• Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
• Anderson, Jonathan – Millicent Poole: Assigment and thesis writing. Wiley, 2001.
• Bell, Judith: Doing Your Research Project : A guide for first-time researchers in education, health and social science. England : McGraw-Hill Open University Press, 2010.
• Brown, James Dean – Theodore S. Rodgers: Doing Second Language Research. Oxford : Oxford University Press, 2010.
• Murray, Rowena: How to Write a Thesis. England : McGraw-Hill Open University Press, 2011.
• Nunan, D.: Research Methods in Language Learning. New York: CUP, 1992.
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná obhajoba bakalárskej práce.
anglický
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Literatúra – pramene, primára, sekundárna literatúra, určená vedúcim záverečnej diplomovej práce
Smernica rektora – v tomto čase aktuálne č. 7/2011 - o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho.
ECO, U. 1987. Hogyan írjunk szakdolgozatot? Budapest: Gondolat Kiadó. ISBN 9638563206
KATUŠČÁK, D.:. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce, Nitra : Enigma, 2007. 162 s.
ISBN: 8089132454
Diplomová práca odovzdaná do termínu určeného harmonogramom Univerzity J. Selyeho, posudok na diplomovú prácu oponenta s pozitívnym hodnotením (minimálne hodnotenie: E), úspešná obhajoba v rámci záverečnej štátnej skúšky, hodnotená komisiou štátnej skúšky od A po E ( 100% - 50 %)
maďarský, slovenský
Pravidelné konzultácie študenta so školiteľom. Vypracovanie a finálna úprava diplomovej záverečnej práce podľa aktuálnych predpisov. V rámci štátnej skúšky kompetentné a adekvátne reakcie (obhajoba) študenta na otázky školiteľa a členov komisie štátnej skúšky.
Študent odovzdá diplomovú bakalársku prácu na základe požiadaviek Univerzity J Selyeho, obsahovo vypracovanú podľa pokynov vedúceho diplomovej práce. V práci študent, ktorý zhotovil svoju prácu samostatne, prezentuje svoje teoretické a zčasti aj praktické vedomosti v oblasti katechetika. Pri obhajobe reaguje na otázky, ktoré študent dostane cez akademický informačný systém Univerzity J Selyeho a na otázky členov komisie štátnej skúšky.
Odporúčaná literatúra pre študentov sú uvedené v informačných listoch predmetov, ktoré tvoria jadro študijného odboru.
Stará zmluva, Nová zmluva, Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Katechetika
Ústna odpoveď študenta z odboru katechetika, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Stupnica hodnotenia A (100%-90%), B (89%-80%), C (79%-70%), D (69%-60%), E (59%-50%).
maďarčina, slovenčia
Absolvent študijného programu Katechetika 2. stupeň získal všeobecné znalosti z rôznych disciplín, ktoré program tvoria: Stará zmluva, Nová zmluva, Systematická teológia - Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Praktická teológia: Katechetika – didaktika katechetiky, Misiológia, Poimenika . Znalosti dokáže aplikovať aj v praxi, v katechetickej činnosti.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov študijného programu.
1. Language and speech; human communication; langue/parole, competence/performance, descriptive and prescriptive approaches; levels of linguistic analysis: phonetics/phonology, morphology, syntax, semantics, pragmatics, discourse analysis, phraseology and paremiology. Properties of human language (displacement, arbitrariness, productivity, cultural transmission, duality)
2. Formal linguistics, applied linguistics. Main schools of thought in formal linguistics. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, computational linguistics, stylistics, philosophical linguistics, anthropological linguistics, forensic linguistics, corpus linguistics, cognitive linguistics, paremiology, phraseology.
3. Linguistics and the social context of language use. The notion of sociolinguistics. Context of speech (components of the speech event, Hymes model). The functions of language, models (e.g. Jakobson). The relationships between function and form.
4. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice). Conversation analysis. Discourse analysis. Speech practices associated with gender.
5. Language variation. Varieties of English according to users: regional and social varieties. Use-related varieties of English: field of discourse, medium, attitude.
6. Languages of the world. The notions of language, dialect, accent, idiolect. Languages of the world (typological and genetical classifications). The Indo-European language family. The Proto-Indo-European language (PIE); Latin; English; Cognates; English and the Germanic languages.
7. Main periods in the development of English. Old English, Middle English, Modern English. Similarities and differences between British English and American English. Major and minor influences on the development of English (Old English, Middle English, Modern English). Borrowing in English. The influence of English in the world.
8. Multilingualism, multiculturalism. English as a native, a second and a foreign language. The notions of language and culture. Anthropological linguistics, Sapir-Whorf hypothesis. Forms of multilingualism, multiculturalism. Pidgin and creole, lingua franca.
9. Language planning: corpus planning, status planning. Language and education, foreign language education. Planning English as a foreign language education.
10. Lexicology, word structure. The notions of lexicology, lexicon, lexeme, word structure. Inflection, derivation, affixation, suffixation, prefixation. Word classes.
11. Word formation processes in English. Compounding, conversion, acronyms, clipping, backformation, blending, nonce words; backformation. Lexical relations: synonyms, antonyms, meronyms, hyponyms, homophones, homonyms, homographs.
