Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
PPI – Propedeutika informatiky
1. Kódovanie – binárny kód, kódovanie znakov, kódovanie informácií, ASCII-kód, pozičné číselné sústavy
2. Vnútorné zobrazenie číselných údajov a ich spracovanie (binárna číselná sústava, pevná a pohyblivá rádová čiarka – inverzný a doplnkový kód)
3. Základné vlastnosti algoritmov a základné riadiace štruktúry
4. Tvorba a spôsob vyjadrenia algoritmov
DMA – Diskrétna matematika
5. Teória množín – množinové operácie, karteziánsky súčin množín, relácie, zobrazenia, mohutnosť množín
6. Kombinatorika – permutácie, kombinácie, variácie
7. Kombinatorika – binomiálna veta, polynomiálna veta, princíp inklúzie a exklúzie
AP – Architektúra počítačov
8. Kombinačné obvody
9. Sekvenčné obvody
10. Štruktúra počítača (základná doska, procesor, pamäť, záznamové zariadenia, periférie)
DS – Databázové systémy
11. Databázové systémy – relačný model dát, primárny kľúč položka a redundancia.
12. Operácie relačnej algebry – selekcia, spájanie, projekcia, karteziánsky súčin.
13. Príkazy jazyka SQL
TFJ – Teória formálnych jazykov a automatov
14. Teória formálnych jazykov – základné pojmy, definície, Chomského hierarchia jazykov
15. Regulárne gramatiky a konečné automaty
16. Bezkontextové gramatiky a zásobníkové automaty
TAZ – Teória algoritmov a zložitostí
17. Triediace algoritmy a ich zložitosť – BubbleSort, InsertSort, BinaryInsertSort, SelectSort, MergeSort, QuickSort
17. Rendezési algoritmusok és bonyolultságuk – BubbleSort, InsertSort, BinaryInsertSort, SelectSort, MergeSort, QuickSort
18. Matematické modely počítačov – Turingov stroj, RAM
18. A számítógép matematikai modelljei – Turing-gép, RAM gép
19. Základné pojmy Teórie vypočítateľnosti – rekurzívne vyčísliteľné a rekurzívne jazyky, čiastočne rekurzívne a rekurzívne funkcie, Turing-Churchova téza,
19. A kiszámíthatóság elméletének alapfogalmai – rekurzíve felsorolható és rekurzív nyelv, parciálisan rekurzív és rekurzív függvény, Church-Turing tézis
20. Nedeterministický Turingov stroj, triedy zložitosti P a NP, Karpova redukcia, NP-úplné problémy
OS – Operačné systémy
21. Operačné systémy – základné pojmy, architektúra operačných systémov, základné funkcie operačných systémov
22. Správa diskových zariadení
23. Správa zdrojov
24. Správa procesorov a procesov
25. Správa pamäte
PS – Počítačové siete
26. Základné pojmy z teórie počítačových sietí, delenie PS, topológia PS, prístupové metódy (CSMA/CD, atď.)
27. Technické prostriedky počítačových sietí, sieťový hardvér, a štandardy sieťového hardvéru
28. Sieťový softvér – referenčný model ISO/OSI, model TCP/IP, vrstvy, IP adresa a triedy IP adries
TPS – Tvorba pedagogického softvéru
29. Možnosti využitia počítača vo vyučovaní
30. Počítačové testovanie vedomostí
31. Možnosti vytvárania animácie v rôznych prostrediach
PRG- Programovanie
32. Štruktúra programu v programovacom jazyku, základné elementy jazyka, syntax a semantika.
33. Údajové typy programovacieho jazyka, príkazy jazyka a štandardné funkcie.
34. Tvorba vlastných funkcií. Používanie parametrov, globálnych a lokálnych premenných.
35. Štandardné údajové štruktúry a ich význam pri riešení úloh: pole, viacrozmerné polia, štruktúra.
36. Práca so súbormi.
37. Ukazovatele a ich význam pri riešení úloh, dinamická alokácia pamäte.
38. Triediace algoritmy. Simplesort, bubblesort, selection sort, insertion sort.
39. Rekurzia a jej používanie.
40. Triediace algoritmy. Quicksort.
41. Triediace algoritmy. Mergesort.
42. Backtracking a jeho používanie.
43. Programovanie pod operačným systémom Windows.
Vizuálne, udalosťami riadené programovanie, základné stavebné prvky aplikácie.
