KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.ujs.sk

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na

záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce,

úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj

dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci

a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku

uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí

klasifikačnými stupňami A až FX.

Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%.

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.

Bakalárska práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe bakalárskej

práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe

vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru

a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich

kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických,

didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce/študent na obhajobe musí

byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej

úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

maďarský alebo slovenský

Napísanie záverecnej práce podla kritérií.

Bakalárska práca je najjednoduchším druhom záverečnej práce, študent pri jej koncipovaní má

preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program.

Študent má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri

zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v

praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí so zameraním študenta.

Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.

Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 122 kreditov z

povinných predmetov a min. 48 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky povinné predmety.

Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru.

Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D

uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).

maďarský alebo slovenský

Pedagogika ako veda a jej postavenie v systéme vied. Predmet pedagogiky. Základné atribúty

pedagogiky. Historický pohľad na začiatky a rozvoj pedagogiky.

Pedagogická terminológia a problémy s jej vymedzením: výchova, vzdelanie a vzdelávanie,

učenie a vyučovanie a vzťahy medzi nimi. Ďalšie súvzťažné pojmy. Zahraničné vplyvy pri

definovaní základných pedagogických pojmov a uplatňovanie novej pedagogickej terminológie.

Súčasný systém pedagogickej vedy.

Znaky a funkcie výchovy.

Cieľová a obsahová dimenzia výchovy. Hierarchizácia cieľov. Ciele výchovy a pedagogická

dokumentácia.

Výchova a socializácia. Sociálne skupiny – ich formovanie, typy. Vplyv rovesníckych skupín

na formovanie žiakovej osobnosti. Sociálne deviácie detí a mládeže. Edukačné prostredie a jeho vzťah k ďalším zložkám prostredia.

Inštitucionálne činitele výchovy a ich legislatívne vymedzenie. Škola a výchovno-vzdelávací

systém v SR. Tradičné a súčasné funkcie školy. Významné výchovné a výchovno-vzdelávacie

inštitúcie v minulosti. Alternatívne školy.

Rodina ako primárne výchovné a socializačné prostredie. Determinanty výchovy v rodine. Štýly rodinnej výchovy.

Kooperácia rodiny a školy, jej východiská a determinanty z aspektu rodiča a pedagóga.

Pedagóg ako antropogénny činiteľ výchovy.

Žiak ako antropogénny činiteľ výchovy. Problémy s vymedzením žiaka ako objektu a subjektu výchovy. Typologizácia žiakov. Súčasné ohrozenia detí a mládeže a legislatívny rámec ich ochrany.

Edukácia žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami – charakteristika špeciálnych edukačných potrieb, klasifikácia žiakov so ŠEP v súčasnej legislatíve a formy pedagogickej integrácie žiakov so ŠEP.

Diagnostika skupiny – triedy.

Roviny, etapy a metódy pedagogickej diagnostiky.

Proces vychovávania: formy, metódy, stratégie a špecifické princípy vychovávania.

Rôzne pohľady na vymedzenie a konkretizáciu obsahu vychovávania. Širší spoločenskohistorický kontext a obsah vychovávania.

Formovanie mravnej osobnosti žiaka. Prosociálna výchova na základných a stredných školách. Obsah a metódy prosociálnej výchovy.

Škola a estetický rozvoj žiaka. Teoreticko - filozofické východiská výchovy k zdraviu,

ekologickej a environmentálnej výchovy na základných a stredných školách.

Študent pozná aktuálne trendy a perspektívy rozvoja pedagogickej vedy a výskumu so zameraním na otázky výchovy detí a mládeže v rámci ich voľného času a mimoškolskej výchovy. Študent sa dokáže orientovať v teleologickom rozmere edukácie a analyzovať obsahovú a procesuálnu stránku výchovy na pozadí dopadu globálnych zmien v sociokultúrnom prostredí na edukáciu v rodine, a v neformálnom prostredí školy a ďalších školských zariadeniach. Študent aplikuje získané vedomosti v pedagogickej a riadiacej praxi s akcentom na prax v školských zariadeniach a na mimoškolské aktivity v rámci záujmového vzdelávania detí a mládeže.

Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.

Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 122 kreditov z

povinných predmetov a min. 48 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky povinné predmety.

Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru.

Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D

uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).

maďarský alebo slovenský

Základné psychologické pojmy - základné pojmy (prežívanie, správanie, psychika, vedomie a

nevedomie).

Charakteristika poznávacích procesov – pociťovanie a vnímanie. Základné druhy pocitov. Druhy vnímania. Rozdiely medzi pociťovaním a vnímaním.

Predstavivosť – všeobecná charakteristika, fantázia, druhy predstáv, typy predstavivosti. Pamäť – všeobecná charakteristika, fázy, druhy a typy pamäti.

Myslenie a reč – myšlienkové operácie, formy a druhy myslenia, všeobecná

charakteristika reči, druhy reči.

Motivácia – všeobecná charakteristika, druhy motívov, potreby a ich vplyv na motiváciu.

Pozornosť - všeobecná charakteristika, druhy pozornosti, vlastnosti pozornosti.

Učenie – všeobecne o učení a druhy učenia.

Periodizácia vývinových období a základné činitele a zákonitosti psychického vývinu.

Kognitívny vývin a jeho osobitosti v jednotlivých vývinových obdobiach.

Sociálny vývin a jeho osobitosti v jednotlivých vývinových obdobiach.

Pripravenosť dieťaťa na vstup do školy – faktory školskej zrelosti.

Puberta – osobitosti vývinového štádia.

Adolescencia - osobitosti vývinového štádia.

Študent si pamätá poznatky o psychológických rovinách a teóriách, o jednotlivých psychických procesoch a o výskumných metódach. Študent aplikuje nadobudnuté vedomosti v pedagogickej praxi. Študent kriticky zhodnotí ďalšie odborné informácie zo psychológie, s ktorými sa stretne počas štúdia a praxe. Študent pozná vymedzenie a metódy pedagogickej psychológie. Študent klasifikuje špecifické problémy edukačnej reality v psychologickom kontexte. Študent pozná vymedzenie a metódy školskej psychológie.

Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.

Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 122 kreditov z

povinných predmetov a min. 48 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky povinné predmety.

Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru.

Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D

uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).

maďarský alebo slovenský

Miesto a postavenie mimoškolskej výchovy v systéme pedagogických disciplín. Terminologické ujasnenie mimoškolskej výchovy, voľného času. Ciele, úlohy, princípy, obsah mimoškolskej výchovy.

Humanistické koncepcie v mimoškolskej výchove. Aktivizujúce a moderné metódy.

Hra a jej význam v mimoškolskej výchove, metodika hier.

Legislatívne zabezpečenie mimoškolskej výchovy. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži po r. 2007. Aktuálne problémy mimoškolskej výchovy.

Metodika výchovnej práce (cieľ predmetu, ujasnenie vzťahu cieľ – vychovávaný – metóda, z

hľadiska osobnosti vychovávaného i z hľadiska výchovného štýlu vychovávateľa.

Tematické oblasti výchovy záujmových činností v mimoškolskej výchove.

Animácia a dobrovoľníctvo v mimoškolskej výchove. Využitie rovesníckych programov v

mimoškolskej výchove.

Ľudské práva a Dohovor o právach dieťaťa a ich uplatnenie v teórii a praxi výchovnej práce.

Výtvarné techniky a postupy využívané vo výtvarnej výchove mimo vyučovania.

Možnosti umeleckých podporných terapií v rámci mimoškolskej výchovy.

Motivácia, aktivácia, inšpirácia. Hodnotenie v esteticko-výchovných záujmových činnostiach.

Význam pohybu a pohybových aktivít – všeobecne a diferencovane podľa veku /predškolský

vek, mladší a starší šk. vek, mladistvý a dospelý/.

Študent ovláda terminologické východiská pedagogiky voľného času, abstrahuje vedomosti o

klasifikáciách, špecifických detailoch a elementoch danej problematiky.

Študent aplikuje vedomosti z mimoškolskej výchovy do vzťahov k pedagogickým,

psychologickým, sociologickým a ekonomickým súvislostiam.

Študent chápe význam záujmového vzdelávania v procese výchovy a socializácie detí a mládeže.

Študent pozná systém školských výchovno-vzdelávacích zariadení a organizácií, analyzuje ich

realizačnú stránku.

Študent analyzuje osvojené informácie vo vzťahu všetkým záujmovým oblastiam.

Študent s rešpektom k špecifikám jednotlivých záujmových činností funkčne uplatňuje didaktické

postupy.