Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
maďarský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Matematická analýza:
1. Funkcie, vlastnosti funkcií (monotónnosť, ohraničenosť, parita, periodicita, konvexnosť). Elementárne funkcie a ich vlastnosti.
2. Číselné postupnosti, limita postupnosti, konvergencia postupnosti, kritériá konvergencie. Vety o konvergentných postupnostiach. Známe limity.
3. Limita funkcie – definície, kritéria konvergencie, limita súčtu, rozdielu, súčinu a podielu funkcií. Limita zloženej funkcie, známe limity.
4. Spojitosť funkcie, vety o spojitosti funkcií. Vlastnosti spojitých funkcií na uzavretom intervale. Vety o strednej hodnote.
5. Diferenciálny počet – definícia derivácie, geometrický význam. Vety o derivácii (derivácia súčtu, rozdielu, súčinu, podielu funkcií, ).
6. Derivácia zloženej a inverznej funkcie). Derivácia elementárnych funkcií.
7. Derivácie vyšších rádov. Vyšetrenie priebehu funkcie. L'Hospitalovo pravidlo.
8. Určitý integrál – definícia, geometrický význam. Dolný, horný a oscilačný integrálny súčet a vzťah medzi nimi.
9. Vlastnosti Riemannovského integrálu. Triedy Riemannovsky integrovateľných funkcií.
10. Neurčitý integrál, primitívna funkcia. Integrál súčtu f(x) ± g(x) a súčinu c.f(x).
11 Metódy integrovania (metóda per partes, substitučná metóda). Integrovanie racionálnych lomených funkcií.
12. Vzťah určitého a neurčitého integrálu. Newton-Leibnitzov vzorec, vety o strednej hodnote. Použitie určitého integrálu (plocha, dĺžka krivky, objem a plocha rotečných telies).
13. Číselné rady - definícia, známe rady: geometrický, harmonický). Postačujúca podmienka konvergencie. Kritéria konvergencie radov s kladnými členmi: majorantné porovnávacie kritérium, d'Alembertovo podielové kritérium, Cauchyho odmocninné kritérium a Cauchyho integrálne kritérium.
14. Rady s ľubovolnýmy členmi, absolútna konvergencia. Konvergencia radov striedavými členmi. 15. Funkcionálne rady – oblasť konvergencie, súčet funkcionálneho radu a jeho vlastnosti. Mocninné rady. Taylorov rad.
Algebra a teória čísel
1. Deliteľnosť. Delenie so zvyškom. Najväčší spoločný deliteľ, najmenší spoločný násobok. Euklidov algoritmus.
2. Prvočísla. Základná veta teórie čísel. Aritmetické funkcie (počet a súčet deliteľov čísla, Eulerova funkcia).
3. Kongruencie a vlastnosti, zvyškové triedy. Riešiteľnosť lineárnej kongruencie, počet riešení. Diofantycké rovnice.
4. Kongruencie vyššieho rádu. Číselné sústavy. Kritériá deliteľnosti. Eulerova a Fermatova veta.
5. Vektorový priestor. Lineárna kombinácia. Lineárna závislosť a nezávislosť. Báza a dimenzia
6. Matice, operácie s maticami, hodnosť matice, inverzná matica.
7. Determinant - definícia a vlastnosti. Výpočet determinantu rozvojom determinantu.
8. Sústavy lineárnych rovníc ich vyšetrenie maticami, ekvivalentné úpravy. Gaussova eliminačná metóda, riešiteľnosť sústavy lineárnych rovníc, Frobeniova veta. Homogénne sústavy lineárnych rovníc.
9. Algebraické operácie, štruktúry a ich vlastnosti. Pologrupa, neutrálny a inverzný prvok.
10. Grupy. Podmnožiny grúp a operácie s nimi. Podgrupy. Triedy grúp. Normálne podgrupy. Faktorová grupa
11. Homomorfizmus a izomorfizmus grúp. Jadro homomorfizmu. Príklady na grupy
12. Komplexné čísla - algebraický, trigonometrický a exponenciály tvar. Operácie s komplexnými číslami, geometrické znázornenie. Odmocniny komplexných jednotiek. Moivreova veta.
13. Polymómi, deliteľnosť polynómov, najväčší spoločný deliteľ, najmenší spoločný násobok, Euklidov algoritmus. Hornerova schéma.
14. Ireducibilné polynómy. Rozklad polynómov na súčin ireducibilných polynómov nad poľom racionálnych, reálnych a komplexných čísel. Racionálne funkcie, rozklad funkcií na parciálne zlomky.
