Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro študijného programu.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov bakalárskej práce neobsahoval hodnotenie nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra maďarského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické
zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogicko-psychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Ústna skúška z predmetu maďarský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Tézy k štátnym záverečným skúškam z maďarského jazyka:
1. tétel
A nyelv fogalma és társadalmi szerepe. A világ nyelvei. A magyar nyelv helye a világ nyelvei között.
2. tétel
A nyelvi rendszer szintjei és alapegységei. A velük foglalkozó nyelvtudományi ágak.
3. tétel
Fonetika és fonológia. A fonéma fogalma és nyelvi szerepe.
4. tétel
A szóalak fogalma. A morféma, a morfémaosztályok. A morfémák elhelyezkedése a szóalak szerkezetében.
5. tétel
A szó fogalma és helye a nyelvi rendszerben. A szófaj. A magyar nyelv szófaji rendszere. A fő szófaji kategóriák rövid jellemzése.
6. tétel
Lexikális viszonyok. Poliszémia, homonímia, szinonímia, antonímia, hiponímia, paronímia. A lexikális viszonyok tükröződése a szótárakban.
7. tétel
A magyar szókincs rétegződése. A szleng, a tájszavak, a csoportnyelvi szavak, az idegen szavak, az archaizmusok és a neologizmusok és ezek helyesírási vonatkozásai.
8. tétel
A mondat fogalma. A mondatfajták. A mondatfajták stilisztikai és helyesírási vonatkozásai.
9. tétel
A magyar mondat szerkezete. A rendszermondat és a szövegmondat a nyelvben és a beszédben.
10. tétel
A stilisztika és a nyelvi stílus fogalma. A stilisztika alapfogalmai. Stílustipológia. A beszélt és írott stílustípusok. A tudományos, a hivatalos, a mindennapi társalgási, a publicisztikai stílustípus.
11. tétel
A magyar reneszánsz és a barokk irodalma. Janus Pannonius, Balassi Bálint, Zrínyi Miklós.
12. tétel
A magyar felvilágosodás irodalma. Felvilágosodás, rokokó, klasszicizmus, szentimentalizmus, népiesség. Kármán József, Csokonai Vitéz Mihály, Berzsenyi Dániel és Katona József irodalmi munkásságára.
13. tétel
A 19. század első felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Kisfaludy Károly, Kölcsey Ferenc, Vörösmarty Mihály, Petőfi Sándor.
14. tétel
A 19. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Arany János, Madách Imre, Jókai Mór, Kemény Zsigmond, Mikszáth Kálmán.
15. tétel
A modern magyar irodalom kezdetei. A századforduló irodalma. Az induló Nyugat. A kor jelentős alkotói. Ady Endre, Babits Mihály, Kosztolányi Dezső, Móricz Zsigmond, Krúdy Gyula. A modernség második hulláma. A korszak kiemelkedő alkotóinak pályaképe. József Attila, Szabó Lőrinc, Illyés Gyula, Németh László, Márai Sándor, Weöres Sándor.
16. tétel
A 20. század második felének magyar irodalma. Főbb törekvések. A kor jelentősebb íróinak pályaképe. Pilinszky János, Nemes Nagy Ágnes, Nagy László, Petri György, Örkény István, Ottlik Géza, Mészöly Miklós, Nádas Péter, Esterházy Péter.
17. tétel
Gyermekirodalom. A gyermekirodalom forrásai és rétegei. A gyermek- és ifjúsági irodalom főbb műfajai, valamint jelentős 20. és 21. századi magyar és világirodalmi képviselői.
18. tétel
A lírai, epikai és drámai műnem műfajai. Az egyes műfajok osztályozása és jellemzése. A lírai, epikai és drámai művek kompozíciójának kérdése. Narratológiai ismeretek.
19. tétel
Verstani alapismeretek. Vers és próza különbsége. A vers alapvető ritmustényezői. A magyar költészetben ismeretes versrendszerek jellemzése és felismerése.
20. tétel
Szóképek és alakzatok. A metafora, a metonímia, a szinekdoché, a hasonlat. A fonológia, a szintaktika és a szemantika további alakzatai.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Bc.
1. Fonetika a fonológia. Metódy určovania foném. Ortografická a ortoepická norma a najčastejšie pravopisné a výslovnostné chyby.
2. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských vokálov a diftongov.
3. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských konsonantov.
4. Vokalické a konsonantické alternácie a neutralizácie.
5. Základné morfologické pojmy, klasifikácia morfém. Slovné druhy, kritériá na ich delenie.
6. Substantíva, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Kategória rodu a životnosti, kategória čísla, pádu a deklinačný systém.