12. Types of dictionaries, main tendencies in the development of lexicography. The notion of lexicography. Dictionaries as sources of information (relations to levels of phonology, morphology, syntax, semantics, pragmatics). Main stages in the development of dictionaries. Outstanding American and British dictionaries. The use of dictionaries in EFL education.
1. Modernism. The cultural and philosophical background. Modernism in literature. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Children’s literature: Children’s literature – early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld
2. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. Children’s literature: Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen.
3. Modernism – cultural and philosophical background. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings. Children’s literature: Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
4. Modernism in American fiction. The features of a modernist text. William Faulkner. The Sound and the Fury. Children’s literature: Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum
5. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder
6. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf? Children’s literature: Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
7. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye. Children’s literature: Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
8. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Richard Brautigan. In Watermelon Sugar. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
9. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales
10. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
11. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut: Cat’s Cradle. The beginnings of sci-fi. Children’s literature: The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
12. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison: Beloved. Children’s literature: Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series
1. Teaching listening – authentic and realistic material, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic material, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks
3. Teaching speaking – different speaking activities, error correction, teaching pronunciation
4. Teaching writing – writing activities, text types, error correction
5. Teaching vocabulary – aspects of a word, techniques for introducing new vocabulary
6. Teaching grammar – different techniques for teaching grammar, introducing new language structure, teaching models
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Course and lesson planning – a lesson plan, planning ‘well-balanced’ lessons
9. Language teaching aids, the types of visuals, educational technology
10. Evaluation and assessment – test types, test construction, reliability and validity
11. Mistakes and feedback, dealing with spoken and written errors, correction
12. Classroom management – pair work and group work, individual work
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.
anglický
1. Language and speech; human communication; langue/parole, competence/performance, descriptive and prescriptive approaches; levels of linguistic analysis: phonetics/phonology, morphology, syntax, semantics, pragmatics, discourse analysis, phraseology and paremiology. Properties of human language (displacement, arbitrariness, productivity, cultural transmission, duality)
2. Formal linguistics, applied linguistics. Main schools of thought in formal linguistics. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, computational linguistics, stylistics, philosophical linguistics, anthropological linguistics, forensic linguistics, corpus linguistics, cognitive linguistics, paremiology, phraseology.
3. Linguistics and the social context of language use. The notion of sociolinguistics. Context of speech (components of the speech event, Hymes model). The functions of language, models (e.g. Jakobson). The relationships between function and form.
4. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice). Conversation analysis. Discourse analysis. Speech practices associated with gender.
5. Language variation. Varieties of English according to users: regional and social varieties. Use-related varieties of English: field of discourse, medium, attitude.
6. Languages of the world. The notions of language, dialect, accent, idiolect. Languages of the world (typological and genetical classifications). The Indo-European language family. The Proto-Indo-European language (PIE); Latin; English; Cognates; English and the Germanic languages.
7. Main periods in the development of English. Old English, Middle English, Modern English. Similarities and differences between British English and American English. Major and minor influences on the development of English (Old English, Middle English, Modern English). Borrowing in English. The influence of English in the world.
8. Multilingualism, multiculturalism. English as a native, a second and a foreign language. The notions of language and culture. Anthropological linguistics, Sapir-Whorf hypothesis. Forms of multilingualism, multiculturalism. Pidgin and creole, lingua franca.
9. Language planning: corpus planning, status planning. Language and education, foreign language education. Planning English as a foreign language education.
10. Lexicology, word structure. The notions of lexicology, lexicon, lexeme, word structure. Inflection, derivation, affixation, suffixation, prefixation. Word classes.
11. Word formation processes in English. Compounding, conversion, acronyms, clipping, backformation, blending, nonce words; backformation. Lexical relations: synonyms, antonyms, meronyms, hyponyms, homophones, homonyms, homographs.
12. Types of dictionaries, main tendencies in the development of lexicography. The notion of lexicography. Dictionaries as sources of information (relations to levels of phonology, morphology, syntax, semantics, pragmatics). Main stages in the development of dictionaries. Outstanding American and British dictionaries. The use of dictionaries in EFL education.
1. Modernism. The cultural and philosophical background. Modernism in literature. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Children’s literature: Children’s literature – early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld
2. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. Children’s literature: Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen.
3. Modernism – cultural and philosophical background. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings. Children’s literature: Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
4. Modernism in American fiction. The features of a modernist text. William Faulkner. The Sound and the Fury. Children’s literature: Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum
5. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder
6. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf? Children’s literature: Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
7. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye. Children’s literature: Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
8. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Richard Brautigan. In Watermelon Sugar. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
9. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales
10. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
11. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut: Cat’s Cradle. The beginnings of sci-fi. Children’s literature: The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
12. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison: Beloved. Children’s literature: Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series
1. Teaching listening – authentic and realistic material, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic material, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks
3. Teaching speaking – different speaking activities, error correction, teaching pronunciation
4. Teaching writing – writing activities, text types, error correction
5. Teaching vocabulary – aspects of a word, techniques for introducing new vocabulary
6. Teaching grammar – different techniques for teaching grammar, introducing new language structure, teaching models
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Course and lesson planning – a lesson plan, planning ‘well-balanced’ lessons
9. Language teaching aids, the types of visuals, educational technology
10. Evaluation and assessment – test types, test construction, reliability and validity
11. Mistakes and feedback, dealing with spoken and written errors, correction
12. Classroom management – pair work and group work, individual work
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.