Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná
obhajoba diplomovej práce.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Didaktika informatiky
1. Informatika, informatická výchova a programovanie na základných a stredných školách (učebné osnovy predmetu a jeho ciele, štruktúra vyučovacej hodiny)
2. Maturitné štandardy, formy a osnovy predmetu Informatika na SŠ, učebnice, hodinové dotácie
3. História informatiky (od Abakus po počítač, spracovanie informácií) a jej význam vo vyučovaní informatiky
4. Pojem algoritmus, programovacie prostriedky a jazyky vo vyučovaní informatiky
5. Počítač vo vyučovacom procese (využívanie počítačov vo vyučovacom procese, základné vlastnosti počítačového vyučovania)
6. Didaktické počítačové hry, projektové vyučovanie programovania, medzipredmetové vzťahy
7. Detské programovacie jazyky, konštruktivizmus v poznávacom procese (vizualizácia, interaktívnosť, otvorenosť) a počítačová grafika pre mladších žiakov (ComLogo, Imagine, Karel, Žofka, Baltík, atď.)
8. Charakteristické vlastnosti a špecifiká pedagogického softvéru
9. Elektronické vzdelávanie v informatike a v programovaní – e-learning
10. Metóda postupného vylepšovania algoritmu (programu), najčastejšie chyby a ich analýza, parametrické úlohy z programovania (typy parametrických úloh, algoritmické určenie správneho výsledku)
11. Informatizácia vo vzdelávaní, využitie kancelárskeho balíka v školskom prostredí (v učebných osnovách základných a stredných škôl), IKT v škole, v organizačnej a riadiacej činnosti školy a v spoločnosti
12. Bezpečnosť a ochrana údajov (netiquette), Internet, autorské právo, duševné vlastníctvo, počítačom podporovanej výučby a použitého softvéru
13. Ergonómia počítačom vybaveného pracoviska (učebne), využitie počítačových sietí (typy, topológie, internetový protokol)
14. Model, modelovanie a simulácia (ICAI) vo vyučovacom procese (virtuálna realita, prvky umelej inteligencie)
15. Expertné systémy, pedagogické informačné systémy v prospech vyučovacieho procesu
16. Štýly vyučovania a učenia sa, vyučovacie metódy (problémové a projektové vyučovanie), konštruktivizmus
17. Starostlivosť o nadaných študentov – príprava na programátorské súťaže a na študentskú vedeckú a odbornú činnosť
18. Tvorba a využitie webstránok vo vzdelávaní, vzdelávanie prostredníctvom Internetu
19. Počítačové skúšanie a testovanie vedomostí (možnosti pre tvorbu otázok a ich vyhodnotenie)
20. Didaktické aplikácie (ich rozdelenie), softvérové prostriedky na tvorbu jednoduchých didaktických aplikácií a pomôcok (prezentácia a podanie učiva)
Modelovanie a simulácia 1
21. Základné princípy modelovania a simulácie – postup tvorby modelu
22. Spojité populačné modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu, model dravec korisť, rovnovážne body) a ich simulácia pomocou Simulink-u
23. Diskrétne modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu (Feigenbaumov diagram), harvesting model, pevné body modelov) a ich simulácia pomocou Simulink-u
24. Generovanie náhodných čísel a metóda Monte Carlo
25. Markovov proces (diskrétny prípad), algoritmus PageRank
Numerická matematika
26. Riešenie sústavy lineárnych rovníc – priame metódy (metóda spätnej substitúcie, Gaussova eliminačná metóda)
27. Riešenie sústavy lineárnych rovníc – iteračné metódy (Jacobiho iteračná metóda, Gauss-Seidelova iteračná metóda)
28. Nulové body nelineárnych rovníc (Newtonova metóda, metóda bisekcie, metóda jednoduchých iterácií)
29. Výpočet určitého integrálu (obdĺžnikové pravidlo, lichobežníkové pravidlo, Simpsonovo pravidlo)
Moderné technológie vo vzdelávaní
30. Možnosti poskytované mobilnými zariadeniami vo vzdelávaní (univerzálne použitie, zdieľanie dát, geolokačné hry, testy, kvízy, použitie QR kódov, mobilné aplikácie na rozvíjanie algoritmického myslenia)
31. Programovateľné robotické hračky ovládateľné pomocou mobilného zariadenia (Edison, Dash, Lego Mindstorms EV3, Ozobot, InO-Bot, Lego-Boost set, mBot)
32. Špecifiká blokového a ikonického programovania v základnej a stredoškolskej informatike (Karel, Baltík, Scratch, Kodu Game Lab)
