Literatúra – pramene, primára, sekundárna literatúra, určená vedúcim záverečnej diplomovej práce
Smernica rektora – v tomto čase aktuálne č. 7/2011 - o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho.
ECO, U. 1987. Hogyan írjunk szakdolgozatot? Budapest: Gondolat Kiadó. ISBN 9638563206
KATUŠČÁK, D.:. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce, Nitra : Enigma, 2007. 162 s.
ISBN: 8089132454
Diplomová práca odovzdaná do termínu určeného harmonogramom Univerzity J. Selyeho, posudok na diplomovú prácu oponenta s pozitívnym hodnotením (minimálne hodnotenie: E), úspešná obhajoba v rámci záverečnej štátnej skúšky, hodnotená komisiou štátnej skúšky od A po E ( 100% - 50 %)
maďarský, slovenský
Pravidelné konzultácie študenta so školiteľom. Vypracovanie a finálna úprava diplomovej záverečnej práce podľa aktuálnych predpisov. V rámci štátnej skúšky kompetentné a adekvátne reakcie (obhajoba) študenta na otázky školiteľa a členov komisie štátnej skúšky.
Študent odovzdá diplomovú bakalársku prácu na základe požiadaviek Univerzity J Selyeho, obsahovo vypracovanú podľa pokynov vedúceho diplomovej práce. V práci študent, ktorý zhotovil svoju prácu samostatne, prezentuje svoje teoretické a zčasti aj praktické vedomosti v oblasti katechetika. Pri obhajobe reaguje na otázky, ktoré študent dostane cez akademický informačný systém Univerzity J Selyeho a na otázky členov komisie štátnej skúšky.
Odporúčaná literatúra pre študentov sú uvedené v informačných listoch predmetov, ktoré tvoria jadro študijného odboru.
Stará zmluva, Nová zmluva, Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Katechetika
Ústna odpoveď študenta z odboru katechetika, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Stupnica hodnotenia A (100%-90%), B (89%-80%), C (79%-70%), D (69%-60%), E (59%-50%).
maďarčina, slovenčia
Absolvent študijného programu Katechetika 2. stupeň získal všeobecné znalosti z rôznych disciplín, ktoré program tvoria: Stará zmluva, Nová zmluva, Systematická teológia - Etika, Dejiny kresťanského myslenia, Praktická teológia: Katechetika – didaktika katechetiky, Misiológia, Poimenika . Znalosti dokáže aplikovať aj v praxi, v katechetickej činnosti.
Smernica rektora Univerzity J. Selyeho Komárno o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii
záverečných prác na Univerzite J. Selyeho
ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum
wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008.
LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/
Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.
MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm
Fink, 1994.
POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten
Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988.
ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für
den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.
Vypracovaná diplomová práca, kladné posudky vedúceho a oponenta diplomovej práce. Úspešná
obhajoba diplomovej práce.
nemecký
Študent si tento predmet v priebehu štúdia na danom stupni zapisuje iba raz.
1. Administrácia a druhy záverečných prác. 2. Štruktúra záverečnej práce. 3. Formálna úprava
a usporiadanie jednotlivých častí záverečnej práce. 4. Citácie a bibliografické odkazy, použitá
odborná literatúra. 5. Stav doterajších poznatkov vo vybranej téme. 6. Formulácia pracovnej
hypotézy, cieľov, úloh. 7. Metodika spracovania témy. 8. Analýza výsledkov a ich spracovanie.
Diskusia dosiahnutých výsledkov. 9. Závery a prílohy záverečnej práce. 10. Predkladanie
záverečnej práce, licenčná zmluva, čestné prehlásenie.
Študent si osvojí predpísané požiadavky písania záverečných prác a dokáže si samostatne
vypracovať vlastnú záverečnú prácu.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Sprachwissenschaft
1. Geschichte der Sprachwissenschaft
2. Semiotik – die Klassifikation der Zeichen
3. Semantik – die Bedeutung unter diachronem Aspekt (Arten des Bedeutungswandels); die Bedeutung unter synchronem Aspekt; Semantiktheorien (Wortfeldtheorie, strukturelle Semantik, Kontexttheorie, Behaviorismus); die Arten der Bedeutung
4. Die Valenzgrammatik, die Konstituentenstrukturgrammatik und die Generative Transformationsgrammatik
5. Soziolinguistik – Grundbegriffe (Idiolekt, Soziolekt, Dialekt); die gegenseitige Determination gesellschaftlicher und sprachlicher Faktoren
6. Sprachgeschichte – das Germanische, das Althochdeutsche, das Mittelhochdeutsche, das Frühneuhochdeutsche und die deutsche Sprache heute; die deutsche Dialektlandschaft heute
7. Textlinguistik – Untersuchungsmethoden der Textsyntax, der Textsemantik und der Textpragmatik; Grundlagen der linguistischen Stilistik
8. Kontrastive Linguistik – Fragestellungen der kontrastiven Grammatik, der kontrastiven Lexikologie und der kontrastiven Phraseologie
