Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.

Botanika, Fyziológia rastlín, Zoológia, Histológia a cytológia, Biochémia a molekulárna biológia, Genetika, Antropológia, Fyziológia živočíchov a človeka, Chémia

Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.

maďarský jazyk alebo slovenský jazyk

I. Systematika rastlín, živočíchov a húb

I/1.Predmet systematiky a taxonómie. Stavba a princípy botanického a zoologického systému; nomenklaturické pravidlá, systematické kategórie a ich hierarchia. História systematickej vedy. Endosymbióza a fylogenéza.

I/2. Riasy (Algae) – Charakteristika - základná charakteristika, typy stielok, spôsoby rozmnožovania, rodozmena, ekológia, systematické triedenie – základné oddelenia prokaryotických siníc Cyanobacteria; eukaryotických skupín ríše Protozoa, Chromista a Plantae skupín, ich triedy, rady a hospodársky dôležití zástupcovia. Ich význam pre prírodu a človeka.

I/3. Hubové organizmy skupín Plasodiophoromycota, Oomycota).a huby skupín Chytridiomycota a Zygomycota – všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.

Bazídiové huby (Basidiomycota),všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.

I/4.Vreckaté huby, lišajníky, a konidiové huby (Ascomycota, Lichenes a Deuteromycetes), všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.

I/5. Vyššie rastliny (Embryophyta).Charakteristika oddelení machorastov (Bryophyta) – fylogenetické vzťahy k stielkatým a telómovým rastlinám, systematické triedenie, významní zástupcovia, ekológia, význam pre prírodu a človeka. Oddelenia výtrusných cievnatých rastlín: plavúňorasty (Lycopodiophyta), prasličkorasty (Equisetophyta), sladičorasty (Polypodiophyta) – všeobecná charakteristika, spoločné znaky rodozmeny izospórických a heterospórických typov, význam, rozšírenie a najvýznamnejší recentní zástupcovia. Oddelenia nahosemenných rastlín – základná charakteristika, zvláštnosti rodozmeny, pôvod, základné triedenie. Borovicorasty (Pinophyta) – najdôležitejšie znaky oddelení, pôvod, rozšírenie, hospodársky významné rady a ich zástupcovia.

I/6. Krytosemenné rastliny (Magnoliophyta) – charakteristika, zvláštnosti rodozmeny, pôvod, zastúpenie na zemskom povrchu, základy systému. Všeobecná charakteristika dvojklíčnolistových rastlín (Dicotyledeonopsida Magnoliopsida) a jednoklíčnolistových rastlín (Monocotyledeonopsida Liliopsida) – všeobecná charakteristika, základné princípy ich delenia na podtriedy, porovnanie krytosemenných s nahosemennými, porovnanie tried krytosemenných medzi sebou.

I/7. Dvojklíčnolistové rastliny podtried Magnoliidae, Ranunculidae, Caryophyllidae, Hamamelididae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.

I/8.Dvojklíčnolistové rastliny podtriedy Rosidae, základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.

I/9. Dvojklíčnolistové rastliny podtried Dillenidae, Lamiidae, Asteridae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.

I/10. Jednoklíčnolistové rastliny podtried Alismatidae, Aridae, Liliidae, Zingiberidae, Commeliniidae, Arecidae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.

I/11. Charakteristika živočíšnych jednobunkovcov – Taxónov Microsporidia, (Myxosporidia), Choanozoa, Amoebozoa, Retaria (Foraminifera, Radiolarisa), Heliozoa, Euglenozoa (Kinetoplastea), Metapoda, Apicomplexa (Sporozoa),Ciliata Zvláštnosti bunky na úrovni živočíšneho jedinca a druhu. Charakteristika prvokov z hľadiska anatomickej stavby, systému a ekológie. Najdôležitejšie voľne žijúce a parazitické druhy.

I/12.Charakteristika kmeňov Metazoa. Parazoa a Eumetazoa. Pôvod skupiny Metazoa. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam skupín Placozoa, Porifera, Cnidaria. Ctenophora.

I/13. Vývojová línia Eumetazoa. Bilateria. Platyzoa kmeň Plathelminthes. Všeobecná charakteristika, tried Turbellaria, Trematodes, Cestodes,, Rotatoria. Acanthocephala. Gastrotricha. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.Významné parazitické druhy a ich životné cykly.