15. Riešenie rovníc druhého a vyššieho stupňa. Odvodenie vzorca riešenia kvadratickej rovnice. Binomické rovnice. Vzťahy medzi koreňmi a koeficientami polynómov.
Geometria
1. Základné pojmy geometrie. (Kvázi) axiometická výstavba syntetickej geometrie: relácie incidencie, usporiadania, zhodnosti, spojitosti a rovnobežnosti. Pojem polpriamky, úsečky a uhla. Meranie. Rozdelenie rovinných útvarov..
2. Množiny bodov danej vlastnosti (kružnica, os úsečky, rovnobežky, os uhla, Thalesova kružnica, Apollóniova kružnica, kuželosečky). Zlatý rez. Pravidelný desaťuholník a pravidelný päťuholník.
3. Vlastnosti trojuholníkov. Významné body a priamky v trojuholníku a ich vlastnosti. Eulerova priamka a Feuerbachova kružnica trojuholníkov. (Apollóniova) Veta o osi uhlov, (Tálesova) veta o rovnobežných priečkach trojuholníka.
4. Mocnosť bodu ku kružnici (definícia). Chordála dvoch kružníc. Chordálny bod troch kružníc. Aplikácia mocnosti bodu ku kružnici v Apollóniových úlohách.
5. Zhodnostné zobrazenia v rovine. Vlastnosti, typy (osová súmernosť, translácia, stredová súmernosť, rotácia), samodružné prvky zobrazenia. Kompozícia zhodnostných zobrazení, grupa zhodnostných zobrazení. Podgrupy štvorca a rovnostranného trojuholníka.
6. Podobnostné zobrazenia, rovnoľahlosť (homotécia), vlastnosti. Grupa podobnostných zobrazení. Stred rovnoľahlosti dvoch kružníc, spoločná dotyčnica dvoch kružníc.
7. Rovnoľahlosť dvoch trojuholíkov. Euklidové vety, Pytagorova veta a ich aplikácie. Aplikácia podobnostných transformácií v konštrukčných úlohách.
8. Pojem a vlastnosti kružnicovej inverzie (obraz a konštrukcia bodu, priamky a priamky v kružnicovej inverzii). Použitie kružnicovej inverzie v konštrukčných úlohách (niektoré Apollóniové úlohy).
9. Pojem vektoru, vektorový priestor. Pojem affinného priestoru. n-rozmerný affinný súradnicový systém. Pojem lineárnej variety, parametrické zadanie lineárnych variet.
10. Všeobecná rovnica nadroviny. Všeobecné rovnice lineárnych variet. Vzájomná poloha lineárnych variet (všeobecne, vz. poloha dvoch nadrovín a dvoch priamok). Prienik a spojenie lineárnych variet a ich dimenzie.
11. Metrické vlastnosti vektorov: skalárny súčin. Dĺžka vektoru, vzdialenosť bodov. Uhol vektorov. Ortogonálneho systému. Ortogonálny a ortonormálny súradnicový systém. Pojem Euklidovského priestoru a jej vlastnosti. Vektorový súčin.
12. Metrické vlastnosti lineárnych variet: vzdialenosť a uhol dvoch lineárnych variet. Určenie množiny bodov s analytickým vyjadrením, Triedenie kuželosečiek a ich kanonické rovnice.
13. Základné princípy riešenia konštrukčných úloh. Využitie zhodných zobrazení v konštrukčných úlohách. Konštrukcia trojuholníkov z 3 údajov, euklidovská konštrukcia, pravidelné mnohouholníky. Tetivový štvoruholník, dotyčnicový štvoruholník.
14. Kužeľosečky a ich vyjadrenie, Veta Quételet-Dandelinova. Elipsa, hyperbola, parabola ako množina bodov danej vlastnosti. Analytické vyjadrenie kužeľosečiek, kanonický tvar rovnice kužeľosečiek. Rotačné a kvadratické plochy a ich kanonické vyjadrenie.
15. Obsah a obvod rovinných útvarov. Povrch a objem telies. Cavalieriho princíp a Guldinove vety.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Tematické okruhy náplne štátnej záverečnej skúšky prvého stupňa študijného programu učiteľstvo matematiky v kombinácii sa viaže na nosné témy jadra vedomostí a schopností opisu bakalárskeho študijného programu ako z hľadiska pedagogicko-psychologického obsahu, tak aj v rámci odborovo-didaktického kontextu.
