Odporúčaná literatúra je uvedená v informačných listoch povinných predmetov.
Teoretická časť štátnej skúšky z príslušného aprobačného predmetu formou kolokviálnej skúšky, otázky sú formulované v podobe širšie koncipovaného problému, možno súvisiaceho s diplomovou prácou, ktorého riešenie od študenta vyžaduje znalosť poznatkov, uvedených v tézach ku štátnej skúške. Tieto vychádzajú z odborovo didaktického kontextu odboru. Ústna odpoveď študenta z obsahu povinných predmetov tvoriacich obsah študijného programu, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 100 – 91%, B – 90 – 81%, C – 80 – 71%, D – 70 – 61%, E – 60 – 51%.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Integrácia poznania obsahu poznatkov jednotlivých predmetov vysokoškolského štúdia a širších súvislostí teoretického zázemia aprobačného predmetu chémia, podľa téz k štátnej skúške. Integrácia teórie a praxe na príklade riešenia nastoleného problému. Odborná komunikácia a argumentácia.
Tézy štátnej skúšky sú z nasledujúcich oblastí:
I. Všeobecná didaktika chémie:
1. Charakteristika základných vzdelávacích dokumentov chemického vzdelávania (ŠVP, ŠkVP, RUP, vzdelávacie štandardy, osnovy, časovo-tematické plány, príprava učiteľa)
2. Charakteristika prírodovedného vzdelávania od začiatkoch v našom školskom systéme. Ciele prírodovedného vzdelávania. Motivácia, motív – charakteristika. Motívy žiakov prečo sa učiť chémiu. S chémiou súvisiace negatívne city a dezinformácie. Charakteristika predmetu chémia. Štruktúra a obsah vzdelávania chémie.
3. Podmienky vzdelávacieho procesu (vonkajšie a vnútorné). Charakteristka organizačných foriem chemického vzdelávania. Laboratórne cvičenie, ako forma aktívneho učenia sa. Fázy vzdelávacieho procesu v chemickom laboratóriu (prípravná-, realizačná- a postexperimentálna fáza). Proces manažovania školského chemického laboratória.
4. Charakteristika fáz vzdelávacieho procesu (prípravná-, realizačná- a diagnostická fáza), Príprava učiteľa na vyučovanie chémie – triedno-hodinové, laboratórne cvičenie, terénne. Charakteristika fáz vyučovacej hodiny. Mimoškolské chemické vzdelávanie (doučovanie, krúžky, CHO, SOČ).
5. Chemický experiment a jeho miesto vo vzdelávaní chémie. Chemický experiment vs. školský chemický experiment. Delenie chemických experimentov (podľa vonkajšej- a vnútornej formy vzdelávania chémie, z gnozeologického hľadiska, podľa množstva použitých chemikálií, atď.) Zaradenie chemického experimentu do jednotlivých fáz vyučovania.
6. Prehľad vzdelávacích metód dôrazom na vyučovanie chémie. Metódy na základe logického priblíženia učiva, metódy na základe využitia dostupných učebných prostriedkov, metódy podľa zdrojov informácií, metódy na základe činnosti učiteľa/žiaka, metódy na základe počtu žiakov, metódy na základe fáz vyučovania, atď.
7. Delenie aktivizujúcich metód. Charakteristika vybraných jednoduchých aktivizujúcich metód a ich aplikácia vo vyučovaní chémie. Projekt, projektová metóda, projektové vyučovanie, projektovo-orientované vyučovanie chémie. Postupnosť krokov vedecko-výskumného spoznania, ako metóda v prírodovedného vzdelávania. Bádateľská- resp. bádateľsko-orientovaná metóda – základná charakteristika.
8. Materiálne a nemateriálne vyučovacie prostriedky vo vyučovaní chémie (učebné pomôcky, multimediálna technika). Úloha a štruktúra učebníc - predpoklady dobrej učebnice. Doplňujúce učebnice podporujúce proces učenia sa a učenia. eUčebnice, e-výukové materiály vo vyučovaní chémie.
9. Opodstatnenosť implementácie IKT do vyučovaní chémie. IKT vs. DT, Digitálna gramotnosť, Bloomové digitálne taxonómie, pojem „digitálna priepasť“, nebezpečenstvá internetu a prevencia proti nej, e-Learning vs. m-Learning, rozšírená realita vo vyučovaní chémie. Interaktívne učebné prostriedky vo vyučovaní chémie – konkrétne ukážky a ich charakteristika.
