Študijná literatúra uvedená v pri zadaní témy.
Obhajoba záverecnej práce, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
Odovzdaná práca obsahuje časti podľa aktuálnej smernice rektora o záverečných prácach.
Študent prezentuje základné vedomosti , návyky a zručnosti teoretického a praktického zvládnutia prác súvisiacich s plánovaním, realizáciou výskumu v biológii a publikovania výsledkov.
Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Mikrobiológia, Genetika, Antropológia, Molekulárna a bunková biológia, Evolučná biológia, Etológia, Geológia, Vývoj Zeme a života na Zemi, Základy poľnohospodárskej výroby, Terénne práce z poľnohospodárskej výroby, Ekológia, Environmentálna výchova, Didaktika biológie
Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
I. Mikrobiológia, genetika, antropológia
I/1. Všeobecná mikrobiológia. Úvod do mikrobiológie, odbory mikrobiológie, úloha a význam mikroorganizmov vo svete.
I/2. História mikrobiológie. Stručný prehľad histórie mikrobiológie – stručná história mikrobiológie: starovek, stredovek, novovek. Systematika.
I/3. Baktérie, vírusy, prióny, viroidy.
I/4. Genetická organizácia eukaryotickej bunky.
Mechanizmus reprodukcie, mitóza, meióza, prenos genetického materiálu - rekombinácia, fúzia, extrachromozomálne štruktúry.
I/5. Aplikovaná mikrobiológia. Živné pôdy, rozdelenie, podmienky rozmnožovania, spôsoby sterilizácie.
I/6. História genetiky. Počiatky genetiky. Objavy súvisiace so štruktúrou DNA a génov. Moderné metódy v genetike (PCR, sekvenčná analýza, klonovanie)
I/7. Chromozómy. Funkcia a stavba chromozómov. Chromozomálna teória. Karyotypizácia.
I/8. Genetická determinácia pohlavia. Determinácia pohlavia (XX-X0, XX-XY a ZZ-ZW).
Atypické prípady pohlavných chromozómov.
Dedičnosť znakov, ktorých gény sú lokalizované na pohlavných chromozómoch.
I/9. Premenlivosť dedičná a nededičná. Mutácie – klasifikácia mutácií. Génové mutácie. Chromozómové aberácie. Genómové mutácie.
I/10. Mimojadrová dedičnosť. Charakteristické prejavy mimojadrovej dedičnosti. Plazmidy. Dedičnosť determinovaná plastidovou a mitochondriálnou DNA.
I/11. Genetika populácií. Hardy – Weinbergov zákon. Dynamika populácie. Genetický drift. Genetická variabilita v populáciách. Genetické izoláty. Selekcia (prírodná, sexuálna, umelá).
I/12. Genetické javy v rodokmeňoch. Lokus, gén, alela. Vzťahy medzi alelami. Genetické modelové organizmy. Možnosti výskumu v humánnej genetike. Genealogická analýza. Genetická prognóza.
I/13. Vývoj evolučnej biológie ako vedy. Jej vývoj pred Darwinom a po Darwinovi. Vznik druhov, speciácia
I/14. Dôkazy evolúcie, a metódy ich datovania. Vývinové dôkazy evolúcie. Atavizmy. Zakrpatené orgány. Anatomické dôkazy evolúcie. Cytologické, molekulárne a genetické dôkazy evolúcie. Etologické, psychologické a patologické dôkazy. Priame dôkazy. Metódy datovania nálezov.
I/15. Vývoj človeka. Ako sa vyvinul človek? – teória mt-MRCA a Y-MRCA a
ostatné vývojové teórie.
I/16. Kultúry. Olduvanská kultúra. Abbevillská (Chelles-ská) a Acheuléenská kultúra.
Moustiérienska, aurignacienska, solutréenska a magdalénienska kultúra.
I/17 Primáti. Všeobecná charakteristika primátov. Najstaršie druhy pračloveka a Australopitecusovia. Rod Homo.