Predmety tvoriace obsah štátnej záverečnej skúšky bakalárskeho štúdia študijného programu učiteľstvo matematiky sú rozdelené do troch ťažiskových okruhov, ktoré tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru:
Matematická analýza
Algebra a teória čísel
Geometria
Teoretické vedomosti absolventa 1. stupňa
pozná a chápe koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,
ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,
pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia v primárnom a sekundárnom vzdelávaní,
pozná organizačné charakteristiky školského systému, ako aj inštitucionálne pravidlá školy,
ovláda základnú štruktúru a obsah disciplín svojej predmetovej špecializácie – matematiky,
získa vedomosti na vysokoškolskej úrovni zo základných matematických disciplín, má primerané poznatky a zručnosti z jednotlivých matematických disciplín,
chápe a dokáže aplikovať súvislosti medzi rôznymi matematickými disciplínami resp. aj v ďalšími prírodovednými odbormi, dokáže ich aplikovať pri riešení základného a aplikovaného výskumu.
Praktické schopnosti a zručnosti absolventa 1. stupňa
je schopný analyzovať a reflektovať všeobecno-pedagogické a odborne-didaktické vlastnosti výučby,
je schopný asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie,
vie využívať informačné a komunikačné technológie pre osobné profesijné potreby ako aj na pedagogické účely,
riešiť úlohy na úrovni ZŠ a SŠ,
pozná a chápe koncept inštitucionálneho procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,
ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,
vie sa dobre orientovať v školskej legislatíve, školských dokumentoch a predpisoch,
vie plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11-18 ročných),
najmä je však pripravený získať úplnú učiteľskú spôsobilosť na 2. stupni vysokoškolského štúdia.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti absolventa 1. stupňa
má orientáciu na permanentné vzdelávanie,
je schopný orientovať sa vo vedeckých textoch z oblasti matematiky a didaktiky matematiky
vie efektívne komunikovať na úrovni pracovného tímu, ako aj na úrovni žiackych skupín,
ovláda možnosti a konkrétne spôsoby využitia modernej didaktickej techniky a informačných a komunikačných technológií.
získa základné zručnosti v tvorbe e-learningových aplikácií,
má vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Bc.
1. Fonetika a fonológia. Metódy určovania foném. Ortografická a ortoepická norma a najčastejšie pravopisné a výslovnostné chyby.
2. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských vokálov a diftongov.
3. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských konsonantov.
4. Vokalické a konsonantické alternácie a neutralizácie.
5. Základné morfologické pojmy, klasifikácia morfém. Slovné druhy, kritériá na ich delenie.
6. Substantíva, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Kategória rodu a životnosti, kategória čísla, pádu a deklinačný systém.
7. Verbá, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Gramatické kategórie a konjugačný systém slovies.
8. Valencia, intencia, zvratnosť a väzba slovies. Neurčité slovesné tvary.
9. Adjektíva, ich klasifikácia a gramatické kategórie. Príslovky.
10. Numeráliá a pronominá, ich funkčná a formálna charakteristika.
11. Neohybné slovné druhy, ich klasifikácia a funkčná charakteristika.
12. Lexikológia a jej disciplíny. Lexikografia. Lexikálna jednotka, vlastnosti lexikálnej zásoby.
13. Lexikálna sémantika. Monosémia a polysémia. Spôsoby zmeny významu. Polysémia a homonymia.
14. Systémové vzťahy medzi lexémami. Lexikálna paradigma. Synonymia, antonymia.
15. Slovotvorba. Slovotvorná motivácia.
16. Preberanie lexém z cudzích jazykov.
17. Viacslovné lexikálne jednotky. Frazeológia. Lexikálna syntagmatika.
18. Syntagmatika, syntaktické vzťahy. Druhy syntagiem. Spôsoby vyjadrovania vzťahu závislosti v syntagme.
19. Gramatická stavba viet. Jednočlenné a dvojčlenné vety. Komunikačné typy a modálna stavba viet.
20. Vetné členy. Sémantické typy príslovkových určení.
21. Polopredikatívne konštrukcie.
22. Súvetie, typy súvetí.
23. Štylistika ako jazykovedná disciplína. Štýlotvorné činitele.
24. Slohové postupy, kompozícia textu.
25. Funkčné štýly.
26. Štylémy (fónické, morfologické, lexikálne a syntaktické štylistické prostriedky).