10. Vysvetlenie pojmov: hodnotenie, evalvácia, klasifikácia, kontrola. Úrovne hodnotenia. Základné koncepcie hodnotenia. Formy a metódy školského hodnotenia. Typy školského hodnotenia. Rozvíjajúce hodnotenie (formatívne hodnotenie – assessment for learning), hodnotenie výsledkov učenia sa (sumatívne hodnotenie – assessment of learning), hodnotenie ako forma učenia a učenia sa (assessment as learning) - ich všeobecná charakteristika a aplikácia vo vyučovaní chémie. Autentické výstupy vyučovania chémie a ich hodnotenie. Portfólio.
II. Špeciálna didaktika chémie:
1. Tri úrovne chemického popisu v chemickom poznávaní – charakteristika a príklady. Jazyk chémie.
2. Miskoncepcie pri poznávaní chémie. Konkrétne príklady žiackych miskoncepcií v chémii. Zdroje miskoncepcií.
3. Didaktická analýza a interpretácia učiva zloženie látok a chemická väzba (ISCED 2 a ISCED 3A)
4. Didaktická analýza a interpretácia učiva štruktúra atómov a iónov a chemická väzba(ISCED 2 a ISCED 3A).
5. Didaktická analýza a interpretácia učiva periodická sústava prvkov a základy názvoslovia anorganických zlúčenín (ISCED 2 a ISCED 3A).
6. Didaktická analýza a interpretácia učiva premeny látok(ISCED 2) a chemické reakcie a ich priebeh, chemické rovnice, typy chemických rovníc (ISCED 3A).
7. Didaktická analýza a interpretácia učiva protolytické deje (ISCED 2, ISCED 3A).
8. Didaktická analýza a interpretácia učiva oxidačno-redoxné deje (ISCED 2, ISCED 3A).
9. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva vybranej skupiny anorganických látok (ISCED 2, ISCED 3A).
10. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva typy chemických väzieb v organických zlúčeninách (ISCED 2, ISCED3A) a učiva izoméria (ISCED 3A).
11. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva štruktúra organických molekúl a chemické reakcie v organickej chémii (ISCED 2, ISCED3A).
12. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Aromatické uhľovodíky (ISCED 2, ISCED3A).
13. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov (ISCED 2, ISCED3A).
14. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva Bielkoviny (ISCED 2, ISCED3A).
15. Didaktická analýza a interpretácia koncepcie učiva látky nebezpečné pre človeka a životné prostredie (ISCED 2, ISCED3A).
III. Vybrané kapitoly z chémie:
Chemická štruktúra a teória chemickej väzby:
1. Moderné teórie chemickej väzby. Kvantová teória. Vlnovo-korpuskulárny dualizmus. de Broglieho vlnová dĺžka. Postuláty kvantovej teórie.
2. Moderný popis chemickej väzby. Časovo závislá a časovo nezávislá Schrödingerova rovnica. Bornova-Oppenheimerova aproximácia.
3. Chemická symetria. Teória grúp. Bodové a priestorové grupy. Operácie súmernosti.
Jadrová chémia:
4. Stavba hmoty, podmienky stability atómových jadier, rozpady nestabilných jadier.
5. Rádioaktívne žiarenie a jej interakcia s hmotou. Využitie interakcie k detekcii žiarenia. Biologické účinky rádioaktivity a jej charakterizácia (dozimetria).
6. Využitie rádioaktivity.
Organoprvková chémia:
7. História organokovovej chémie. Ferrocén a jeho deriváty.
8. Názvoslovie organoprvkovej chémie. Zieglerove-Nattove katalyzátory, ich objav a ich využitie v polymérnej chémii.
9. Katalytické reakcie organoprvkových zlúčenín. Homogénna a heterogénna katalýza.
Koordinačná chémia:
10. Pojem centrálneho atómu a ligandu. Koordinačné číslo. Názvoslovie komplexných zlúčenín. Inklúzne komplexy: cyklodextríny
11. Cheláty: kyselina etyléndiamintetraoctová (EDTA). Využitie EDTA v analytickej chémii a biochémii.
12. Zlúčeniny s porfyrínovou kostrou. Hemoglobín, chlorofyl a vitamín B12.
Spektrálne metódy:
13. Spektrofotometria – základný princíp, využívanie na kvalitatívne a kvantitatívne účely, prístroje, vyhodnotenie, príklady z praxe.
