Študijná literatúra uvedená v pri zadaní témy.
Obhajoba záverecnej práce, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
Odovzdaná práca obsahuje časti podľa aktuálnej smernice rektora o záverečných prácach.
Študent prezentuje základné vedomosti , návyky a zručnosti teoretického a praktického zvládnutia prác súvisiacich s plánovaním, realizáciou výskumu v biológii a publikovania výsledkov.
Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Mikrobiológia, Genetika, Antropológia, Molekulárna a bunková biológia, Evolučná biológia, Etológia, Geológia, Vývoj Zeme a života na Zemi, Základy poľnohospodárskej výroby, Terénne práce z poľnohospodárskej výroby, Ekológia, Environmentálna výchova, Didaktika biológie
Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
I. Mikrobiológia, genetika, antropológia
I/1. Všeobecná mikrobiológia. Úvod do mikrobiológie, odbory mikrobiológie, úloha a význam mikroorganizmov vo svete.
I/2. História mikrobiológie. Stručný prehľad histórie mikrobiológie – stručná história mikrobiológie: starovek, stredovek, novovek. Systematika.
I/3. Baktérie, vírusy, prióny, viroidy.
I/4. Genetická organizácia eukaryotickej bunky.
Mechanizmus reprodukcie, mitóza, meióza, prenos genetického materiálu - rekombinácia, fúzia, extrachromozomálne štruktúry.
I/5. Aplikovaná mikrobiológia. Živné pôdy, rozdelenie, podmienky rozmnožovania, spôsoby sterilizácie.
I/6. História genetiky. Počiatky genetiky. Objavy súvisiace so štruktúrou DNA a génov. Moderné metódy v genetike (PCR, sekvenčná analýza, klonovanie)
I/7. Chromozómy. Funkcia a stavba chromozómov. Chromozomálna teória. Karyotypizácia.
I/8. Genetická determinácia pohlavia. Determinácia pohlavia (XX-X0, XX-XY a ZZ-ZW).
Atypické prípady pohlavných chromozómov.
Dedičnosť znakov, ktorých gény sú lokalizované na pohlavných chromozómoch.
I/9. Premenlivosť dedičná a nededičná. Mutácie – klasifikácia mutácií. Génové mutácie. Chromozómové aberácie. Genómové mutácie.
I/10. Mimojadrová dedičnosť. Charakteristické prejavy mimojadrovej dedičnosti. Plazmidy. Dedičnosť determinovaná plastidovou a mitochondriálnou DNA.
I/11. Genetika populácií. Hardy – Weinbergov zákon. Dynamika populácie. Genetický drift. Genetická variabilita v populáciách. Genetické izoláty. Selekcia (prírodná, sexuálna, umelá).
I/12. Genetické javy v rodokmeňoch. Lokus, gén, alela. Vzťahy medzi alelami. Genetické modelové organizmy. Možnosti výskumu v humánnej genetike. Genealogická analýza. Genetická prognóza.
I/13. Vývoj evolučnej biológie ako vedy. Jej vývoj pred Darwinom a po Darwinovi. Vznik druhov, speciácia
I/14. Dôkazy evolúcie, a metódy ich datovania. Vývinové dôkazy evolúcie. Atavizmy. Zakrpatené orgány. Anatomické dôkazy evolúcie. Cytologické, molekulárne a genetické dôkazy evolúcie. Etologické, psychologické a patologické dôkazy. Priame dôkazy. Metódy datovania nálezov.
I/15. Vývoj človeka. Ako sa vyvinul človek? – teória mt-MRCA a Y-MRCA a
ostatné vývojové teórie.
I/16. Kultúry. Olduvanská kultúra. Abbevillská (Chelles-ská) a Acheuléenská kultúra.
Moustiérienska, aurignacienska, solutréenska a magdalénienska kultúra.
I/17 Primáti. Všeobecná charakteristika primátov. Najstaršie druhy pračloveka a Australopitecusovia. Rod Homo.
I/18. Antropometrické merania. Štatické antropometrické znaky. Dynamické antropometrické znaky. Dermatoglyfika. Morfológia hlavy.
II. Geológia és ekológia
II/1. Všeobecná charakteristika Zeme, tektonika litosferických dosiek.
II/2. Magmatizmus.
II/3. Sedimentogenéza.
