Literatúra je zadávaná individuálne podľa spracovanej témy.
Hogyan írjunk szakdolgozatot? / Umberto Eco ; Beatrix Klukon : Kairosz, 1987. - 256 s. - ISBN 963 9137 53 7. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce : Ako písať: bakalárske práce, diplomové práce, dizertačné práce, špecializačné práce, habilitačné práce, seminárne a ročníkové práce, práce študentskej vedeckej a odbornej činnosti, ako urobiť bibliografické odkazy, ako citovať tradičné a elektronické dokumenty / Dušan Katuščák. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 2007. - 164 s. - ISBN 978-80-89132-45-4.
Ako písať záverečné a kvalifikačné práce / Dušan Katuščák. - 3. vyd. - Nitra : Enigma, 2004. - 163 s. - ISBN 80 89132 10 3.
Aktuálna smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho.
Vypracovanie, odovzdanie a úspešná obhajoba (minimálne 1 posudok od vedúceho alebo oponenta diplomovej práce, ktorý nie je hodnotený známkou Fx) práce.
Formu, štruktúru a rozsah diplomovej práce definuje príslušná smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Autor je povinný vyhodnotiť pramene a zdroje viažuce sa k téme, opísať priebeh vlastného výskumu a vyvodiť z analýzy závery. Počas obhajoby reaguje na pripomienky školiteľa a oponenta a odpovedá na otázky členov štátnicovej komisie.
Poslucháč dokáže spracovať výsledky vlastného výskumu, je schopný logicky argumentovať v diskusii. Študent je schopný vytvoriť vedecký text. Študent diplomovú prácu obháji pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Dejiny európskej integrácie; Dejiny Maďarov na Slovensku. Dejiny Maďarska a Maďarov po roku 1918; Dejiny stredovýchodnej Európy 1849–1945; Slovenské Národné hnutie; Didaktika dejepisu; Dejiny Maďarov na Slovensku 1.; Dejiny slovensko-maďarských vzťahov; diktatúry 20. storočia, Kapitoly z dejín spoločnosti 19. a 20. stor.
Ústna odpoveď študenta z jadra študijného odboru,, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
Államvizsga témakörök történelemből – 2021 Mgr
Az európai integráció története
Az Európai Közösségeket alakító gazdasági, politikai és katonai szerződések áttekintése 1945–1954 között: Dunkerque-i, Brüsszeli, ESZAK, EVK, Párizsi szerződések.
Az Európai Közösségeket alakító gazdasági, politikai és katonai szerződések áttekintése 1957–1993 között: Római, Elysée, Schengeni, Maastrichti, Koppenhágai szerződések.
(Nyugat-)Németország integrációja az európai közösségbe: Németország megítélése, különféle státuszai és válságai 1945 és 1991 között: Washingtoni egyezmények, Bonni szerződés, EVK, Hallstein- doktrína, neue Ostpolitik.
Az 1945 utáni európai integráció Kelet-Európa szempontjából. A kommunista országok ún. szisztémaszintű inkompatibilitása. (Cseh-)Szlovákia integrációs folyamata 2004-ig.
Az ún. helsinki folyamat (1975) összefüggései az emberi jogokkal és az államhatárok kérdésével, valamint az 1990-es párizsi EBEÉ-csúcs.
Az Európai Unió jelenlegi fő működési mechanizmusai (kormányköziség, nemzetekfelettiség), valamint az EU fő szervei és azok részletes jellemzése.
Diktatúrák története
Az olasz fasizmus (a fasiszta diktatúra kiépülése és a fasiszta Olaszország külpolitikája).
A nemzetiszocializmus Németországban (a nácizmus létrejötte, hatalomra jutása és jellege, német külpolitikai és katonai sikerek az 1930-asévekben és a világháborúban).
A spanyol polgárháború és a Franco-rendszer.
Az 1917-es forradalmak és a sztálini Szovjetunió a két világháború között.
A Szovjetunió és a kelet-európai sztálinista diktatúrák a II. világháború után (1945-1953).
Közép-Európa 1849-1945
A dinasztikus politika reneszánsza 1849 után, a krími háború, az egységes Olaszország és Németország létrejötte.
