Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
1.a Vlastnosti látok. Základné veličiny a jednotky. Zákon zachovania hmotnosti a energie. Avogadrov zákon, látkové množstvo, relatívne a mólové hmotnosti atómov a molekúl. Vyjadrovanie zloženia sústav.
2.a Elementárne častice atómov. Jadro a elektrónový obal atómov. Protónové a nukleónové číslo: izotopy atómov, Bohrov model atómu. Vlnovo-mechanický model atómu: kvantové čísla, atómové orbitály.
3.a Atómy prvkov a PSP – elektrónová konfigurácia. Pauliho vylučovací princíp. Výstavbový princíp a Hundovo pravidlo. Ionizačný potenciál a elektrónová afinita. Mendelejevova periodická sústava prvkov. Periodický zákon, periodicita vlastností prvkov.
4.a Chemické väzby - Kösselova a Lewisova teória chemickej väzby. Teória valenčnej väzby, kovalentná väzba, σ a π- väzby, polarita kovalentnej väzby iónová väzba.
5.a Teória molekulových orbitálov, geometrická konfigurácia molekúl, hybridizácia, väzba v koordinačných zlúčeninách.
6.a Kinetika chemických reakcií - rýchlosť chemickej reakcie, reakčná rýchlosť, molekulovosť a poriadok chemickej reakcie. Guldberg-Waageho zákon, reakcie prvého a druhého poriadku, faktory určujúce rýchlosť chemickej reakcie. Arrheniov vzťah, stanovenie parametrov Arrheniovho vzťahu, teória aktívnych zrážok, teória aktivovaného komplexu.
7.a Rovnováha chemických reakcií, rovnovážna konštanta, van´t Hoffova reakčná izoterma, Le- Chatelierov princíp akcie a reakcie – vplyv reakčných podmienok na rovnováhu chemickej reakcie.
8.a Plynné skupenstvo - Ideálny a reálny plyn, Zákony ideálneho plynu z hľadiska kinetickej teórie, Stavová rovnica ideálneho a reálneho plynu
9.a Kvapalné skupenstvo – fyzikálne a chemické vlastnosti kvapalín, Tlak pary nad kvapalinami, povrchové napätie kvapalín, viskozita kvapalín
10.a Pevné skupentvo: základná charakteristika, kryštalografia, topenie a sublimácia pevných látok.
11.a Teória kyselín a zásad - Arrheniova teória kyselín a zásad, Brönstedova teória kyselín a zásad, sila kyselín a zásad, autoprotolýza vody, pH a pOH, hydrolýza solí.
12.a Redoxné deje – oxidačné číslo, oxidácia, redukcia, oxidačné a redukčné činidlá, redoxné reakcie, elektrolýza roztokov.
1.b Kinetická teória ideálneho plynu, tlak ideálneho plynu, rozdelenie molekúl plynu podľa rýchlostí, rozdeľovacia funkcia, vnútorná energia plynov, ekvipartičný princíp.
2.b Chemická termodynamika I. Základy chemickej termodynamiky. Postuláty chemickej termodynamiky. Stavové veličiny, stavové funkcie a ich vlastnosti. prvý zákon termodynamiky, vnútorná energia, entalpia, tepelné kapacity látok.
3.b Aplikácia prvého zákona termodynamiky – objemová práca, merateľné termodynamické veličiny - tepelná kapacita pri konštantnom tlaku, tepelná kapacita pri konštantnom objeme. Vzťah medzi tepelnými kapacitami.
4.b Termochémia, termochemické zákony, entalpie chemickej premeny - tvorné entalpie, reakčné entalpie.
5.b Chemická termodynamika II. Druhý zákon termodynamiky, entropia, Carnotov cyklus, Gibbsova a Helmholtzova energia.
6.b Aplikácia druhého zákona termodynamiky. Vlastnosti Gibbsovej energie. Závislosť Gibbsovej energie od tlaku. Chemický potenciál. Fugacita. Fugacitný koeficient.
7.b Fázové rovnováhy v jednozložkovej sústave - Fázová rovnováha, chemický potenciál, Gibbsov fázový zákon, Clausiova a Clausius-Clapeyronova rovnica, Fázový diagram jednozložkovej sústavy.
