Študijná literatúra uvedená v pri zadaní témy.
Obhajoba záverecnej práce, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
Odovzdaná práca obsahuje časti podľa aktuálnej smernice rektora o záverečných prácach.
Študent prezentuje základné vedomosti , návyky a zručnosti teoretického a praktického zvládnutia prác súvisiacich s plánovaním, realizáciou výskumu v biológii a publikovania výsledkov.
Študijná literatúra uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Botanika, Fyziológia rastlín, Zoológia, Histológia a cytológia, Biochémia a molekulárna biológia, Genetika, Antropológia, Fyziológia živočíchov a človeka, Chémia
Ústna odpoveď študenta, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 - 90%, B – 89 - 80%, C – 79 - 70%, D – 69 - 60%, E – 59 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne minimálne 50%.
maďarský jazyk alebo slovenský jazyk
I. Systematika rastlín, živočíchov a húb
I/1.Predmet systematiky a taxonómie. Stavba a princípy botanického a zoologického systému; nomenklaturické pravidlá, systematické kategórie a ich hierarchia. História systematickej vedy. Endosymbióza a fylogenéza.
I/2. Riasy (Algae) – Charakteristika - základná charakteristika, typy stielok, spôsoby rozmnožovania, rodozmena, ekológia, systematické triedenie – základné oddelenia prokaryotických siníc Cyanobacteria; eukaryotických skupín ríše Protozoa, Chromista a Plantae skupín, ich triedy, rady a hospodársky dôležití zástupcovia. Ich význam pre prírodu a človeka.
I/3. Hubové organizmy skupín Plasodiophoromycota, Oomycota).a huby skupín Chytridiomycota a Zygomycota – všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.
Bazídiové huby (Basidiomycota),všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.
I/4.Vreckaté huby, lišajníky, a konidiové huby (Ascomycota, Lichenes a Deuteromycetes), všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systém, dôležitejšie rady a ich významní zástupcovia, ich využitie a význam pre prírodu a človeka.
I/5. Vyššie rastliny (Embryophyta).Charakteristika oddelení machorastov (Bryophyta) – fylogenetické vzťahy k stielkatým a telómovým rastlinám, systematické triedenie, významní zástupcovia, ekológia, význam pre prírodu a človeka. Oddelenia výtrusných cievnatých rastlín: plavúňorasty (Lycopodiophyta), prasličkorasty (Equisetophyta), sladičorasty (Polypodiophyta) – všeobecná charakteristika, spoločné znaky rodozmeny izospórických a heterospórických typov, význam, rozšírenie a najvýznamnejší recentní zástupcovia. Oddelenia nahosemenných rastlín – základná charakteristika, zvláštnosti rodozmeny, pôvod, základné triedenie. Borovicorasty (Pinophyta) – najdôležitejšie znaky oddelení, pôvod, rozšírenie, hospodársky významné rady a ich zástupcovia.
I/6. Krytosemenné rastliny (Magnoliophyta) – charakteristika, zvláštnosti rodozmeny, pôvod, zastúpenie na zemskom povrchu, základy systému. Všeobecná charakteristika dvojklíčnolistových rastlín (Dicotyledeonopsida Magnoliopsida) a jednoklíčnolistových rastlín (Monocotyledeonopsida Liliopsida) – všeobecná charakteristika, základné princípy ich delenia na podtriedy, porovnanie krytosemenných s nahosemennými, porovnanie tried krytosemenných medzi sebou.
I/7. Dvojklíčnolistové rastliny podtried Magnoliidae, Ranunculidae, Caryophyllidae, Hamamelididae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.
I/8.Dvojklíčnolistové rastliny podtriedy Rosidae, základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.
I/9. Dvojklíčnolistové rastliny podtried Dillenidae, Lamiidae, Asteridae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.
I/10. Jednoklíčnolistové rastliny podtried Alismatidae, Aridae, Liliidae, Zingiberidae, Commeliniidae, Arecidae; základné znaky radov, významné čeľade a ich typickí zástupcovia.