44. Objektovo orientované programovanie: triedy a objekty.
45. Objektovo orientované programovanie: dedenie, polymorfizmus.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Nosné a alternatívne témy jadra znalostí študijného programu:
I. vedecko-odborný obsah: Niektoré predmety tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru – sú tu ale zastúpené aj disciplíny, ktoré sú budované na základe vedecko-odborných výsledkov pedagógov katedry.
Matematické základy informatiky
Teoretické základy informatiky
Disciplíny programovania
Databázové informačné systémy
II. odborno-didaktický obsah: predmety sú zamerané na teóriu vyučovania informatiky so zreteľom na špecifiká vyučovania informatiky na základných a stredných školách.
Tvorba pedagogického softvéru
Tvorba didaktických interaktívnych animačno-simulačných modelov
Dejiny informatiky a IKT
Odborná terminológia – terminologický systém informatiky
Rozsah vedomostí absolventa:
Teoretické vedomosti absolventa 1. stupňa:
pozná a chápe koncept inštituciálneho procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,
ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,
pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia v primárnom a sekundárnom vzdelávaní,
pozná organizačné charakteristiky školského systému, ako aj inštitucionálne pravidlá školy,
ovláda základnú štruktúru a obsah disciplín svojej predmetovej špecializácie,
ovláda teoretické základy výpočtovej techniky, informatiky, informačných, komunikačných a iných digitálnych technológií,
najmä je však pripravený získať úplnú učiteľskú spôsobilosť na 2. stupni vysokoškolského štúdia.
Praktické schopnosti absolventa 1. stupňa:
je schopný analyzovať a reflektovať všeobecno-pedagogické a všeobecno-didaktické vlastnosti výučby,
vie sa dobre orientovať v školskej legislatíve, školských dokumentoch a predpisoch, vie plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11-18 ročných),
je schopný asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie,
vie využívať informačné, komunikačné a iné digitálne technológie pre osobné profesijné potreby ako aj na pedagogické a organizačné účely,
je pripravený využívať moderné informačné a komunikačné technológie vo vzdelávacom procese,
vie poradiť a pomôcť svojim kolegom učiteľom (neinformatikom) pri zavádzaní výpočtovej techniky, informačných a komunikačných technológií do vyučovania a pri tvorbe vlastných aplikácií,
je pripravený na permanentné celoživotné vzdelávanie a na doplnenie si vedomostí samoštúdiom a pomocou elektronických kurzov a na využívanie moderných technológií,
je dostatočne erudovaný na zavedenie a využívanie moderných technológií.
Doplňujúce vedomosti a schopnosti absolventa 1. stupňa:
má návyk permanentného vzdelávania sa,
je schopný orientovať sa vo vedeckých textoch z oblasti pedagogiky, ako aj z relevantných disciplín predmetovej špecializácie,
vie efektívne komunikovať na úrovni pracovného tímu, ako aj na úrovni žiackych skupín,
ovláda možnosti a konkrétne spôsoby využitia modernej didaktickej techniky a informačných a komunikačných technológií.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro študijného programu.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov bakalárskej práce neobsahoval hodnotenie nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra maďarského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické
zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogicko-psychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Ústna skúška z predmetu maďarský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Tézy k štátnym záverečným skúškam z maďarského jazyka:
1. tétel
A nyelv fogalma és társadalmi szerepe. A világ nyelvei. A magyar nyelv helye a világ nyelvei között.
2. tétel
A nyelvi rendszer szintjei és alapegységei. A velük foglalkozó nyelvtudományi ágak.
3. tétel
Fonetika és fonológia. A fonéma fogalma és nyelvi szerepe.
4. tétel
A szóalak fogalma. A morféma, a morfémaosztályok. A morfémák elhelyezkedése a szóalak szerkezetében.
5. tétel
A szó fogalma és helye a nyelvi rendszerben. A szófaj. A magyar nyelv szófaji rendszere. A fő szófaji kategóriák rövid jellemzése.
6. tétel
Lexikális viszonyok. Poliszémia, homonímia, szinonímia, antonímia, hiponímia, paronímia. A lexikális viszonyok tükröződése a szótárakban.
