Študijná literatúra uvedená v pri zadaní témy.
Obhajoba záverecnej práce, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
Odovzdaná práca obsahuje časti podľa aktuálnej smernice rektora o záverečných prácach.
Študent prezentuje základné vedomosti , návyky a zručnosti teoretického a praktického zvládnutia prác súvisiacich s plánovaním, realizáciou výskumu v biológii a publikovania výsledkov.
Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Mikrobiológia, Genetika, Antropológia, Molekulárna a bunková biológia, Evolučná biológia, Etológia, Geológia, Vývoj Zeme a života na Zemi, Základy poľnohospodárskej výroby, Terénne práce z poľnohospodárskej výroby, Ekológia, Environmentálna výchova, Didaktika biológie
Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
I. Mikrobiológia, genetika, antropológia
I/1. Všeobecná mikrobiológia. Úvod do mikrobiológie, odbory mikrobiológie, úloha a význam mikroorganizmov vo svete.
I/2. História mikrobiológie. Stručný prehľad histórie mikrobiológie – stručná história mikrobiológie: starovek, stredovek, novovek. Systematika.
I/3. Baktérie, vírusy, prióny, viroidy.
I/4. Genetická organizácia eukaryotickej bunky.
Mechanizmus reprodukcie, mitóza, meióza, prenos genetického materiálu - rekombinácia, fúzia, extrachromozomálne štruktúry.
I/5. Aplikovaná mikrobiológia. Živné pôdy, rozdelenie, podmienky rozmnožovania, spôsoby sterilizácie.
I/6. História genetiky. Počiatky genetiky. Objavy súvisiace so štruktúrou DNA a génov. Moderné metódy v genetike (PCR, sekvenčná analýza, klonovanie)
I/7. Chromozómy. Funkcia a stavba chromozómov. Chromozomálna teória. Karyotypizácia.
I/8. Genetická determinácia pohlavia. Determinácia pohlavia (XX-X0, XX-XY a ZZ-ZW).
Atypické prípady pohlavných chromozómov.
Dedičnosť znakov, ktorých gény sú lokalizované na pohlavných chromozómoch.
I/9. Premenlivosť dedičná a nededičná. Mutácie – klasifikácia mutácií. Génové mutácie. Chromozómové aberácie. Genómové mutácie.
I/10. Mimojadrová dedičnosť. Charakteristické prejavy mimojadrovej dedičnosti. Plazmidy. Dedičnosť determinovaná plastidovou a mitochondriálnou DNA.
I/11. Genetika populácií. Hardy – Weinbergov zákon. Dynamika populácie. Genetický drift. Genetická variabilita v populáciách. Genetické izoláty. Selekcia (prírodná, sexuálna, umelá).
I/12. Genetické javy v rodokmeňoch. Lokus, gén, alela. Vzťahy medzi alelami. Genetické modelové organizmy. Možnosti výskumu v humánnej genetike. Genealogická analýza. Genetická prognóza.
I/13. Vývoj evolučnej biológie ako vedy. Jej vývoj pred Darwinom a po Darwinovi. Vznik druhov, speciácia
I/14. Dôkazy evolúcie, a metódy ich datovania. Vývinové dôkazy evolúcie. Atavizmy. Zakrpatené orgány. Anatomické dôkazy evolúcie. Cytologické, molekulárne a genetické dôkazy evolúcie. Etologické, psychologické a patologické dôkazy. Priame dôkazy. Metódy datovania nálezov.
I/15. Vývoj človeka. Ako sa vyvinul človek? – teória mt-MRCA a Y-MRCA a
ostatné vývojové teórie.
I/16. Kultúry. Olduvanská kultúra. Abbevillská (Chelles-ská) a Acheuléenská kultúra.
Moustiérienska, aurignacienska, solutréenska a magdalénienska kultúra.
I/17 Primáti. Všeobecná charakteristika primátov. Najstaršie druhy pračloveka a Australopitecusovia. Rod Homo.