I/11. Charakteristika živočíšnych jednobunkovcov – Taxónov Microsporidia, (Myxosporidia), Choanozoa, Amoebozoa, Retaria (Foraminifera, Radiolarisa), Heliozoa, Euglenozoa (Kinetoplastea), Metapoda, Apicomplexa (Sporozoa),Ciliata Zvláštnosti bunky na úrovni živočíšneho jedinca a druhu. Charakteristika prvokov z hľadiska anatomickej stavby, systému a ekológie. Najdôležitejšie voľne žijúce a parazitické druhy.
I/12.Charakteristika kmeňov Metazoa. Parazoa a Eumetazoa. Pôvod skupiny Metazoa. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam skupín Placozoa, Porifera, Cnidaria. Ctenophora.
I/13. Vývojová línia Eumetazoa. Bilateria. Platyzoa kmeň Plathelminthes. Všeobecná charakteristika, tried Turbellaria, Trematodes, Cestodes,, Rotatoria. Acanthocephala. Gastrotricha. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.Významné parazitické druhy a ich životné cykly.
I/14. Kmene skupiny Lophotrochozoa. Molluscula Polyplacohpora. Monoplacophora. Gastropoda. Cephalopoda. Bivalvia. Scaphopoda. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.
I/15. Kmene skupiny Lophotrochozoa. Annelida, Nemertea. Entoprocta. Sipuncula. Echiura. Chaetognatha, Phoronida Brachiopoda. Bryozoa Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.
I/16.Kmene skupiny Ecdysozoa.
Nematoda, Nematomorpha Kinorhyncha, Priapulida, Onychophora. Tardigrada Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.
I/17. Ecdysozoa. Kmeň Arthropoda.
Chelicerata, Crustacea. Myriopoda, Hexapoda Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/18. Kmene Deuterostomata .
Hemichordata. Echinodermata. Cephalocordata. Tunicata (Urochordata) Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam.
I/19. Chordata. Vertebrata.
Všeobecná charakteristika kmeňaVertebrata. Cyclostomata Chondrichthyes Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/20. Vertebrata pokračovanie.
Crossopterygii. Dipneusti.
Actynopterygii. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/21. Amphibia. Všeobecná charakteristika triedy Amphibia .
Caudata. Gymnophiona. Anura. Charakteristika, morfológia, životný cyklus. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/22. Reptilia. Testunides, Crocodylia. Squamata Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/23. Aves .
Paleognathae Neognathae. Gaviformes. Podicipediformes. Pelecaniformes. Sphenisciformes. Ciciniformes.
Anseriformes. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/24. Aves.
Falconiformes. Galliformes. Gruiformes.Charadriformes Columbiformes. Cuciliformes. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/25. Aves.
Strigiformes. Caprimulgiformes. Apodiformes. Coraciformes. Piciformes Passeriformes Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
I/26. Mammalia.
Monotremata.Marsupialia Placentalia. Insectivora. Chiroptera. Primates. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre prírodu a človeka.
I/27. Mammalia.
Carnivora. Pinnipedia. Cetacea. Proboscidea. Perissodactyla. Artiodactyla. Rodentia. Lagomorpha. Charakteristika, morfológia. Systém, príklady zástupcov, význam pre človeka a prírodu.
II. Anatómia, morfológia a fyziológia rastlín, živočíchov a človeka
II/1. Rastlinné pletivá – členenie, charakteristika a funkcie.
II/2. Tkanivá – členenie, charakteristika a funkcie.
II/3. Regulácie živých systémov - zabezpečujúce homeostázu a adaptáciu. Typy regulačných mechanizmov a ich princípy. Biorytmy.
II/4. Trávenie a enzýmy podieľajúce sa na trávení v jednotlivých úsekoch tráviacej sústavy. Vstrebávanie látok.
II/5. Fyziológia obehovej sústavy - Fyziológia krvi, hemokoagulácia. Fyziológia lymfy a tkanivového moku. Fyziológia lymfatického systému. Imunitné mechanizmy.
