KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Smernica rektora č. 7/2011 o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.selyeuni.sk
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent. Vedúci práce a oponent vypracujú na záverečnú prácu písomný posudok, v ktorom hodnotia (podľa AIS) formálne stránky práce, úroveň spracovania teoretickej a praktickej časti, prínos a použiteľnosť práce. Hodnotí sa výber aj dostatočného počtu relevantných literárnych zdrojov a ich usporiadanie do súvislého celku. Vedúci a oponent bakalárskej práce zhodnotí prínos a využiteľnosť práce, prípadne vo svojom posudku uvádza odporúčania a otázky pre autora práce. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX.
Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou kolokviálnej skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.
Diplomová práca má preukázať kvality podľa stanovených kritérií. Študent na obhajobe diplomovej práce má preukázať: spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomosti študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí; hodnotí sa úroveň spracovania diplomovej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor diplomovej práce/študent na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta diplomovej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
maďarský alebo slovenský
Napísanie diplomovej práce podla kritérií.
Študent pri koncipovaní diplomovej práce má preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov. Diplomová práca môže mať charakter teoretický, výskumný alebo aplikačný.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Teória primárneho vzdelávania
1. Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie.
2. Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu.
3. Didaktické zásady - pojem, rôzne systémy didaktických zásad a podmienenosť ich uplatňovania.
4. Výchovno-vzdelávací cieľ ako determinant výberu obsahu, metód, foriem a prostriedkov vyučovania. Rôzne úrovne konkretizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a ich taxonómie. Možnosti kontroly plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov.
5. Obsah vyučovania, prvky učiva, učebné plány, učebné osnovy, kurikulum, vzdelávacie štandardy, tematické plány. Nové trendy v obsahu vzdelávania. 6. Vyučovacie metódy – vymedzenie pojmu, možnosti triedenia vyučovacích metód, optimálny výber vyučovacích metód vo vyučovacom procese, charakteristika jednotlivých vyučovacích metód s akcentom na aktivizujúce vyučovacie metódy.
7. Organizačné formy vyučovania – vymedzenie pojmu, členenie organizačných foriem vyučovania. Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma na základnej a strednej škole, vyučovacia jednotka s laboratórnymi prácami, exkurzia a učebný deň.
8. Príprava na vyučovaciu hodinu. Krátkodobá a dlhodobá príprava učiteľa.
9. Didaktické prostriedky v procese vyučovania. Učebné pomôcky, didaktická technika, moderná didaktická technika. Príklady vhodného výberu a ich použitia vo vyučovaní.
10. Hodnotenie a klasifikácia - pojem, funkcia. Jednotlivé druhy a formy hodnotenia žiakov, ich pozitíva a negatíva. Funkcie a možnosti hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu.
11. Mechanizmy zisťovania kvality (vonkajšia a vnútorná evalvácia, autoevalvácia, SWOT analýza).
12. Niektoré koncepcie vyučovacieho procesu – vymedzenie pojmu. Problémové vyučovanie, programované vyučovanie, skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, rozvíjajúce vyučovanie, tvorivo-humanistické vyučovanie.
13. Alternatívne školy. Vymedzenie pojmov, klasické alternatívne školy (Walfdorská škola, , Freinetovská škola, Jenská škola), moderné alternatívne školy (Integrované tematické vyučovanie – ITV, Otvorené vyučovanie a Kolegiálna škola).
Didaktika primárneho vzdelávania
Didaktika maďarského jazyka a literatúry:
1. Možnosti rozvíjania ústnej komunikácie žiakov. Rozvíjanie reči pomocou rolových hier a precvičovaním spontánneho prejavu.
2. Základné otázky čítania a vyučovania čítania. Metódy vyučovania čítania.
3. Vzťah rozvoja reči a čítania s porozumením. Rozvíjanie čítania s porozumením.
4. Osvojenie písania, znakových kódov, spájanie písmen. Metódy vyučovania písania. Rozvíjanie zručností písania.
5. Tvorivé písanie, vyučovanie slohu.
6. Vyučovanie pravopisu. Možnosti rozvíjania zručností v pravopise.
7. Analýza textu v odborných didaktikách.
8. Práca s textom. Samostatné riešenie úloh s textom.
9. Rozvíjanie slovnej zásoby a uvedomovanie si používania slov.
10. História didaktiky maďarského jazyka a literatúry.
Didaktika Slovenského jazyka
1. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet na 1. stupni základnej školy.
2. Miesto, ciele, úlohy a koncepcia vyučovania slovenského jazyka v systéme vyučovacích predmetov na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.
3. Komunikácia a komunikačné vyučovanie slovenského jazyka.
4. Vyučovacie metódy, organizačné formy a metodické zásady (princípy) vo vyučovaní slovenského jazyka.
5. Štruktúra vyučovacej hodiny slovenského jazyka a jej didaktická analýza.
6. Didaktický materiál, učebné pomôcky a didaktická technika vo vyučovaní slovenského jazyka.
7. Vyučovanie zvukovej roviny, pravopisu a morfológie, lexikológie a syntaxu.
8. Vyučovanie čítania na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.
9. Komunikačno – slohová výchova ako vyučovací predmet na 1. stupni základnej školy. Fázy, metódy a formy slohotvornej činnosti.