A szövetségi rendszerek kialakulása a 19-20. sz. fordulóján és a balkáni kérdés (német külpolitikai irányváltás, a hármas szövetség és az antant létrejötte, az 1878-as orosz-török háború, valamint az 1. és 2. Balkán-háború).
Az első világháború, a versailles-i békerendszer és Közép-Európa átalakulása a háború után.
Közép-Kelet-Európa államai a két világháború között és a nagyhatalmak vetélkedése a Közép-Kelet-Európa feletti befolyásért.
Közép-Kelet-Európa a második világháború előestéjén (az Anschluss, Csehszlovákia felszámolása, a lengyel kérdés, a Molotov-Ribbentrop paktum).
A második világháború közép-kelet-európai vonatkozásai (Lengyelország felosztása, a Szovjetunió területi nyereségei, német háborús sikerek és olasz törekvések a térségben, a keleti front, a kelet-európai kisállamok és a háború)
A magyarság története 1918 után
Magyarország az első világháború után: az „őszirózsás forradalom” és a Tanácsköztársaság.
A trianoni békeszerződés és következményei.
A bethleni konszolidáció évei (1921-1931)
Magyarország külpolitikája a két világháború között.
Revíziós sikerek 1938 és 1941 között.
Magyarország a második világháborúban.
A koalíciós időszak (1945-1948) és Magyarország szovjetizálása.
A Rákosi-rendszer
Az 1956-os forradalom és a Kádár-korszak
A szlovákiai magyarság története
A magyar kisebbség társadalmi, népesedései, gazdasági jellemzői az első köztársaságban (demográfiai, területi, szociális jellemzők)
A szlovákiai magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban
(pártstruktúra, ellenzéki pártok, aktivizmus, baloldal, fontosabb politikusok)
A magyar kisebbség kulturális, oktatási élete az első köztársaságban,
(művelődés, oktatás, ifjúsági mozgalmak, egyház)
A magyar kisebbség magatartása 1938-ban. Az első bécsi döntés
(Csehszlovákia politikája a kisebbségekkel szemben, a magyarság sérelmei, 1938-ban, a községi választások, a nemzetiségi statútum, magyar lakosság magatartása a bécsi döntés előtt)
A szlovákiai magyarok a háborús szlovák államban 1939–1945
Az első bécsi döntéssel Magyarországhoz visszacsatolt területek reintegrációja (1938–1945)
A csehszlovák nemzetállam kialakításának kísérlete 1945–1948
(csehszlovák nemzetállami törekvések a második világháború alatt és után, a magyar lakosság kitelepítésének terve, a kassai kormányprogram és a kisebbségellenes jogalkotás, a csehszlovák-magyar lakosságcsere-egyezmény és végrehajtása, a csehországi deportálások, a reszlovakizáció, a népbíráskodás magyarellenes éle, a párizsi békekonferencia, fordulat a magyar kérdés kezelésében)
Magyarok a sztálinista Csehszlovákiában (az 1950-es évek)
(További felemás lépések a magyar kisebbség helyzetének rendezésére, a Megbízottak Testületének határozatai, a csehszlovák alkotmányok, az 1960. évi közigazgatási reform, az 1956-os magyar forradalom és a szlovákiai magyarság)
A szlovákiai magyarok 1968-ban és a normalizáció éveiben
(a Csemadok 1968. márciusi javaslatai és a szlovák társadalom reakciója, a szlovákiai magyar társadalom a prágai tavasz idején, a Csemadok megújulása, önálló magyar társadalmi szervezetek létrehozásának kísérlete, a magyar lakosság reakciója a katonai megszállásra, a nemzetiségi alkotmánytörvény, a nemzetiségi szervek létrehozása, majd leépítése, tisztogatások a Csemadokban, a pártállam nemzetiségi politikája a normalizáció idején, kísérlet a magyar iskolahálózat leépítésére, a CSMKJB tevékenysége, magyar-csehszlovák feszültségforrások a nyolcvanas évek végén, kisebbségi beadványok 1988-1989-ben)
Szlovák nemzeti mozgalom
A szlovák nemzeti mozgalom kialakulása a 18. század második felében: társadalmi bázis, nyelvi, felekezeti sajátosságok és célok.
