• Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
• Anderson, Jonathan – Millicent Poole: Assigment and thesis writing. Wiley, 2001.
• Bell, Judith: Doing Your Research Project : A guide for first-time researchers in education, health and social science. England : McGraw-Hill Open University Press, 2010.
• Brown, James Dean – Theodore S. Rodgers: Doing Second Language Research. Oxford : Oxford University Press, 2010.
• Murray, Rowena: How to Write a Thesis. England : McGraw-Hill Open University Press, 2011.
• Nunan, D.: Research Methods in Language Learning. New York: CUP, 1992.
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná obhajoba bakalárskej práce.
anglický
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Odporúčaná literatúra je uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Teoretická časť štátnej skúšky z príslušného aprobačného predmetu formou kolokviálnej skúšky, otázky sú formulované v podobe širšie koncipovaného problému, možno súvisiaceho s diplomovou prácou, ktorého riešenie od študenta vyžaduje znalosť poznatkov, uvedených v tézach ku štátnej skúške. Tieto vychádzajú z odborovo didaktického kontextu odboru. Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Integrácia poznania obsahu poznatkov jednotlivých predmetov vysokoškolského štúdia a širších súvislostí teoretického zázemia aprobačného predmetu chémia, podľa téz k štátnej skúške. Integrácia teórie a praxe na príklade riešenia nastoleného problému. Odborná komunikácia a argumentácia.
Tézy štátnej skúšky sú z nasledujúcich oblastí:
I. Všeobecná didaktika chémie:
1. Charakteristika základných vzdelávacích dokumentov chemického vzdelávania (ŠVP, ŠkVP, RUP, vzdelávacie štandardy, osnovy, časovo-tematické plány, príprava učiteľa)
2. Charakteristika prírodovedného vzdelávania od začiatkoch v našom školskom systéme. Ciele prírodovedného vzdelávania. Motivácia, motív – charakteristika. Motívy žiakov prečo sa učiť chémiu. S chémiou súvisiace negatívne city a dezinformácie. Charakteristika predmetu chémia. Štruktúra a obsah vzdelávania chémie.
3. Podmienky vzdelávacieho procesu (vonkajšie a vnútorné). Charakteristka organizačných foriem chemického vzdelávania. Laboratórne cvičenie, ako forma aktívneho učenia sa. Fázy vzdelávacieho procesu v chemickom laboratóriu (prípravná-, realizačná- a postexperimentálna fáza). Proces manažovania školského chemického laboratória.
4. Charakteristika fáz vzdelávacieho procesu (prípravná-, realizačná- a diagnostická fáza), Príprava učiteľa na vyučovanie chémie – triedno-hodinové, laboratórne cvičenie, terénne. Charakteristika fáz vyučovacej hodiny. Mimoškolské chemické vzdelávanie (doučovanie, krúžky, CHO, SOČ).
5. Chemický experiment a jeho miesto vo vzdelávaní chémie. Chemický experiment vs. školský chemický experiment. Delenie chemických experimentov (podľa vonkajšej- a vnútornej formy vzdelávania chémie, z gnozeologického hľadiska, podľa množstva použitých chemikálií, atď.) Zaradenie chemického experimentu do jednotlivých fáz vyučovania.
6. Prehľad vzdelávacích metód dôrazom na vyučovanie chémie. Metódy na základe logického priblíženia učiva, metódy na základe využitia dostupných učebných prostriedkov, metódy podľa zdrojov informácií, metódy na základe činnosti učiteľa/žiaka, metódy na základe počtu žiakov, metódy na základe fáz vyučovania, atď.
7. Delenie aktivizujúcich metód. Charakteristika vybraných jednoduchých aktivizujúcich metód a ich aplikácia vo vyučovaní chémie. Projekt, projektová metóda, projektové vyučovanie, projektovo-orientované vyučovanie chémie. Postupnosť krokov vedecko-výskumného spoznania, ako metóda v prírodovedného vzdelávania. Bádateľská- resp. bádateľsko-orientovaná metóda – základná charakteristika.
8. Materiálne a nemateriálne vyučovacie prostriedky vo vyučovaní chémie (učebné pomôcky, multimediálna technika). Úloha a štruktúra učebníc - predpoklady dobrej učebnice. Doplňujúce učebnice podporujúce proces učenia sa a učenia. eUčebnice, e-výukové materiály vo vyučovaní chémie.
9. Opodstatnenosť implementácie IKT do vyučovaní chémie. IKT vs. DT, Digitálna gramotnosť, Bloomové digitálne taxonómie, pojem „digitálna priepasť“, nebezpečenstvá internetu a prevencia proti nej, e-Learning vs. m-Learning, rozšírená realita vo vyučovaní chémie. Interaktívne učebné prostriedky vo vyučovaní chémie – konkrétne ukážky a ich charakteristika.
