Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro študijného progamu.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
maďarský
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Maďarská jazykoveda a literárna veda, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií. Štúdium študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu maďarského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety maďarského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o maďarskom jazyku a maďarskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti maďarskej jazykovedy a literárnej vedy, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Konkretizovaná v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov.
Ústna skúška z predmetu maďarského jazyka a literatúry a didaktiky, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 -
50%: E, pod 50%: FX.
maďarský
1. tétel
A magyar nyelv eredete. Nyelvünk finnugor rokonsága és bizonyítékai.
2. tétel
A beszédmű megfogalmazása. Az elhangzó szöveg fonetikai eszközei (a szupraszegmentális eszközök: hangerő, a hangsúly, a hangmagasság, a hanglejtés, a hangszín. Aszegmentális eszközök: a beszédtempó, a szünet). Az előadott kötött szövegek akusztikuma, a szövegtolmácsolás. Az interpunkció „átértékelése”.
3. tétel
A szöveg fogalma. A szövegtan alapfogalmai. A bekezdés mint szövegtani alapkategória. A szöveg grammatikája, szemantikája és pragmatikája.
4. tétel
A retorika eredete és mai helyzete. A retorikai szituáció. A szónoki beszéd fajai és részei.
5. tétel
A szónoki beszéd kidolgozásának szakaszai. A kifejezésmód, stílus (elocutio) mint retorikai fogalom. Az alakzatok (figurák). A fonológia, a szintaktika, a szemantika alakzatai, a pragmatikus alakzatok.
6. tétel
A szociolingvisztika mint nyelvészeti tudomány. A nyelvpolitika és a nyelvtervezés fogalma. A szlovákiai magyarok nyelvi helyzete.
7. tétel
A nyelvi változatosság, nyelvi változó, nyelvi adat fogalmai. A szociolingvisztika kutatási módszerei.
8. tétel
A nyelvi norma fogalma. A nyelvi norma nyelvművelői és szociolingvisztikai megközelítésben. A mai magyar nyelv rétegződésének modellje. Társadalmi és területi változatok a magyar nyelvben.
9. tétel
A kommunikáció és a kommunikáció alaptényezői. Ismertebb kommunikációs modellek (pl. Karl Bühler, Roman Jakobson, František Miko modellje).
10. tétel
Az anyanyelvi nevelés alapfogalmai. Az anyanyelvi nevelés célja, módszerei, helye az iskolai fokozatokban.
11. tétel
A modernség történeti paradigmái (a klasszikus modernség, az avantgárd, a későmodernség és a posztmodern jellemzése, egymáshoz való viszonya)
12. tétel
Az avantgárd irányzatok művészetfelfogása és jelhasználata (futurizmus, expresszionizmus, kubizmus, konstruktivizmus, dada, szürrealizmus, dimenzionizmus stb.; avantgárd kiáltványok; nyelv- és hagyományfelfogás az avantgárdban; montázs- és kollázs-technikák; a neoavantgárd viszonya az avantgárdhoz)
13. tétel
A magyar avantgárd és neoavantgárd irodalom (Kassák avantgardizmusa, az aktivizmus, Az izmusok története; József Attila, Szabó Lőrinc stb. avantgárd művei; avantgárd folyóiratok, a párizsi Magyar Műhely; a Ver(s)ziók antológia, neoavantgárd művek a ’70-es/’80-as években)
14. tétel
Kánonképződés a posztmodern korban (a dekanonizáció; a posztmodern próza előfutárai, mágikus realista regények; a ’60/’70-es évek amerikai prózafordulata; a posztmodern irodalom európai változatai, posztmodern a magyar irodalomban)
15. tétel
Szövegszervező eljárások a posztmodern prózában (újraírás, metafikció, alinearitás, mozaikszerűség, szótárforma, irónia, paródia, világszerűség és szövegszerűség kapcsolata, metonimikus és metaforikus alakzatok viszonya, intertextuális telítettség stb. konkrét példákkal)
16. tétel
A kisebbségi irodalmak kulturális kánonjai (intézmények, folyóiratok, fontosabb antológiák, kánonalakító művek az erdélyi magyar irodalomban, a [cseh]szlovákiai magyar irodalomban és a vajdasági magyar irodalomban; az Iródia-mozgalom Csehszlovákiában; Grendel Lajos regényei; Tőzsér Árpád költészete)
17. tétel
Az összehasonlító irodalomtörténet tárgya és módszertana (a világirodalom fogalma; forráskutatás, hatáskutatás, anyagtörténet, motívumkutatás, mítoszkritika, kontaktológia, műfajok, irányzatok, régiók összehasonlítása; a műfordítás szerepe)