10. Sloh ústnych a písomných jazykových prejavov a ich využitie.
Didaktika matematiky:
1. Zavedenie pojmu čísla. Metodika počítania v číselnom obore do 20. Číselná os a rozklad čísla v číselnom obore do 10.
2. Rozšírenie oboru ćísiel do 100, do 1000 a 10000, metodika počítania v daných číselných oboroch.
3. Zavedenie pojmu sčítania, sčítanie spamäti, metodika písomného sčítania.
4. Zavedenie pojmu odčítania, odčítanie spamäti, metodika písomného odčítania.
5. Zavedenie pojmu násobenia, násobenie spamäti, metodika písomného násobenia. Násobilka a metódy vyučovnia násobilky.
6. Zavedenie pojmu delenia, delenie spamäti, metodiky a algorimy písomného delenia.
7. Jednoduché slovné úlohy na sčítanie, odčítanie násobenie, delenie.
8. Bod, úsečka, priamka, meranie dĺžky úsečky- metodický rozbor učiva pre 1.stupeň ZŠ.
9. Rovinné útvary a orientácia v rovine – metodický rozbor učiva pre 1. stupeň ZŠ
10. Priestorové útvary, orientácia v priestore a rozvoj priestorovej prdstavivosti – metodický rozbor učiva pre 1. stupeň ZŠ.
Študent sa môže prihlásiť na štátnu skúšku, ak získa potrebný počet kreditov: 94 kreditov z
povinných predmetov a min. 10 z povinne voliteľných predmetov a úspešne absolvoval všetky
povinné predmety.
Kolokviálna ústna skúška z oblasti poznania študijného odboru.
Výsledné hodnotenie: A výborne (100-91), B veľmi dobre (90-81), C dobre (80-71), D
uspokojivo (70-61), E dostatočne (60-51), Fx nedostatočne (50-0).
maďarský alebo slovenský
KPP/UPV/PGD/15, KPP/UPV/PRI/15, KPP/UPV/PSP/15, KPP/UPV/PGV/15, KPP/UPV/SPD/15, KPP/UPV/PSV/15, KPP/UPV/SKM/15 KPP/UPV/MAT6/15, KPP/UPV/MAT7/15, KPP/UPV/MAT8/15, KPP/UPV/MAT9/15, KPP/UPV/MAJl6/15, KPP/UPV/MJL7/15, KPP/UPV/MJL8/15, KPP/UPV/MTC1/15, KPP/UPV/MATC2/15, KPP/UPV/SJL6/15, KPP/UPV/SJL7/15, KPP/UPV/SJL8/15,
Absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Predškolská a elementárna pedagogika je spôsobilý byť učiteľom na úrovni primárneho vzdelávania, je schopný organizačne a metodicky viesť inštitúcie predškolskej a mimoškolskej výchovy detí príslušného veku, ako aj pracovať v sektore vzdelávania ľudí s kultúrnym hendikepom. Absolvent disponuje schopnosťou didaktického projektovania výučby v základných oblastiach ľudskej kultúry, s dôrazom na počiatočnú akulturáciu detí, ako aj enkulturáciu imigrantov či členov kultúrne hendikepovaných minorít. Má hlboké teoretické vedomosti o zásadných faktoroch a procesoch socializácie a výchovy, o kultúrnych súvislostiach antropogenézy, a jej psychologických interpretáciách. Je dôkladne zorientovaný v obsahoch základného všeobecného vzdelávania a dokáže ich efektívne transformovať pre didaktické účely. Absolvent taktiež získa primerané poznatky z oblasti organizácie a riadenia vzdelávania, ako aj metód výskumu a vývoja v oblasti pedagogiky.
Teoretické vedomosti absolventa 2. stupňa
- je schopný kritického narábania s teoretickým zázemím predškolskej a elementárnej pedagogiky,
- ovláda súčasné teoretické modely výchovy, socializácie a akulturácie človeka,
- pozná a analyzuje koncepcie rozvoja kultúrnej gramotnosti,
- ovláda myšlienkové algoritmy v didaktike a jej odborových súčastiach (najmä v didaktike jazyka, matematiky, základného sociálnovedného a prírodovedného poznania).
Praktické schopnosti absolventa 2. stupňa
- samostatne projektuje a realizuje výučbu na úrovni primárneho vzdelávania (1. stupeň ZŠ),
- ovláda metodicko-organizačnú prácu na úseku predškolskej výchovy a mimoškolského vzdelávania,
- vie projektovať podporné akulturačné programy pre kultúrne hendikepovaných,
- vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy predprimárneho primárneho vzdelávania,
- vie efektívne komunikovať so širším prostredím laickej i profesijnej komunity.
Doplňujúce vedomosti a schopnosti absolventa 2. stupňa
- tvorba metodických textov so širšou aplikovateľnosťou,
- vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti,
- špecializácia na konkrétnu didaktickú oblasť.