Literaturwissenschaft
1. Naturalismus und seine Gegenströmungen
2. Epik im ausgehenden 19. und im frühen 20. Jahrhundert
3. Lyrik des 20. Jahrhunderts
4. Literarische Tendenzen nach 1945
5. Formalismus und Strukturalismus
6. Intertextualität und Intermedialität: Formen, Funktionen, Theorien
7. Hermeneutik
8. Rezeptionsästhetik und Literatursoziologie
Methodik und Didaktik
1. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
2. Unterrichtsmethoden: GÜM; Vermittelnde Methode; Kommunikative Didaktik; AVL; interkultureller Ansatz.
3. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsbeobachtung.
4. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsvorbereitung.
5. Lehrwerkanalyse - Begriff des Lehrwerks, die Rolle der Lehrwerke im FSU. Aufgaben der Lehrwerkanalyse. Entwicklung der Lehrwerkkritik/Lehrwerkanalyse. Lehrwerkgenerationen.
6. Die vier Fertigkeiten und ihre Darstellung in den Lehrwerken.
7. Theoretische und praktische Aspekte der Erstellung von elektronischen Studienmaterialien.
Študent musí získať študijným plánom predpísaný počet kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.
nemecký
Sprachwissenschaft
1. Kontrastive Linguistik – Sprachtypologie
2. Kontrastive Grammatik
3. Kontrastive Lexikologie
4. Kontrastive Phraseologie
5. Semantik – die Bedeutung unter diachronem Aspekt (Arten des Bedeutungswandels); die
Bedeutung unter synchronem Aspekt; Semantiktheorien (Wortfeldtheorie, strukturelle
Semantik, Kontexttheorie, Behaviorismus); die Arten der Bedeutung
6. Soziolinguistik – Grundbegriffe (Idiolekt, Soziolekt, Dialekt); die gegenseitige
Determination gesellschaftlicher und sprachlicher Faktoren
7. Psycholinguistik (Sprachentstehung; Spracherwerbstheorien; die Arten der
Zweisprachigkeit und das mentale Lexikon; Sprache und Denken)
8. Textlinguistik – Untersuchungsmethoden der Textsyntax, der Textsemantik und der
Textpragmatik; Grundlagen der linguistischen Stilistik
9. Korpus- und Diskurslinguistik – ez akkor kerüljön bele, ha egyetértesz, azaz ha Te ezt
megtartod
10. Sprachgeschichte – das Germanische, das Althochdeutsche, das Mittelhochdeutsche,
das Frühneuhochdeutsche und die deutsche Sprache heute; die deutsche Dialektlandschaft
heute
Literaturwissenschaft
1. Naturalismus und seine Gegenströmungen
2. Epik im ausgehenden 19. und im frühen 20. Jahrhundert
3. Lyrik des 20. Jahrhunderts
4. Literarische Tendenzen nach 1945
5. Formalismus und Strukturalismus
6. Intertextualität und Intermedialität: Formen, Funktionen, Theorien
7. Hermeneutik
8. Rezeptionsästhetik und Literatursoziologie
Methodik und Didaktik
1. Grundbegriffe der DaF-Didaktik
2. Unterrichtsmethoden: GÜM; Vermittelnde Methode; Kommunikative Didaktik; AVL; interkultureller Ansatz.
3. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsbeobachtung.
4. Theoretische und praktische Aspekte der Unterrichtsvorbereitung.
5. Lehrwerkanalyse - Begriff des Lehrwerks, die Rolle der Lehrwerke im FSU. Aufgaben der Lehrwerkanalyse. Entwicklung der Lehrwerkkritik/Lehrwerkanalyse. Lehrwerkgenerationen.
6. Die vier Fertigkeiten und ihre Darstellung in den Lehrwerken.
7. Theoretische und praktische Aspekte der Erstellung von elektronischen Studienmaterialien.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Kultúrno a sociálnoantropologické súvislosti výchovy a vzdelávania, sociologická interpretácia detstva a mládeže, metodológia tvorby sociálnovedného poznania, modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže, poruchy vývinu v tejto oblasti. Projektovanie a reflexia výučby v triede.