A bibliai cseh nyelv szerepe. Az önálló szlovák nyelvi norma megteremtése: a Bernolák- és Štúr-féle nyelvi kodifikáció jelentősége.
A szláv kölcsönösség eszméje, a politikai pánszlávizmus jelensége Ján Kollár, Jozef Pavol Šafárik, Ľudovít Štúr munkásságában
A szlovák nemzeti mozgalom politikai programjai 1844–1849. A Szlovák Nemzeti Tanács és a fegyveres szlovák felkelés 1848-1849-ben
A szlovák nemzeti mozgalom 1860-1875 között: az 1861. évi szlovák nemzeti memorandum. A Matica slovenská létrejötte, működése és betiltása.
A Régi Iskola és az Új Iskola létrejötte. A Szlovák Nemzeti Párt kialakulása, programja, működése 1873-1918 között.
A szlovák nemzeti mozgalom politikai újraéledése. A Szlovák Nemzeti Párt választási sikerei. A Szlovák Néppárt és a Szociáldemokrata Párt létrejötte a 20. század elején.
A Českoslovanská jednota, a cseh-szlovák egységmozgalom története 1896-1918
A szlovák kérdés az első világháború éveiben: az amerikai szlovákok aktivitása és a Masaryk vezette csehszlovák politikai emigráció.
A szlovákság kiválása a Magyar Királyságból. Az 1918. október 30-i turócszentmártoni
szlovák nemzeti deklaráció.
Történelemdidaktika
A történelemdidaktika viszonya a történelemmetodikához. A történelemdidaktika és a történelemmetodika fogalmi és tartalmi különbségei. A történelmi tanulás/tanítás optimális típusai.
A történelem mint tudomány és mint iskolai tantárgy viszonya. A múlt különböző felfogásainak szerepe az iskolai történelemtanításban. A történelem mint konstrukció: Hogyan konstruálódik a történelem?
Az ismeretek és a képességek fogalma az iskolai történelemtanításban. Az iskolai történelmi ismeretek (adat, tény, fogalom, ítélet) és képességcsoportok osztályozása.
Az értés-megjegyzés-alkalmazás-értelmezés paradigma. A tanulói aktivitás növelésének igénye, technikái, eszközei, nehézségei és korlátai.
Az óratervezés: az iskolai tevékenységek operacionalizációja és taxonomizációja.
A történelemtankönyv célja és típusai. A történelemtankönyv részei, módszertani egységei.
A forrásalapú történelemoktatás. A források didaktikai előkészítése. A tankönyvi források típusai. A forrásfeldolgozás lépései.
20. századi társadalomtörténet
Magyarország társadalmi rétegződése és demográfiai fejlődése a kiegyezés korában
A politikai és gazdasági elit a két világháború közötti Magyarországon
A parasztság a két világháború közti magyar társadalomban
A szlovákiai magyar társadalom demográfiai és társadalomszerkezeti változásai a 20. században
Absolvent odboru učiteľstvo histórie (v kombinácii) prostredníctvom predmetov odboru ovláda obsah disciplín svojej špecializácie.
Odporúčaná literatúra je uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Teoretická časť štátnej skúšky z príslušného aprobačného predmetu formou kolokviálnej skúšky, otázky sú formulované v podobe širšie koncipovaného problému, možno súvisiaceho s diplomovou prácou, ktorého riešenie od študenta vyžaduje znalosť poznatkov, uvedených v tézach ku štátnej skúške. Tieto vychádzajú z odborovo didaktického kontextu odboru. Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Integrácia poznania obsahu poznatkov jednotlivých predmetov vysokoškolského štúdia a širších súvislostí teoretického zázemia aprobačného predmetu chémia, podľa téz k štátnej skúške. Integrácia teórie a praxe na príklade riešenia nastoleného problému. Odborná komunikácia a argumentácia.
Tézy štátnej skúšky sú z nasledujúcich oblastí:
I. Všeobecná didaktika chémie:
1. Charakteristika základných vzdelávacích dokumentov chemického vzdelávania (ŠVP, ŠkVP, RUP, vzdelávacie štandardy, osnovy, časovo-tematické plány, príprava učiteľa)
2. Charakteristika prírodovedného vzdelávania od začiatkoch v našom školskom systéme. Ciele prírodovedného vzdelávania. Motivácia, motív – charakteristika. Motívy žiakov prečo sa učiť chémiu. S chémiou súvisiace negatívne city a dezinformácie. Charakteristika predmetu chémia. Štruktúra a obsah vzdelávania chémie.