10. Vysvetlenie pojmov: hodnotenie, evalvácia, klasifikácia, kontrola. Úrovne hodnotenia. Základné koncepcie hodnotenia. Formy a metódy školského hodnotenia. Typy školského hodnotenia. Rozvíjajúce hodnotenie (formatívne hodnotenie – assessment for learning), hodnotenie výsledkov učenia sa (sumatívne hodnotenie – assessment of learning), hodnotenie ako forma učenia a učenia sa (assessment as learning) - ich všeobecná charakteristika a aplikácia vo vyučovaní chémie. Autentické výstupy vyučovania chémie a ich hodnotenie. Portfólio.
II. Špeciálna didaktika chémie:
1. Tri úrovne chemického popisu v chemickom poznávaní – charakteristika a príklady. Jazyk chémie.
2. Miskoncepcie pri poznávaní chémie. Konkrétne príklady žiackych miskoncepcií v chémii. Zdroje miskoncepcií.
3. Didaktická analýza a interpretácia učiva zloženie látok a chemická väzba (ISCED 2 a ISCED 3A)
4. Didaktická analýza a interpretácia učiva štruktúra atómov a iónov a chemická väzba(ISCED 2 a ISCED 3A).
5. Didaktická analýza a interpretácia učiva periodická sústava prvkov a základy názvoslovia anorganických zlúčenín (ISCED 2 a ISCED 3A).
6. Didaktická analýza a interpretácia učiva premeny látok(ISCED 2) a chemické reakcie a ich priebeh, chemické rovnice, typy chemických rovníc (ISCED 3A).
7. Didaktická analýza a interpretácia učiva protolytické deje (ISCED 2, ISCED 3A).
8. Didaktická analýza a interpretácia učiva oxidačno-redoxné deje (ISCED 2, ISCED 3A).
9. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva vybranej skupiny anorganických látok (ISCED 2, ISCED 3A).
10. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva typy chemických väzieb v organických zlúčeninách (ISCED 2, ISCED3A) a učiva izoméria (ISCED 3A).
11. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva štruktúra organických molekúl a chemické reakcie v organickej chémii (ISCED 2, ISCED3A).
12. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Aromatické uhľovodíky (ISCED 2, ISCED3A).
13. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov (ISCED 2, ISCED3A).
14. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Bielkoviny (ISCED 2, ISCED3A).
15. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva látky nebezpečné pre človeka a životné prostredie (ISCED 2, ISCED3A).
III. Vybrané kapitoly z chémie:
Chemická štruktúra a teória chemickej väzby:
1. Moderné teórie chemickej väzby. Kvantová teória. Vlnovo-korpuskulárny dualizmus. de Broglieho vlnová dĺžka. Postuláty kvantovej teórie.
2. Moderný popis chemickej väzby. Časovo závislá a časovo nezávislá Schrödingerova rovnica. Bornova-Oppenheimerova aproximácia.
3. Chemická symetria. Teória grúp. Bodové a priestorové grupy. Operácie súmernosti.
Jadrová chémia:
4. Stavba hmoty, podmienky stability atómových jadier, rozpady nestabilných jadier.
5. Rádioaktívne žiarenie a jej interakcia s hmotou. Využitie interakcie k detekcii žiarenia. Biologické účinky rádioaktivity a jej charakterizácia (dozimetria).
6. Využitie rádioaktivity.
Organoprvková chémia:
7. História organokovovej chémie. Ferrocén a jeho deriváty.
8. Názvoslovie organoprvkovej chémie. Zieglerove-Nattove katalyzátory, ich objav a ich využitie v polymérnej chémii.
9. Katalytické reakcie organoprvkových zlúčenín. Homogénna a heterogénna katalýza.
Koordinačná chémia:
10. Pojem centrálneho atómu a ligandu. Koordinačné číslo. Názvoslovie komplexných zlúčenín. Inklúzne komplexy: cyklodextríny
11. Cheláty: kyselina etyléndiamintetraoctová (EDTA). Využitie EDTA v analytickej chémii a biochémii.
12. Zlúčeniny s porfyrínovou kostrou. Hemoglobín, chlorofyl a vitamín B12.
Spektrálne metódy:
13. Spektrofotometria – základný princíp, využívanie na kvalitatívne a kvantitatívne účely, prístroje, vyhodnotenie, príklady z praxe.