I/18. Antropometrické merania. Štatické antropometrické znaky. Dynamické antropometrické znaky. Dermatoglyfika. Morfológia hlavy.
II. Geológia és ekológia
II/1. Všeobecná charakteristika Zeme, tektonika litosferických dosiek.
II/2. Magmatizmus.
II/3. Sedimentogenéza.
II/4. Metamorfizmus. Zemské cykly. Vulkanické formy
II/5. Všeobecná mineralógia.
II/6. Mineralogický systém.
II/7. Dôležité minerály. Bowenov rad
II/8. Dôležité horniny.
II/9. Geologický čas. Stratigrafia. Archaikum, proterozoikum,
II/10. Paleozoikum, mezozoikum a kainozoikum. Vývoj rastlín od paleozoika
II/11. Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Princíp limitujúcich faktorov a interakcia faktorov. Hlavné ekologické faktory suchozemského a vodného prostredia a pôdy.
II/12. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom, adaptácie. Ekologický priestor, ekologická nika.
II/13. Populácie - demografické charakteristiky (početnosť, hustota, množivosť, prežívanie, mortalita, migrácie, oscilácie, fluktuácie). Rast populácie, r a K stratégia.
II/14. Medzidruhové vzťahy. neutrálne, kladné, záporné.
II/15. Biocenóza. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna. Primárne a sekundárne biocenózy, ekotóny. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Druhová pestrosť, krivky dominancie, diverzita a vyrovnanosť.
II/16. Ekosystém. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné reťazce, ekologické pyramídy. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie. Primárna a sekundárna produkcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien.
II/17. Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosferický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, S, P.
II/18. Poľnohospodárstvo. Vznik a vývoj poľnohospodárstva. Pôvod kultúrnych rastlín a ich súčasné členenie.
II/19. Hospodárske zvieratá. Domestikácia hospodárskych zvierat a vývoj plemien hospodárskych zvierat.
II/20. Obrábanie pôdy. Základné modely obrábania pôdy. Osevné postupy ako základ optimalizácie pestovania rastlín. Používanie agrochemikálií v pestovaní kultúrnych rastlín a jeho dôsledky na krajinu.
II/21. Moderné technológie. Modernizačné prvky v pestovaní kultúrnych rastlín a ich vplyvy na životné prostredie. Moderné technológie v chove najvýznamnejších hospodárskych zvierat a princípy „welfare“ chovov.
III. Didaktika biológie
III/1. Učiteľ biológie. Osobnosť učiteľa biológie. Vzdelanie učiteľa biológie. Ďalšie vzdelanie a celoživotné vzdelávanie učiteľa biológie.
III/2. Žiak. Teoretické vedomosti žiaka z biológie. Kľúčové kompetencie žiaka. Motivácia žiaka.
III/3. Učebná látka z biológie. Predstavte spracovanie vybraných tematických jednotiek z učebnej látky predmetu biológia pre 5. -9. ročník ZŠ (pre každý ročník jednu): výchovno-vzdelávacie úlohy, metódy a nástroje.
III/4. Príprava učiteľa na hodinu biológie na ZŚ, SŠ a G - zložky a štruktúra hodiny. Teoretická príprava, písomná príprava, technická príprava.
III/5. Typy vyučovacích hodín.
Motivačné hodiny. Expozičné hodiny – zamerané na osvojovanie nových vedomostí. Fixačné hodiny – upevňovanie vedomostí. Evalvačné hodiny – preverovanie a hodnotenie vedomostí.
III/6. Organizačné formy vo vyučovaní biológie. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: výučbu v triede, výučbu v špecializovaných priestoroch školy (laboratórium, počítačová učebňa, atď.), výučbu mimo triedy (v múzeu, v ZOO, atď.).
III/7. Vyučovanie a výchova v teréne. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: Vychádzka, exkurzia, výlet
III/8. Počet žiakov vo vyučovacom procese. Frontálna (hromadná) forma výučby. Skupinová forma výučby. Individuálna forma výučby.