7. Verbá, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Gramatické kategórie a konjugačný systém slovies.
8. Valencia, intencia, zvratnosť a väzba slovies. Neurčité slovesné tvary.
9. Adjektíva, ich klasifikácia a gramatické kategórie. Príslovky.
10. Numeráliá a pronominá, ich funkčná a formálna charakteristika.
11. Neohybné slovné druhy, ich klasifikácia a funkčná charakteristika.
12. Lexikológia a jej disciplíny. Lexikografia. Lexikálna jednotka, vlastnosti lexikálnej zásoby.
13. Lexikálna sémantika. Monosémia a polysémia. Spôsoby zmeny významu. Polysémia a homonymia.
14. Systémové vzťahy medzi lexémami. Lexikálna paradigma. Synonymia, antonymia.
15. Slovotvorba. Slovotvorná motivácia.
16. Preberanie lexém z cudzích jazykov.
17. Viacslovné lexikálne jednotky. Frazeológia. Lexikálna syntagmatika.
18. Syntagmatika, syntaktické vzťahy. Druhy syntagiem. Spôsoby vyjadrovania vzťahu závislosti v syntagme.
19. Gramatická stavba viet. Jednočlenné a dvojčlenné vety. Komunikačné typy a modálna stavba viet.
20. Vetné členy. Sémantické typy príslovkových určení.
21. Polopredikatívne konštrukcie.
22. Súvetie, typy súvetí.
23. Štylistika ako jazykovedná disciplína. Štýlotvorné činitele.
24. Slohové postupy, kompozícia textu.
25. Funkčné štýly.
26. Štylémy (fónické, morfologické, lexikálne a syntaktické štylistické prostriedky).
27. Prostriedky rečníckej komunikácie. Typy rečníckych prejavov.
28. Metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.
29. Slohová zložka vo vyučovaní slovenského jazyka.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Bc.
1. Staroslovienske obdobie v literatúre – otázka jazyka, hlavné osobnosti, literárne pamiatky.
2. Stredoveká latinská literárna kultúra v Uhorsku – legendy, kroniky, exemplá. Latinská humanistická poézia, próza a dráma. Prvé literárne pamiatky v miestnom jazyku.
3. Slovenská baroková literatúra. Spoločenské pomery, konfesionálna a jazyková otázka, reformácia a protireformácia, univerzita v Trnave. Prvé nacionálne spory a ich literárne prejavy.
4. Osvietenstvo a jozefinizmus. Pokus o prvý slovenský román (Jozef Ignác Bajza). Vplyv bernolákovcov a jozefinizmu na literatúru.
5. Slovenský klasicizmus. Tvorba J. Kollára a J. Hollého.
6. Typológia slovenského romantizmu. Spoločenské, kultúrne, organizačno-publikačné, jazykové a estetické predpoklady. v slovenskej literatúre. (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža)
7. Poézia štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
8. Próza štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
9. Typológia slovenského realizmu (1880-1918). Spoločenské, estetické, kultúrno-organizačné predpoklady, časopisy, žánre, témy.
10. P. Országh-Hviezdoslav
11. S. Hurban Vajanský a M. Kukučín a ich typologické porovnanie.
12. E. Maróthy-Šoltészová, T. Vansová a B. Slančíková-Timrava.
13. J. Jesenský a J. Gregor Tajovský – typologické porovnanie.
14. Symbolizmus a Ivan Krasko
15. Typológia medzivojnovej prózy (realizmus, expresionizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza, naturizmus)
16. Naturalizmus v slovenskej próze – L. Nádaši Jégé a G. Vámoš.
17. Medzivojnový román – M. Urban, Jozef Cíger-Hronský, M. Rázus.
18. Lyrizovaná próza a próza naturizmu.
19. Medzivojnoví dramatici: Július Barč-Ivan a Ivan Stodola.
20. Vitalizmus, poetizmus a literárna tvorba davistov.
21. Nadrealizmus v slovenskej literatúre.
22. Katolícka moderna a jej predstavitelia.
23. Problémy žánrov v literatúre pre deti a mládež.
24. Ľudová a umelá (autorská) rozprávka.
25. Ľudová a umelá (autorská) balada a povesť v detskej literatúre.
26. Poviedka a novela pre deti a mládež.
27. Dobrodružný, historický, vedecko-fantastický román.
28. Román s dievčenskou hrdinkou a chlapčenským hrdinom.
29. Literatúra faktu v slovenskej literatúre.
30. Vnútorné metódy vo vyučovaní literatúry.
31. Vonkajšie metódy vo vyučovaní literatúry.
Ústna skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Bc.
1. Fonetika a fonológia. Ortografická a ortoepická norma a najčastejšie pravopisné a výslovnostné chyby.
2. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských vokálov a diftongov.
3. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských konsonantov.
4. Metódy určovania foném. Vokalické a konsonantické alternácie a neutralizácie.
5. Základné morfologické pojmy, klasifikácia morfém. Slovné druhy, kritériá na ich delenie.
6. Substantíva, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Kategória rodu a životnosti, kategória čísla, pádu a deklinačný systém.