8.b Fázové rovnováhy v dvojzložkových a viaczložkových sústavách - Zloženie roztokov, Raoultov a Henryho zákon, koligatívne vlastnosti viaczložkových sústav: ebulioskopia, kryoskopia, osmóza a osmotický tlak.
9.b Roztoky elektrolytov, elektrolytická vodivosť, elektrolýza, princíp, experimentálne usporiadanie, Faradayove zákony, silné a slabé elektrolyty, aktivita, aktivitný koeficient, Debye - Hückelov zákon.
10.b Galvanické články - elektródový potenciál, termodynamika galvanických článkov, elektromotorické napätie galvanického článku, elektródy prvého, druhého druhu, praktické aplikácie galvanických článkov.
11.b Katalýza, enzymatická katalýza, acidobázická katalýza, fotochémia.
12.b Základy koloidiky. Disperzné systémy, zmáčanie, adsorpcia, adsorpčné izotermy.
Anorganická a analytická chémia
1. Stavba atómov. Základné častice hmoty. Kvantové čísla, Pauliho princíp, Hundovo pravidlo. Multiplicita.
2. Stavba molekúl – teória chemickej väzby.
3. Väzba iónová, kovalentná a koordinačná, vodíková väzba. Koordinačné zlúčeniny.
4. Názvoslovie anorganických zlúčenín.
5. Kyseliny a zásady. Anhydridy kyselín a zásad.
6. Periodická sústava prvkov. Obecné zákonitosti.
7. Periodická sústava prvkov. Charakteristika podskupín.
8. Vlastnosti najdôležitejších prvkov a ich významných zlúčenín: H, O, C, N, P, S, halogény, kovy.
I. A, II. A a III. A skupiny, Cu, Fe. Metódy prípravy alebo výroby vybraných prvkov a ich zlúčenín.
9. Kvalitatívna analýza anorganických látok. Delenie katiónov.
10. Volumetrické metódy. Spôsoby indikácie bodu ekvivalencie. Titračné krivky jednosýtnych a viacsýtnych kyselín.
11. Instrumentálne metódy v analytickej chémii. Spektrofotometria.
12. Separačné metódy. Chromatografia.
Organická chémia a biochémia
1.a Stereogénny uhlík, absolútna konfigurácia, optické izoméry, nomenklatúra chirálnych molekúl,
racemická zmes. Stereochémia. Indukčný a mezomérny efekt, konjugované π – systémy.
2.a Alkány, cykloalkány, bicykloalkány. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
3.a Alkény, cykloalkény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Diény. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Alkíny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Typické reakcie a ich mechanizmy.
4.a Aromatické uhľovodíky. Nomenklatúra aromatických uhľovodíkov. Aromatickosť. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie aromatických uhľovodíkov.
5.a Halogénuhľovodíky. Nomenklatúra halogénuhľovodíkov. Väzba C – halogén — polarita väzby, dipólový moment, polarizovateľnosť molekúl. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Reakcie halogénuhľovodíkov. Grignardove činidlá. Aromatické halogénderiváty. Typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
6.a Alkoholy, fenoly, étery. Tioly, sulfidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
7.a Aldehydy a ketóny. Chinóny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
8.a Karboxylové kyseliny. Nomenklatúra, štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti.
9.a Funkčné deriváty karboxylových kyselín – acylhalogenidy, anhydridy, estery, amidy. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
10.a Substitučné deriváty karboxylových kyselín – kyseliny halogénalkánové, hydroxyalkánové, aminoalkánové, β –dikarbonylové zlúčeniny. Ich charakteristika, typické reakcie a ich reakčné mechanizmy.
11.a Nitrozlúčeniny. Amíny. Bázicita amínov. Reakcie amínov. Príprava a reakcie diazóniových solí.
12.a Heterocykly, ich nomenklatúra a fyzikálne vlastnosti.
1.b Aminokyseliny. Štruktúra a všeobecné vlastnosti štandardných aminokyselín, optická aktivita, izoelektrický bod. Rozdelenie aminokyselín. Metódy stanovenia aminokyselín.
2.b Peptidy. Vznik a štruktúra peptidovej väzby. Biologicky významné peptidy. Proteíny. Definícia. Štruktúra proteínov. Rozdelenie proteínov. Biologický význam proteínov. Metódy stanovenia proteínov.
