Literatúra je zadávaná individuálne podľa spracovanej témy.
Hogyan írjunk szakdolgozatot? / Umberto Eco ; Beatrix Klukon : Kairosz, 1987. - 256 s. - ISBN 963 9137 53 7. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce : Ako písať: bakalárske práce, diplomové práce, dizertačné práce, špecializačné práce, habilitačné práce, seminárne a ročníkové práce, práce študentskej vedeckej a odbornej činnosti, ako urobiť bibliografické odkazy, ako citovať tradičné a elektronické dokumenty / Dušan Katuščák. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 2007. - 164 s. - ISBN 978-80-89132-45-4.
Ako písať záverečné a kvalifikačné práce / Dušan Katuščák. - 3. vyd. - Nitra : Enigma, 2004. - 163 s. - ISBN 80 89132 10 3.
Aktuálna smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho.
Vypracovanie, odovzdanie a úspešná obhajoba (minimálne 1 posudok od vedúceho alebo oponenta bakalárskej práce, ktorý nie je hodnotený známkou Fx) práce.
Formu, štruktúru a rozsah bakalárskej práce definuje príslušná smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Autor je povinný vyhodnotiť pramene a zdroje viažuce sa k téme, opísať priebeh vlastného výskumu a vyvodiť z analýzy závery. Počas obhajoby reaguje na pripomienky školiteľa a oponenta a odpovedá na otázky členov štátnicovej komisie.
Poslucháč dokáže spracovať výsledky vlastného výskumu, je schopný logicky argumentovať v diskusii. Študent je schopný vytvoriť vedecký text. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent bakalársku prácu obháji pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Úvod do štúdia dejepisu, Pomocné vedy historické; Dejiny praveku a staroveku, Všeobecné dejiny stredoveku 1, Všeobecné dejiny stredoveku 2, Dejiny Uhorska a národov žijúcich v Uhorsku 1 Metodika vyučovania dejepisu, Dejiny Uhorska a národov žijúcich v Uhorsku 2, Dejiny Uhorska a národov žijúcich v Uhorsku 3., Všeobecné dejiny novoveku 1, Všeobecné dejiny novoveku 2, Podoby mulietnicity v Hornom Uhorsku (1526–1780), Všeobecné dejiny dvadsiateho storočia 1, Všeobecné dejiny dvadsiateho storočia 2, Dejiny Slovenska 1., Dejiny Slovenska 2, Dejiny holokaustu, Dejiny druhej svetovej vojny
Ústna odpoveď študenta z jadra študijného odboru,, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
Államvizsga témakörök_2021 Bc
Egyetemes történelem
Őskor, Ókor
Az emberi evolúció alapfogalmai, az ember őskori fejlődésének fontosabb állomásai
Az ókori keleti államok jellegzetes vonásai: társadalom, vallás, hatalmi viszonyok stb. (Mezopotámia államai és népei, Egyiptom, Perzsia, India, Kína, Izrael)
Az ókori Görög világ története (a görög történelem korszakai, azok jellemzése, Athén fejlődése, Spárta, a perzsa háborúk, a peloponnészoszi háború, a hellénizmus, a görög művelődés, tudomány, mitológia)
Róma a királyság és a köztársaság korában (Róma alapítása, a királyság időszaka, a köztársaság intézményei, a polgárjogi küzdelmek, a pun háborúk, a köztársaság válsága, a polgárháborúk időszaka)
A császárkori Római Birodalom (a principátus és dominátus korszaka, a fontosabb dinasztiák és uralkodók, a kereszténység fejlődése)
Középkor
A Bizánci Birodalom a korai középkorban
A népvándorlás és a barbár államok létrejötte.
A Frank Birodalom a Merovingok és Karolingok alatt.
Az iszlám és az arab hódítás.
Skandinávia és a normann hódítások.
A császárság és pápaság küzdelme a középkorban, az invesztitúraharc.
Közép-Kelet Európa államainak középkori története (Csehország, Lengyelország, Kijevi Rusz, Moszkvai Nagyfejedelemség, Arany Horda, bolgárok államai stb.)
Anglia és Franciaország története a 11–15. században (a rendi monarchiák létrejötte és a százéves háború)
Az érett középkor gazdasága és társadalma (a mezőgazdaság forradalma, a városok létrejötte, az ipar és kereskedelem, a céhek).
A Német-római Császárság létrejötte és középkori története a Szász, a Száli, a Stauff, a Habsburg és a Luxemburg dinasztia uralkodása idején.
Koraújkor és újkor
A földrajzi felfedezések folyamata (1450-1600) és hatásai Nyugat-Európa társadalmára, gazdaságára, civilizációjára.