II/4. Metamorfizmus. Zemské cykly. Vulkanické formy
II/5. Všeobecná mineralógia.
II/6. Mineralogický systém.
II/7. Dôležité minerály. Bowenov rad
II/8. Dôležité horniny.
II/9. Geologický čas. Stratigrafia. Archaikum, proterozoikum,
II/10. Paleozoikum, mezozoikum a kainozoikum. Vývoj rastlín od paleozoika
II/11. Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Princíp limitujúcich faktorov a interakcia faktorov. Hlavné ekologické faktory suchozemského a vodného prostredia a pôdy.
II/12. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom, adaptácie. Ekologický priestor, ekologická nika.
II/13. Populácie - demografické charakteristiky (početnosť, hustota, množivosť, prežívanie, mortalita, migrácie, oscilácie, fluktuácie). Rast populácie, r a K stratégia.
II/14. Medzidruhové vzťahy. neutrálne, kladné, záporné.
II/15. Biocenóza. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna. Primárne a sekundárne biocenózy, ekotóny. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Druhová pestrosť, krivky dominancie, diverzita a vyrovnanosť.
II/16. Ekosystém. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné reťazce, ekologické pyramídy. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie. Primárna a sekundárna produkcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien.
II/17. Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosferický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, S, P.
II/18. Poľnohospodárstvo. Vznik a vývoj poľnohospodárstva. Pôvod kultúrnych rastlín a ich súčasné členenie.
II/19. Hospodárske zvieratá. Domestikácia hospodárskych zvierat a vývoj plemien hospodárskych zvierat.
II/20. Obrábanie pôdy. Základné modely obrábania pôdy. Osevné postupy ako základ optimalizácie pestovania rastlín. Používanie agrochemikálií v pestovaní kultúrnych rastlín a jeho dôsledky na krajinu.
II/21. Moderné technológie. Modernizačné prvky v pestovaní kultúrnych rastlín a ich vplyvy na životné prostredie. Moderné technológie v chove najvýznamnejších hospodárskych zvierat a princípy „welfare“ chovov.
III. Didaktika biológie
III/1. Učiteľ biológie. Osobnosť učiteľa biológie. Vzdelanie učiteľa biológie. Ďalšie vzdelanie a celoživotné vzdelávanie učiteľa biológie.
III/2. Žiak. Teoretické vedomosti žiaka z biológie. Kľúčové kompetencie žiaka. Motivácia žiaka.
III/3. Učebná látka z biológie. Predstavte spracovanie vybraných tematických jednotiek z učebnej látky predmetu biológia pre 5. -9. ročník ZŠ (pre každý ročník jednu): výchovno-vzdelávacie úlohy, metódy a nástroje.
III/4. Príprava učiteľa na hodinu biológie na ZŚ, SŠ a G - zložky a štruktúra hodiny. Teoretická príprava, písomná príprava, technická príprava.
III/5. Typy vyučovacích hodín.
Motivačné hodiny. Expozičné hodiny – zamerané na osvojovanie nových vedomostí. Fixačné hodiny – upevňovanie vedomostí. Evalvačné hodiny – preverovanie a hodnotenie vedomostí.
III/6. Organizačné formy vo vyučovaní biológie. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: výučbu v triede, výučbu v špecializovaných priestoroch školy (laboratórium, počítačová učebňa, atď.), výučbu mimo triedy (v múzeu, v ZOO, atď.).
III/7. Vyučovanie a výchova v teréne. Rozdelenie, základná charakteristika, typy hodín: Vychádzka, exkurzia, výlet
III/8. Počet žiakov vo vyučovacom procese. Frontálna (hromadná) forma výučby. Skupinová forma výučby. Individuálna forma výučby.
III/9. Informačno-receptívne vyučovacie metódy v biológii – pojem, rozdelenie. Základná charakteristika metód – súvislý výklad s demonštráciou, opis, rozprávanie, vysvetľovanie. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/10. Dialogické vyučovacie metódy v biológii. Základná charakteristika a klasifikácia - metóda rozhovoru s demonštráciou, heuristická, voľný pracovný rozhovor. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/11. Výskumné vyučovacie metódy v biológii: Pozorovanie, pokus, projekt - základná charakteristika, funkcia, úlohy a klasifikácia. Uveďte príklad učiva, kde a ako by ste to aplikovali.