3. Podmienky vzdelávacieho procesu (vonkajšie a vnútorné). Charakteristka organizačných foriem chemického vzdelávania. Laboratórne cvičenie, ako forma aktívneho učenia sa. Fázy vzdelávacieho procesu v chemickom laboratóriu (prípravná-, realizačná- a postexperimentálna fáza). Proces manažovania školského chemického laboratória.
4. Charakteristika fáz vzdelávacieho procesu (prípravná-, realizačná- a diagnostická fáza), Príprava učiteľa na vyučovanie chémie – triedno-hodinové, laboratórne cvičenie, terénne. Charakteristika fáz vyučovacej hodiny. Mimoškolské chemické vzdelávanie (doučovanie, krúžky, CHO, SOČ).
5. Chemický experiment a jeho miesto vo vzdelávaní chémie. Chemický experiment vs. školský chemický experiment. Delenie chemických experimentov (podľa vonkajšej- a vnútornej formy vzdelávania chémie, z gnozeologického hľadiska, podľa množstva použitých chemikálií, atď.) Zaradenie chemického experimentu do jednotlivých fáz vyučovania.
6. Prehľad vzdelávacích metód dôrazom na vyučovanie chémie. Metódy na základe logického priblíženia učiva, metódy na základe využitia dostupných učebných prostriedkov, metódy podľa zdrojov informácií, metódy na základe činnosti učiteľa/žiaka, metódy na základe počtu žiakov, metódy na základe fáz vyučovania, atď.
7. Delenie aktivizujúcich metód. Charakteristika vybraných jednoduchých aktivizujúcich metód a ich aplikácia vo vyučovaní chémie. Projekt, projektová metóda, projektové vyučovanie, projektovo-orientované vyučovanie chémie. Postupnosť krokov vedecko-výskumného spoznania, ako metóda v prírodovedného vzdelávania. Bádateľská- resp. bádateľsko-orientovaná metóda – základná charakteristika.
8. Materiálne a nemateriálne vyučovacie prostriedky vo vyučovaní chémie (učebné pomôcky, multimediálna technika). Úloha a štruktúra učebníc - predpoklady dobrej učebnice. Doplňujúce učebnice podporujúce proces učenia sa a učenia. eUčebnice, e-výukové materiály vo vyučovaní chémie.
9. Opodstatnenosť implementácie IKT do vyučovaní chémie. IKT vs. DT, Digitálna gramotnosť, Bloomové digitálne taxonómie, pojem „digitálna priepasť“, nebezpečenstvá internetu a prevencia proti nej, e-Learning vs. m-Learning, rozšírená realita vo vyučovaní chémie. Interaktívne učebné prostriedky vo vyučovaní chémie – konkrétne ukážky a ich charakteristika.
10. Vysvetlenie pojmov: hodnotenie, evalvácia, klasifikácia, kontrola. Úrovne hodnotenia. Základné koncepcie hodnotenia. Formy a metódy školského hodnotenia. Typy školského hodnotenia. Rozvíjajúce hodnotenie (formatívne hodnotenie – assessment for learning), hodnotenie výsledkov učenia sa (sumatívne hodnotenie – assessment of learning), hodnotenie ako forma učenia a učenia sa (assessment as learning) - ich všeobecná charakteristika a aplikácia vo vyučovaní chémie. Autentické výstupy vyučovania chémie a ich hodnotenie. Portfólio.
II. Špeciálna didaktika chémie:
1. Tri úrovne chemického popisu v chemickom poznávaní – charakteristika a príklady. Jazyk chémie.
2. Miskoncepcie pri poznávaní chémie. Konkrétne príklady žiackych miskoncepcií v chémii. Zdroje miskoncepcií.
3. Didaktická analýza a interpretácia učiva zloženie látok a chemická väzba (ISCED 2 a ISCED 3A)
4. Didaktická analýza a interpretácia učiva štruktúra atómov a iónov a chemická väzba(ISCED 2 a ISCED 3A).
5. Didaktická analýza a interpretácia učiva periodická sústava prvkov a základy názvoslovia anorganických zlúčenín (ISCED 2 a ISCED 3A).
