Didaktika informatiky

1. Informatika, informatická výchova a programovanie na základných a stredných školách (učebné osnovy predmetu a jeho ciele, štruktúra vyučovacej hodiny)

2. Maturitné štandardy, formy a osnovy predmetu Informatika na SŠ, učebnice, hodinové dotácie

3. História informatiky (od Abakus po počítač, spracovanie informácií) a jej význam vo vyučovaní informatiky

4. Pojem algoritmus, programovacie prostriedky a jazyky vo vyučovaní informatiky

5. Počítač vo vyučovacom procese (využívanie počítačov vo vyučovacom procese, základné vlastnosti počítačového vyučovania)

6. Didaktické počítačové hry, projektové vyučovanie programovania, medzipredmetové vzťahy

7. Detské programovacie jazyky, konštruktivizmus v poznávacom procese (vizualizácia, interaktívnosť, otvorenosť) a počítačová grafika pre mladších žiakov (ComLogo, Imagine, Karel, Žofka, Baltík, atď.)

8. Charakteristické vlastnosti a špecifiká pedagogického softvéru

9. Elektronické vzdelávanie v informatike a v programovaní – e-learning

10. Metóda postupného vylepšovania algoritmu (programu), najčastejšie chyby a ich analýza, parametrické úlohy z programovania (typy parametrických úloh, algoritmické určenie správneho výsledku)

11. Informatizácia vo vzdelávaní, využitie kancelárskeho balíka v školskom prostredí (v učebných osnovách základných a stredných škôl), IKT v škole, v organizačnej a riadiacej činnosti školy a v spoločnosti

12. Bezpečnosť a ochrana údajov (netiquette), Internet, autorské právo, duševné vlastníctvo, počítačom podporovanej výučby a použitého softvéru

13. Ergonómia počítačom vybaveného pracoviska (učebne), využitie počítačových sietí (typy, topológie, internetový protokol)

14. Model, modelovanie a simulácia (ICAI) vo vyučovacom procese (virtuálna realita, prvky umelej inteligencie)

15. Expertné systémy, pedagogické informačné systémy v prospech vyučovacieho procesu

16. Štýly vyučovania a učenia sa, vyučovacie metódy (problémové a projektové vyučovanie), konštruktivizmus

17. Starostlivosť o nadaných študentov – príprava na programátorské súťaže a na študentskú vedeckú a odbornú činnosť

18. Tvorba a využitie webstránok vo vzdelávaní, vzdelávanie prostredníctvom Internetu

19. Počítačové skúšanie a testovanie vedomostí (možnosti pre tvorbu otázok a ich vyhodnotenie)

20. Didaktické aplikácie (ich rozdelenie), softvérové prostriedky na tvorbu jednoduchých didaktických aplikácií a pomôcok (prezentácia a podanie učiva)

Modelovanie a simulácia 1

21. Základné princípy modelovania a simulácie – postup tvorby modelu

22. Spojité populačné modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu, model dravec korisť, rovnovážne body) a ich simulácia pomocou Simulink-u

23. Diskrétne modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu (Feigenbaumov diagram), harvesting model, pevné body modelov) a ich simulácia pomocou Simulink-u