I/18. Antropometrické merania. Štatické antropometrické znaky. Dynamické antropometrické znaky. Dermatoglyfika. Morfológia hlavy.
II. Geológia és ekológia
II/1. Všeobecná charakteristika Zeme, tektonika litosferických dosiek.
II/2. Magmatizmus.
II/3. Sedimentogenéza.
II/4. Metamorfizmus. Zemské cykly. Vulkanické formy
II/5. Všeobecná mineralógia.
II/6. Mineralogický systém.
II/7. Dôležité minerály. Bowenov rad
II/8. Dôležité horniny.
II/9. Geologický čas. Stratigrafia. Archaikum, proterozoikum,
II/10. Paleozoikum, mezozoikum a kainozoikum. Vývoj rastlín od paleozoika
II/11. Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Princíp limitujúcich faktorov a interakcia faktorov. Hlavné ekologické faktory suchozemského a vodného prostredia a pôdy.
II/12. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom, adaptácie. Ekologický priestor, ekologická nika.
II/13. Populácie - demografické charakteristiky (početnosť, hustota, množivosť, prežívanie, mortalita, migrácie, oscilácie, fluktuácie). Rast populácie, r a K stratégia.
II/14. Medzidruhové vzťahy. neutrálne, kladné, záporné.
II/15. Biocenóza. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna. Primárne a sekundárne biocenózy, ekotóny. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Druhová pestrosť, krivky dominancie, diverzita a vyrovnanosť.
II/16. Ekosystém. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné reťazce, ekologické pyramídy. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie. Primárna a sekundárna produkcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien.
II/17. Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosferický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, S, P.
II/18. Poľnohospodárstvo. Vznik a vývoj poľnohospodárstva. Pôvod kultúrnych rastlín a ich súčasné členenie.
II/19. Hospodárske zvieratá. Domestikácia hospodárskych zvierat a vývoj plemien hospodárskych zvierat.
II/20. Obrábanie pôdy. Základné modely obrábania pôdy. Osevné postupy ako základ optimalizácie pestovania rastlín. Používanie agrochemikálií v pestovaní kultúrnych rastlín a jeho dôsledky na krajinu.
II/21. Moderné technológie. Modernizačné prvky v pestovaní kultúrnych rastlín a ich vplyvy na životné prostredie. Moderné technológie v chove najvýznamnejších hospodárskych zvierat a princípy „welfare“ chovov.
III. Didaktika biológie
III/1. Učiteľ biológie. Osobnosť učiteľa biológie. Vzdelanie učiteľa biológie. Ďalšie vzdelanie a celoživotné vzdelávanie učiteľa biológie.
III/2. Žiak. Teoretické vedomosti žiaka z biológie. Kľúčové kompetencie žiaka. Motivácia žiaka.
III/3. Učebná látka z biológie. Predstavte spracovanie vybraných tematických jednotiek z učebnej látky predmetu biológia pre 5. -9. ročník ZŠ (pre každý ročník jednu): výchovno-vzdelávacie úlohy, metódy a nástroje.
III/4. Príprava učiteľa na hodinu biológie na ZŚ, SŠ a G - zložky a štruktúra hodiny. Teoretická príprava, písomná príprava, technická príprava.
III/5. Typy vyučovacích hodín.
Motivačné hodiny. Expozičné hodiny – zamerané na osvojovanie nových vedomostí. Fixačné hodiny – upevňovanie vedomostí. Evalvačné hodiny – preverovanie a hodnotenie vedomostí.
III/6. Organizačné formy vo vyučovaní biológie. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: výučbu v triede, výučbu v špecializovaných priestoroch školy (laboratórium, počítačová učebňa, atď.), výučbu mimo triedy (v múzeu, v ZOO, atď.).