III/9. Informačno-receptívne vyučovacie metódy v biológii – pojem, rozdelenie. Základná charakteristika metód – súvislý výklad s demonštráciou, opis, rozprávanie, vysvetľovanie. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/10. Dialogické vyučovacie metódy v biológii. Základná charakteristika a klasifikácia - metóda rozhovoru s demonštráciou, heuristická, voľný pracovný rozhovor. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/11. Výskumné vyučovacie metódy v biológii: Pozorovanie, pokus, projekt - základná charakteristika, funkcia, úlohy a klasifikácia. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/12. Práca s literatúrou vo vyučovaní biológie. Sekundárne zdroje informácií – učebnice, atlasy, kľúče, mapy, výkladové slovníky, lexikóny, atď. Primárne zdroje informácií – vedecké a odborné publikácie, monografie, zborníky, prednášky, atď.
III/13. Didaktické prostriedky vo vyučovaní biológie. IKT vo vyučovaní biológie. Učebné pomôcky. Laboratórne pomôcky. Živý materiál.
III/14. Cieľ vyučovacej hodiny a metódy preverovania. Hodnotenie a kontrola vedomostí, zručností a návykov, ich aplikácia na ZŠ, G a SŠ.
III/15. Súčasné postavenie biológie vo vzdelávacom systéme SR. Biológia v Štátnom vzdelávacom programe a v školskom vzdelávacom programe. Súčasné postavenie biológie v učebných plánoch ZŠ a SŠ. Príčiny štrukturálnych a koncepčných zmien. Zmeny po školskej reforme vo vyučovaní prírodopisu a biológie.
III/16. Plánovanie výchovno-vzdelávacej práce. Didaktický systém biológie, povinné a fakultatívne predmety. Ciele biologického vzdelávania na základnej škole a gymnáziách (finálne, etapovité, čiastkové). Celoročný plán práce, časovo-tematický plán.
III/17. Realizácia výchovných aspektov vo vyučovaní biológie a prírodopisu – sexuálna výchova a výchova k rodičovstvu, zdravotná výchova, ekologická a environmentálna výchova v biológii – možnosti aplikácie v učive ZŠ a gymnázia.
III/18. Výchova nadaných a talentovaných. Klub biológov na ZŠ, G aleb SŠ. Súťaže z biológie. Mimoškolské aktivity.
Absolvent odboru učiteľstvo biológie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími prírodovednými ale aj kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu biológie.
Odporúčaná literatúra je uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Teoretická časť štátnej skúšky z príslušného aprobačného predmetu formou kolokviálnej skúšky, otázky sú formulované v podobe širšie koncipovaného problému, možno súvisiaceho s diplomovou prácou, ktorého riešenie od študenta vyžaduje znalosť poznatkov, uvedených v tézach ku štátnej skúške. Tieto vychádzajú z odborovo didaktického kontextu odboru. Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Integrácia poznania obsahu poznatkov jednotlivých predmetov vysokoškolského štúdia a širších súvislostí teoretického zázemia aprobačného predmetu chémia, podľa téz k štátnej skúške. Integrácia teórie a praxe na príklade riešenia nastoleného problému. Odborná komunikácia a argumentácia.
Tézy štátnej skúšky sú z nasledujúcich oblastí:
I. Všeobecná didaktika chémie:
1. Charakteristika základných vzdelávacích dokumentov chemického vzdelávania (ŠVP, ŠkVP, RUP, vzdelávacie štandardy, osnovy, časovo-tematické plány, príprava učiteľa)
2. Charakteristika prírodovedného vzdelávania od začiatkoch v našom školskom systéme. Ciele prírodovedného vzdelávania. Motivácia, motív – charakteristika. Motívy žiakov prečo sa učiť chémiu. S chémiou súvisiace negatívne city a dezinformácie. Charakteristika predmetu chémia. Štruktúra a obsah vzdelávania chémie.
3. Podmienky vzdelávacieho procesu (vonkajšie a vnútorné). Charakteristka organizačných foriem chemického vzdelávania. Laboratórne cvičenie, ako forma aktívneho učenia sa. Fázy vzdelávacieho procesu v chemickom laboratóriu (prípravná-, realizačná- a postexperimentálna fáza). Proces manažovania školského chemického laboratória.