3.b Enzýmy. Zloženie enzýmov, aktívne miesto enzýmu. Špecifickosť enzýmov. Mechanizmus pôsobenia enzýmov. Michaelisa – Mentenovej rovnica. Michaelisova konštanta. Koenzýmy.
4.b Jednoduché lipidy. Chemická štruktúra, biologický význam, chemické reakcie. Zložené lipidy. Zloženie biologických membrán. Transport látok cez membrány.
5.b Sacharidy. Význam a rozdelenie sacharidov. Monosacharidy. Chemická štruktúra. Konfigurácia. Optická aktivita. Fischerove, Tollensove, Haworthove vzorce monosacharidov. Oxidačno – redukčné reakcie sacharidov. Oligosacharidy. Biologický význam sacharidov. Metódy stanovenia sacharidov.
6.b Nukleové kyseliny. Nukleotid ako základný monomér nukleových kyselín. Rozdelenie nukleových kyselín podľa chemickej štruktúry a podľa biologického významu. Primárna a sekundárna štruktúra nukleových kyselín.
7.b Replikácia DNA.
8.b Získavanie a premena metabolickej energie v organizmoch. Biologická oxidácia. Krebsov cyklus – cyklus kyseliny citrónovej. Dýchací reťazec. Oxidačná fosforylácia.
9.b Glykolýza za aeróbnych a za anaeróbnych podmienok. Pentózový cyklus –
hexózamonofosfátový skrat. Glukoneogenéza. Biosyntéza a degradácia glykogénu. Regulácia enzýmov glykogénfosforylázy a glykogénsyntetázy.
10.b Fotosyntéza. Svetelná fáza fotosyntézy. Viazanie oxidu uhličitého. Význam fotosyntézy.
11.b Hydrolýza nukleových kyselín. Hydrolýza lipidov. Degradácia mastných kyselín. Biosyntéza mastných kyselín. Biosyntéza lipidov.
12.b Kolobeh dusíka v prírode. Hydrolýza proteínov. Degradácia aminokyselín.
Absolvovanie povinných predmetov.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
slovenský jazyk alebo maďarský jazyk
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
V rámci odborného vzdelávania tézy štátnicových skúšky sú začlenené do troch oblastí:
Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
Anorganická a analytická chémia
Organická chémia a biochémia
I. Všeobecná chémia a fyzikálna chémia
1. Stavba atómu. Predstavy o výstavbe atómov (Bohrov model atómu, vlnovo-mechanický model atómu). Jadro a elektrónový obal atómu. Elementárne častice. Atómové a hmotnostné číslo, izotopy. Kvantové čísla, elektrónové dráhy atómov.
2. Periodická sústava prvkov. Elektrónová konfigurácia. Pauliho vylučovací princíp, Aufbau-princíp, Hundovo pravidlo. Ionizačný potenciál a elektrónová afinita. Mendelejevova periodická sústava prvkov. Periodický zákon.
3. Chemická väzba. Teória väzby podľa Kössela a Lewisa. Kovalentná väzba, väzby σ a π, polárne a nepolárne kovalentné väzby. Teória molekulových orbitálov. Geometrické usporiadanie molekúl. Hybridizácia. Koordinačná väzba.
4. Rýchlosť chemických dejov. Molekularita a poriadok reakcií. Empirický rýchlostný zákon. Faktory ovplyvňujúce rýchlosť reakcií, Arrheniova rovnica. Aktivovaný komplex a zrážková teória. Katalýza.
5. Rovnováha chemických reakcií. Rovnovážna konštanta. van’t Hoffova izoterma. Le-Chatelierov princíp. Faktory ovplyvňujúce chemické rovnováhy.
6. Teórie kyselín a zásad. Arrheniova teória. Brønstedova teória kyselín a zásad. Sila kyselín a zásad. Autoprotolýza vody. Pojem pH a pOH. Hydrolýza solí.
7. Redoxné deje. Oxidačné číslo. Oxidácia a redukcia. Oxidačné a redukčné činidlá. Redoxné reakcie. Elektrolýza roztokov.
8. Plynné skupenstvo. Predstava ideálneho plynu. Zákony plynov. Stavová rovnica ideálneho plynu. Teória reálnych plynov.
9. Kvapalné skupenstvo. Fyzikálne a chemické vlastnosti kvapalín. Tlak pary nad kvapalinou, povrchové napätie kvapalín, viskozita kvapalín.