24. Generovanie náhodných čísel a metóda Monte Carlo

25. Markovov proces (diskrétny prípad), algoritmus PageRank

26. Poissonov proces a systémy hromadnej obsluhy, ich klasifikácia (A/B/n/m), Kolmogorove diferenciálne rovnice

27. Metóda najmenších štvorcov (diskrétny prípad)

Numerická matematika

28. Riešenie sústavy lineárnych rovníc – priame metódy (metóda spätnej substitúcie, Gaussova eliminačná metóda)

29. Riešenie sústavy lineárnych rovníc – iteračné metódy (Jacobiho iteračná metóda, Gauss-Seidelova iteračná metóda)

30. Nulové body nelineárnych rovníc (Newtonova metóda, metóda bisekcie, metóda jednoduchých iterácií)

31. Výpočet určitého integrálu (obdĺžnikové pravidlo, lichobežníkové pravidlo, Simpsonovo pravidlo)

Optimalizácia

32. Jednoparametrické optimalizačné úlohy (metóda zlatého rezu, Fibonacciho metóda)

33. Viacparametrické optimalizačné úlohy (Nelder-Meadova metóda)

34. Viacparametrické optimalizačné úlohy (metóda PSO)

Počítačová grafika 2

35. Porovnanie bitmapovej a vektorovej grafiky. Vlastnosti rastrových obrazov, akvizičné a zobrazovacie jednotky

36. Farebné modely (RGB, CMY, HSL, aditívne a subtraktívne miešanie farieb)

37. Formáty obrazových súborov a ich vlastnosti (uchovávanie indexovaných a plnofarebných obrazov)

38. Metódy komprimácie obrazov (informačný obsah, redundancia, stratové a bezstratové metódy)

39. Digitálne spracovanie obrazov (bodové transformácie, potlačenie šumu, zvýrazňovanie hrán)

40. Osvetľovacie algoritmy a algoritmy tieňovania, fotorealistické zobrazenie

Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne

voliteľných predmetov.

maďarský jazyk, slovenský jazyk

Obsah štátnej skúšky 2. stupňa študijného programu učiteľstvo informatiky zodpovedá nosným témam jadra poznatkov magisterského študijného programu.

I. vedecko-odborné jadro:

Témy tvoria štandardný rámec vzdelávania učiteľstva informatiky: Modelovanie a simulácia a ich aplikácie, Umelá inteligencia a jej aplikácie, Počítačová grafika a grafická komunikácia, Počítačové siete a sieťové technológie, Numerická matematika a optimalizácia.

II. odborno-didaktický obsah:

Tematické okruhy sú zamerané na teóriu a prax vyučovania informatiky so zreteľom na špecifiká vyučovania informatiky na základných a stredných školách. Sú to: Didaktika informatiky, Tvorba didaktických www stránok a iných didaktických počítačových aplikácií, E-learning, Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní.

Teoretické vedomosti absolventa: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva ovláda súčasné teoretické metódy kognitívnej socializácie a vzdelávania človeka, pozná základný obsah, metodológiu a epistemológiu disciplín svojej predmetovej špecializácie, pozná teoretické i praktické súvislosti odbornej didaktiky v príslušnej špecializácii, najmä s ohľadom na projektovanie výučby v skupine, pozná a ovláda spôsoby využívania informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní.

Praktické schopnosti a zručnosti: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva Informatiky samostatne projektuje a realizuje výučbu príslušných predmetov na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, vie adaptovať vzdelávacie programy v príslušných disciplínach na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy, je schopný účelne podporovať rozvoj informačnej gramotnosti žiakov, vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy sekundárneho vzdelávania, vie efektívne komunikovať pedagogické a odborové poznatky so širším prostredím laickej i profesnej komunity.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva informatiky disponuje dostatočnou znalosťou v tvorbe metodických textov so širšou aplikovateľnosťou, tvorbe e-learningových aplikácií a pod.

Absolventi študijného programu sú spôsobilí vykonávať profesiu učiteľa/ky na primárnom a sekundárnom stupni vzdelávania. Okrem toho sa uplatnia ako kvalifikovaný animátori voľného času, sú schopní pracovať v oblasti verejnej správy, sociálnych služieb a v oblasti tretieho sektora

Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.

Ústna skúška z predmetu maďarského jazyka a literatúry a didaktiky, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 -

50%: E, pod 50%: FX.

maďarský

1. tétel

A magyar nyelv eredete. Nyelvünk finnugor rokonsága és bizonyítékai.

2. tétel

A beszédmű megfogalmazása. Az elhangzó szöveg fonetikai eszközei (a szupraszegmentális eszközök: hangerő, a hangsúly, a hangmagasság, a hanglejtés, a hangszín. Aszegmentális eszközök: a beszédtempó, a szünet). Az előadott kötött szövegek akusztikuma, a szövegtolmácsolás. Az interpunkció „átértékelése”.

3. tétel

A szöveg fogalma. A szövegtan alapfogalmai. A bekezdés mint szövegtani alapkategória. A szöveg grammatikája, szemantikája és pragmatikája.

4. tétel

A retorika eredete és mai helyzete. A retorikai szituáció. A szónoki beszéd fajai és részei.

5. tétel

A szónoki beszéd kidolgozásának szakaszai. A kifejezésmód, stílus (elocutio) mint retorikai fogalom. Az alakzatok (figurák). A fonológia, a szintaktika, a szemantika alakzatai, a pragmatikus alakzatok.