27. Prostriedky rečníckej komunikácie. Typy rečníckych prejavov.
28. Metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.
29. Slohová zložka vo vyučovaní slovenského jazyka.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Bc.
1. Staroslovienske obdobie v literatúre – otázka jazyka, hlavné osobnosti, literárne pamiatky.
2. Stredoveká latinská literárna kultúra v Uhorsku – legendy, kroniky, exemplá. Latinská humanistická poézia, próza a dráma. Prvé literárne pamiatky v miestnom jazyku.
3. Slovenská baroková literatúra. Spoločenské pomery, konfesionálna a jazyková otázka, reformácia a protireformácia, univerzita v Trnave. Prvé nacionálne spory a ich literárne prejavy.
4. Osvietenstvo a jozefinizmus. Pokus o prvý slovenský román (Jozef Ignác Bajza). Vplyv bernolákovcov a jozefinizmu na literatúru.
5. Slovenský klasicizmus. Tvorba J. Kollára a J. Hollého.
6. Typológia slovenského romantizmu. Spoločenské, kultúrne, organizačno-publikačné, jazykové a estetické predpoklady. v slovenskej literatúre. (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža)
7. Poézia štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
8. Próza štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
9. Typológia slovenského realizmu (1880-1918). Spoločenské, estetické, kultúrno-organizačné predpoklady, časopisy, žánre, témy.
10. P. Országh-Hviezdoslav
11. S. Hurban Vajanský a M. Kukučín a ich typologické porovnanie.
12. E. Maróthy-Šoltészová, T. Vansová a B. Slančíková-Timrava.
13. J. Jesenský a J. Gregor Tajovský – typologické porovnanie.
14. Symbolizmus a Ivan Krasko
15. Typológia medzivojnovej prózy (realizmus, expresionizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza, naturizmus)
16. Naturalizmus v slovenskej próze – L. Nádaši Jégé a G. Vámoš.
17. Medzivojnový román – M. Urban, Jozef Cíger-Hronský, M. Rázus.
18. Lyrizovaná próza a próza naturizmu.
19. Medzivojnoví dramatici: Július Barč-Ivan a Ivan Stodola.
20. Vitalizmus, poetizmus a literárna tvorba davistov.
21. Nadrealizmus v slovenskej literatúre.
22. Katolícka moderna a jej predstavitelia.
23. Problémy žánrov v literatúre pre deti a mládež.
24. Ľudová a umelá (autorská) rozprávka.
25. Ľudová a umelá (autorská) balada a povesť v detskej literatúre.
26. Poviedka a novela pre deti a mládež.
27. Dobrodružný, historický, vedecko-fantastický román.
28. Román s dievčenskou hrdinkou a chlapčenským hrdinom.
29. Literatúra faktu v slovenskej literatúre.
30. Vnútorné metódy vo vyučovaní literatúry.
31. Vonkajšie metódy vo vyučovaní literatúry.
Ústna skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Bc.
1. Fonetika a fonológia. Ortografická a ortoepická norma a najčastejšie pravopisné a výslovnostné chyby.
2. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských vokálov a diftongov.
3. Fonetická a fonologická charakteristika slovenských konsonantov.
4. Metódy určovania foném. Vokalické a konsonantické alternácie a neutralizácie.
5. Základné morfologické pojmy, klasifikácia morfém. Slovné druhy, kritériá na ich delenie.
6. Substantíva, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Kategória rodu a životnosti, kategória čísla, pádu a deklinačný systém.
7. Verbá, ich sémanticko-gramatická klasifikácia. Gramatické kategórie a konjugačný systém slovies.
8. Valencia, intencia, zvratnosť a väzba slovies. Neurčité slovesné tvary.
9. Adjektíva, ich klasifikácia. Stupňovanie. Zhoda. Príslovky.
10. Numeráliá a pronominá, ich funkčná a formálna charakteristika.
11. Neohybné slovné druhy, ich klasifikácia a funkčná charakteristika.
12. Lexikológia a jej disciplíny. Lexikografia. Slovo a lexéma, vlastnosti lexikálnej zásoby.
13. Lexikálna sémantika. Monosémia a polysémia. Spôsoby zmeny významu. Polysémia a homonymia.
14. Systémové vzťahy medzi lexémami. Lexikálna paradigma. Synonymia, antonymia.
15. Slovotvorba. Slovotvorná motivácia.
16. Preberanie lexém z cudzích jazykov.
17. Viacslovné lexikálne jednotky. Frazeológia. Lexikálna syntagmatika.
18. Syntagmatika, syntaktické vzťahy. Druhy syntagiem. Spôsoby vyjadrovania vzťahu závislosti v syntagme.
19. Gramatická stavba viet. Jednočlenné a dvojčlenné vety. Komunikačné typy a modálna stavba viet.
20. Vetné členy. Sémantické typy príslovkových určení.
21. Polopredikatívne konštrukcie.
22. Súvetie, typy súvetí.
23. Štylistika ako jazykovedná disciplína. Štýlotvorné činitele.