II/6. Fyziológia obehovej sústavy - Fyziológia srdca. Fyziológia obehovej sústavy – cievy a chlopne. Krvný tlak a meranie krvného tlaku.
II/7. Fyziológia dýchania. Princípy vonkajšieho a vnútorného dýchania živočíchov. Regulácia dýchania. Dýchacie reflexy.
II/8. Exkrečné orgány a ich mechanizmy účinku. Oblička a jej funkčná morfológia. Mechanizmus tvorby a regulácie moču. Neurálna a humorálna kontrola nefrónu. Stavba kože a jeho funkcia ako orgánu exkrécie.
II/9. Fyziologické funkcie endokrinnej sústavy a regulácie fyziologických dejov u stavovcov a človeka hormónami jej žliaz. Hypofýza a hypotalamus, a vzťah medzi nimi. Epifýza, týmus, štítna žľaza, prištítne telieska, pankreas, nadobličky, samičie a samčie pohlavné žľazy.
II/10. Regulačné funkcie nervovej sústavy u stavovcov. Neuróon, vznik vzruchu, vedenie vzruchu a odovzdanie vzruchu. Reflex. Fyziológia centrálnej a obvodovej (periférnej) nervovej sústavy. Stresova teória J. Selyeho, jeho fyziologické a biochemické mechanizmy.
II/11. Funkcie zmyslových orgánov. Fyziológia zraku. Fyziológia sluchu a rovnováhy. Fyziológia čuchu, chuti a hmatu.
II/12. Fyziológia oporno-pohybového systému. - Fyziológia kostí. Fyziológia svalovej činnosti. Mechanizmus kontrakcie a relaxácie priečne pruhovaného svalu.
II/13. Rastlinné orgány – vegetatívne. Koreň. Funkcie, primárna a sekundárna stavba, stavba koreňového vrcholu. Príklady tvarových a funkčných metamorfóz. Rozkonárovanie koreňa, koreňové sústavy.
II/14. Rastlinné orgány – vegetatívne. Stonka. Funkcie, rozkonárovanie stonky, primárna a sekundárna stavba, tvarové a funkčné metamorfózy, rastový vrchol, druhotné zhrubnutie, a jeho typy, drevo, lyko, fylogenéza stonky.
II/15. Rastlinné orgány – vegetatívne. List. Funkcie, základné morfologické znaky, anatomická stavba listu, príklady tvarových a funkčných metamorfóz. Morfológia listovej čepele, jednoduché a delené listy, metamorfózy listov, typy listov, listová báza, listová stopka, listová čepeľ, vnútorná stavba listu, pletivá, žily a žilnatina.
II/16. Rastlinné orgány generatívne – kvet. Morfológia kvetu, kvetný obal, neúplný kvet, tyčinky a plodolist, súkvetia, jednoduché, zložené.
II/17. Fotosyntéza, dýchanie, dusík a jeho metabolizmus, jej princíp, podmienky, priebeh – fyzikálne, biochemické a fyziologické procesy, aeróbne a anaeróbne dýchanie, dusík v rastlinách, metabolizmus dusíka význam pre prírodu a človeka.
II/18. Výživa a vodný režim rastlín. Príjem a výdaj látok bunkou a rastlinou. Výživa rastlín, pôda a výživa, pôda a vodný režim, pohyb vody, asimilátov a rozpustených látok v bunke a v tele rastliny. Význam pre prírodu a človeka.
II/19. Rast a vývin rastlín. Rast, rastlinné hormóny. Ontogenéza rastlín, regulátory rastu, korelačné vzťahy rastlín.
II/20. Rast a vývin rastlín –rastové fázy. Fáza kľudu, klíčenie, vegetatívna fáza, reproduktívne fázy. Pohyby rastlín.
II/21. Rastlinné orgány generatívne – semeno, plod. Opelenie, oplodnenie, embryo, embryogenéza, vyživovacie pletivá, osemenie, dormancia, typy klíčenia, typy plodov.