A Német-római Császárságban belső és külső viszonyai a 16. században, külön tekintettel a lutheri reformációra.
Az abszolutizmus mint államforma definíciója és változatai; az angliai abszolutizmus folyamata a Tudoroktól a Stuartokig, beleértve a király és a parlament konfliktusait.
A francia forradalom korszakai és a politikai viszonyok változásának folyamata Franciaországban (1789-1799)
Az első ipari forradalom lefolyása és hatásai; a hatások többszempontú vizsgálata Nagy-Britanniában és Németországban (1750-1900).
Az USA külpolitikája 1823-1918 között; az USA szerepe az első világháborúban.
Nemzetközi kapcsolatok az első világháború előtt és alatt. Az első világháború fő jellegzetességei nemzetközi politikai és hadászati szempontból.
Huszadik század
A versailles-i békerendszer
Az európai gazdaság, politika irányzatok, nemzetközi kapcsolatok a két háború között.
A fasizmus és nácizmus a két világháború között (Olaszország és Németország története)
A bolsevik forradalom és a sztálini Szovjetunió
A demokráciák a két világháború közötti időszakban (Nagy Britannia, USA)
A versailles-i rendszer felszámolása és a második világháborúhoz vezető út 1935–1939 (szövetségek, lokális konfliktusok, háborúk Európában, spanyol polgárháború, Anschluss)
A második világháború meghatározó mozzanatai (korszakolás, események, antifasiszta koalíció)
A hidegháború definíciói és különböző szempontú periodizációi.
A hidegháborús külpolitikai döntések születésének körülményei a két szuperhatalom összehasonlításában.
A feltartóztatás és a détente mint két alapvető hidegháborús külpolitikai doktrína jellemzése.
Az 1945 és 1991 közötti amerikai és szovjet hidegháborús külpolitikai doktrínák jellemzése (kivéve a feltartóztatást és a détente-ot).
A hidegháborús fegyverkezési verseny alapfogalmai, jellege, valamint a hagyományos és a nukleáris fegyverkezés tipológiája, törvényszerűségei és paradoxonai.
Az 1945 utáni dekolonizáció összefüggései a hidegháborúval.
A hidegháború dinamikájának alapfogalma, jellege, változásai; a hidegháború dinamikáját alakító tényezők.
A holokauszt története
A keresztény – zsidó kapcsolattörténet főbb állomásai a huszadik század előtt
A nácik antiszemita politikájának gyökerei és gyakorlata 1939-ig
Az európai zsidóság sorsa a második világháború idején (gettók, táborok, holokauszt)
Nemzeti történelem
Középkor
A magyarság története az államalapítás előtt (származás, őshazák, a magyarság vándorlása és a honfoglalás, kalandozások).
Az államalapítás, Géza fejedelem és Szent István tevékenysége.
Az Árpád-kori Magyarország a 11. század közepétől a 13. század végéig (trónharcok és pogánylázadások, Szent László és Könyves Kálmán, III. Béla, II. András és az Aranybulla, IV. Béla és a tatárjárás, az utolsó Árpádok)
Magyarország felemelkedése az Anjouk és Luxemburgok idején.
A középkori Magyarország fénykora és krízise, a Hunyadiak és Jagellók kora.
Koraújkor
Mohács és az ország három részre szakadása, valamint az Erdélyi Fejedelemség kialakulása és szerepe e folyamatban (Mohács és következményei, I. Ferdinánd és I. János koronázása, polgárháború és a váradi béke, Buda elfoglalása, I. Ferdinánd reformjai, az 1541–1547. és 1552–1566. évi háborúk és következményeik)
A Habsburgok elleni rendi, vallási és országegyesítő mozgalmak Bocskai István és Bethlen Gábor idejében. (A tizenöt éves háború, a Bocskai-felkelés és okai, az „országgyarapító” fejedelem)
Rendi és országegyesítő politika a Magyar Királyságban a 17. század második felében és a török Hódoltság felszámolása (I. Lipót uralkodása; az 1663–1664. évi háború és következményei, Gubernium, Thököly Imre felkelése, az oszmánok kiűzése Magyarországról)
A II. Rákóczi Ferenc-féle szabadságharc története 1703-1711.
Újkor
Magyarország demográfiai fejlődése, társadalmi és nemzetiségi szerkezete a 18. században.
A Pragmatica sanctio jelentősége, következményei Magyarország Habsburg-monarchián belüli helye szempontjából.