10. Pevné skupenstvo. Charakteristika, typy kryštálových mriežok. Topenie a sublimácia.
11. Kinetická teória plynov, tlak ideálneho plynu, vnútorná energia plynov, ekvipartičný princíp, distribúcia rýchlosti molekúl plynov.
12. Základy chemickej termodynamiky: systém, stavové veličiny a stavové rovnice. Energia, vnútorná energie, tepelná kapacita, I. veta termodynamická.
13. Využitie I. vety termodynamickej: tepelná a objemová práca, entalpia. Tepelná kapacita / skupenské teplo. Termochémia: zmeny entalpie a jej najdôležitejšie typy, Hessov zákon.
14. Samovoľné deje, štatistická definícia entropie. II. veta termodynamická, termodynamická definícia entropie. Zmeny v entropii u ireverzibilných dejov.
15. Využitie II. vety termodynamickej: účinnosť tepelných strojov, Carnotov cyklus, smer samovoľných dejov v neizolovaných sústavách, Helmholtzova a Gibbsova voľná energia.
16. Molárna voľná entalpia. Fázové rovnováhy v jednozložkových sústavách, podmienky fázových rovnováh, fázové diagramy, Gibbsov zákon fáz. Vplyv vonkajšieho tlaku na teplotu fázovej premeny. Clausiova-Clapeyrovnova rovnica.
17. Parciálne molárne veličiny. Chemický potenciál. Chemický potenciál ideálnych zmesí (zmes plynov a zmes kvapalín – Raoultov zákon). Chemický potenciál ideálnych roztokov – Henryho zákon.
18. Koligatívne vlastnosti viaczložkových sústav: ebulioskopia, kryoskopia, ozmóza. Diagramy tlaku pary v dvojzložkových sústavách prchavých zmesí, teplotné diagramy, destilácia.
19. Elektródové deje, typy elektród (elektródy prvého druhu, druhého druhu, redoxné elektródy). Galvanické články, potenciál galvanického článku, termodynamika galvanických článkov, Nernstova rovnica. Elektródový potenciál. Praktické využitie: batérie, akumulátory, palivové články.
20. Základy koloidiky – disperzné sústavy, adsorpcia, adsorpčné izotermy.
II. Anorganická a analytická chémia
1. Najdôležitejšie anorganické kyseliny.
2. Najdôležitejšie hydroxidy.
3. Najjednoduchšie anorganické soli (názvy a vlastnosti).
4. Reakcie kyselín a zásad. Soli.
5. Vodík, kyslík a dusíka.
6. Alkalické kovy.
7. Kovy alkalických zemín. Fosfor.
8. Halogény.
9. Prvky III. a IV. hlavnej skupiny PSP. Vzácne plyny.
10. Prechodné prvky a ich význam v chémii.
11. Kvalitatívna analýza – úlohy, dôkaz katiónov a aniónov, základy organickej kvalitatívnej analýzy.
12. Gravimetrické metódy – princíp, potreby, súčin rozpustnosti, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
13. Acidobázické titrácie – princíp, acidobázická rovnováha, pojem pH, acidometria, alkalimetria, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
14. Manganometria – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
15. Jodometria – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
16. Zrážacie titrácie – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
17. Komplexometria (chelátometria) – princíp, bod ekvivalencie, príprava roztokov, výpočet výsledkov, príklady z praxe.
18. Elektroanalytické metódy – princíp, využitie, prístroje, príklady z praxe.
19. Kalibrácia a kalibračná krivka – príprava, použiteľnosť, využitie, výpočet výsledku analýzy graficky a výpočtom, príklady z praxe.
20. Základy chemometrie – hodnotenie matematicko-štatistických výpočtov, hodnotenie odľahlých hodnôt, hodnotenie paralelných výsledkov, štatistické hodnotenie výsledkov.
III. Organická chémia a biochémia
1. Elektrónová konfigurácia uhlíka, hybridizácia uhlíkového atómu. Typy chemickej väzby v organických molekulách, priestorové usporiadanie molekúl. Indukčný a mezomérny efekt. Základné stereochemické pojmy: konfigurácia, konformácia, chiralita, geometrická izoméria, optická izoméria.
2. Alkány, cykloalkány. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny.Typické reakcie, mechanizmus radikálovej substitúcie (SR).