III/12. Práca s literatúrou vo vyučovaní biológie. Sekundárne zdroje informácií – učebnice, atlasy, kľúče, mapy, výkladové slovníky, lexikóny, atď. Primárne zdroje informácií – vedecké a odborné publikácie, monografie, zborníky, prednášky, atď.
III/13. Didaktické prostriedky vo vyučovaní biológie. IKT vo vyučovaní biológie. Učebné pomôcky. Laboratórne pomôcky. Živý materiál.
III/14. Cieľ vyučovacej hodiny a metódy preverovania. Hodnotenie a kontrola vedomostí, zručností a návykov, ich aplikácia na ZŠ, G a SŠ.
III/15. Súčasné postavenie biológie vo vzdelávacom systéme SR. Biológia v Štátnom vzdelávacom programe a v školskom vzdelávacom programe. Súčasné postavenie biológie v učebných plánoch ZŠ a SŠ. Príčiny štrukturálnych a koncepčných zmien. Zmeny po školskej reforme vo vyučovaní prírodopisu a biológie.
III/16. Plánovanie výchovno-vzdelávacej práce. Didaktický systém biológie, povinné a fakultatívne predmety. Ciele biologického vzdelávania na základnej škole a gymnáziách (finálne, etapovité, čiastkové). Celoročný plán práce, časovo-tematický plán.
III/17. Realizácia výchovných aspektov vo vyučovaní biológie a prírodopisu – sexuálna výchova a výchova k rodičovstvu, zdravotná výchova, ekologická a environmentálna výchova v biológii – možnosti aplikácie v učive ZŠ a gymnázia.
III/18. Výchova nadaných a talentovaných. Klub biológov na ZŠ, G aleb SŠ. Súťaže z biológie. Mimoškolské aktivity.
Absolvent odboru učiteľstvo biológie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími prírodovednými ale aj kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu biológie.
Literatúra – pramene, primára, sekundárna literatúra, určená vedúcim záverečnej diplomovej práce
Smernica rektora – v tomto čase aktuálne č. 7/2011 - o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho.
ECO, U. 1987. Hogyan írjunk szakdolgozatot? Budapest: Gondolat Kiadó. ISBN 9638563206
KATUŠČÁK, D.:. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce, Nitra : Enigma, 2007. 162 s.
ISBN: 8089132454
Diplomová práca odovzdaná do termínu určeného harmonogramom Univerzity J. Selyeho, posudok na diplomovú prácu oponenta s pozitívnym hodnotením (minimálne hodnotenie: E), úspešná obhajoba v rámci záverečnej štátnej skúšky, hodnotená komisiou štátnej skúšky od A po E ( 100% - 50 %)
maďarský, slovenský
Pravidelné konzultácie študenta so školiteľom. Vypracovanie a finálna úprava diplomovej záverečnej práce podľa aktuálnych predpisov. V rámci štátnej skúšky kompetentné a adekvátne reakcie (obhajoba) študenta na otázky školiteľa a členov komisie štátnej skúšky.
Študent odovzdá diplomovú bakalársku prácu na základe požiadaviek Univerzity J Selyeho, obsahovo vypracovanú podľa pokynov vedúceho diplomovej práce. V práci študent, ktorý zhotovil svoju prácu samostatne, prezentuje svoje teoretické a zčasti aj praktické vedomosti v oblasti katechetika. Pri obhajobe reaguje na otázky, ktoré študent dostane cez akademický informačný systém Univerzity J Selyeho a na otázky členov komisie štátnej skúšky.
Odporúčaná literatúra pre študentov sú uvedené v informačných listoch predmetov, ktoré tvoria jadro študijného odboru.
Stará zmluva, Nová zmluva, Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Katechetika
Ústna odpoveď študenta z odboru katechetika, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Stupnica hodnotenia A (100%-90%), B (89%-80%), C (79%-70%), D (69%-60%), E (59%-50%).
maďarčina, slovenčia
Absolvent študijného programu Katechetika 2. stupeň získal všeobecné znalosti z rôznych disciplín, ktoré program tvoria: Stará zmluva, Nová zmluva, Systematická teológia - Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Praktická teológia: Katechetika – didaktika katechetiky, Misiológia, Poimenika . Znalosti dokáže aplikovať aj v praxi, v katechetickej činnosti.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.