Mária Terézia uralkodásának jellemzése. A korszak országgyűlései, háborúi. A felvilágosult abszolutizmus kezdetei
II. József uralkodása és rendeletei. A türelmi rendelet és a nyelvrendelet hatása Magyarország nemzeti mozgalmaira.
II. Lipót és I. Ferenc uralkodásának korszaka. A magyarországi jakobinus mozgalom. A napóleoni háborúk és Magyarország.
Magyarország nemzetiségi összetétele a 18-19. század fordulóján. A magyarországi nyelvtörvények. A magyar nyelvújítás és a nem magyar népek nemzeti mozgalmai.
Politikai programok, parlamenti pártok a reformkori országgyűléseken. Széchenyi István és Kossuth Lajos vitája.
A 1848-as magyar forradalom, az áprilisi törvények. A Battyhány-kormány és az Országos Honvédelmi Bizottmány működése. A horvátok, szlovákok, szerbek és románok fegyveres mozgalmai.
A debreceni országgyűlés és a függetlenségi nyilatkozat. Kossuth kormányzó-elnöki szerepe. A Szemere-kormány tevékenysége. A nemzetiségi kérdés és a szegedi nemzetiségi határozat.
A szabadságharc téli, tavaszi és erdélyi hadjárata. Komárom jelentősége. Az orosz intervenció és a világosi fegyverletétel következményei
A neoabszolutizmus korszaka: A Bach-rendszer jellemzése. Az 1861. évi országgyűlés és a provizórium időszaka. A Kossuth Lajos vezette emigráció tevékenysége, programja.
Az 1867. évi osztrák-magyar és az 1868. évi magyar-horvát kiegyezés. A dualizmus rendszere. Az uralkodói jogkörök, a közös kormányzat és a delegációk.
Modernizáció és a magyarországi társadalmi változások: iparosodás, vasútfejlesztés, urbanizáció, belső és külső migrációs folyamatok a dualizmus korában.
A dualizmus kori Magyarország politikai berendezkedése. A korszak magyarországi parlamenti pártjai és legfontosabb kormányai.
Nemzetiségi kérdés, nemzetiségi politika a kiegyezés kori Magyarországon. Az 1868. évi nemzetiségi és a népoktatási törvény. A lex Apponyi.
Magyarország a világháborúban. Az első világháború éveinek bel- és külpolitikai változásai Magyarországon
Csehszlovákia története
Csehszlovákia megalakulása az első tervektől a határok és államszervezet megszilárdulásáig.
Csehszlovákia politikai rendszere a két világháború között.
Csehszlovákia gazdasága, gazdasági válság és annak társadalmi, politikai következményei.
A szlovák-kérdés az első csehszlovák Köztársaságban
A Csehszlovákia válsága és megszűnése 1938/39-ben.
Az önálló Szlovák Köztársaság (1939–1945).
A hazai és külföldi ellenállás küzdelme Csehszlovákia felújításáért a második világháború idején.
Csehszlovákia története 1945–1948 között és a csehszlovák nemzetállam kiépítésének kísérlete.
A kommunista hatalomátvétel és a sztálinizmus évei Csehszlovákiában (1948–1963)
A prágai tavasz és a husáki normalizáció évtizedei (1968–1989)
Alapozó tantárgyak
Bevezetés a történettudományba
A történetírás tárgya, céljai és módszerei. Az egyéni és kollektív, a kommunikatív és a kulturális történeti emlékezet.
A forrástan meghatározása. A történeti források felosztása. A forráskritika célja és módszerei.
A középkori történeti források típusai. Az okleveles kor elbeszélő forrásai.
Az új- és legújabb kor történeti forrásai. Az akta és az ügyirat. Naplók, útkönyvek, memoárok.
Leíró és összeíró statisztikai források A gazdasági statisztikák, adóösszeírások, népesség-összeírások, népszámlások jelentősége.
Jogi források: a jogalkotás és az igazságszolgáltatás forrásai. Corpus Iuris Hungarici. Alkotmány, törvények, rendeletek.
A sajtó, mint történeti forrás a 18-21. században. A sajtótörténet korszakai.
A helytörténeti és nemzetiségtörténeti kutatások tárgya, módszertani sajátosságai és forrásadottságai.
Az oral history mint történeti forrás és módszer. Az oral history interjú típusai és az interjúkészítés módszerei és szabályai.
Történelmi segédtudományok
A történelmi segédtudományok fogalma és rendszere
A kronológia alapfogalmai
A források feldolgozásával foglalkozó segédtudományok: paleográfia, szfragisztika
A diplomatika: az oklevelek belső és külső formai sajátosságai
A numizmatika és inszigniológia
A heraldika: a címerek definíciója, a mesteralakok és címerképek
A genealógia: származástani kutatások forrásai, módszertani sajátosságai.