3. Alkény, cykloalkény, diény, alkíny. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny. Typické reakcie, mechanizmus elektrofilnej adície (AdE). Markovnikovo pravidlo. Amfotérny charakter alkínov.
4. Arény. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Významné zlúčeniny. Typické reakcie, mechanizmus elektrofilnej substitúcie (SE). Reakcie monosubstituovaných derivátov benzénu, vplyv prvého substituenta na ďalšie reakcie.
5. Halogénderiváty uhľovodíkov. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie. Typické reakcie alkylhalogenidov – mechanizmus reakcie. Polarita R-X väzby.
6. Hydroxyzlúčeniny a étery. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Názvoslovie, rozdelenie alkoholov. Typické reakcie alkoholov a fenolov. Dehydratácia alkoholov, oxydácia alkoholov a fenolov. Mechanizmus nukleofilnej substitúcie (SN) a eliminačných (E) reakcií. Zajcevovo pravidlo.
7. Oxozlúčeniny. Rozdelenie, fyzikálne a chemické vlastnosti. Štruktúra (priestorová a elektrónová) karbonilovej skupiny. Adičné reakcie oxozlúčenín (AdN). Príprava Grignardovho činidla.
8. Karboxylové kyseliny. Fyzikálne a chemické zlúčeniny. Štruktúra (priestorová a elektrónová) karboxylovej skupiny. Amfotérny charakter karboxylových kyselín. Mastné kyseliny. Dekarboxylácia karboxylových kyselín.
9. Deriváty karboxylových kyselín. Halogenidy karboxilových kyselín, anhydridy, estery, nitrily – elektrónová a priestorová štruktúra. Fyzikálne a chemické vlastnosti. Vznik derivátov karboxylových kyselín a ich nekleofiné substutučné reakcie (SN acil). Hydrolýza esterov. Claisenová kondenzácia.
10. Dusíkaté organické zlúčeniny. Amíny – elektrónová a priestorová štruktúra, nomenklatúra, bázicita.
11. Heterocyklické zlúčeniny – pyrol, pyridín, imidazol, pyrimidín. Bázicita alkylových a arylových amínov. Bázicita a kyslosť heterocyklických zlúčenín.
12. Aminokyseliny. Štruktúra, fyzikálne a chemické vlastnosti. Amfion, izoelektický bod. Reakcie aminokyselín. Kvalitatívny dôkaz aminokyselín.
13. Peptidy a bielkoviny. Charakteristika peptidov. Vznik a charakteristika peptidovej väzby. Amfión, izoeletrický bod. Chemická syntéza peptidov. Peptidové hormóny, inzulín.
14. Klasifikácia a štruktúra bielkovín. Danaturácia bielkovín, vplyv denaturácie na ich štruktúru a biologickú funkciu. Kvalitativný dôkaz bielkovín.
15. Lipidy. Rozdelenie lipidov. Jednoduché a zložité lipidy. Terpény, karotény. Porovnanie tukov, olejov a voskov. Stavba bunkovej membrány.
16. Sacharidy. Rozdelenie sacharidov. Charakteristika monoszacharidov. Fischerov vzorec - D/L-konfigurácia sacharidov. Haworthov vzorec – priestorové zobrazenie sacharidov. Pojmy: enantiomer, diastereomer, epimer, anomer.
17. Kvalitatívne dôkazové reakcie monosacharidov: tzv. Strieborné zrkadlo, Fehlingova reakcia. Významnô chemické reakcie sacharidov. Biologický výnam polysacharidov.
18. Nukleové kyseliny. Štruktúra, rozdelenie a biologický význam nukleových kyselín. Nukleotid a nukleozid.
19. Monomérne jednotky nukleových kyselín. Sekvencia nukleových kyselín Štruktúra a vlastnosti polynukleotidového reťazca. Dvojitý helix DNK.
20. Centrálna dogma molekulárnej genetiky. Mechanizmus replikácie DNA. Transkrkripcia, translácia.. Proteosyntéza.
Úspešným absolvovaním štátnych skúšok je absolvent spôsobilý projektovať a vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť a na základe širších filozofických, sociálnych a pedagogicko-psychologických súvislostí zodpovedne pristupuje k riešeniu aktuálnych problémov edukácie v danom odbore.