14. Infračervená spektrometria, atómová absorpčná spektrometria – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, jednotlivé prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
15. Separačné techniky (chromatografia všeobecne, kvapalinová chromatografia, plynová chromatografia) – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Chémia. K riešeniu aktuálnych vedecko-výskumných aspektov a problémov edukácie v danom odbore pristupuje na základe širších prírodovedných a pedagogicko-psychologických súvislostí vyúsťujúcich aj do ich didaktických aplikácií vzhľadom na spôsobilosť pôsobiť v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania učiteľov základných, stredných aj vysokých škôl.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
KATUŠČÁK, D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
ALBERT, S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky od vedúceho a oponenta diplomovej práce, úspešná obhajoba diplomovej práce.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent bude schopný tvorivo pracovať vo svojom odbore, samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a tvorivo ich uplatňovať a používať, bude spôsobilý samostatne vysvetliť a riešiť náročné úlohy, bude schopný spoznávať, vysvetliť a riešiť daný problém alebo podať vlastné riešenie problému, bude schopný zhodnotiť dosiahnuté výsledky, ich prínos a praktické využitie. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent diplomovú prácu obhájiť pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov študijného programu.
LINGUISTICS
1. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, stylistics, forensic linguistics, corpus linguistics)
2. Theories of second language acquisition. The notion of Communicative Competence as the goal of SLA.
3. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice).
4. Discourse and discourse analysis. Cohesion and coherence. A comparison of spoken and written discourse. Critical discourse analysis.
5. Individual differences in second language acquisition (conceptualisations of aptitude, motivation, and anxiety; learning strategies; language learners with special needs).
6. Language loss. (language attrition vs. language shift; van Els’ taxonomy; factors affecting L1/L2 loss)
7. Phraseology, phraseography, paremiology, paremiography, lexicography, and lexicology; Proverbs, collocations and idioms; Dictionaries.
8. Phraseology and paremiology in the language classroom;
9. Synonymy and antonymy in phraseology and paremiology. Proverbial markers (e.g., traditionality, currency, metaphor, paradox, ellipsis, word-repetition, rhyme, alliteration, pithiness, certain structures).
10. What constitutes a real American or British proverb? The role of proverbs in the modern American and British societies.
11. Proverbs in songs and poems, advertisements, comics and cartoons.
12. Women and marriage in Anglo-American proverbs and anti-proverbs
LITERATURE
1. Modernism in English literature. The cultural and philosophical background. Typical features of a modernist literary text. Differences between the traditional and the modern novel. Virginia Woolf. Mrs. Dalloway. The short fiction of V. Woolf.
2. High modernism. James Joyce. Ulysses. Dubliners. The shift from modernism to postmodernism.
3. Postmodernism in English literature. Basic differences and similarities between modernism and postmodernism. Intertextuality. Samuel Beckett. Postmodernism in Beckett’s fiction. The Theatre of the Absurd. Waiting for Godot
4. Modern British drama. John Osborne. Harold Pinter. The Caretaker. Tom Stoppard. Caryl Churchill
5. The political novel. George Orwell. Aldous Huxley. Graham Greene. The campus novel. David Lodge. Malcolm Bradbury. The History Man
6. The experimental novel. Angus Wilson. Bryan Stanley William Johnson. Christine Brooke-Rose. Anthony Burgess. A Clockwork Orange.
7. New Historicism. Graham Swift. John Fowles. The Collector. Post-Colonialism. Salman Rushdie. Shame.
8. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. William Faulkner. The Sound and the Fury.
9. Modernism – cultural and philosophical background. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings.
10. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby.
11. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf?
12. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye.
13. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49.
14. The Neo-Pastoral tradition: Richard Brautigan. In Watermelon Sugar
15. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta.
16. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut. The beginnings of sci-fi.
17. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison.
18. Children’s literature: Early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld. Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen. Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
19. Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
20. Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum.
21. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales. The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
22. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder. Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
23. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
24. Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series.
25. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
METHODOLOGY
1. Teaching listening – authentic and realistic materials, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic materials, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks. Extensive reading
3. Teaching speaking. Communicative activities, role play, simulation. Fluency and accuracy. Teaching pronunciation
4. Teaching writing. Teaching spelling and punctuation. Text types. Instant writing. Collaborative writing. Journal writing. Correcting written work
5. Teaching vocabulary. How words are learned. Presenting new vocabulary. Teaching word parts and word chunks. Dictionaries
6. Teaching grammar. Explicit and implicit processes. Presenting new grammar, grammar practice, clarification and assessment
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Language teaching aids, the types of visuals. Using technology. Blended learning
9. Classroom management. Pair work and group work, individual work. Handling discipline problems.
10. Coursebooks. Advantages and disadvantages. Types of coursebook evaluation. Needs analysis. Choosing coursebooks to match students’ needs.