Történeti földrajz
A Kárpát-medence természeti tájai (nagytájak, középtájak és kistájak)
A magyar állam fogalma és határai az egyes korszakokban (középkor, török hódoltság időszaka, 18-19. sz., 20. sz.)
A történeti Magyarország közigazgatás- és várostörténete (vármegyék, székek, kiváltságos területek és várostípusok az egyes korszakokban)
Módszertan
A történelemmetodika fogalma. Az ,,oktatási módszer” definíciója. Alapvető óratípusok a történelemtanításban. A történelmi tanulás/tanítási optimális típusai.
A korszerű iskolai történelmi tudás fogalma, tartalma és jellemzői. A történelmi ismeret négy típusa és ezek részletes jellemzői.
Az óratervezés elméleti és gyakorlati tudnivalói: tervezéssel kapcsolatos alapfogalmak, valamint az iskolai tervezés gyakorlati dokumentumai: művelődési standard, tanmenet, óraterv.
A történelemtankönyv céljai és típusai. A történelemtankönyv részei és e részek jellemzői. A történelemtankönyv használatának elméleti és technikai vonatkozásai.
Az iskolai történelmi térkép és típusai. Az iskolai történelmi térkép használatának elméleti és technikai vonatkozásai.
Absolvent odboru učiteľstvo histórie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
1.a Vlastnosti látok. Základné veličiny a jednotky. Zákon zachovania hmotnosti a energie. Avogadrov zákon, látkové množstvo, relatívne a mólové hmotnosti atómov a molekúl. Vyjadrovanie zloženia sústav.
2.a Elementárne častice atómov. Jadro a elektrónový obal atómov. Protónové a nukleónové číslo: izotopy atómov, Bohrov model atómu. Vlnovo-mechanický model atómu: kvantové čísla, atómové orbitály.
3.a Atómy prvkov a PSP – elektrónová konfigurácia. Pauliho vylučovací princíp. Výstavbový princíp a Hundovo pravidlo. Ionizačný potenciál a elektrónová afinita. Mendelejevova periodická sústava prvkov. Periodický zákon, periodicita vlastností prvkov.
4.a Chemické väzby - Kösselova a Lewisova teória chemickej väzby. Teória valenčnej väzby, kovalentná väzba, σ a π- väzby, polarita kovalentnej väzby iónová väzba.
5.a Teória molekulových orbitálov, geometrická konfigurácia molekúl, hybridizácia, väzba v koordinačných zlúčeninách.
6.a Kinetika chemických reakcií - rýchlosť chemickej reakcie, reakčná rýchlosť, molekulovosť a poriadok chemickej reakcie. Guldberg-Waageho zákon, reakcie prvého a druhého poriadku, faktory určujúce rýchlosť chemickej reakcie. Arrheniov vzťah, stanovenie parametrov Arrheniovho vzťahu, teória aktívnych zrážok, teória aktivovaného komplexu.
7.a Rovnováha chemických reakcií, rovnovážna konštanta, van´t Hoffova reakčná izoterma, Le- Chatelierov princíp akcie a reakcie – vplyv reakčných podmienok na rovnováhu chemickej reakcie.
8.a Plynné skupenstvo - Ideálny a reálny plyn, Zákony ideálneho plynu z hľadiska kinetickej teórie, Stavová rovnica ideálneho a reálneho plynu
9.a Kvapalné skupenstvo – fyzikálne a chemické vlastnosti kvapalín, Tlak pary nad kvapalinami, povrchové napätie kvapalín, viskozita kvapalín
10.a Pevné skupentvo: základná charakteristika, kryštalografia, topenie a sublimácia pevných látok.
11.a Teória kyselín a zásad - Arrheniova teória kyselín a zásad, Brönstedova teória kyselín a zásad, sila kyselín a zásad, autoprotolýza vody, pH a pOH, hydrolýza solí.
12.a Redoxné deje – oxidačné číslo, oxidácia, redukcia, oxidačné a redukčné činidlá, redoxné reakcie, elektrolýza roztokov.
1.b Kinetická teória ideálneho plynu, tlak ideálneho plynu, rozdelenie molekúl plynu podľa rýchlostí, rozdeľovacia funkcia, vnútorná energia plynov, ekvipartičný princíp.
2.b Chemická termodynamika I. Základy chemickej termodynamiky. Postuláty chemickej termodynamiky. Stavové veličiny, stavové funkcie a ich vlastnosti. prvý zákon termodynamiky, vnútorná energia, entalpia, tepelné kapacity látok.