I/14. Kmene skupiny Lophotrochozoa. Molluscula Polyplacohpora. Monoplacophora. Gastropoda. Cephalopoda. Bivalvia. Scaphopoda. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.

I/15. Kmene skupiny Lophotrochozoa. Annelida, Nemertea. Entoprocta. Sipuncula. Echiura. Chaetognatha, Phoronida Brachiopoda. Bryozoa Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.

I/16.Kmene skupiny Ecdysozoa.

Nematoda, Nematomorpha Kinorhyncha, Priapulida, Onychophora. Tardigrada Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.

I/17. Ecdysozoa. Kmeň Arthropoda.

Chelicerata, Crustacea. Myriopoda, Hexapoda Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/18. Kmene Deuterostomata .

Hemichordata. Echinodermata. Cephalocordata. Tunicata (Urochordata) Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.

I/19. Chordata. Vertebrata.

Všeobecná charakteristika kmeňaVertebrata. Cyclostomata Chondrichthyes Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/20. Vertebrata pokračovanie.

Crossopterygii. Dipneusti.

Actynopterygii. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/21. Amphibia. Všeobecná charakteristika triedy Amphibia .

Caudata. Gymnophiona. Anura. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/22. Reptilia. Testunides, Crocodylia. Squamata Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/23. Aves .

Paleognathae Neognathae. Gaviformes. Podicipediformes. Pelecaniformes. Sphenisciformes. Ciciniformes.

Anseriformes. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/24. Aves.

Falconiformes. Galliformes. Gruiformes.Charadriformes Columbiformes. Cuciliformes. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/25. Aves.

Strigiformes. Caprimulgiformes. Apodiformes. Coraciformes. Piciformes Passeriformes Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

I/26. Mammalia.

Monotremata.Marsupialia Placentalia. Insectivora. Chiroptera. Primates. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre prírodu a človeka.

I/27. Mammalia.

Carnivora. Pinnipedia. Cetacea. Proboscidea. Perissodactyla. Artiodactyla. Rodentia. Lagomorpha. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.

II. Anatómia, morfológia a fyziológia rastlín, živočíchov a človeka

II/1. Rastlinné pletivá – členenie, charakteristika a funkcie.

II/2. Tkanivá – členenie, charakteristika a funkcie.

II/3. Regulácie živých systémov - zabezpečujúce homeostázu a adaptáciu. Typy regulačných mechanizmov a ich princípy. Biorytmy.

II/4. Trávenie a enzýmy podieľajúce sa na trávení v jednotlivých úsekoch tráviacej sústavy. Vstrebávanie látok.

II/5. Fyziológia obehovej sústavy - Fyziológia krvi, hemokoagulácia. Fyziológia lymfy a tkanivového moku. Fyziológia lymfatického systému. Imunitné mechanizmy.

II/6. Fyziológia obehovej sústavy - Fyziológia srdca. Fyziológia obehovej sústavy – cievy a chlopne. Krvný tlak a meranie krvného tlaku.

II/7. Fyziológia dýchania. Princípy vonkajšieho a vnútorného dýchania živočíchov. Regulácia dýchania. Dýchacie reflexy.

II/8. Exkrečné orgány a ich mechanizmy účinku. Oblička a jej funkčná morfológia. Mechanizmus tvorby a regulácie moču. Neurálna a humorálna kontrola nefrónu. Stavba kože a jeho funkcia ako orgánu exkrécie.

II/9. Fyziologické funkcie endokrinnej sústavy a regulácie fyziologických dejov u stavovcov a človeka hormónami jej žliaz. Hypofýza a hypotalamus, a vzťah medzi nimi. Epifýza, týmus, štítna žľaza, prištítne telieska, pankreas, nadobličky, samičie a samčie pohlavné žľazy.

II/10. Regulačné funkcie nervovej sústavy u stavovcov. Neuróon, vznik vzruchu, vedenie vzruchu a odovzdanie vzruchu. Reflex. Fyziológia centrálnej a obvodovej (periférnej) nervovej sústavy. Stresova teória J. Selyeho, jeho fyziologické a biochemické mechanizmy.