18. tétel
Választható komparatisztikai témák (egy szabadon választott témakör bemutatása több nyelvből és több médiumból vett példák alapján)
19. tétel
Intertextualitás és médiumköziség (a szövegközi kapcsolatok változatai; intermedialitás, multimedialitás, transzmedialitás; a vizuális költészet típusai; populáris és elit irodalom szimbiózisa; az irodalom és a társművészetek kapcsolata, mediális különbségei; az adaptáció; a performansz)
20. tétel
Módszertan. Módszertani eljárások a nyelvtani és irodalmi anyag tanításában az általános iskola felső fokán és a középiskolában.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva maďarského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu maďarského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety maďarského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o maďarskom jazyku a literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej hungaristiky, vrátane
interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr. platné od 2016/17
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Ústna skúška z predmetu slovenského jazyka a literatúry a didaktiky, ktorú hodnotí komisia pre štátnu skúšku. Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr.
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945-1989.
2. Romány prechodného obdobia: F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika)
3. Schematizmus, výrobný román a socialistický realizmus v slovenskej literatúre - žánrové a tematické premeny v rokoch 1948 až 1956. (V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, P. Karvaš, L. Mňačko, M. Lajčiak, P. Horov, J. Kostra, V. Mihálik).
4. „Odmäk“ a destalinizácia slovenskej literatúry po roku 1954 (A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko).
5. Povstalecká a vojnová próza (V. Mináč, R. Jašík, L. Mňačko, L. Lahola, A. Bednár, L. Ťažký).
6. Nové trendy v próze 60. rokov: V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Jaroš, J. Blažková, D. Mitana, P. Vilikovský a iní.
7. Historizujúca románová tvorba 70. a 80. rokov - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška
9. 70. a 80. roky v slovenskej literatúre: normalizácia, „súkromné“ témy a začiatky presadzovania postmoderných tendencií: J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek, R. Sloboda, a iní.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. Šimečka
11. Vývoj slovenskej drámy: P. Karvaš, L. Lahola, J. Solovič, K. Horák
12. Humor v slovenskej literatúre: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo (S. Štepka) a T. Janovic.
13. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, diela.
13. Poézia konkretistov a „osamelých bežcov“
14. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, autori, trendy, organizačná infraštruktúra, publikačné možnosti a vydavateľstvá.
15. Pokus o zachytenie zmien po roku 1989: P. Pišťanek, M. Žiak, L. Grendel
16. Postmoderna na Slovensku: P. Vilikovský a L. Grendel, D. Mitana a iní
17. Južná tematika a maďarské motívy v slovenskej literatúre po r. 1989: S. Tále, P. Rankov, L. Grendel a iní.
19. Spracovanie udalostí komplikovaného 20. storočia: P. Rankov, S. Štepka, K. Horák a iní
18. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní literatúry.
20. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
21. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii.
22. Integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní literatúry.
23. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
24. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
25. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr.
1. Stratifikácia jazyka, existenčné formy (variety) národného jazyka. Prirodzená orientácia v jazyku, jazyková kultúra.
2. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o praslovanskom základe slovenčiny.
3. Fonologický vývin slovenčiny. Zánik a vokalizácia jerov, kontrakcia, denazalizácia, párová mäkkostná korelácia, palatalizácie, diftongizácia, zmena g- h.
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov. Vývin neohybných slovných druhov.