3.b Aplikácia prvého zákona termodynamiky – objemová práca, merateľné termodynamické veličiny - tepelná kapacita pri konštantnom tlaku, tepelná kapacita pri konštantnom objeme. Vzťah medzi tepelnými kapacitami.
4.b Termochémia, termochemické zákony, entalpie chemickej premeny - tvorné entalpie, reakčné entalpie.
5.b Chemická termodynamika II. Druhý zákon termodynamiky, entropia, Carnotov cyklus, Gibbsova a Helmholtzova energia.
6.b Aplikácia druhého zákona termodynamiky. Vlastnosti Gibbsovej energie. Závislosť Gibbsovej energie od tlaku. Chemický potenciál. Fugacita. Fugacitný koeficient.
7.b Fázové rovnováhy v jednozložkovej sústave - Fázová rovnováha, chemický potenciál, Gibbsov fázový zákon, Clausiova a Clausius-Clapeyronova rovnica, Fázový diagram jednozložkovej sústavy.
8.b Fázové rovnováhy v dvojzložkových a viaczložkových sústavách - Zloženie roztokov, Raoultov a Henryho zákon, koligatívne vlastnosti viaczložkových sústav: ebulioskopia, kryoskopia, osmóza a osmotický tlak.
9.b Roztoky elektrolytov, elektrolytická vodivosť, elektrolýza, princíp, experimentálne usporiadanie, Faradayove zákony, silné a slabé elektrolyty, aktivita, aktivitný koeficient, Debye - Hückelov zákon.
10.b Galvanické články - elektródový potenciál, termodynamika galvanických článkov, elektromotorické napätie galvanického článku, elektródy prvého, druhého druhu, praktické aplikácie galvanických článkov.
11.b Katalýza, enzymatická katalýza, acidobázická katalýza, fotochémia.
12.b Základy koloidiky. Disperzné systémy, zmáčanie, adsorpcia, adsorpčné izotermy.
Anorganická a analytická chémia
1. Stavba atómov. Základné častice hmoty. Kvantové čísla, Pauliho princíp, Hundovo pravidlo. Multiplicita.
2. Stavba molekúl – teória chemickej väzby.
3. Väzba iónová, kovalentná a koordinačná, vodíková väzba. Koordinačné zlúčeniny.
4. Názvoslovie anorganických zlúčenín.
5. Kyseliny a zásady. Anhydridy kyselín a zásad.
6. Periodická sústava prvkov. Obecné zákonitosti.
7. Periodická sústava prvkov. Charakteristika podskupín.
8. Vlastnosti najdôležitejších prvkov a ich významných zlúčenín: H, O, C, N, P, S, halogény, kovy.
I. A, II. A a III. A skupiny, Cu, Fe. Metódy prípravy alebo výroby vybraných prvkov a ich zlúčenín.
9. Kvalitatívna analýza anorganických látok. Delenie katiónov.
10. Volumetrické metódy. Spôsoby indikácie bodu ekvivalencie. Titračné krivky jednosýtnych a viacsýtnych kyselín.
11. Instrumentálne metódy v analytickej chémii. Spektrofotometria.
12. Separačné metódy. Chromatografia.
Organická chémia a biochémia
1.a Stereogénny uhlík, absolútna konfigurácia, optické izoméry, nomenklatúra chirálnych molekúl,
racemická zmes. Stereochémia. Indukčný a mezomérny efekt, konjugované π – systémy.
2.a Alkány, cykloalkány, bicykloalkány. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
3.a Alkény, cykloalkény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Diény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Alkíny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich mechanizmy.
4.a Aromatické uhľovodíky. Nomenklatúra aromatických uhľovodíkov. Aromatickosť. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie aromatických uhľovodíkov.
5.a Halogénuhľovodíky. Nomenklatúra halogénuhľovodíkov. Väzba C – halogén — polarita väzby, dipólový moment, polarizovateľnosť molekúl. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie halogénuhľovodíkov. Grignardove činidlá. Aromatické halogénderiváty. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
6.a Alkoholy, fenoly, étery. Tioly, sulfidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
7.a Aldehydy a ketóny. Chinóny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
8.a Karboxylové kyseliny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti.
9.a Funkčné deriváty karboxylových kyselín – acylhalogenidy, anhydridy, estery, amidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
10.a Substitučné deriváty karboxylových kyselín – kyseliny halogénalkánové, hydroxyalkánové, aminoalkánové, β –dikarbonylové zlúčeniny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
11.a Nitrozlúčeniny. Amíny. Bázicita amínov. Reakcie amínov. Príprava a reakcie diazóniových solí.
12.a Heterocykly, ich nomenklatúra a fyzikálne vlastnosti.