II/11. Funkcie zmyslových orgánov. Fyziológia zraku. Fyziológia sluchu a rovnováhy. Fyziológia čuchu, chuti a hmatu.

II/12. Fyziológia oporno-pohybového systému. - Fyziológia kostí. Fyziológia svalovej činnosti. Mechanizmus kontrakcie a relaxácie priečne pruhovaného svalu.

II/13. Rastlinné orgány – vegetatívne. Koreň. Funkcie, primárna a sekundárna stavba, stavba koreňového vrcholu. Príklady tvarových a funkčných metamorfóz. Rozkonárovanie koreňa, koreňové sústavy.

II/14. Rastlinné orgány – vegetatívne. Stonka. Funkcie, rozkonárovanie stonky, primárna a sekundárna stavba, tvarové a funkčné metamorfózy, rastový vrchol, druhotné zhrubnutie, a jeho typy, drevo, lyko, fylogenéza stonky.

II/15. Rastlinné orgány – vegetatívne. List. Funkcie, základné morfologické znaky, anatomická stavba listu, príklady tvarových a funkčných metamorfóz. Morfológia listovej čepele, jednoduché a delené listy, metamorfózy listov, typy listov, listová báza, listová stopka, listová čepeľ, vnútorná stavba listu, pletivá, žily a žilnatina.

II/16. Rastlinné orgány generatívne – kvet. Morfológia kvetu, kvetný obal, neúplný kvet, tyčinky a plodolist, súkvetia, jednoduché, zložené.

II/17. Fotosyntéza, dýchanie, dusík a jeho metabolizmus, jej princíp, podmienky, priebeh – fyzikálne, biochemické a fyziologické procesy, aeróbne a anaeróbne dýchanie, dusík v rastlinách, metabolizmus dusíka význam pre prírodu a človeka.

II/18. Výživa a vodný režim rastlín. Príjem a výdaj látok bunkou a rastlinou. Výživa rastlín, pôda a výživa, pôda a vodný režim, pohyb vody, asimilátov a rozpustených látok v bunke a v tele rastliny. Význam pre prírodu a človeka.

II/19. Rast a vývin rastlín. Rast, rastlinné hormóny. Ontogenéza rastlín, regulátory rastu, korelačné vzťahy rastlín.

II/20. Rast a vývin rastlín –rastové fázy. Fáza kľudu, klíčenie, vegetatívna fáza, reproduktívne fázy. Pohyby rastlín.

II/21. Rastlinné orgány generatívne – semeno, plod. Opelenie, oplodnenie, embryo, embryogenéza, vyživovacie pletivá, osemenie, dormancia, typy klíčenia, typy plodov.

III. Chémia, biochémia, molekulárna biológia a základy genetiky

III/1. Atóm. Štruktúra atómu a.

periodicita vlastností chemických prvkov. História vzniku a vývoja periodickej sústavy.

III/2. Teória chemickej väzby. Chemická väzba. Typy chemických väzieb. Koordinačná väzba. Vodíková väzba.

III/3. Kyseliny a zásady. Prehľad najjednoduchších anorganických a organických kyselín a zásad. Soli vznikajúce reakciou kyselín a zásad.

III/4. Roztoky. Disociácia roztokov kyselín, zásad a solí. Protolýza. Disociácia kyselín, zásad a solí vo vodných roztokoch. Autoprotolýza vody. Pojem pH.

III/5. Organická chémia. Jednoduchá a násobná väzba. Väzby σ a π. Prehľad najjednoduchších organických zlúčenín.

III/6. Biogénne prvky - Charakteristika vlastností biologicky významných makroprvkov. Charakteristika vlastností mikrobiogénnych prvkov pre rastliny a pre živočíchov a človeka.

III/7. Anorganické zlúčeniny - Charakteristika vlastností biologicky významných anorganických zlúčenín – vody, zlučenín fosforu, a zlučenín dusíka.

III/8. Štruktúra a funkcia biomakromolekúl v bunke – sacharidy, bielkoviny, lipidy a nukleové kyseliny.

III/9. Metabolizmus sacharidov, tukov a dusíkatých látok.

III/10. Transmembránový transport - Biochémia membránového transportu ionov a iných látok. Osmóza. Difúzia. Endocytóza. Pinocytóza.