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
Katuščák D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
Albert S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Albert S. (2007) : Dolgozatok írása. Komárno SJE, ISBN 978-80-89234-22-6
Odborná literatúra – podľa schválenej témy bakalárskej práce.
Vypracovaná bakalárska práca, kladné posudky vedúceho a oponenta bakalárskej práce. Úspešná obhajoba bakalárskej práce.
slovenský jazyk alebo maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro študijného programu.
Každá časť štátnej skúšky je klasifikovaná osobitnou známkou. Na obhajobu je prijatá bakalárska práca, ak aspoň jeden z posudkov bakalárskej práce neobsahoval hodnotenie nedostatočne (4, FX). Obhajobu záverečnej práce organizuje Katedra maďarského jazyka a literatúry spravidla v 6. semestri štúdia. Obhajoba bakalárskej práce prebieha formou ústnej skúšky.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Študent si povinne zapíše predmet Bakalárska práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Študent na obhajobe bakalárskej práce má preukázať spôsobilosť riešiť konkrétne didaktické
zadania predmetu na základe vedomostí študijného odboru, chápanie pedagogicko-psychologických súvislostí v kontexte odboru a sociálnovedných súvislostí. Hodnotí sa úroveň spracovania bakalárskej práce podľa hodnotiacich kritérií a spôsobilosti študenta argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach. Autor bakalárskej práce na obhajobe musí byť schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta bakalárskej práce a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Ústna skúška z predmetu maďarský jazyk a literatúra, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod
50%: FX.
maďarský
Absolvent bakalárskeho študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v
študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je pripravený pokračovať v štúdiu tohto odboru na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania. Získal poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa. V oblasti predmetovej aprobácie absolvent v dostatočnej miere ovláda poznatky o jazyku a o jazykovede vo všeobecnosti a o zákonitostiach všetkých rovín systému súčasného maďarského jazyka. V literárnej zložke spoznáva teóriu literatúry, metodológiu interpretácie umeleckého textu a dejiny maďarskej literatúry od raného stredoveku po literatúru druhej polovice 20. storočia v kontexte európskej literatúry. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Základy teórie výchovy, všeobecnej a vývinovej psychológie. Hodnotový systém tradičnej a inovatívnej školy, obsahová náplň učiva a jej inovácia, projektové vyučovanie. Koncepcie rozvoja školy v smeroch reformnej pedagogiky. Vplyv učebného prostredia na formovanie samostatného učenia v reformnej pedagogike. Funkcie školy a ich význam. Postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a školy. Riadenie školy, pedagogickej činnosti a financovanie školstva. Sebareflexia a reflexia v pedagogickom procese.
Ústna odpoveď študenta z predmetov pedagogicko-psychologického základu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský alebo slovenský
1.1 Predstavte dielo, súvisiace dôležité smery z dejín detského veku napr. koncepcia, dielo Philippe Ariès, Lloyd deMause, Shulamith Shahar, Linda Pollock.
1.2 J.A. Komenský autor učebníc, jeho dielo v reforme školy, obraz o dieťati. Vplyv Komenského, použiteľnosť jeho princípov v didaktike a teórii učebných osnôv.
1.3 Predstavte obraz dieťaťa J.J. Rousseau a jeho pedagogických konzekvencií. Aký vplyv mal Rousseau na pedagogiku svojej doby a neskorších obdobiach?
1.4 Analyzujte vplyv pedagogických princípov Herbarta na obraz dieťaťa a tvorbu pedagogickej metodiky v stredných školách v XIX. A XX. storočí! Predstavte niekoľko zmien na pohľad obrazu dieťaťa – napr. obraz dieťaťa behaviorizmu alebo ”sebapresadzujúceho” dieťaťa
2.1 Predstavte pedagogické, výchovné a psychologické ponímanie o možnostiach a potreby výchovy na základe doterajších štúdií
2.2 Učenie a učenie sa. Vzťah učenia a učenia sa, Systém úloh a prostriedkov učenia. Systém cieľov vzdelávania. Pedagogika v rodine, spoločenstve, inštitúciach.
2.3 Osobnosť pedagóga. Očakávania, roly pedagóga. Obec pedagógov, vzťah pedagóga so spoločnosťou.
2.4 Historické a spoločenské výzvy pedagogiky. Výskyt globálnych problémov. Zmeny sveta práce a rodiny. Vplyv IKT v pedagogike.