1.b Aminokyseliny. Štruktúra a všeobecné vlastnosti štandardných aminokyselín, optická aktivita, izoelektrický bod. Rozdelenie aminokyselín. Metódy stanovenia aminokyselín.
2.b Peptidy. Vznik a štruktúra peptidovej väzby. Biologicky významné peptidy. Proteíny. Definícia. Štruktúra proteínov. Rozdelenie proteínov. Biologický význam proteínov. Metódy stanovenia proteínov.
3.b Enzýmy. Zloženie enzýmov, aktívne miesto enzýmu. Špecifickosť enzýmov. Mechanizmus pôsobenia enzýmov. Michaelisa – Mentenovej rovnica. Michaelisova konštanta. Koenzýmy.
4.b Jednoduché lipidy. Chemická štruktúra, biologický význam, chemické reakcie. Zložené lipidy. Zloženie biologických membrán. Transport látok cez membrány.
5.b Sacharidy. Význam a rozdelenie sacharidov. Monosacharidy. Chemická štruktúra. Konfigurácia. Optická aktivita. Fischerove, Tollensove, Haworthove vzorce monosacharidov. Oxidačno – redukčné reakcie sacharidov. Oligosacharidy. Biologický význam sacharidov. Metódy stanovenia sacharidov.
6.b Nukleové kyseliny. Nukleotid ako základný monomér nukleových kyselín. Rozdelenie nukleových kyselín podľa chemickej štruktúry a podľa biologického významu. Primárna a sekundárna štruktúra nukleových kyselín.
7.b Replikácia DNA.
8.b Získavanie a premena metabolickej energie v organizmoch. Biologická oxidácia. Krebsov cyklus – cyklus kyseliny citrónovej. Dýchací reťazec. Oxidačná fosforylácia.
9.b Glykolýza za aeróbnych a za anaeróbnych podmienok. Pentózový cyklus –
hexózamonofosfátový skrat. Glukoneogenéza. Biosyntéza a degradácia glykogénu. Regulácia enzýmov glykogénfosforylázy a glykogénsyntetázy.
10.b Fotosyntéza. Svetelná fáza fotosyntézy. Viazanie oxidu uhličitého. Význam fotosyntézy.
11.b Hydrolýza nukleových kyselín. Hydrolýza lipidov. Degradácia mastných kyselín. Biosyntéza mastných kyselín. Biosyntéza lipidov.
12.b Kolobeh dusíka v prírode. Hydrolýza proteínov. Degradácia aminokyselín.
Absolvovanie povinných predmetov.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
slovenský jazyk alebo maďarský jazyk
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
V rámci odborného vzdelávania tézy štátnicových skúšky sú začlenené do troch oblastí:
Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
Anorganická a analytická chémia
Organická chémia a biochémia
I. Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
1. Stavba atómu. Predstavy o výstavbe atómov (Bohrov model atómu, vlnovo-mechanický model atómu). Jadro a elektrónový obal atómu. Elementárne častice. Atómové a hmotnostné číslo, izotopy. Kvantové čísla, elektrónové dráhy atómov.
2. Periodická sústava prvkov. Elektrónová konfigurácia. Pauliho vylučovací princíp, Aufbau-princíp, Hundovo pravidlo. Ionizačný potenciál a elektrónová afinita. Mendelejevova periodická sústava prvkov. Periodický zákon.
3. Chemická väzba. Teória väzby podľa Kössela a Lewisa. Kovalentná väzba, väzby σ a π, polárne a nepolárne kovalentné väzby. Teória molekulových orbitálov. Geometrické usporiadanie molekúl. Hybridizácia. Koordinačná väzba.
4. Rýchlosť chemických dejov. Molekularita a poriadok reakcií. Empirický rýchlostný zákon. Faktory ovplyvňujúce rýchlosť reakcií, Arrheniova rovnica. Aktivovaný komplex a zrážková teória. Katalýza.
5. Rovnováha chemických reakcií. Rovnovážna konštanta. van’t Hoffova izoterma. Le-Chatelierov princíp. Faktory ovplyvňujúce chemické rovnováhy.
6. Teórie kyselín a zásad. Arrheniova teória. Brønstedova teória kyselín a zásad. Sila kyselín a zásad. Autoprotolýza vody. Pojem pH a pOH. Hydrolýza solí.
7. Redoxné deje. Oxidačné číslo. Oxidácia a redukcia. Oxidačné a redukčné činidlá. Redoxné reakcie. Elektrolýza roztokov.
