KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.selyeuni.sk

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce, úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX.

Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.

Bakalárska práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce/študent na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

maďarský alebo slovenský

Napísanie záverecnej práce podla kritérií.

Bakalárska práca je najjednoduchším druhom záverečnej práce, študent pri jej koncipovaní má preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Študent má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí so zameraním študenta.

Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.

Vymedzenie jadra vedomostí

Nosné témy jadra sú viazané na:

Sociálnovedný základ odboru s tematickou orientáciou na:

- základné filozofické súvislosti pedagogického myslenia,

- sociálny a politický kontext výchovy a vzdelávania,

Pedagogický a psychologický kontext odboru:

- základy psychológie vývinu dieťaťa a biológie dieťaťa,

- všeobecné teórie výchovy a vzdelávania,

- teória predškolskej a mimoškolskej výchovy,

- programy a všeobecná metodika výchovy a vzdelávania v predškolskom a mladšom školskom veku.

Metodický kontext odboru:

- metodika výchovných a vzdelávacích činností v základných oblastiach výchovy a vzdelávania (jazyk, matematika a prírodoveda, umenie, telesná kultúra),

- pedagogický projekt (semestrálna práca),

- záverečná práca (metodického charakteru) a štátna skúška.

Ďalšie témy jadra:

- organizácia školských a výchovných inštitúcií,

- gender štúdie,

- vybrané medicínske poznatky,

- alternatívne výchovné programy.

Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.

maďarský alebo slovenksý

A. Kľúčové kompetencie pedagóga

1. Osobnosť a rola pedagogického zamestnanca vo výchovno-vzdelávacom procese v kontexte kompetenčného profile

2. Rola pedagogického zamestnanca vo výchovno-vzdelávacom procese

3. Odborné kompetencie učiteľov predprimárneho vzdelávania/vychovávateľov

4. Úlohy pedagóga v rámci pedagogickej diagnostiky

5. Alternatívne a reformné pedagogické smery vo výchovno-vzdelávacom procese

6. Možnosti profesionálneho rozvoja pedagogického zamestnanca

B. Metodika predprimárneho vzdelávania:

1. Štruktúra aktuálneho štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie

2. Štruktúra školského vzdelávacieho programu materskej školy

3. Výchovno-vzdelávací proces v predprimárnom vzdelávaní

4. Hry v materskej škole

5. Zásady výchovy a vzdelávania v predprimárnom vzdelávaní

6. Formy spolupráce materskej školy a rodiny

C. Voľno časová pedagogika, školské kluby

1. Úlohy, funkcie a formy činnosti školských klubov.

2. Voľno časové programy pre detí primárneho vzdelávania.

3. Aspekty plánovania aktivít voľného času.

4. Použitie rôznych metód v školskom klube.

5. Organizačné formy školského klubu

6. Organizovanie a právne predpisy v škole v prírode, plaveckého kurzu a turistiky.

D. Charakteristika vývinu v predškolskom veku z pedagogického a psychologického:

1. Charakteristika vývinu z hľadiska biologickej – psychologickej – a sociálnej interakcie

2. Obraz dieťaťa v jednotlivých historických obdobiach

3. Podmienky školskej zrelosti, školskej spôsobilosti

4. Vekové osobitosti dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku

5. Socializácia a vplyv rovesníckej skupiny: dievčatá/chlapci, homogénna a heterogénna veková skupina

6. Vekové osobitosti dieťaťa mladšieho školského veku

Metodika

I. Metodika telesnej výchovy, pohybvá kultúra v predprimárnom a v primárnom vzdelaní

1. Terminológia cvikov telesnej výchovy.

2. Kresba športových cvičení, gymnastiky. (zásady, pravidlá, znaky)

3. Používanie pohybových hier v predškolskej elementárnej pedagogiky.

4. Metodika vyučovania telesnej výchovy, pojem telesnej výchovy.

5. Pohybový vývoj v predškolskom veku.

6. Príprava telesnej výchovy v edukačnom procese v predškolskom veku v materských školách.

7. Prevencia vo vyučovaní telesnej výchovy v predškolskom veku.

8. Podľa ŠVP denné organizačné aktivity súvisiace s telesnou výchovou. Športové aktivity v prírode.

9. Zdravotné cvičenia, štruktúra, zostavenie cvikov.

10. Rozdelenie motorických zručností a aplikácia cvičenia vo vzdelávaní telesnej výchovy.

II. Vyzuálna výchova v predprimárnom a v primárnom vzdelaní

1. Úloha a obsah estetickej výchovy v materských školách vo výtvarnej činnosti

2. Cieľ vizuálnej výchovy v materských školách, definovanie obsahových a výkonových štandardov vo svetle súčasného Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti umenia a kultúry, v súvislosti s konkrétnymi tvorivými činnosťami. Navrhovanie vizuálnych aktivít.

3. Pojem, obsah a interpretácia vizuálnej výchovy. Úlohy vizuálnej výchovy v materskej škole. Miesto vizuálnej výchovy v materskej škole v procese vzdelávania, vzťahy s inými vzdelávacími oblasťami.

4. Pracovné rámce, formy aktivít a metódy vizuálnej výchovy v materskej škole. Všeobecné charakteristiky vizuálnych aktivít.