14. Infračervená spektrometria, atómová absorpčná spektrometria – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, jednotlivé prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
15. Separačné techniky (chromatografia všeobecne, kvapalinová chromatografia, plynová chromatografia) – základné princípy jednotlivých metód, využívanie, prístroje, kalibračné krivky, výpočty, príklady z praxe.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Chémia. K riešeniu aktuálnych vedecko-výskumných aspektov a problémov edukácie v danom odbore pristupuje na základe širších prírodovedných a pedagogicko-psychologických súvislostí vyúsťujúcich aj do ich didaktických aplikácií vzhľadom na spôsobilosť pôsobiť v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania učiteľov základných, stredných aj vysokých škôl.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. - Vždy aktuálne vydanie Smernice
KATUŠČÁK, D. (2008) : Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. - 5. vyd. - Nitra : Enigma, 164 s. - ISBN 978 80 89 132 45 4
ALBERT, S. (2001) : Písanie záverečnej práce. Košice, Technická univerzita – 47 s. - ISBN 80 709 9727 3
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky od vedúceho a oponenta diplomovej práce, úspešná obhajoba diplomovej práce.
slovenský jazyk a maďarský jazyk
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou len z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie) - z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
1. Administrácia a druhy záverečných prác.
2. Štruktúra záverečnej práce.
3. Formálna úprava a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce.
4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá odborná literatúra.
5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme.
6. Formulácia pracovnej hypotézy, cieľov, úloh.
7. Metodika spracovania témy.
8. Analýza výsledkov a ich spracovanie. Diskusia dosiahnutých výsledkov.
9. Závery a prílohy záverečnej práce.
10. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent bude schopný tvorivo pracovať vo svojom odbore, samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a tvorivo ich uplatňovať a používať, bude spôsobilý samostatne vysvetliť a riešiť náročné úlohy, bude schopný spoznávať, vysvetliť a riešiť daný problém alebo podať vlastné riešenie problému, bude schopný zhodnotiť dosiahnuté výsledky, ich prínos a praktické využitie. Študent vypracovaním záverečnej práce preukáže schopnosť samostatne a tvorivo pracovať s odbornou literatúrou. Študent diplomovú prácu obhájiť pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná
obhajoba bakalárskej práce.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Teórie čísel:
1) Aritmetické funkcie (τ(n), δ(n) a φ(n)). Základné vlastnosti a súvilsosti medzi nimi.
2) Multiplikatívne aritmetické funkcie (τ(n), δ(n) a φ(n) a Möbiova funkcia). Explicitný tvar aritmetických funkcií.
3) Asymptotické správanie aritmetických funkcií. (Uveďte hornú limitu a dolnú limitu funkcií τ(n), δ(n) a φ(n)).
4) Vlastnosti postupností φ(n)/n, δ(n)/n, a π(n)/n.
5) Odhady pre hodnoty aritmetických funkcií (τ(n), δ(n) a φ(n)).
6) Prvočísla: základné vlastnosti, kanonický rozklad prirodzených čísel. Dokážte, že prvočísel je nekonečne veľa.
7) Rozloženie prvočísel. Medzery medzi susednými prvočíslami.
8) Početnosť prvočísel. Definícia funkcie π(x). Dolný odhad na hodnotu π(x). Prvočíselná veta. Prevrátený rad prvočísel.
9) Fermatove prvočísla, Mersennove prvočísla, dokonalé čísla. Pepinov test, Lucas-Lehmerov test.
10) Racionálne a iracionálne čísla. Kritériá racionálnosti.
11) Iracionálnosť čísla odmocnina z dvoch. Kritérium racionálnosti druhej odmocniny prirodzeného čísla. Iracionálnosť čísla e.
12) Cantorove rozvoje reálnych čísel. g-adický tvar racionálnych čísel.
13) Reťazové zlomky. Odmocnina výrazov v tvare reťazových zlomkov.
14) Aproximácia odmocnín reťazovými zlomkami pomocou rekurentných vzťahov.
15) Pellova rovnica, základné riešenie, všetky riešenia, rekurentný vzťah na opis riešení.
Prevdepodobnosť a štatistika
1. Náhodná udalosť. Elementárna udalosť. Operácie s udalosťami.
2. Pravdepodobnosť, základné pojmy. Klasická, geometrická a axiomatická definícia pravdepodobnosti. Vlastnosti pravdepodobnosti.
3. Podmienená a úplná pravdepodobnosť. Bayesova veta.
4. Nezávislosť náhodných udalostí. Nezávislé pokusy.
5. Náhodná premenná. Stredná hodnota a disperzia.
6. Diskrétna náhodná premenná. Binomické, hypergeometrické, Poissonovo rozdelenie.
7. Spojitá náhodná premenná. Distribučná funkcia, funkcia hustoty a ich vlastnosti. Rovnomerné, exponenciálne a normálne rozdelenie.