5. Historický vývin lexiky slovenčiny. Zánik slov a dynamika slovnej zásoby.
6. Predspisovné obdobie. Jazykové pamiatky, kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina.
7. Cudzie vplyvy na vývin slovenčiny – historické hľadisko.
8. Bernolákovské a štúrovské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Jazyková kultúra a vývin kodifikácie od vzniku ČSR po súčasnosť.
11. Nárečie a národný jazyk. Predmet, základné pojmy a metódy dialektologického výskumu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
12. Spracovanie nárečového materiálu. Atlas slovenského jazyka. Slovník slovenských nárečí.
13. Formovanie slovenských nárečí – vplyvy na ich vývin, najvýznamnejšie zmeny po 10. storočí. Slovenské nárečia v zahraničí.
14. Charakteristika západoslovenských nárečí.
15. Charakteristika stredoslovenských nárečí.
16. Charakteristika východoslovenských nárečí.
17. Interdisciplinárne súvislosti, disciplíny a dejiny jazykovedy, základné metodologické problémy jazykovedného bádania.
18. Semiotická podstata jazyka, jazyk ako systém znakov. Systémová lingvistika, jazykové jednotky a vzťahy.
19. Od jazyka ku komunikátu. Teória a typológia rečových aktov. Pragmatická interpretácia jazykového systému.
20. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien, variabilnosť jazyka, jazykové kontakty.
21. Triedenie jazykov (areálová, typologická, genetická klasifikácia).
22. Kognitívna lingvistika, generatívna gramatika.
23. Sociolingvistika.
24. Pedagogické princípy a zásady vo vyučovaní slovenského jazyka.
25. Informačné zdroje, pomôcky pri výučbe slovenského jazyka.
26. Typy vyučovacích hodín slovenského jazyka a ich štruktúra. Induktívne a deduktívne postupy vo vyučovaní slovenského jazyka. Motivácia.
27. Triedenie jazykových cvičení v učebnom predmete slovenský jazyk. Vyučovanie morfológie a syntaxe.
28. Diagnostika, kontrola, hodnotenie.
29. Štátny vzdelávací program, rámcový učebný plán, vzdelávacie štandardy.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných predmetov tvoriace jadro studijného progamu.
Smernice, týkajúce sa písania záverečných prác.
Štátna záverečná skúška z predmetov stanovených príslušným akreditovaným študijným programom a z obhajoby záverečnej práce.
Sumárne hodnotenie: 100 - 90%: A, 89 - 80%: B, 79 - 70%: C, 69 - 60%: D, 59 - 50%: E, pod 50%: FX.
slovenský
Študent si povinne zapíše predmet Diplomová práca s obhajobou z tej predmetovej špecializácie (t.j. z jednej zo svojej kombinácie), z ktorej sa prihlásil na tému záverečnej práce.
Záverečná (diplomová) práca, vypracovaná podľa technických i odborných kritérií.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov je schopný vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií.
Štúdium študijného programu učiteľstva slovenského jazyka a literatúry v kombinácii v magisterskom stupni je zamerané na sprostredkovanie pedagogických, psychologických a didaktických poznatkov zo všeobecno-metodologického základu týchto disciplín a zároveň aj zo špecifických metód aplikovaných na výučbu slovenského jazyka a literatúry. V rámci jednotlivých lingvistických a literárnovedných disciplín je štúdium zamerané na prehlbovanie vedomostí získaných v bakalárskom stupni. V rámci programu má študent možnosť zvládnuť predmety slovenského jazyka a literatúry v ich teoretickom usúvzťažnení a zároveň s jeho premietnutím jednak do jazykovej praxe, jednak do praktického osvojenia moderných interpretačných metód. Získané vedomosti o slovenskom jazyku a slovenskej literatúre mu umožnia celoživotne si obnovovať a rozširovať znalosti z uvedených disciplín. Absolvent zároveň získa potrebné vedomosti v oblasti jazykovednej a literárnovednej slovakistiky, vrátane interjazykového a medziliterárneho priestoru, resp. didaktiky vyučovania jazyka i literatúry.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.