5. Materiály, nástroje a techniky vizuálnej výchovy. Možnosti a formy remesiel v materskej škole zamerané na jednotlivé vekové skupiny.

6. Špecifiká a charakteristiky kresieb detí vo veku 3 - 6 rokov. Charakteristika vývoja výkresu v maloškolskom veku.

7. Možnosti rozvíjania tvorivosti v rámci vizuálnej výchovy.

8. Úloha pedagóga v materskej škole v rozvíjaní vizuálnych zručností a vizuálnej komunikácie.

9. Úloha umeleckých diel a ľudového umenia vo vizuálnej vychove. Operácie s umeleckými dielami.

10. Vplyv vizuálneho zážitku a tvorivej činnosti na rozvoj osobnosti dieťaťa v materskej škole a na I. stupni ZŠ.

III. Hudobno-auditívna výchova v predškolskom a v menšom školskom veku

1. Významnosť, úlohy a špecifická estetickej výchovy vo výchovno-vzdelávacom procese, v predškolskom zariadení. Hudobná pripravenosť a úlohy pedagóga v predškolskom zariadení.

2. Špecifiká umeleckej výchovy. Ciele a úlohy hudobnej výchovy v predškolskom zariadení podľa aktuálneho Štátneho vzdelávacieho programu.

2.b Min. 2 konkrétne príklady a ich využitie vo zvolenej tematike (riekanka – báseň – rozprávka –

detská pieseň – ľudová pieseň – príklady na počúvanie hudby)

3. Hudobný vývoj dieťaťa v predškolskom zariadení. Hudobné nadanie, hudobné zručnosti a schopnosti, hudobný talent.

4. Vývoj hudobných zručností (vokálne, rytmické, percepčné, pohybové, inštrumentálne, improvizačné) detí predškolského veku.

4b. Konkrétne príklady na vyvíjanie jednotlivých hudobných zručností detí predškolského veku.

5. Rozdelenie hudobného materiálu z tematického hľadiska, pomocou odbornej literatúry.

5b. Konkrétne príklady na dané tematické okruhy a ich predvedenie (spev/hra na zobc. flaute).

6. Rozdelenie hudobného materiálu podľa ich vzniku a tonového setu.

6b. Dva-tri príklady na jednotlivé skupiny a ich predvedenie – spev/hra na nástroji.

7. Základné pojmy a poznatky ľudovej hudby – Vznik ,štruktúra, tonalita, ľudových piesní. Ľudové hudobné nástroje. Úprava detských a ľudových piesní v zborových a inštrumentálnych skladbách.

7b. Rozbor detských/ľudových piesní.

8. Ľudové zvyky a ľudové tradície vo výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení.

8b. Výber 2 ľudových zvykov, ich využitie, úprava a predvedenie v predškolskom zariadení.

9. Inštrumentálne činnosti v predškolskom zariadení. Detské hudobné nástroje a ich využitie. Vlastno-vyrobené hudobné nástroje.

9b. Inštrumentálna úprava vybranej detskej piesne.

10. Možnosti, prostriedky a vývoj hudobného vkusu. Percepčné činnosti, a možnosti počúvania hudby v predškolskom zariadení.

10b. Konkrétne príklady počúvania hudby v jednotlivých vekových kategóriách.

Absolvent odboru Predškolská a elementárna pedagogika (Bc.) dokáže projektovať výchovné a vzdelávacie prostredie v inštitúciách predškolskej výchovy a v zariadeniach voľnočasových aktivít detí mladšieho školského veku (školské kluby, CVČ a pod.). Je spôsobilý realizovať výchovné a vzdelávacie programy v konkrétnych skupinách detí, viesť detské skupiny vo vzťahu k pedagogickým zámerom príslušných inštitúcií a organizácií.

Absolventi majú vedomosti o kultúrnych a sociálnych súvislostiach výchovy, poznajú základné psychologické podmienky výchovy a vzdelávania, poznajú a vedia aplikovať pedagogické a didaktické programy príslušných výchovných inštitúcií. Taktiež poznajú organizačné zázemie príslušných výchovných zariadení.

Teoretické vedomosti absolventa 1. stupeň:

- pozná a chápe koncept socializačného a výchovného procesu v širších sociálnovedných súvislostiach,

- ovláda psychologickú interpretáciu vývinu a výchovy detí,

- pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického prostredia pre deti príslušných vekových kategórií.

Praktické schopnosti absolventa 1. stupeň:

- vie organizovať a riadiť pedagogický proces na úrovni predškolskej triedy a v skupinách detí mladšieho školského veku,

- je spôsobilý metodicky spracovať konkrétne pedagogické programy, ako aj navrhovať a realizovať špecifické programy pre jednotlivé časti obsahu výchovy a vzdelávania,

- je schopný komunikovať svoje pedagogické poznanie na úrovni príslušnej komunity.

Doplňujúce vedomosti a schopnosti 1. stupeň:

- má návyk permanentného vzdelávania sa,

- je schopný interpretácie vedeckých textov z oblasti pedagogiky,

- dokáže efektívne spolupracovať na tvorbe celoškolských a komunitných projektov týkajúcich sa práce s deťmi.