33. Vzdelávanie podporované videokonferenčnými systémami, cloudovými rozhraniami na virtuálne zdieľanie údajov (BigBlueButton, Teams, Zoom, Google Meet, Google Clasroom, Google Drive)
34. Posledná generácia mikropočítačov a jeho možnosti vo vzdelávaní (modely Raspberry Pi, hardvérové komponenty, možnosti OS, možnosti softvéru, (reaktívne) programovanie a implementácia inteligentných projektov)
Počítačová grafika 2
35. Porovnanie bitmapovej a vektorovej grafiky. Vlastnosti rastrových obrazov, akvizičné a zobrazovacie jednotky
36. Farebné modely (RGB, CMY, HSL, aditívne a subtraktívne miešanie farieb)
37. Formáty obrazových súborov a ich vlastnosti (uchovávanie indexovaných a plnofarebných obrazov)
38. Metódy komprimácie obrazov (informačný obsah, redundancia, stratové a bezstratové metódy)
39. Digitálne spracovanie obrazov (bodové transformácie, potlačenie šumu, zvýrazňovanie hrán)
40. Osvetľovacie algoritmy a algoritmy tieňovania, fotorealistické zobrazenie
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne
voliteľných predmetov.
maďarský jazyk, slovenský jazyk
Obsah štátnej skúšky 2. stupňa študijného programu učiteľstvo informatiky zodpovedá nosným témam jadra poznatkov magisterského študijného programu.
I. vedecko-odborné jadro:
Témy tvoria štandardný rámec vzdelávania učiteľstva informatiky: Modelovanie a simulácia a ich aplikácie, Umelá inteligencia a jej aplikácie, Počítačová grafika a grafická komunikácia, Počítačové siete a sieťové technológie, Numerická matematika a optimalizácia.
II. odborno-didaktický obsah:
Tematické okruhy sú zamerané na teóriu a prax vyučovania informatiky so zreteľom na špecifiká vyučovania informatiky na základných a stredných školách. Sú to: Didaktika informatiky, Tvorba didaktických www stránok a iných didaktických počítačových aplikácií, E-learning, Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní.
Teoretické vedomosti absolventa: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva ovláda súčasné teoretické metódy kognitívnej socializácie a vzdelávania človeka, pozná základný obsah, metodológiu a epistemológiu disciplín svojej predmetovej špecializácie, pozná teoretické i praktické súvislosti odbornej didaktiky v príslušnej špecializácii, najmä s ohľadom na projektovanie výučby v skupine, pozná a ovláda spôsoby využívania informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní.
Praktické schopnosti a zručnosti: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva Informatiky samostatne projektuje a realizuje výučbu príslušných predmetov na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, vie adaptovať vzdelávacie programy v príslušných disciplínach na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy, je schopný účelne podporovať rozvoj informačnej gramotnosti žiakov, vie analyzovať a posudzovať alternatívne programy sekundárneho vzdelávania, vie efektívne komunikovať pedagogické a odborové poznatky so širším prostredím laickej i profesnej komunity.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti: Absolvent 2. stupňa (Mgr.) učiteľstva informatiky disponuje dostatočnou znalosťou v tvorbe metodických textov so širšou aplikovateľnosťou, tvorbe e-learningových aplikácií a pod.
Absolventi študijného programu sú spôsobilí vykonávať profesiu učiteľa/ky na primárnom a sekundárnom stupni vzdelávania. Okrem toho sa uplatnia ako kvalifikovaný animátori voľného času, sú schopní pracovať v oblasti verejnej správy, sociálnych služieb a v oblasti tretieho sektora
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum
wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.
LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/
Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.
MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm
Fink, 1994.
POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten
Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.
ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für
den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná
obhajoba diplomovej práce.
nemecký
Študent si tento predmet v priebehu štúdia na danom stupni zapisuje iba raz.