III. Chémia, biochémia, molekulárna biológia a základy genetiky
III/1. Atóm. Štruktúra atómu a.
periodicita vlastností chemických prvkov. História vzniku a vývoja periodickej sústavy.
III/2. Teória chemickej väzby. Chemická väzba. Typy chemických väzieb. Koordinačná väzba. Vodíková väzba.
III/3. Kyseliny a zásady. Prehľad najjednoduchších anorganických a organických kyselín a zásad. Soli vznikajúce reakciou kyselín a zásad.
III/4. Roztoky. Disociácia roztokov kyselín, zásad a solí. Protolýza. Disociácia kyselín, zásad a solí vo vodných roztokoch. Autoprotolýza vody. Pojem pH.
III/5. Organická chémia. Jednoduchá a násobná väzba. Väzby σ a π. Prehľad najjednoduchších organických zlúčenín.
III/6. Biogénne prvky - Charakteristika vlastností biologicky významných makroprvkov. Charakteristika vlastností mikrobiogénnych prvkov pre rastliny a pre živočíchov a človeka.
III/7. Anorganické zlúčeniny - Charakteristika vlastností biologicky významných anorganických zlúčenín – vody, zlučenín fosforu, a zlučenín dusíka.
III/8. Štruktúra a funkcia biomakromolekúl v bunke – sacharidy, bielkoviny, lipidy a nukleové kyseliny.
III/9. Metabolizmus sacharidov, tukov a dusíkatých látok.
III/10. Transmembránový transport - Biochémia membránového transportu ionov a iných látok. Osmóza. Difúzia. Endocytóza. Pinocytóza.
III/11. Katalýza a metabolizmus - Energetika biochemických reakcii v bunke, biochemizmus a klasifikácia enzýmov. Krebsov cyklus.
III/12. Molekulárna biológia.
Replikácia molekúl DNA. Transkripcia. Genetický kód a translácia.
III/13. Mendelistická dedičnosť. Mendelov I., II. a III. zákon dedičnosti.
III/14. Bunka. Bunková teória, mikroskopická a submikroskopická štruktúra bunky. Prokaryotická a eukaryotická bunka. Rastlinná a živočíšna bunka.
III/15. Bunkový cyklus a bunkové delenie – mitóza a meióza, princíp, priebeh, rozdiely, význam pre prírodu a človeka. Bunkový cyklus.
III/16. Dilemy súčasnej bioetiky. Hlavné problémy bioetiky a spôsoby ich riešenia, problematika interrupcii, antikoncepcie a etiky životného prostredia.
Absolvent odboru učiteľstvo biológie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum
wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.
LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/
Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.
MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm
Fink, 1994.
POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten
Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.
ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für
den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
nemecký
Študent si tento predmet v priebehu štúdia na danom stupni zapisuje iba raz.
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.
1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.
1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?
1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa
2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií
2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.
2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.
2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.
3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.
3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?
3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!
4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.
4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)
4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)
4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)
5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.
5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike
5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike
6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.
6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.
6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.
7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.
7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.
7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.
8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.
8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.
8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.