7. tétel
A magyar szókincs rétegződése. A szleng, a tájszavak, a csoportnyelvi szavak, az idegen szavak, az archaizmusok és a neologizmusok és ezek helyesírási vonatkozásai.
8. tétel
A mondat fogalma. A mondatfajták. A mondatfajták stilisztikai és helyesírási vonatkozásai.
9. tétel
A magyar mondat szerkezete. A rendszermondat és a szövegmondat a nyelvben és a beszédben.
10. tétel
A stilisztika és a nyelvi stílus fogalma. A stilisztika alapfogalmai. Stílustipológia. A beszélt és írott stílustípusok. A tudományos, a hivatalos, a mindennapi társalgási, a publicisztikai stílustípus.
11. tétel
A magyar reneszánsz és a barokk irodalma. Janus Pannonius, Balassi Bálint, Zrínyi Miklós.
12. tétel
A magyar felvilágosodás irodalma. Felvilágosodás, rokokó, klasszicizmus, szentimentalizmus, népiesség. Kármán József, Csokonai Vitéz Mihály, Berzsenyi Dániel és Katona József irodalmi munkásságára.
13. tétel
A 19. század első felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Kisfaludy Károly, Kölcsey Ferenc, Vörösmarty Mihály, Petőfi Sándor.
14. tétel
A 19. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Arany János, Madách Imre, Jókai Mór, Kemény Zsigmond, Mikszáth Kálmán.
15. tétel
A modern magyar irodalom kezdetei. A századforduló irodalma. Az induló Nyugat. A kor jelentős alkotói. Ady Endre, Babits Mihály, Kosztolányi Dezső, Móricz Zsigmond, Krúdy Gyula. A modernség második hulláma. A korszak kiemelkedő alkotóinak pályaképe. József Attila, Szabó Lőrinc, Illyés Gyula, Németh László, Márai Sándor, Weöres Sándor.
16. tétel
A 20. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Pilinszky János, Nemes Nagy Ágnes, Nagy László, Petri György, Örkény István, Ottlik Géza, Mészöly Miklós, Nádas Péter, Esterházy Péter.
17. tétel
Gyermekirodalom. A gyermekirodalom forrásai és rétegei. A gyermek- és ifjúsági irodalom főbb műfajai, valamint jelentős 20. és 21. századi magyar és világirodalmi képviselői.
18. tétel
A lírai, epikai és drámai műnem műfajai. Az egyes műfajok osztályozása és jellemzése. A lírai, epikai és drámai művek kompozíciójának kérdése. Narratológiai ismeretek.
19. tétel
Verstani alapismeretek. Vers és próza különbsége. A vers alapvető ritmustényezői. A magyar költészetben ismeretes versrendszerek jellemzése és felismerése.
20. tétel
Szóképek és alakzatok. A metafora, a metonímia, a szinekdoché, a hasonlat. A fonológia, a szintaktika és a szemantika további alakzatai.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1. Didaktika ako vedná disciplína
2. Obsah vyučovania
3. Kontrola, hodnotenie a klasifikácia
4. Pedagogická komunikácia
5. Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied
6. Plánovanie činnosti pedagóga
7. Konkrétne (špecifické) vzdelávacie ciele a taxonómie
8. Tradičné vyučovacie metódy
9. Inovačné vyučovacie metódy
10. Diferencovaná práca žiakov.
11. Vznik a formovanie európskych školských systémov. Charakteristika modelu človeka, obsahová náplň vzdelávania a jeho metodika, prostriedky
12. Pedagogický odkaz J. A. Komenského. Význam Jánosa Csere Apáczaiho a jeho úloha vo vývoji pedagogickej teórie
13. Technológia vzdelávania a učebné pomôcky
14. Prevencia zdravia v škole: denný režim, duševná hygiena, fyzická záťaž, úprava školského prostredia, zásady poskytovania prvej pomoci
15. Možnosti školy v prevencii. Osobnosť pedagóga, pedagóg ako vzor.
16. Biologické, psychologické a sociálne špecifiká vývinu 10–19-ročných
17. Charakteristika vývinových škál Freuda, Eriksona, Piageta v rozvíjaní osobnosti
18. Úloha triedneho učiteľa v budovaní teamu
19. Psychologické otázky ťažkovychovávateľnosti (ADHD)
20. Význam kognitívneho procesu v edukácii
21. Možnosti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.