III/7. Vyučovanie a výchova v teréne. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: Vychádzka, exkurzia, výlet
III/8. Počet žiakov vo vyučovacom procese. Frontálna (hromadná) forma výučby. Skupinová forma výučby. Individuálna forma výučby.
III/9. Informačno-receptívne vyučovacie metódy v biológii – pojem, rozdelenie. Základná charakteristika metód – súvislý výklad s demonštráciou, opis, rozprávanie, vysvetľovanie. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/10. Dialogické vyučovacie metódy v biológii. Základná charakteristika a klasifikácia - metóda rozhovoru s demonštráciou, heuristická, voľný pracovný rozhovor. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/11. Výskumné vyučovacie metódy v biológii: Pozorovanie, pokus, projekt - základná charakteristika, funkcia, úlohy a klasifikácia. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/12. Práca s literatúrou vo vyučovaní biológie. Sekundárne zdroje informácií – učebnice, atlasy, kľúče, mapy, výkladové slovníky, lexikóny, atď. Primárne zdroje informácií – vedecké a odborné publikácie, monografie, zborníky, prednášky, atď.
III/13. Didaktické prostriedky vo vyučovaní biológie. IKT vo vyučovaní biológie. Učebné pomôcky. Laboratórne pomôcky. Živý materiál.
III/14. Cieľ vyučovacej hodiny a metódy preverovania. Hodnotenie a kontrola vedomostí, zručností a návykov, ich aplikácia na ZŠ, G a SŠ.
III/15. Súčasné postavenie biológie vo vzdelávacom systéme SR. Biológia v Štátnom vzdelávacom programe a v školskom vzdelávacom programe. Súčasné postavenie biológie v učebných plánoch ZŠ a SŠ. Príčiny štrukturálnych a koncepčných zmien. Zmeny po školskej reforme vo vyučovaní prírodopisu a biológie.
III/16. Plánovanie výchovno-vzdelávacej práce. Didaktický systém biológie, povinné a fakultatívne predmety. Ciele biologického vzdelávania na základnej škole a gymnáziách (finálne, etapovité, čiastkové). Celoročný plán práce, časovo-tematický plán.
III/17. Realizácia výchovných aspektov vo vyučovaní biológie a prírodopisu – sexuálna výchova a výchova k rodičovstvu, zdravotná výchova, ekologická a environmentálna výchova v biológii – možnosti aplikácie v učive ZŠ a gymnázia.
III/18. Výchova nadaných a talentovaných. Klub biológov na ZŠ, G aleb SŠ. Súťaže z biológie. Mimoškolské aktivity.
Absolvent odboru učiteľstvo biológie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími prírodovednými ale aj kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu biológie.
• Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
• Anderson, Jonathan – Millicent Poole: Assigment and thesis writing. Wiley, 2001.
• Bell, Judith: Doing Your Research Project : A guide for first-time researchers in education, health and social science. England : McGraw-Hill Open University Press, 2010.
• Brown, James Dean – Theodore S. Rodgers: Doing Second Language Research. Oxford : Oxford University Press, 2010.
• Murray, Rowena: How to Write a Thesis. England : McGraw-Hill Open University Press, 2011.
• Nunan, D.: Research Methods in Language Learning. New York: CUP, 1992.
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná obhajoba bakalárskej práce.
anglický
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov študijného programu.
LINGUISTICS
1. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, stylistics, forensic linguistics, corpus linguistics)
2. Theories of second language acquisition. The notion of Communicative Competence as the goal of SLA.
3. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice).
4. Discourse and discourse analysis. Cohesion and coherence. A comparison of spoken and written discourse. Critical discourse analysis.
5. Individual differences in second language acquisition (conceptualisations of aptitude, motivation, and anxiety; learning strategies; language learners with special needs).
6. Language loss. (language attrition vs. language shift; van Els’ taxonomy; factors affecting L1/L2 loss)
7. Phraseology, phraseography, paremiology, paremiography, lexicography, and lexicology; Proverbs, collocations and idioms; Dictionaries.