4. Charakteristika fáz vzdelávacieho procesu (prípravná-, realizačná- a diagnostická fáza), Príprava učiteľa na vyučovanie chémie – triedno-hodinové, laboratórne cvičenie, terénne. Charakteristika fáz vyučovacej hodiny. Mimoškolské chemické vzdelávanie (doučovanie, krúžky, CHO, SOČ).
5. Chemický experiment a jeho miesto vo vzdelávaní chémie. Chemický experiment vs. školský chemický experiment. Delenie chemických experimentov (podľa vonkajšej- a vnútornej formy vzdelávania chémie, z gnozeologického hľadiska, podľa množstva použitých chemikálií, atď.) Zaradenie chemického experimentu do jednotlivých fáz vyučovania.
6. Prehľad vzdelávacích metód dôrazom na vyučovanie chémie. Metódy na základe logického priblíženia učiva, metódy na základe využitia dostupných učebných prostriedkov, metódy podľa zdrojov informácií, metódy na základe činnosti učiteľa/žiaka, metódy na základe počtu žiakov, metódy na základe fáz vyučovania, atď.
7. Delenie aktivizujúcich metód. Charakteristika vybraných jednoduchých aktivizujúcich metód a ich aplikácia vo vyučovaní chémie. Projekt, projektová metóda, projektové vyučovanie, projektovo-orientované vyučovanie chémie. Postupnosť krokov vedecko-výskumného spoznania, ako metóda v prírodovedného vzdelávania. Bádateľská- resp. bádateľsko-orientovaná metóda – základná charakteristika.
8. Materiálne a nemateriálne vyučovacie prostriedky vo vyučovaní chémie (učebné pomôcky, multimediálna technika). Úloha a štruktúra učebníc - predpoklady dobrej učebnice. Doplňujúce učebnice podporujúce proces učenia sa a učenia. eUčebnice, e-výukové materiály vo vyučovaní chémie.
9. Opodstatnenosť implementácie IKT do vyučovaní chémie. IKT vs. DT, Digitálna gramotnosť, Bloomové digitálne taxonómie, pojem „digitálna priepasť“, nebezpečenstvá internetu a prevencia proti nej, e-Learning vs. m-Learning, rozšírená realita vo vyučovaní chémie. Interaktívne učebné prostriedky vo vyučovaní chémie – konkrétne ukážky a ich charakteristika.
10. Vysvetlenie pojmov: hodnotenie, evalvácia, klasifikácia, kontrola. Úrovne hodnotenia. Základné koncepcie hodnotenia. Formy a metódy školského hodnotenia. Typy školského hodnotenia. Rozvíjajúce hodnotenie (formatívne hodnotenie – assessment for learning), hodnotenie výsledkov učenia sa (sumatívne hodnotenie – assessment of learning), hodnotenie ako forma učenia a učenia sa (assessment as learning) - ich všeobecná charakteristika a aplikácia vo vyučovaní chémie. Autentické výstupy vyučovania chémie a ich hodnotenie. Portfólio.
II. Špeciálna didaktika chémie:
1. Tri úrovne chemického popisu v chemickom poznávaní – charakteristika a príklady. Jazyk chémie.
2. Miskoncepcie pri poznávaní chémie. Konkrétne príklady žiackych miskoncepcií v chémii. Zdroje miskoncepcií.
3. Didaktická analýza a interpretácia učiva zloženie látok a chemická väzba (ISCED 2 a ISCED 3A)
4. Didaktická analýza a interpretácia učiva štruktúra atómov a iónov a chemická väzba(ISCED 2 a ISCED 3A).
5. Didaktická analýza a interpretácia učiva periodická sústava prvkov a základy názvoslovia anorganických zlúčenín (ISCED 2 a ISCED 3A).
6. Didaktická analýza a interpretácia učiva premeny látok(ISCED 2) a chemické reakcie a ich priebeh, chemické rovnice, typy chemických rovníc (ISCED 3A).