7. Verbá, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Gramatické kategórie a konjugačný systém slovies.
8. Valencia, intencia, zvratnosť a väzba slovies. Neurčité slovesné tvary.
9. Adjektíva, ich klasifikácia. Stupňovanie. Zhoda. Príslovky.
10. Numeráliá a pronominá, ich funkčná a formálna charakteristika.
11. Neohybné slovné druhy, ich klasifikácia a funkčná charakteristika.
12. Lexikológia a jej disciplíny. Lexikografia. Slovo a lexéma, vlastnosti lexikálnej zásoby.
13. Lexikálna sémantika. Monosémia a polysémia. Spôsoby zmeny významu. Polysémia a homonymia.
14. Systémové vzťahy medzi lexémami. Lexikálna paradigma. Synonymia, antonymia.
15. Slovotvorba. Slovotvorná motivácia.
16. Preberanie lexém z cudzích jazykov.
17. Viacslovné lexikálne jednotky. Frazeológia. Lexikálna syntagmatika.
18. Syntagmatika, syntaktické vzťahy. Druhy syntagiem. Spôsoby vyjadrovania vzťahu závislosti v syntagme.
19. Gramatická stavba viet. Jednočlenné a dvojčlenné vety. Komunikačné typy a modálna stavba viet.
20. Vetné členy. Sémantické typy príslovkových určení.
21. Polopredikatívne konštrukcie.
22. Súvetie, typy súvetí.
23. Štylistika ako jazykovedná disciplína. Štýlotvorné činitele.
24. Slohové postupy, kompozícia textu.
25. Funkčné štýly.
26. Štylémy (fónické, morfologické, lexikálne a syntaktické štylistické prostriedky).
27. Prostriedky rečníckej komunikácie. Typy rečníckych prejavov.
28. Metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.
29. Kooperatívne vyučovanie slovenského jazyka.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Bc.
1. Staroslovienske obdobie v literatúre – otázka jazyka, hlavné osobnosti, literárne pamiatky.
2. Stredoveká latinská literárna kultúra v Uhorsku – legendy, kroniky, exemplá. Latinská humanistická poézia, próza a dráma. Prvé literárne pamiatky v miestnom jazyku.
3. Slovenská baroková literatúra. Spoločenské pomery, konfesionálna a jazyková otázka, reformácia a protireformácia, univerzita v Trnave. Prvé nacionálne spory a ich literárne prejavy.
4. Osvietenstvo a jozefinizmus. Pokus o prvý slovenský román (Jozef Ignác Bajza). Vplyv bernolákovcov a jozefinizmu na literatúru.
5. Slovenský klasicizmus. Tvorba J. Kollára a J. Hollého.
6. Typológia slovenského romantizmu. Spoločenské, kultúrne, organizačno-publikačné, jazykové a estetické predpoklady. v slovenskej literatúre. (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža)
7. Poézia štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
8. Próza štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
9. Typológia slovenského realizmu (1880-1918). Spoločenské, estetické, kultúrno-organizačné predpoklady, časopisy, žánre, témy.
10. P. Országh-Hviezdoslav
11. S. Hurban Vajanský a M. Kukučín a ich typologické porovnanie.
12. E. Maróthy-Šoltészová, T. Vansová a B. Slančíková-Timrava.
13. J. Jesenský a J. Gregor Tajovský – typologické porovnanie.
14. Symbolizmus a Ivan Krasko
15. Typológia medzivojnovej prózy (realizmus, expresionizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza, naturizmus)
16. Naturalizmus v slovenskej próze – L. Nádaši Jégé a G. Vámoš.
17. Medzivojnový román – M. Urban, Jozef Cíger-Hronský, M. Rázus.
18. Lyrizovaná próza a próza naturizmu.
19. Medzivojnoví dramatici: Július Barč-Ivan a Ivan Stodola.
20. Vitalizmus, poetizmus a literárna tvorba davistov.
21. Nadrealizmus v slovenskej literatúre.
22. Katolícka moderna a jej predstavitelia.
23. Problémy žánrov v literatúre pre deti a mládež.
24. Ľudová a umelá (autorská) rozprávka.
25. Ľudová a umelá (autorská) balada a povesť v detskej literatúre.
26. Poviedka a novela pre deti a mládež.
27. Dobrodružný, historický, vedecko-fantastický román.
28. Román s dievčenskou hrdinkou a chlapčenským hrdinom.
29. Literatúra faktu v slovenskej literatúre.
30. Vnútorné metódy vo vyučovaní literatúry.
31. Vonkajšie metódy vo vyučovaní literatúry.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného spisovného slovenského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny slovenskej literatúry od raného stredoveku po literatúru prvej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Smernice, týkajúce sa písania záverečných prác.
V bakalárskom štúdiu pozostáva štátna skúška z predmetov stanovených príslušným akreditovaným študijným programom a z obhajoby záverečnej práce.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov nebol ohodnotený hodnotením nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra slovenského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalarska s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného spisovného slovenského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny slovenskej literatúry od raného stredoveku po literatúru prvej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.
1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.
1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?
1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa
2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií
2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.
2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.
2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.
3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.
3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?
3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!
4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.
4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)
4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)
4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)
5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.
5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike
5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike
6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.
6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.
6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.
7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.
7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.
7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.
8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.
8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.
8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.
9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií
9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku
9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon
10.1 Procesy tvorby skupiny v triede
10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania
10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.