8. Plynné skupenstvo. Predstava ideálneho plynu. Zákony plynov. Stavová rovnica ideálneho plynu. Teória reálnych plynov.
9. Kvapalné skupenstvo. Fyzikálne a chemické vlastnosti kvapalín. Tlak pary nad kvapalinou, povrchové napätie kvapalín, viskozita kvapalín.
10. Pevné skupenstvo. Charakteristika, typy kryštálových mriežok. Topenie a sublimácia.
11. Kinetická teória plynov, tlak ideálneho plynu, vnútorná energia plynov, ekvipartičný princíp, distribúcia rýchlosti molekúl plynov.
12. Základy chemickej termodynamiky: systém, stavové veličiny a stavové rovnice. Energia, vnútorná energie, tepelná kapacita, I. veta termodynamická.
13. Využitie I. vety termodynamickej: tepelná a objemová práca, entalpia. Tepelná kapacita / skupenské teplo. Termochémia: zmeny entalpie a jej najdôležitejšie typy, Hessov zákon.
14. Samovoľné deje, štatistická definícia entropie. II. veta termodynamická, termodynamická definícia entropie. Zmeny v entropii u ireverzibilných dejov.
15. Využitie II. vety termodynamickej: účinnosť tepelných strojov, Carnotov cyklus, smer samovoľných dejov v neizolovaných sústavách, Helmholtzova a Gibbsova voľná energia.
16. Molárna voľná entalpia. Fázové rovnováhy v jednozložkových sústavách, podmienky fázových rovnováh, fázové diagramy, Gibbsov zákon fáz. Vplyv vonkajšieho tlaku na teplotu fázovej premeny. Clausiova-Clapeyrovnova rovnica.
17. Parciálne molárne veličiny. Chemický potenciál. Chemický potenciál ideálnych zmesí (zmes plynov a zmes kvapalín – Raoultov zákon). Chemický potenciál ideálnych roztokov – Henryho zákon.
18. Koligatívne vlastnosti viaczložkových sústav: ebulioskopia, kryoskopia, ozmóza. Diagramy tlaku pary v dvojzložkových sústavách prchavých zmesí, teplotné diagramy, destilácia.
19. Elektródové deje, typy elektród (elektródy prvého druhu, druhého druhu, redoxné elektródy). Galvanické články, potenciál galvanického článku, termodynamika galvanických článkov, Nernstova rovnica. Elektródový potenciál. Praktické využitie: batérie, akumulátory, palivové články.
20. Základy koloidiky – disperzné sústavy, adsorpcia, adsorpčné izotermy.
II. Anorganická a analytická chémia
1. Najdôležitejšie anorganické kyseliny.
2. Najdôležitejšie hydroxidy.
3. Najjednoduchšie anorganické soli (názvy a vlastnosti).
4. Reakcie kyselín a zásad. Soli.
5. Vodík, kyslík a dusíka.
6. Alkalické kovy.
7. Kovy alkalických zemín. Fosfor.
8. Halogény.
9. Prvky III. a IV. hlavnej skupiny PSP. Vzácne plyny.
10. Prechodné prvky a ich význam v chémii.
11. Kvalitatívna analýza – úlohy, dôkaz katiónov a aniónov, základy organickej kvalitatívnej analýzy.
12. Gravimetrické metódy – princíp, potreby, súčin rozpustnosti, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
13. Acidobázické titrácie – princíp, acidobázická rovnováha, pojem pH, acidometria, alkalimetria, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
14. Manganometria – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
15. Jodometria – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
16. Zrážacie titrácie – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
17. Komplexometria (chelátometria) – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
18. Elektroanalytické metódy – princíp, využitie, prístroje, príklady z praxe.
19. Kalibrácia a kalibračná krivka – príprava, použiteľnosť, využitie, výpočet výsledku analýzy graficky a výpočtom, príklady z praxe.
20. Základy chemometrie – hodnotenie matematicko-štatistických výpočtov, hodnotenie odľahlých hodnôt, hodnotenie paralelných výsledkov, štatistické hodnotenie výsledkov.
III. Organická chémia a biochémia
1. Elektrónová konfigurácia uhlíka, hybridizácia uhlíkového atómu. Typy chemickej väzby v organických molekulách, priestorové usporiadanie molekúl. Indukčný a mezomérny efekt. Základné stereochemické pojmy: konfigurácia, konformácia, chiralita, geometrická izoméria, optická izoméria.
2. Alkány, cykloalkány. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny.Typické reakcie, mechanizmus radikálovej substitúcie (SR).
3. Alkény, cykloalkény, diény, alkíny. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny. Typické reakcie, mechanizmus elektrofilnej adície (AdE). Markovnikovo pravidlo. Amfotérny charakter alkínov.