III/11. Katalýza a metabolizmus - Energetika biochemických reakcii v bunke, biochemizmus a klasifikácia enzýmov. Krebsov cyklus.

III/12. Molekulárna biológia.

Replikácia molekúl DNA. Transkripcia. Genetický kód a translácia.

III/13. Mendelistická dedičnosť. Mendelov I., II. a III. zákon dedičnosti.

III/14. Bunka. Bunková teória, mikroskopická a submikroskopická štruktúra bunky. Prokaryotická a eukaryotická bunka. Rastlinná a živočíšna bunka.

III/15. Bunkový cyklus a bunkové delenie – mitóza a meióza, princíp, priebeh, rozdiely, význam pre prírodu a človeka. Bunkový cyklus.

III/16. Dilemy súčasnej bioetiky. Hlavné problémy bioetiky a spôsoby ich riešenia, problematika interrupcii, antikoncepcie a etiky životného prostredia.

Absolvent odboru učiteľstvo biológie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie.

DMA – Diskrétna matematika

1. Teória množín – množinové operácie, karteziánsky súčin množín, relácie, zobrazenia, mohutnosť množín.

2. Kombinatorika – permutácie, kombinácie, variácie, binomiálna veta, Dirichletov princíp, princíp inklúzie a exklúzie.

AP – Architektúra počítačov

3. Kombinačné a sekvenčné obvody.

4. Štruktúra počítača (základná doska, procesor, pamäť, záznamové zariadenia, periférie).

DS – Databázové systémy

5. Databázové systémy – relačný model dát, primárny kľúč položka a redundancia, systémy na správu databáz.

6. Operácie relačnej algebry – selekcia, spájanie, projekcia, karteziánsky súčin. Jazyk SQL.

TFJ – Teória formálnych jazykov a automatov

7. Regulárne jazyky (typ-3) a konečné automaty.

8. Bezkontextové jazyky (typ-2) a zásobníkové automaty.

TAZ – Teória algoritmov

9. Matematické modely počítačov – Turingov stroj a RAM.

10. Teórie vypočítateľnosti – rekurzívne vyčísliteľné a rekurzívne jazyky, univerzálny Turingov stroj, nedeterministický Turingov stroj, triedy zložitosti P a NP, NP-úplné problémy.

OS – Operačné systémy

11. Architektúra operačných systémov, základné funkcie operačných systémov, správa diskových zariadení, správa zdrojov.

12. Správa procesorov a procesov, správa pamäte.

PS – Počítačové siete

13. Sieťový hardvér a štandardy sieťového hardvéru, prístupové metódy (CSMA/CD, atď.).

14. Sieťový softvér – referenčný model ISO/OSI, model TCP/IP, IP adresa a triedy IP adries.

TPS – Tvorba pedagogického softvéru

15. Pedagogický softvér v poznávacom procese, klasifikácia pedagogického softvéru, hodnotenie kvality pedagogického softvéru (technické aspekty, riadenie vzdelávania a hodnotenie študentov, vzdelávacie aspekty, užívateľské aspekty).

Programovanie

16. Štruktúra programu v programovacom jazyku C, základné elementy jazyka, syntax a sémantika.

17. Štandardné údajové typy jazyka C, funkcie knižnice stdio.h.

18. Údajové štruktúry a ich význam pri riešení úloh: pole, štruktúra.

19. Ukazovatele, typy ukazovateľov, ich používanie, dynamická alokácia pamäte, používanie knižnice stdlib.h.

20. Tvorba a používanie vlastných funkcií. Lokálne a globálne premenné.

21. Jednoduché triediace algoritmy: jednoduché triedenie výmenou, bublinkové triedenie, triedenie vkladaním, triedenie výberom najmenšieho alebo najväčšieho prvku.

22. Rekurzia, používanie rekurzie pri riešení úloh.

23. Rekurzívne triediace algoritmy: rýchle triedenie a triedenie zlučovaním.

24. Backtracking, používanie backtrackingu pri riešení úloh.

25. Programovanie pod operačným systémom Windows. C# – vizuálne, udalosťami riadené programovanie, základné stavebné prvky aplikácie – základné komponenty a ich vlastnosti. Udalosti, možnosti odozvy na udalosti.