11. Language testing, test types, test design. Validity and reliability. Placement tests. Giving a grade. Alternative assessment
12. Teaching different classes. ESP, Business English, Teenage classes. Teaching adults. Multi-level and large classes.
13. Teaching young learners – who are young learners? General approaches to teaching English to young learners
14. Using literature to teach English as a foreign language. Using fiction, drama, poetry. Selecting the right text.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.
anglický
LINGUISTICS
1. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, stylistics, forensic linguistics, corpus linguistics)
2. Theories of second language acquisition. The notion of Communicative Competence as the goal of SLA.
3. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice).
4. Discourse and discourse analysis. Cohesion and coherence. A comparison of spoken and written discourse. Critical discourse analysis.
5. Individual differences in second language acquisition (conceptualisations of aptitude, motivation, and anxiety; learning strategies; language learners with special needs).
6. Language loss. (language attrition vs. language shift; van Els’ taxonomy; factors affecting L1/L2 loss)
7. Phraseology, phraseography, paremiology, paremiography, lexicography, and lexicology; Proverbs, collocations and idioms; Dictionaries.
8. Phraseology and paremiology in the language classroom;
9. Synonymy and antonymy in phraseology and paremiology. Proverbial markers (e.g., traditionality, currency, metaphor, paradox, ellipsis, word-repetition, rhyme, alliteration, pithiness, certain structures).
10. What constitutes a real American or British proverb? The role of proverbs in the modern American and British societies.
11. Proverbs in songs and poems, advertisements, comics and cartoons.
12. Women and marriage in Anglo-American proverbs and anti-proverbs
LITERATURE
1. Modernism in English literature. The cultural and philosophical background. Typical features of a modernist literary text. Differences between the traditional and the modern novel. Virginia Woolf. Mrs. Dalloway. The short fiction of V. Woolf.
2. High modernism. James Joyce. Ulysses. Dubliners. The shift from modernism to postmodernism.
3. Postmodernism in English literature. Basic differences and similarities between modernism and postmodernism. Intertextuality. Samuel Beckett. Postmodernism in Beckett’s fiction. The Theatre of the Absurd. Waiting for Godot
4. Modern British drama. John Osborne. Harold Pinter. The Caretaker. Tom Stoppard. Caryl Churchill
5. The political novel. George Orwell. Aldous Huxley. Graham Greene. The campus novel. David Lodge. Malcolm Bradbury. The History Man
6. The experimental novel. Angus Wilson. Bryan Stanley William Johnson. Christine Brooke-Rose. Anthony Burgess. A Clockwork Orange.
7. New Historicism. Graham Swift. John Fowles. The Collector. Post-Colonialism. Salman Rushdie. Shame.
8. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. William Faulkner. The Sound and the Fury.
9. Modernism – cultural and philosophical background. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings.
10. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby.
11. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf?
12. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye.
13. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49.
14. The Neo-Pastoral tradition: Richard Brautigan. In Watermelon Sugar
15. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta.
16. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut. The beginnings of sci-fi.
17. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison.
18. Children’s literature: Early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld. Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen. Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
19. Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
20. Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum.
21. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales. The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
22. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder. Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
23. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
24. Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series.
25. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
METHODOLOGY
1. Teaching listening – authentic and realistic materials, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic materials, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks. Extensive reading
3. Teaching speaking. Communicative activities, role play, simulation. Fluency and accuracy. Teaching pronunciation
4. Teaching writing. Teaching spelling and punctuation. Text types. Instant writing. Collaborative writing. Journal writing. Correcting written work
5. Teaching vocabulary. How words are learned. Presenting new vocabulary. Teaching word parts and word chunks. Dictionaries
6. Teaching grammar. Explicit and implicit processes. Presenting new grammar, grammar practice, clarification and assessment
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Language teaching aids, the types of visuals. Using technology. Blended learning
9. Classroom management. Pair work and group work, individual work. Handling discipline problems.
10. Coursebooks. Advantages and disadvantages. Types of coursebook evaluation. Needs analysis. Choosing coursebooks to match students’ needs.
11. Language testing, test types, test design. Validity and reliability. Placement tests. Giving a grade. Alternative assessment
12. Teaching different classes. ESP, Business English, Teenage classes. Teaching adults. Multi-level and large classes.
13. Teaching young learners – who are young learners? General approaches to teaching English to young learners
14. Using literature to teach English as a foreign language. Using fiction, drama, poetry. Selecting the right text.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.