nyelvei között.
2. tétel
A nyelvi rendszer szintjei és alapegységei. A velük foglalkozó nyelvtudományi ágak.
3. tétel
Fonetika és fonológia. A fonéma fogalma és nyelvi szerepe.
4. tétel
A szóalak fogalma. A morféma, a morfémaosztályok. A morfémák elhelyezkedése a szóalak szerkezetében.
5. tétel
A szó fogalma és helye a nyelvi rendszerben. A szófaj. A magyar nyelv szófaji rendszere. A fő szófaji kategóriák rövid jellemzése.
6. tétel
Lexikális viszonyok. Poliszémia, homonímia, szinonímia, antonímia, hiponímia, paronímia. A lexikális viszonyok tükröződése a szótárakban.
7. tétel
A magyar szókincs rétegződése. A szleng, a tájszavak, a csoportnyelvi szavak, az idegen szavak, az archaizmusok és a neologizmusok és ezek helyesírási vonatkozásai.
8. tétel
A mondat fogalma. A mondatfajták. A mondatfajták stilisztikai és helyesírási vonatkozásai.
9. tétel
A magyar mondat szerkezete. A rendszermondat és a szövegmondat a nyelvben és a beszédben.
10. tétel
A stilisztika és a nyelvi stílus fogalma. A stilisztika alapfogalmai. Stílustipológia. A beszélt és írott stílustípusok. A tudományos, a hivatalos, a mindennapi társalgási, a publicisztikai stílustípus.
11. tétel
A magyar reneszánsz és a barokk irodalma. Janus Pannonius, Balassi Bálint, Zrínyi Miklós.
12. tétel
A magyar felvilágosodás irodalma. Felvilágosodás, rokokó, klasszicizmus, szentimentalizmus, népiesség. Kármán József, Csokonai Vitéz Mihály, Berzsenyi Dániel és Katona József irodalmi munkásságára.
13. tétel
A 19. század első felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Kisfaludy Károly, Kölcsey Ferenc, Vörösmarty Mihály, Petőfi Sándor.
14. tétel
A 19. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Arany János, Madách Imre, Jókai Mór, Kemény Zsigmond, Mikszáth Kálmán.
15. tétel
A modern magyar irodalom kezdetei. A századforduló irodalma. Az induló Nyugat. A kor jelentős alkotói. Ady Endre, Babits Mihály, Kosztolányi Dezső, Móricz Zsigmond, Krúdy Gyula. A modernség második hulláma. A korszak kiemelkedő alkotóinak pályaképe. József Attila, Szabó Lőrinc, Illyés Gyula, Németh László, Márai Sándor, Weöres Sándor.
16. tétel
A 20. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Pilinszky János, Nemes Nagy Ágnes, Nagy László, Petri György, Örkény István, Ottlik Géza, Mészöly Miklós, Nádas Péter, Esterházy Péter.
17. tétel
Gyermekirodalom. A gyermekirodalom forrásai és rétegei. A gyermek- és ifjúsági irodalom főbb műfajai, valamint jelentős 20. és 21. századi magyar és világirodalmi képviselői.
18. tétel
A lírai, epikai és drámai műnem műfajai. Az egyes műfajok osztályozása és jellemzése. A lírai, epikai és drámai művek kompozíciójának kérdése. Narratológiai ismeretek.
19. tétel
Verstani alapismeretek. Vers és próza különbsége. A vers alapvető ritmustényezői. A magyar költészetben ismeretes versrendszerek jellemzése és felismerése.
20. tétel
Szóképek és alakzatok. A metafora, a metonímia, a szinekdoché, a hasonlat. A fonológia, a szintaktika és a szemantika további alakzatai.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1. Didaktika ako vedná disciplína
2. Obsah vyučovania
3. Kontrola, hodnotenie a klasifikácia
4. Pedagogická komunikácia
5. Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied
6. Plánovanie činnosti pedagóga
7. Konkrétne (špecifické) vzdelávacie ciele a taxonómie
8. Tradičné vyučovacie metódy
9. Inovačné vyučovacie metódy
10. Diferencovaná práca žiakov.
11. Vznik a formovanie európskych školských systémov. Charakteristika modelu človeka, obsahová náplň vzdelávania a jeho metodika, prostriedky
12. Pedagogický odkaz J. A. Komenského. Význam Jánosa Csere Apáczaiho a jeho úloha vo vývoji pedagogickej teórie
13. Technológia vzdelávania a učebné pomôcky
14. Prevencia zdravia v škole: denný režim, duševná hygiena, fyzická záťaž, úprava školského prostredia, zásady poskytovania prvej pomoci
15. Možnosti školy v prevencii. Osobnosť pedagóga, pedagóg ako vzor.
16. Biologické, psychologické a sociálne špecifiká vývinu 10–19-ročných
17. Charakteristika vývinových škál Freuda, Eriksona, Piageta v rozvíjaní osobnosti
18. Úloha triedneho učiteľa v budovaní teamu
19. Psychologické otázky ťažkovychovávateľnosti (ADHD)
20. Význam kognitívneho procesu v edukácii
21. Možnosti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.