6. Didaktická analýza a interpretácia učiva premeny látok(ISCED 2) a chemické reakcie a ich priebeh, chemické rovnice, typy chemických rovníc (ISCED 3A).
7. Didaktická analýza a interpretácia učiva protolytické deje (ISCED 2, ISCED 3A).
8. Didaktická analýza a interpretácia učiva oxidačno-redoxné deje (ISCED 2, ISCED 3A).
9. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva vybranej skupiny anorganických látok (ISCED 2, ISCED 3A).
10. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva typy chemických väzieb v organických zlúčeninách (ISCED 2, ISCED3A) a učiva izoméria (ISCED 3A).
11. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva štruktúra organických molekúl a chemické reakcie v organickej chémii (ISCED 2, ISCED3A).
12. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Aromatické uhľovodíky (ISCED 2, ISCED3A).
13. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov (ISCED 2, ISCED3A).
14. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Bielkoviny (ISCED 2, ISCED3A).
15. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva látky nebezpečné pre človeka a životné prostredie (ISCED 2, ISCED3A).
III. Vybrané kapitoly z chémie:
Chemická štruktúra a teória chemickej väzby:
1. Moderné teórie chemickej väzby. Kvantová teória. Vlnovo-korpuskulárny dualizmus. de Broglieho vlnová dĺžka. Postuláty kvantovej teórie.
2. Moderný popis chemickej väzby. Časovo závislá a časovo nezávislá Schrödingerova rovnica. Bornova-Oppenheimerova aproximácia.
3. Chemická symetria. Teória grúp. Bodové a priestorové grupy. Operácie súmernosti.
Jadrová chémia:
4. Stavba hmoty, podmienky stability atómových jadier, rozpady nestabilných jadier.
5. Rádioaktívne žiarenie a jej interakcia s hmotou. Využitie interakcie k detekcii žiarenia. Biologické účinky rádioaktivity a jej charakterizácia (dozimetria).
6. Využitie rádioaktivity.
Organoprvková chémia:
7. História organokovovej chémie. Ferrocén a jeho deriváty.
8. Názvoslovie organoprvkovej chémie. Zieglerove-Nattove katalyzátory, ich objav a ich využitie v polymérnej chémii.
9. Katalytické reakcie organoprvkových zlúčenín. Homogénna a heterogénna katalýza.
Koordinačná chémia:
10. Pojem centrálneho atómu a ligandu. Koordinačné číslo. Názvoslovie komplexných zlúčenín. Inklúzne komplexy: cyklodextríny
11. Cheláty: kyselina etyléndiamintetraoctová (EDTA). Využitie EDTA v analytickej chémii a biochémii.
12. Zlúčeniny s porfyrínovou kostrou. Hemoglobín, chlorofyl a vitamín B12.
Spektrálne metódy:
13. Spektrofotometria – základný princíp, využívanie na kvalitatívne a kvantitatívne účely, prístroje, vyhodnotenie, príklady z praxe.
14. Infračervená spektrometria, atómová absorpčná spektrometria – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, jednotlivé prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
15. Separačné techniky (chromatografia všeobecne, kvapalinová chromatografia, plynová chromatografia) – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Chémia. K riešeniu aktuálnych vedecko-výskumných aspektov a problémov edukácie v danom odbore pristupuje na základe širších prírodovedných a pedagogicko-psychologických súvislostí vyúsťujúcich aj do ich didaktických aplikácií vzhľadom na spôsobilosť pôsobiť v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania učiteľov základných, stredných aj vysokých škôl.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
KATUŠČÁK, D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
ALBERT, S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky od vedúceho a oponenta diplomovej práce, úspešná obhajoba diplomovej práce.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent bude schopný tvorivo pracovať vo svojom odbore, samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a tvorivo ich uplatňovať a používať, bude spôsobilý samostatne vysvetliť a riešiť náročné úlohy, bude schopný spoznávať, vysvetliť a riešiť daný problém alebo podať vlastné riešenie problému, bude schopný zhodnotiť dosiahnuté výsledky, ich prínos a praktické využitie. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent diplomovú prácu obhájiť pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.