8. Phraseology and paremiology in the language classroom;
9. Synonymy and antonymy in phraseology and paremiology. Proverbial markers (e.g., traditionality, currency, metaphor, paradox, ellipsis, word-repetition, rhyme, alliteration, pithiness, certain structures).
10. What constitutes a real American or British proverb? The role of proverbs in the modern American and British societies.
11. Proverbs in songs and poems, advertisements, comics and cartoons.
12. Women and marriage in Anglo-American proverbs and anti-proverbs
LITERATURE
1. Modernism in English literature. The cultural and philosophical background. Typical features of a modernist literary text. Differences between the traditional and the modern novel. Virginia Woolf. Mrs. Dalloway. The short fiction of V. Woolf.
2. High modernism. James Joyce. Ulysses. Dubliners. The shift from modernism to postmodernism.
3. Postmodernism in English literature. Basic differences and similarities between modernism and postmodernism. Intertextuality. Samuel Beckett. Postmodernism in Beckett’s fiction. The Theatre of the Absurd. Waiting for Godot
4. Modern British drama. John Osborne. Harold Pinter. The Caretaker. Tom Stoppard. Caryl Churchill
5. The political novel. George Orwell. Aldous Huxley. Graham Greene. The campus novel. David Lodge. Malcolm Bradbury. The History Man
6. The experimental novel. Angus Wilson. Bryan Stanley William Johnson. Christine Brooke-Rose. Anthony Burgess. A Clockwork Orange.
7. New Historicism. Graham Swift. John Fowles. The Collector. Post-Colonialism. Salman Rushdie. Shame.
8. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. William Faulkner. The Sound and the Fury.
9. Modernism – cultural and philosophical background. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings.
10. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby.
11. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf?
12. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye.
13. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49.
14. The Neo-Pastoral tradition: Richard Brautigan. In Watermelon Sugar
15. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta.
16. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut. The beginnings of sci-fi.
17. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison.
18. Children’s literature: Early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld. Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen. Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
19. Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
20. Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum.
21. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales. The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
22. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder. Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
23. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
24. Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series.
25. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
METHODOLOGY
1. Teaching listening – authentic and realistic materials, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic materials, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks. Extensive reading
3. Teaching speaking. Communicative activities, role play, simulation. Fluency and accuracy. Teaching pronunciation
4. Teaching writing. Teaching spelling and punctuation. Text types. Instant writing. Collaborative writing. Journal writing. Correcting written work
5. Teaching vocabulary. How words are learned. Presenting new vocabulary. Teaching word parts and word chunks. Dictionaries
6. Teaching grammar. Explicit and implicit processes. Presenting new grammar, grammar practice, clarification and assessment
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Language teaching aids, the types of visuals. Using technology. Blended learning
9. Classroom management. Pair work and group work, individual work. Handling discipline problems.
10. Coursebooks. Advantages and disadvantages. Types of coursebook evaluation. Needs analysis. Choosing coursebooks to match students’ needs.
11. Language testing, test types, test design. Validity and reliability. Placement tests. Giving a grade. Alternative assessment
12. Teaching different classes. ESP, Business English, Teenage classes. Teaching adults. Multi-level and large classes.
13. Teaching young learners – who are young learners? General approaches to teaching English to young learners
14. Using literature to teach English as a foreign language. Using fiction, drama, poetry. Selecting the right text.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.
anglický
LINGUISTICS
1. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, stylistics, forensic linguistics, corpus linguistics)
2. Theories of second language acquisition. The notion of Communicative Competence as the goal of SLA.
3. Pragmatics. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice).
4. Discourse and discourse analysis. Cohesion and coherence. A comparison of spoken and written discourse. Critical discourse analysis.
5. Individual differences in second language acquisition (conceptualisations of aptitude, motivation, and anxiety; learning strategies; language learners with special needs).