4. Arény. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny. Typické reakcie, mechanizmus elektrofilnej substitúcie (SE). Reakcie monosubstituovaných derivátov benzénu, vplyv prvého substituenta na ďalšie reakcie.
5. Halogénderiváty uhľovodíkov. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Typické reakcie alkylhalogenidov – mechanizmus reakcie. Polarita R-X väzby.
6. Hydroxyzlúčeniny a étery. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie, rozdelenie alkoholov. Typické reakcie alkoholov a fenolov. Dehydratácia alkoholov, oxydácia alkoholov a fenolov. Mechanizmus nukleofilnej substitúcie (SN) a eliminačných (E) reakcií. Zajcevovo pravidlo.
7. Oxozlúčeniny. Rozdelenie, fyzikálne a chemické vlastnosti. Štruktúra (priestorová a elektrónová) karbonilovej skupiny. Adičné reakcie oxozlúčenín (AdN). Príprava Grignardovho činidla.
8. Karboxylové kyseliny. Fyzikálne a chemické zlúčeniny. Štruktúra (priestorová a elektrónová) karboxylovej skupiny. Amfotérny charakter karboxylových kyselín. Mastné kyseliny. Dekarboxylácia karboxylových kyselín.
9. Deriváty karboxylových kyselín. Halogenidy karboxilových kyselín, anhydridy, estery, nitrily – elektrónová a priestorová štruktúra. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Vznik derivátov karboxylových kyselín a ich nekleofiné substutučné reakcie (SN acil). Hydrolýza esterov. Claisenová kondenzácia.
10. Dusíkaté organické zlúčeniny. Amíny – elektrónová a priestorová štruktúra, nomenklatúra, bázicita.
11. Heterocyklické zlúčeniny – pyrol, pyridín, imidazol, pyrimidín. Bázicita alkylových a arylových amínov. Bázicita a kyslosť heterocyklických zlúčenín.
12. Aminokyseliny. Štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Amfion, izoelektický bod. Reakcie aminokyselín. Kvalitatívny dôkaz aminokyselín.
13. Peptidy a bielkoviny. Charakteristika peptidov. Vznik a charakteristika peptidovej väzby. Amfión, izoeletrický bod. Chemická syntéza peptidov. Peptidové hormóny, inzulín.
14. Klasifikácia a štruktúra bielkovín. Danaturácia bielkovín, vplyv denaturácie na ich štruktúru a biologickú funkciu. Kvalitativný dôkaz bielkovín.
15. Lipidy. Rozdelenie lipidov. Jednoduché a zložité lipidy. Terpény, karotény. Porovnanie tukov, olejov a voskov. Stavba bunkovej membrány.
16. Sacharidy. Rozdelenie sacharidov. Charakteristika monoszacharidov. Fischerov vzorec - D/L-konfigurácia sacharidov. Haworthov vzorec – priestorové zobrazenie sacharidov. Pojmy: enantiomer, diastereomer, epimer, anomer.
17. Kvalitatívne dôkazové reakcie monosacharidov: tzv. Strieborné zrkadlo, Fehlingova reakcia. Významnô chemické reakcie sacharidov. Biologický výnam polysacharidov.
18. Nukleové kyseliny. Štruktúra, rozdelenie a biologický význam nukleových kyselín. Nukleotid a nukleozid.
19. Monomérne jednotky nukleových kyselín. Sekvencia nukleových kyselín Štruktúra a vlastnosti polynukleotidového reťazca. Dvojitý helix DNK.
20. Centrálna dogma molekulárnej genetiky. Mechanizmus replikácie DNA. Transkrkripcia, translácia.. Proteosyntéza.
Úspešným absolvovaním štátnych skúšok je absolvent spôsobilý projektovať a vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť a na základe širších filozofických, sociálnych a pedagogicko-psychologických súvislostí zodpovedne pristupuje k riešeniu aktuálnych problémov edukácie v danom odbore.
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
Katuščák D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
Albert S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Albert S. (2007) : Dolgozatok írása. Komárno SJE, ISBN 978-80-89234-22-6
Odborná literatúra – podľa schválenej témy bakalárskej práce.
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná obhajoba bakalárskej práce.
slovenský jazyk alebo maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.
1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.
1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?
1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa
2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií
2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.
2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.
2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.
3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.
3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?
3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!
4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.
4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)
4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)
4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)
5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.
5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike
5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike
6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.
6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.
6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.
7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.
7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.
7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.
8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.
8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.
8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.
9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií
9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku
9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon
10.1 Procesy tvorby skupiny v triede
10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania
10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.