3.1 Zdôvodnite potrebu výchovy, vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným a úlohu filozofie metodiky výchovy v pedagogickej praxi.
3.2 Ako uvažovali v staroveku grécki a rímski, ako i kresťanskí myslitelia o dieťati a výchove?
3.3 Charakterizujte filozofiu výchovy postmoderny!
4.1 Začiatky reformnej pedagogiky v pedagogických úvahách J.J. Rousseau a nemeckých spisovateľov romantiky, napr. Friedricha Fröbela. Zosilnenie školskej kritiky v XIX. str. Zrod hnutia životnej reformy.
4.2 Hnutie štúdií dieťaťa. Životná reforma a reformná pedagogika. Výskyt a rozvíjanie pedagogiky umenia. Pedagogika Kodálya. Pedagogický naturalizmus, smery “slobodného vzduchu” a školy v prírode. Biologicko-antropologické koncepcie: Maria Montessori, Rudolf Steiner a Waldorf-pedagogika.)
4.3 Školské koncepcie spoločenstiev: Rudolf Steiner a Waldorf-škola. Moderná škola Celestin Freineta. Peter Petersen a Jena-plán. Helen Pekhurs a Dalton-plán. Radikálne antiautoritérne smery: Summerhill.)
4.4 Reformnopedagogické smery v Maďarsku: Nagy László a Nová škola, Rodinná škola, Záhradná škola. Waldorfská a Montessori škola medzi dvomi vojnami. Cesta reformnej pedagogiky po II. svetovej vojne. Výskyt alternatívnych škôl v sedemdesiatych rokoch. Renesansa reformnej pedagogiky v osemdesiatych rokoch. Alternatívne pedagogické smery dnes v Maďarsku a na Slovensku.)
5.1 Učenie, pamäť, pozornosť a koncentrácia a ich význam v psychológii a pedagogike.
5.2 Myslenie, jazyk a komunikácia a ich význam v psychológii a pedagogike
5.3 IQ, EQ a kreativita a ich význam v psychológii a pedagogike
6.1 Taxonomia ako systém Edukačné cielené taxonomie - kognitívne, afektívne, psychomotorické. Vrstvy, znalosti, zručnosti, schopnosti, postoje výkonnostných vedomostí. Kognitívna stratégia, metakognícia. Kognitívna sebaregulácia. Učenie a motivácia. Stupne edukačnej motivácie. Výučbové a učebné stratégie: induktívne a deduktívne myslenie, stratégia riešenia problémov, asociačná stratégia, osvojenie si algorytmov, kondicionovanie.
6.2 Organizačné formy: trieda, hľadiská začlenenia do triedy, úlohy triedneho učiteľa, charakteristika a štruktúra výučovacej hodiny. Edukačné možnosti mimo vyučovacích hodín: domáca úloha, exkurzia, návšteva závodov, škola v prírode, korepetícia, anulácia zaostávania. Pracovné formy: frontálna práca, individuálna práca, párová práca, skupinová práca.
6.3 Vysvetlenie pojmov stratégia, metodika, postup. Stratégie na cieľ orientované a na pravidlá. Edukačné metodiky: prednáška, vysvetlenie, rozprávanie, malá prednáška žiaka, rozhovor, diskuzia, demonštrácia, projektová metodika, kooperatívna metodika, simulácia, hra rolí.
7.1 Škola, školský systém a funkcie školy.
7.2 Vertikálna a horizontálna dimenzia školského manažmentu.
7.3 Proces a funkcie školského manažmentu.
8.1 Z.z. 138/219- atestácie, portfólio.
8.2 138/219- profesijný rozvoj učiteľa, vzdelávanie PaOZ.
8.3 138/219: Kvalifikačné štúdium.
9.1 Špecifiká vývinu kognitívnych funkcií
9.2 Rozvoj osobnosti v školskom veku
9.3 Vplyv adolescencie na školský výkon
10.1 Procesy tvorby skupiny v triede
10.2 Možnosti sociometrie a prevencia školského šikanovania
10.3 Úloha komunikačných zón a princíp konštruktívnej kritiky
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva získa poznatky z problematiky edukačných vied a spoločenských a legislatívnych súvislostí výchovy a vzdelávania a základy digitálnej, psychologickej a špeciálno-pedagogickej gramotnosti učiteľa.