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Sprachwissenschaft
1. Geschichte der Sprachwissenschaft
2. Semiotik – die Klassifikation der Zeichen
3. Semantik – die Bedeutung unter diachronem Aspekt (Arten des Bedeutungswandels); die Bedeutung unter synchronem Aspekt; Semantiktheorien (Wortfeldtheorie, strukturelle Semantik, Kontexttheorie, Behaviorismus); die Arten der Bedeutung
4. Die Valenzgrammatik, die Konstituentenstrukturgrammatik und die Generative Transformationsgrammatik
5. Soziolinguistik – Grundbegriffe (Idiolekt, Soziolekt, Dialekt); die gegenseitige Determination gesellschaftlicher und sprachlicher Faktoren
6. Sprachgeschichte – das Germanische, das Althochdeutsche, das Mittelhochdeutsche, das Frühneuhochdeutsche und die deutsche Sprache heute; die deutsche Dialektlandschaft heute
7. Textlinguistik – Untersuchungsmethoden der Textsyntax, der Textsemantik und der Textpragmatik; Grundlagen der linguistischen Stilistik
8. Kontrastive Linguistik – Fragestellungen der kontrastiven Grammatik, der kontrastiven Lexikologie und der kontrastiven Phraseologie
Literaturwissenschaft
1. Naturalismus und seine Gegenströmungen
2. Epik im ausgehenden 19. und im frühen 20. Jahrhundert
3. Lyrik des 20. Jahrhunderts
4. Literarische Tendenzen nach 1945
5. Formalismus und Strukturalismus
6. Intertextualität und Intermedialität: Formen, Funktionen, Theorien
7. Hermeneutik
8. Rezeptionsästhetik und Literatursoziologie
Methodik und Didaktik
1. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
2. Unterrichtsmethoden: GÜM; Vermittelnde Methode; Kommunikative Didaktik; AVL; interkultureller Ansatz.
3. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsbeobachtung.
4. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsvorbereitung.
5. Lehrwerkanalyse - Begriff des Lehrwerks, die Rolle der Lehrwerke im FSU. Aufgaben der Lehrwerkanalyse. Entwicklung der Lehrwerkkritik/Lehrwerkanalyse. Lehrwerkgenerationen.
6. Die vier Fertigkeiten und ihre Darstellung in den Lehrwerken.
7. Theoretische und praktische Aspekte der Erstellung von elektronischen Studienmaterialien.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.
nemecký
Sprachwissenschaft
1. Kontrastive Linguistik – Sprachtypologie
2. Kontrastive Grammatik
3. Kontrastive Lexikologie
4. Kontrastive Phraseologie
5. Semantik – die Bedeutung unter diachronem Aspekt (Arten des Bedeutungswandels); die
Bedeutung unter synchronem Aspekt; Semantiktheorien (Wortfeldtheorie, strukturelle
Semantik, Kontexttheorie, Behaviorismus); die Arten der Bedeutung
6. Soziolinguistik – Grundbegriffe (Idiolekt, Soziolekt, Dialekt); die gegenseitige
Determination gesellschaftlicher und sprachlicher Faktoren
7. Psycholinguistik (Sprachentstehung; Spracherwerbstheorien; die Arten der
Zweisprachigkeit und das mentale Lexikon; Sprache und Denken)
8. Textlinguistik – Untersuchungsmethoden der Textsyntax, der Textsemantik und der
Textpragmatik; Grundlagen der linguistischen Stilistik
9. Korpus- und Diskurslinguistik – ez akkor kerüljön bele, ha egyetértesz, azaz ha Te ezt
megtartod
10. Sprachgeschichte – das Germanische, das Althochdeutsche, das Mittelhochdeutsche,
das Frühneuhochdeutsche und die deutsche Sprache heute; die deutsche Dialektlandschaft
heute
Literaturwissenschaft
1. Naturalismus und seine Gegenströmungen
2. Epik im ausgehenden 19. und im frühen 20. Jahrhundert
3. Lyrik des 20. Jahrhunderts
4. Literarische Tendenzen nach 1945
5. Formalismus und Strukturalismus
6. Intertextualität und Intermedialität: Formen, Funktionen, Theorien
7. Hermeneutik
8. Rezeptionsästhetik und Literatursoziologie
Methodik und Didaktik
1. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
2. Unterrichtsmethoden: GÜM; Vermittelnde Methode; Kommunikative Didaktik; AVL; interkultureller Ansatz.
3. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsbeobachtung.
4. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsvorbereitung.
5. Lehrwerkanalyse - Begriff des Lehrwerks, die Rolle der Lehrwerke im FSU. Aufgaben der Lehrwerkanalyse. Entwicklung der Lehrwerkkritik/Lehrwerkanalyse. Lehrwerkgenerationen.
6. Die vier Fertigkeiten und ihre Darstellung in den Lehrwerken.
7. Theoretische und praktische Aspekte der Erstellung von elektronischen Studienmaterialien.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.