24. Slohové postupy, kompozícia textu.
25. Funkčné štýly.
26. Štylémy (fónické, morfologické, lexikálne a syntaktické štylistické prostriedky).
27. Prostriedky rečníckej komunikácie. Typy rečníckych prejavov.
28. Metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.
29. Kooperatívne vyučovanie slovenského jazyka.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Bc.
1. Staroslovienske obdobie v literatúre – otázka jazyka, hlavné osobnosti, literárne pamiatky.
2. Stredoveká latinská literárna kultúra v Uhorsku – legendy, kroniky, exemplá. Latinská humanistická poézia, próza a dráma. Prvé literárne pamiatky v miestnom jazyku.
3. Slovenská baroková literatúra. Spoločenské pomery, konfesionálna a jazyková otázka, reformácia a protireformácia, univerzita v Trnave. Prvé nacionálne spory a ich literárne prejavy.
4. Osvietenstvo a jozefinizmus. Pokus o prvý slovenský román (Jozef Ignác Bajza). Vplyv bernolákovcov a jozefinizmu na literatúru.
5. Slovenský klasicizmus. Tvorba J. Kollára a J. Hollého.
6. Typológia slovenského romantizmu. Spoločenské, kultúrne, organizačno-publikačné, jazykové a estetické predpoklady. v slovenskej literatúre. (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža)
7. Poézia štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
8. Próza štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia).
9. Typológia slovenského realizmu (1880-1918). Spoločenské, estetické, kultúrno-organizačné predpoklady, časopisy, žánre, témy.
10. P. Országh-Hviezdoslav
11. S. Hurban Vajanský a M. Kukučín a ich typologické porovnanie.
12. E. Maróthy-Šoltészová, T. Vansová a B. Slančíková-Timrava.
13. J. Jesenský a J. Gregor Tajovský – typologické porovnanie.
14. Symbolizmus a Ivan Krasko
15. Typológia medzivojnovej prózy (realizmus, expresionizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza, naturizmus)
16. Naturalizmus v slovenskej próze – L. Nádaši Jégé a G. Vámoš.
17. Medzivojnový román – M. Urban, Jozef Cíger-Hronský, M. Rázus.
18. Lyrizovaná próza a próza naturizmu.
19. Medzivojnoví dramatici: Július Barč-Ivan a Ivan Stodola.
20. Vitalizmus, poetizmus a literárna tvorba davistov.
21. Nadrealizmus v slovenskej literatúre.
22. Katolícka moderna a jej predstavitelia.
23. Problémy žánrov v literatúre pre deti a mládež.
24. Ľudová a umelá (autorská) rozprávka.
25. Ľudová a umelá (autorská) balada a povesť v detskej literatúre.
26. Poviedka a novela pre deti a mládež.
27. Dobrodružný, historický, vedecko-fantastický román.
28. Román s dievčenskou hrdinkou a chlapčenským hrdinom.
29. Literatúra faktu v slovenskej literatúre.
30. Vnútorné metódy vo vyučovaní literatúry.
31. Vonkajšie metódy vo vyučovaní literatúry.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného spisovného slovenského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny slovenskej literatúry od raného stredoveku po literatúru prvej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Smernice, týkajúce sa písania záverečných prác.
V bakalárskom štúdiu pozostáva štátna skúška z predmetov stanovených príslušným akreditovaným študijným programom a z obhajoby záverečnej práce.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov nebol ohodnotený hodnotením nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra slovenského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalarska s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogickopsychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného spisovného slovenského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny slovenskej literatúry od raného stredoveku po literatúru prvej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.
1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.
1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?
1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa
2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií
2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.
2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.
2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.
3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.
3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?
3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!
4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.
4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)
4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)
4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)
5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.
5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike
5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike
6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.
6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.
6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.
7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.
7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.
7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.
8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.
8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.
8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.
9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií
9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku
9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon
10.1 Procesy tvorby skupiny v triede
10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania
10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.