9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií
9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku
9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon
10.1 Procesy tvorby skupiny v triede
10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania
10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Sprachwissenschaft
1. Grundfragen und Zweige der Sprachwissenschaft; Richtungen der diachron und der synchron angelegten Sprachwissenschaft
2. Klassifizierung der Sprachen nach dem diachronen Aspekt: Sprachfamilien; Klassifizierung der Sprachen nach dem synchronen Aspekt: Sprachtypen
3. Die Sprache als Zeichensystem – Arten der Zeichen, Zeichenmodelle; die Sprache als Kommunikationsmittel – Kommunikationsmodelle
4. Phonetik und Phonologie – Grundbegriffe (Sprechlaut, Phonem, Allophone); Teilgebiete der Phonetik; Phonemanalyse (Kommutationstest)
5. Morphologie – Grundbegriffe (Morph, Morphem, Allomorphe); Arten der Morpheme; Wortarteneinteilungen im Deutschen
6. Das Verb nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Verbs (Person, Numerus, Tempus, Modus und Genus)
7. Das Substantiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Substantivs (Genus, Numerus und Kasus)
8. Das Adjektiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; Deklination und Komparation
9. Die Pronomina, die Numeralia, die Adverbien, die Modalwörter, die Satzäquivalente und die Konjunktionen nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt
10. Lexikologie – Aufbau und Veränderung des Wortschatzes; fachsprachliche Kommunikation
11. Syntax – Grundbegriffe (Satz-Definitionen); die traditionelle Satzanalyse (Satzglieder, Syntagmen); die Arten der Sätze nach ihrer Komplexität
12. Grundlagen der Übersetzungswissenschaft; interkulturelle Kommunikation
Literaturwissenschaft
1. Poetik (literarische Kunstarten und Gattungen, Grundzüge, Entwicklungstendenzen)
2. Die Aufklärung in der deutschen Literatur (Winckelmann, Gottsched, Bodmer und Breitinger)
3. Lessing und sein Konzept des bürgerlichen Trauerspiels
4. Versuch einer Reorientierung (Wieland, Klopstock, Haman, Sturm und Drang)
5. Deutsche Klassik (Weimarer Klassik)
6. Deutsche Romantik (Epcohen, wichtigste Vertreter und Werke)
7. Im literarischen Niemandsland zwischen Klassik und Romantik (Hölderlin, Kleist, Jean Paul)
8. Das Zeitalter der Epigonen: Biedermeier und Vormärz
9. Realismus
10. Naturalismus
11. Impressionismus, Literatur des Fin de Siècle, Expressionismus
12. Deutsche Literatur aus Prag: Rilke und Kafka
Methodik und Didaktik
1. Die Grammatik-Übersetzungsmethode (GÜM)
2. Behavioristische Verfahren
3. Kognitivistische Verfahren
4. Konstruktivistische Verfahren
5. Kommunikative Didaktik und alternative Methoden
6. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
nemecký
Sprachwissenschaft
1. Grundfragen und Zweige der Sprachwissenschaft; Richtungen der diachron und der synchron angelegten Sprachwissenschaft
2. Klassifizierung der Sprachen nach dem diachronen Aspekt: Sprachfamilien; Klassifizierung der Sprachen nach dem synchronen Aspekt: Sprachtypen
3. Die Sprache als Zeichensystem – Arten der Zeichen, Zeichenmodelle; die Sprache als Kommunikationsmittel – Kommunikationsmodelle
4. Phonetik und Phonologie – Grundbegriffe (Sprechlaut, Phonem, Allophone); Teilgebiete der Phonetik; Phonemanalyse (Kommutationstest)
5. Morphologie – Grundbegriffe (Morph, Morphem, Allomorphe); Arten der Morpheme; Wortarteneinteilungen im Deutschen
6. Das Verb nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Verbs (Person, Numerus, Tempus, Modus und Genus)
7. Das Substantiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Substantivs (Genus, Numerus und Kasus)
8. Das Adjektiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; Deklination und Komparation
9. Die Pronomina, die Numeralia, die Adverbien, die Modalwörter, die Satzäquivalente und die Konjunktionen nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt
10. Lexikologie – Aufbau und Veränderung des Wortschatzes; fachsprachliche Kommunikation
11. Syntax – Grundbegriffe (Satz-Definitionen); die traditionelle Satzanalyse (Satzglieder, Syntagmen); die Arten der Sätze nach ihrer Komplexität
12. Grundlagen der Übersetzungswissenschaft; interkulturelle Kommunikation
Literaturwissenschaft
1. Poetik (literarische Kunstarten und Gattungen, Grundzüge, Entwicklungstendenzen)
2. Die Aufklärung in der deutschen Literatur (Winckelmann, Gottsched, Bodmer und Breitinger)
3. Lessing und sein Konzept des bürgerlichen Trauerspiels
4. Versuch einer Reorientierung (Wieland, Klopstock, Haman, Sturm und Drang)
5. Deutsche Klassik (Weimarer Klassik)
6. Deutsche Romantik (Epcohen, wichtigste Vertreter und Werke)
7. Im literarischen Niemandsland zwischen Klassik und Romantik (Hölderlin, Kleist, Jean Paul)
8. Das Zeitalter der Epigonen: Biedermeier und Vormärz
9. Realismus
10. Naturalismus
11. Impressionismus, Literatur des Fin de Siècle, Expressionismus
12. Deutsche Literatur aus Prag: Rilke und Kafka
Methodik und Didaktik
1. Die Grammatik-Übersetzungsmethode (GÜM)
2. Behavioristische Verfahren
3. Kognitivistische Verfahren
4. Konstruktivistische Verfahren
5. Kommunikative Didaktik und alternative Methoden
6. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
Sprachwissenschaft
1. Grundfragen und Zweige der Sprachwissenschaft; Richtungen der diachron und der synchron angelegten Sprachwissenschaft
2. Klassifizierung der Sprachen nach dem diachronen Aspekt: Sprachfamilien; Klassifizierung der Sprachen nach dem synchronen Aspekt: Sprachtypen
3. Die Sprache als Zeichensystem – Arten der Zeichen, Zeichenmodelle; die Sprache als Kommunikationsmittel – Kommunikationsmodelle
4. Phonetik und Phonologie – Grundbegriffe (Sprechlaut, Phonem, Allophone); Teilgebiete der Phonetik; Phonemanalyse (Kommutationstest)
5. Morphologie – Grundbegriffe (Morph, Morphem, Allomorphe); Arten der Morpheme; Wortarteneinteilungen im Deutschen
6. Das Verb nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Verbs (Person, Numerus, Tempus, Modus und Genus)
7. Das Substantiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; die grammatischen Kategorien des Substantivs (Genus, Numerus und Kasus)
8. Das Adjektiv nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt; Deklination und Komparation
9. Die Pronomina, die Numeralia, die Adverbien, die Modalwörter, die Satzäquivalente und die Konjunktionen nach dem semantischen, nach dem morphologischen und nach dem syntaktischen Aspekt
10. Lexikologie – Aufbau und Veränderung des Wortschatzes; fachsprachliche Kommunikation
11. Syntax – Grundbegriffe (Satz-Definitionen); die traditionelle Satzanalyse (Satzglieder, Syntagmen); die Arten der Sätze nach ihrer Komplexität
12. Grundlagen der Übersetzungswissenschaft; interkulturelle Kommunikation
Literaturwissenschaft
1. Poetik (literarische Kunstarten und Gattungen, Grundzüge, Entwicklungstendenzen)
2. Die Aufklärung in der deutschen Literatur (Winckelmann, Gottsched, Bodmer und Breitinger)
3. Lessing und sein Konzept des bürgerlichen Trauerspiels
4. Versuch einer Reorientierung (Wieland, Klopstock, Haman, Sturm und Drang)
5. Deutsche Klassik (Weimarer Klassik)
6. Deutsche Romantik (Epcohen, wichtigste Vertreter und Werke)
7. Im literarischen Niemandsland zwischen Klassik und Romantik (Hölderlin, Kleist, Jean Paul)
8. Das Zeitalter der Epigonen: Biedermeier und Vormärz
9. Realismus
10. Naturalismus
11. Impressionismus, Literatur des Fin de Siècle, Expressionismus
12. Deutsche Literatur aus Prag: Rilke und Kafka
Methodik und Didaktik
1. Die Grammatik-Übersetzungsmethode (GÜM)
2. Behavioristische Verfahren
3. Kognitivistische Verfahren
4. Konstruktivistische Verfahren
5. Kommunikative Didaktik und alternative Methoden
6. Grundbegriffe der DaF-Didaktik