6. tétel

A szociolingvisztika mint nyelvészeti tudomány. A nyelvpolitika és a nyelvtervezés fogalma. A szlovákiai magyarok nyelvi helyzete.

7. tétel

A nyelvi változatosság, nyelvi változó, nyelvi adat fogalmai. A szociolingvisztika kutatási módszerei.

8. tétel

A nyelvi norma fogalma. A nyelvi norma nyelvművelői és szociolingvisztikai megközelítésben. A mai magyar nyelv rétegződésének modellje. Társadalmi és területi változatok a magyar nyelvben.

9. tétel

A kommunikáció és a kommunikáció alaptényezői. Ismertebb kommunikációs modellek (pl. Karl Bühler, Roman Jakobson, František Miko modellje).

10. tétel

Az anyanyelvi nevelés alapfogalmai. Az anyanyelvi nevelés célja, módszerei, helye az iskolai fokozatokban.

11. tétel

A modernség történeti paradigmái (a klasszikus modernség, az avantgárd, a későmodernség és a posztmodern jellemzése, egymáshoz való viszonya)

12. tétel

Az avantgárd irányzatok művészetfelfogása és jelhasználata (futurizmus, expresszionizmus, kubizmus, konstruktivizmus, dada, szürrealizmus, dimenzionizmus stb.; avantgárd kiáltványok; nyelv- és hagyományfelfogás az avantgárdban; montázs- és kollázs-technikák; a neoavantgárd viszonya az avantgárdhoz)

13. tétel

A magyar avantgárd és neoavantgárd irodalom (Kassák avantgardizmusa, az aktivizmus, Az izmusok története; József Attila, Szabó Lőrinc stb. avantgárd művei; avantgárd folyóiratok, a párizsi Magyar Műhely; a Ver(s)ziók antológia, neoavantgárd művek a ’70-es/’80-as években)

14. tétel

Kánonképződés a posztmodern korban (a dekanonizáció; a posztmodern próza előfutárai, mágikus realista regények; a ’60/’70-es évek amerikai prózafordulata; a posztmodern irodalom európai változatai, posztmodern a magyar irodalomban)

15. tétel

Szövegszervező eljárások a posztmodern prózában (újraírás, metafikció, alinearitás, mozaikszerűség, szótárforma, irónia, paródia, világszerűség és szövegszerűség kapcsolata, metonimikus és metaforikus alakzatok viszonya, intertextuális telítettség stb. konkrét példákkal)

16. tétel

A kisebbségi irodalmak kulturális kánonjai (intézmények, folyóiratok, fontosabb antológiák, kánonalakító művek az erdélyi magyar irodalomban, a [cseh]szlovákiai magyar irodalomban és a vajdasági magyar irodalomban; az Iródia-mozgalom Csehszlovákiában; Grendel Lajos regényei; Tőzsér Árpád költészete)

17. tétel

Az összehasonlító irodalomtörténet tárgya és módszertana (a világirodalom fogalma; forráskutatás, hatáskutatás, anyagtörténet, motívumkutatás, mítoszkritika, kontaktológia, műfajok, irányzatok, régiók összehasonlítása; a műfordítás szerepe)

18. tétel

Választható komparatisztikai témák (egy szabadon választott témakör bemutatása több nyelvből és több médiumból vett példák alapján)

19. tétel

Intertextualitás és médiumköziség (a szövegközi kapcsolatok változatai; intermedialitás, multimedialitás, transzmedialitás; a vizuális költészet típusai; populáris és elit irodalom szimbiózisa; az irodalom és a társművészetek kapcsolata, mediális különbségei; az adaptáció; a performansz)

20. tétel

Módszertan. Módszertani eljárások a nyelvtani és irodalmi anyag tanításában az általános iskola felső fokán és a középiskolában.

Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.

Štúdium študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu maďarského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety maďarského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o maďarskom jazyku a literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej hungaristiky, vrátane

interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.

Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.

Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský a slovenský

1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL

1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie

1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner

1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia

2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie

2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie

2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.

2.4 Štýly vedenia a ich vplyv

2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)

3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly

3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia

3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?

3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)

4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie

4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus

4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)

5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes

5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.

5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy

5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!

5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”

6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa

6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie

6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi

6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia

7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?

7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!

7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.

7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?

7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!

Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.