26. Objektovo orientované programovanie (OOP). Triedy a objekty.

27. OOP – dedenie, polymorfizmus. Hierarchia tried, trieda Object v C#. Používanie modifikátorov viditeľnosti (private, public, protected).

28. Práca so súbormi v C# – streamy (triedy Stream, BufferedStream, FileStream), čítanie a zápis textových súborov (používanie metód File.ReadAllText, File.WriteAllText a tried StreamReader, StreamWriter).

29. Grafika, kreslenie – udalosť Paint a metóda Invalidate(). Používanie tried/štruktúr Pen, SolidBrush, Point, Rectangle. Metódy triedy Graphics (DrawLine, DrawImage, DrawRectangle, FillRectangle, DrawEllipse, FillEllipse).

30. Rozhrania (interface). Používanie rozhraní IComparable, IComparer, IEnumerable, IEnumerator jazyka C#.

Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne

voliteľných predmetov.

maďarský jazyk, slovenský jazyk

Nosné a alternatívne témy jadra znalostí študijného programu:

I. vedecko-odborný obsah: Niektoré predmety tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru – sú tu ale zastúpené aj disciplíny, ktoré sú budované na základe vedecko-odborných výsledkov pedagógov katedry.

Matematické základy informatiky

Teoretické základy informatiky

Disciplíny programovania

Databázové informačné systémy

II. odborno-didaktický obsah: predmety sú zamerané na teóriu vyučovania informatiky so zreteľom na špecifiká vyučovania informatiky na základných a stredných školách.

Tvorba pedagogického softvéru

Tvorba didaktických interaktívnych animačno-simulačných modelov

Dejiny informatiky a IKT

Odborná terminológia – terminologický systém informatiky

Rozsah vedomostí absolventa:

Teoretické vedomosti absolventa 1. stupňa:

pozná a chápe koncept inštituciálneho procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach,

ovláda psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka,

pozná princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia v primárnom a sekundárnom vzdelávaní,

pozná organizačné charakteristiky školského systému, ako aj inštitucionálne pravidlá školy,

ovláda základnú štruktúru a obsah disciplín svojej predmetovej špecializácie,

ovláda teoretické základy výpočtovej techniky, informatiky, informačných, komunikačných a iných digitálnych technológií,

najmä je však pripravený získať úplnú učiteľskú spôsobilosť na 2. stupni vysokoškolského štúdia.

Praktické schopnosti absolventa 1. stupňa:

je schopný analyzovať a reflektovať všeobecno-pedagogické a všeobecno-didaktické vlastnosti výučby,

vie sa dobre orientovať v školskej legislatíve,  školských dokumentoch a predpisoch, vie plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11-18 ročných),

je schopný asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie,

vie využívať informačné, komunikačné a iné digitálne technológie pre osobné profesijné potreby ako aj na pedagogické a organizačné účely,

je pripravený využívať moderné informačné a komunikačné technológie vo vzdelávacom procese,

vie poradiť a pomôcť svojim kolegom učiteľom (neinformatikom) pri zavádzaní výpočtovej techniky, informačných a komunikačných technológií do vyučovania a pri tvorbe vlastných aplikácií,

je pripravený na permanentné celoživotné vzdelávanie a na doplnenie si vedomostí samoštúdiom a pomocou elektronických kurzov a na využívanie moderných technológií,

je dostatočne erudovaný  na zavedenie a využívanie moderných technológií.

Doplňujúce vedomosti a schopnosti absolventa 1. stupňa:

má návyk permanentného vzdelávania sa,

je schopný orientovať sa vo vedeckých textoch z oblasti pedagogiky, ako aj z relevantných disciplín predmetovej špecializácie,

vie efektívne komunikovať na úrovni pracovného tímu, ako aj na úrovni žiackych skupín,

ovláda možnosti a konkrétne spôsoby využitia modernej didaktickej techniky a informačných a komunikačných technológií.

Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.

Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský alebo slovenský

1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.

1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.

1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?

1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa

2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií

2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.

2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.

2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.

3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.

3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?

3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!

4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.

4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)

4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)

4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)

5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.

5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike

5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike

6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.

6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.

6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.

7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.

7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.

7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.

8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.

8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.

8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.

9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií

9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku

9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon

10.1 Procesy tvorby skupiny v triede

10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania

10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky

Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.