7. Didaktická analýza a interpretácia učiva protolytické deje (ISCED 2, ISCED 3A).
8. Didaktická analýza a interpretácia učiva oxidačno-redoxné deje (ISCED 2, ISCED 3A).
9. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva vybranej skupiny anorganických látok (ISCED 2, ISCED 3A).
10. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva typy chemických väzieb v organických zlúčeninách (ISCED 2, ISCED3A) a učiva izoméria (ISCED 3A).
11. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva štruktúra organických molekúl a chemické reakcie v organickej chémii (ISCED 2, ISCED3A).
12. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Aromatické uhľovodíky (ISCED 2, ISCED3A).
13. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov (ISCED 2, ISCED3A).
14. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Bielkoviny (ISCED 2, ISCED3A).
15. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva látky nebezpečné pre človeka a životné prostredie (ISCED 2, ISCED3A).
III. Vybrané kapitoly z chémie:
Chemická štruktúra a teória chemickej väzby:
1. Moderné teórie chemickej väzby. Kvantová teória. Vlnovo-korpuskulárny dualizmus. de Broglieho vlnová dĺžka. Postuláty kvantovej teórie.
2. Moderný popis chemickej väzby. Časovo závislá a časovo nezávislá Schrödingerova rovnica. Bornova-Oppenheimerova aproximácia.
3. Chemická symetria. Teória grúp. Bodové a priestorové grupy. Operácie súmernosti.
Jadrová chémia:
4. Stavba hmoty, podmienky stability atómových jadier, rozpady nestabilných jadier.
5. Rádioaktívne žiarenie a jej interakcia s hmotou. Využitie interakcie k detekcii žiarenia. Biologické účinky rádioaktivity a jej charakterizácia (dozimetria).
6. Využitie rádioaktivity.
Organoprvková chémia:
7. História organokovovej chémie. Ferrocén a jeho deriváty.
8. Názvoslovie organoprvkovej chémie. Zieglerove-Nattove katalyzátory, ich objav a ich využitie v polymérnej chémii.
9. Katalytické reakcie organoprvkových zlúčenín. Homogénna a heterogénna katalýza.
Koordinačná chémia:
10. Pojem centrálneho atómu a ligandu. Koordinačné číslo. Názvoslovie komplexných zlúčenín. Inklúzne komplexy: cyklodextríny
11. Cheláty: kyselina etyléndiamintetraoctová (EDTA). Využitie EDTA v analytickej chémii a biochémii.
12. Zlúčeniny s porfyrínovou kostrou. Hemoglobín, chlorofyl a vitamín B12.
Spektrálne metódy:
13. Spektrofotometria – základný princíp, využívanie na kvalitatívne a kvantitatívne účely, prístroje, vyhodnotenie, príklady z praxe.
14. Infračervená spektrometria, atómová absorpčná spektrometria – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, jednotlivé prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
15. Separačné techniky (chromatografia všeobecne, kvapalinová chromatografia, plynová chromatografia) – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Chémia. K riešeniu aktuálnych vedecko-výskumných aspektov a problémov edukácie v danom odbore pristupuje na základe širších prírodovedných a pedagogicko-psychologických súvislostí vyúsťujúcich aj do ich didaktických aplikácií vzhľadom na spôsobilosť pôsobiť v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania učiteľov základných, stredných aj vysokých škôl.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
KATUŠČÁK, D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
ALBERT, S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky od vedúceho a oponenta diplomovej práce, úspešná obhajoba diplomovej práce.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent bude schopný tvorivo pracovať vo svojom odbore, samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a tvorivo ich uplatňovať a používať, bude spôsobilý samostatne vysvetliť a riešiť náročné úlohy, bude schopný spoznávať, vysvetliť a riešiť daný problém alebo podať vlastné riešenie problému, bude schopný zhodnotiť dosiahnuté výsledky, ich prínos a praktické využitie. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent diplomovú prácu obhájiť pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.