6. Language loss. (language attrition vs. language shift; van Els’ taxonomy; factors affecting L1/L2 loss)
7. Phraseology, phraseography, paremiology, paremiography, lexicography, and lexicology; Proverbs, collocations and idioms; Dictionaries.
8. Phraseology and paremiology in the language classroom;
9. Synonymy and antonymy in phraseology and paremiology. Proverbial markers (e.g., traditionality, currency, metaphor, paradox, ellipsis, word-repetition, rhyme, alliteration, pithiness, certain structures).
10. What constitutes a real American or British proverb? The role of proverbs in the modern American and British societies.
11. Proverbs in songs and poems, advertisements, comics and cartoons.
12. Women and marriage in Anglo-American proverbs and anti-proverbs
LITERATURE
1. Modernism in English literature. The cultural and philosophical background. Typical features of a modernist literary text. Differences between the traditional and the modern novel. Virginia Woolf. Mrs. Dalloway. The short fiction of V. Woolf.
2. High modernism. James Joyce. Ulysses. Dubliners. The shift from modernism to postmodernism.
3. Postmodernism in English literature. Basic differences and similarities between modernism and postmodernism. Intertextuality. Samuel Beckett. Postmodernism in Beckett’s fiction. The Theatre of the Absurd. Waiting for Godot
4. Modern British drama. John Osborne. Harold Pinter. The Caretaker. Tom Stoppard. Caryl Churchill
5. The political novel. George Orwell. Aldous Huxley. Graham Greene. The campus novel. David Lodge. Malcolm Bradbury. The History Man
6. The experimental novel. Angus Wilson. Bryan Stanley William Johnson. Christine Brooke-Rose. Anthony Burgess. A Clockwork Orange.
7. New Historicism. Graham Swift. John Fowles. The Collector. Post-Colonialism. Salman Rushdie. Shame.
8. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. William Faulkner. The Sound and the Fury.
9. Modernism – cultural and philosophical background. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings.
10. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby.
11. American drama in the 20th Century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf?
12. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye.
13. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49.
14. The Neo-Pastoral tradition: Richard Brautigan. In Watermelon Sugar
15. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov. Spring in Fialta.
16. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut. The beginnings of sci-fi.
17. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison.
18. Children’s literature: Early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld. Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen. Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
19. Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature.
20. Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum.
21. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales. The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers
22. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder. Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain
23. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne
24. Children’s Literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series.
25. Children’s literature: The School Story: Fantasy in the Harry Potter series
METHODOLOGY
1. Teaching listening – authentic and realistic materials, listening teaching techniques, “gist listening”, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities
2. Teaching reading – authentic and realistic materials, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks. Extensive reading
3. Teaching speaking. Communicative activities, role play, simulation. Fluency and accuracy. Teaching pronunciation
4. Teaching writing. Teaching spelling and punctuation. Text types. Instant writing. Collaborative writing. Journal writing. Correcting written work
5. Teaching vocabulary. How words are learned. Presenting new vocabulary. Teaching word parts and word chunks. Dictionaries
6. Teaching grammar. Explicit and implicit processes. Presenting new grammar, grammar practice, clarification and assessment
7. Teaching through drama. Drama techniques in teaching English as a foreign language
8. Language teaching aids, the types of visuals. Using technology. Blended learning
9. Classroom management. Pair work and group work, individual work. Handling discipline problems.
10. Coursebooks. Advantages and disadvantages. Types of coursebook evaluation. Needs analysis. Choosing coursebooks to match students’ needs.
11. Language testing, test types, test design. Validity and reliability. Placement tests. Giving a grade. Alternative assessment
12. Teaching different classes. ESP, Business English, Teenage classes. Teaching adults. Multi-level and large classes.
13. Teaching young learners – who are young learners? General approaches to teaching English to young learners
14. Using literature to teach English as a foreign language. Using fiction, drama, poetry. Selecting the right text.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.