Kolokviálna skúška z oblasti teoretického poznania študijného odboru, ktorú hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky. Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský a slovenský
1.1 Definícia učenia v sociálnej, pedagogickej a psychologickej rovine, určenie typov učenia sa, formálne, neformálne, informálne učenie sa a LLL
1.2 Motivácia v pedagogike a psychológii (motívy, primárne a sekundárne motívy, extrinsic, intrinsic motivácia, typy motivácie v edukácii, mýty nedostatkov motivácie
1.3Pojem a typy učebných štýlov – Dunn, Fleming, Gardner
1.4 Činitele ovplyvňujúce úspešnosť učenia
2.1 Pojem a vysvetlenie socializácie
2.2 Rodina ako primárne socializačné prostredie
2.3 Škola ako sekundárne socializačné prostredie. Edukačné a spoločenské nerovnosti a ich vzťah.
2.4 Štýly vedenia a ich vplyv
2.5 (Školská úspešnosť vo vzťahu spoločenského, hospodárskeho a kulturálneho postavenia žiakov. Sociolingvistika a spoločenká štruktúra: vypracovaný a obmedzený jazykový kód - Bernstein)
3.1 Čím sa zaoberá pedagogická diagnostika, definujte učebné štýly
3.2 Vysvetlite funkcie hodnotenia
3.3 Aký je rozdiel medzi vonkajším a vnútorným hodnotením?
3.4 Aké dva typy hodnotenia poznáme pri klasifikácii testov?)
4.1 Európske korene začiatkov etnografického záujmu – obdobie objavenia sveta, osvietenstvo, romantika -, vznik kulturálnej a sociálnej antropologie. Začiatky národných etnografií – porovnanie začiatkov vzniku slovenskej, maďarskej a českej etnografie v 19. a 20. str.), definícia európskej etnológie
4.2 Folklór a jeho odvodeniny: originálny a terajší význam pojmu, podrobné predstavenie. Definícia kultúry všeobecne, čo je ľudová kultúra? Charakteristika ľudovej kultúry. Objektívny a subjektívny pohľad na ľudovú kultúru, otázka dištancie. Čo je organický a organizovaný folklór? Folklorizácia a folkrolizmus
4.3 (Možnosti využitia etnologických poznatkov v edukačnom procese a to v rámci akých predmetov? Revitalizácia tradície a muzeológia. Folklorizmus a neofolklorizmus)
5.1 Smery orientujúce sa na rozvíjanie osobnosti a spoločenstva v dejinách pedagogiky a dnes
5.2 Charakterizujte personálne a sociálne tendencie pedagogických a výchovnofilozofických smerov XIX-ho a XX-ho str.
5.3 Charakterizujte snahy ujednotenia reformnopedagogických smerov, tradičných reformných škôl a dnešných alternatívnych škôl z pohľadu personálnej a sociálnej výchovy
5.4Analyzujte javy a príčiny socializačných porúch! Predstavte možnosti eliminácie nerovností!
5.5 Na základe odbornej literatúry definujte inovatívny obsah pedagogických pojmov! Urobte pedagogické konzekvencie: “prijímajúca škola”, “pedagogika rovností”, “integrácia”, “inklúzia”
6.1 Edukačné problémy – ťažkosti, poruchy, obmedzenia – ich kvalita, kvantita a prevencia v procese učenia sa
6.2 Druhy porúch učenia sa a možnosti ich prevencie
6.3Význam integrácie, individuálny vzdelávací plán, spolupráca s odborníkmi
6.4 Hyper- a hypoaktivita, poruchy správania a inakosť vo vzdelávaní a ich korekcia
7.1 Na základe akých kritérií treba zostaviť vedomostné testy, pracovné úlohy? Ako využívate pri zostavení testov učebné osnovy, pedagogické programy, napr. analýza učebnej látky?
7.2 Charakterizujte parametre – objektivitu, validitu, reliabilitu, vedomostných testov!
7.3 Charakterizujte typy úloh testov – otvorené otázky, jednorázová, viacrázová voľba, popárenie ai.
7.4 Čo znamená hodnotenie orientované na kritériá a normy?
7.5 Čo znamená diagnostické, formatívne, sumatívne hodnotenie? Uvedte aj príklad na všetky formy!
Absolvent odboru Učiteľstvo akademických predmetov prostredníctvom predmetov spoločného sociálnovedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva ovláda základný obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, je oboznámený s metodológiou produkcie obsahu odboru a jeho širšími kultúrnymi a sociálnymi súvislosťami. S týmto obsahom dokáže narábať ako s produktom ľudskej (vedeckej) činnosti, a v tomto kontexte ho dokáže projektovať pre didaktické zámery a účely. Okrem zvládnutia učiteľskej spôsobilosti (projektovania, realizácie a reflexie výučby v triede) je schopný participovať na vývoji metodických materiálov pre výučbu.