8. Zákony veľkých čísel.
9. Popisná štatistika. Elementárne spracovanie štatistických údajov.
10. Číselné charakteristiky polohy a variability.
Didaktika matematiky štátna skúška
1) Poznávací proces, jeho etapy a deformácie. Vývoj dieťaťa a poznávací proces. Paralela fylogenézy a ontogenézy matematického myslenia.
2) Diagnostická analýza žiackych prác a možné stratégie učiteľovej práce, motivácia.
3) Organizácia vyučovacieho procesu, skúšanie, klasifikácia a stratégie overovania vedomostí.
4) Využitie histórie vo vyučovaní matematiky. Rozvíjanie divergentného myslenia žiakov na hodinách matematiky. Práca s talentmi.
5) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celkov: Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Prírodzené a celé čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore celých čísel.
6) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celkov: Vývoj pojmu číslo, zásady rozširovania číselného oboru. Zlomky a racionálne čísla, zavedenie pojmu, modely. Operácie v obore racionálnych čísel, operácie so zlomkami. Irracionálne čísla
7) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Základy teórie čísel, Deliteľnosť, NSD, NSN, Číselné sústavy
8) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Riešenie rovníc a nerovníc a interpretácia riešení. Ekvivalentné úpravy rovníc.
9) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Riešenie sústav lineárnych rovníc. Typy algebraických rovníc a nerovníc (rovnice s absolútnou hodnotou, irracionálne rovnice, kvadratické rovnice).
10) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Relácie, zobrazenia ako istý typ relácií. Funkcia reálnej premennej, definícia, definičný obor, obor hodnôt. Základné vlastnosti funkcií: monotónnosť, ohraničenosť, parita, periodicita, bijektívne, injektívne a surjektívne, inverzné funkcie. Graf funkcie. Elementárne funkcie.
11) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: analýza infinitezimálneho myslenia. Pojem limity, spojitosť, a derivácie, ich vzťah, geometrická interpretácia derivácie funkcie v danom bode. Analýza priebehu funkcie. Základy integrálneho počtu.
12) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Planimetria. Základné pojmy, relácie: incidencia, usporiadanie a rovnobežnosť. Odvodené pojmy: polpriamka, úsečka, polrovina, uhol, trojuholník, konvexný n-uholník. Triedenie rovinných útvarov. Euklidové vety a Pytagorová veta. Obvod a a obsah rovinných útvarov.
13) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Geometrické miesta bodov: kružnica, os úsečky, rovnobežky, os uhla, stredový a obvodový uhol, Tálesova veta. Planimetria. Konštrukcie. Goniometria trojuholníka. Zhodnosť a podobnosť.
14) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Stereometria. Znázorňovanie do roviny, rovnobežné premietanie. Rezy telies. Povrch a objem telies.
15) Didaktický rozbor konkrétnych tematických celku: Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika na základných a stredných školách. Základné pojmy a metódy.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Obsah štátnej skúšky 2. stupňa študijného programu učiteľstvo matematiky zodpovedá nosným témam jadra poznatkov magisterského študijného programu. Témy tvoria štandardný rámec vzdelávania tohto smeru – sú tu zastúpené vedecké disciplíny, ktoré neboli v náplni študijného programu 1. stupňa: Pravdepodobnosťa základy štatistiky, Teória čísel.
Odborno-didaktický obsah majú témy zamerané na teóriu vyučovania matematiky so zreteľom na odlišnosti v prístupe k vyučovaniu matematiky na základných a stredných školách.
Rozsah teoretických vedomostí absolventa:
ovláda súčasné teoretické metódy kognitívnej socializácie a vzdelávania človeka;
pozná základný obsah, metodológiu a epistemológiu disciplín svojej predmetovej špecializácie;
pozná teoretické i praktické súvislosti odbornej didaktiky v príslušnej špecializácii, najmä s ohľadom na projektovanie výučby v skupine;
pozná a ovláda spôsoby využívania informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní.
Rozsah praktických schopností absolventa:
samostatne projektuje a realizuje výučbu príslušných predmetov na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania;
vie adaptovať vzdelávacie programy v príslušných disciplínach na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy;
je schopný účelne podporovať rozvoj informačnej gramotnosti žiakov;
vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy sekundárneho vzdelávania;
vie efektívne komunikovať pedagogické a odborové poznatky so širším prostredím laickej i profesnej komunity.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti absolventa:
tvorba metodických textov so širšou aplikovateľnosťou;
tvorba e-learningových aplikácií;
vedomosti o právnych, ekonomických a etických aspektoch práce vo svojej oblasti.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.