KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Bond, Alan: Your Master's Thesis: How to plan, draft, write and revise. Abergele: Studymates, 2006
Brown, James Dean – Theodore S. Rodgers: Doing Second Language Research. Oxford :
Oxford University Press, 2010.
Bui, Yvonne N.: How to Write a Master's Thesis. Thousand Oaks: SAGE Publications, 2014.
Dörnyei, Zoltán: Research Methods in Applied Linguistics: Quantitative, Qualitative, and Mixed Methodologies. OUP, 2011.
Kennedy, X. J, Dorothy M. Kennedy, Marcia F. Muth: Writing and Revising: A Portable Guide, Boston - New York: Bedford /St. Martin’s, 2007.
Murray, Rowena: How to Write a Thesis. England: McGraw-Hill Open University Press, 2011.
Nunan, D.: Research Methods in Language Learning. New York: CUP, 1992.
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
anglický
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Schopnosti:
- Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.
- Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v rámci študijného odboru a robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov bakalárskej práce,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, alebo didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
LINGUISTICS
1. The definition and scope of linguistics. The main characteristics of communication; language universals. Diachrony/synchrony; descriptivism/prescriptivism.
2. Phonetics and phonology. Phoneme, allophone, minimal pairs. The International Phonetic Alphabet (IPA), different types of transcriptions.
3. Speech organs and sounds. Classification of speech sounds: consonants.
4. Speech organs and sounds. Classification of speech sounds: vowels.
5. Linking. Prosody, isochrony. Stress, pitch and tone.
6. Morphology. The notions of morphemes, allomorphs; the segmentability of words. Inflectional and derivational morphology.
7. Word. Lexeme. Lemma. Characteristics of words. Word classes.
8. Word-formation processes (compounding, clipping, blending, coinage, acronym, conversion, affixation, borrowing, noncewords, eponym).
9. Noun and the noun phrase. Classification of nouns, noun categories, structure of the noun phrase.
10. Verb and the verb phrase. Classification of verbs, verb categories, structure of the verb phrase.
11. The structure of the phrase; major types of phrase and their functions.
12. Simple sentence; sentence and clause; basic clause patterns; types of sentence (form and function)
13. Complex sentence, compound sentence; complex-compound sentence; coordination and subordination; reported speech.
14. Tense, aspect and mood in English. Modal verbs in English
15. Adjectives (definition, characteristics, classification). Adverbs (types, characteristics, adverbs as clause elements, positions)
16. Semantics. The relationships between lexical items: synonymy, antonymy, meronymy, hyponymy, polysemy; homophones, homographs. Idioms, Collocations, Proverbs, Sayings.
17. Grammatical functions: subjects, predicates, direct and indirect objects, predicatives/compliments, adjuncts.
18. Phrases (AP, PP, AdvP, CP). Tree diagrams as representations of structure
19. Types of dictionaries. Dictionary structure. Lexical entries. Grammar in the dictionary. Using dictionaries in the classroom.
LITERATURE
1. The first English literature. The Anglo-Saxons. Beowulf. Arthurian legends. Middle-English literature Geoffrey Chaucer: The Canterbury Tales.
2. Medieval English drama. Humanism and the Renaissance. Renaissance drama and Elizabethan theatre. Thomas Kyd, Christopher Marlowe.
3. Renaissance poetry. Sir Thomas Wyatt, Henry Howard Earl of Surrey, Sir Philip Sidney, Edmund Spencer. The poetry of William Shakespeare. Tudor prose: Sir Thomas More.
4. Shakespeare’s works, classification. Shakespearean tragedy.
5. Shakespearean comedy.
6. Stuart literature. Historical background. John Milton. Drama in the Restoration period. Classicism. Prose in the Age of Reason. Daniel Defoe, Samuel Richardson, Henry Fielding, Jonathan Swift. Laurence Sterne: The Life and Opinions of Tristram Shandy Gentleman.
7. Jane Austen and social criticism. Pride and Prejudice. Gothic novels. The Brontë sisters. Wuthering Heights.
8. Romanticism. William Blake. Robert Burns. The Lake poets: S. T. Coleridge, William Wordsworth. Coleridge: The Rime of the Ancient Mariner. Byron, Shelley, Keats.
9. The Victorian period. Realism. Charles Dickens: A Christmas Carol. Late Victorian period: Imperialism, Pessimism, Liberalism. Rudyard Kipling, Thomas Hardy.
10. English drama in the late 19th and early 20th century. The influence of Henrik Ibsen. G. B. Shaw: Pygmalion.
11. Aestheticism and the Fin De Siècle. Oscar Wilde: The Picture of Dorian Gray. The Happy Prince and Other Stories.
12. The Beginnings of American Literature. The writings of the explorers. Christopher Columbus, John Smith; Native American literature, Colonial beginnings. The Age of the Revolution, Benjamin Franklin.
13. The Knickerbocker Group: Washington Irving. Frontier fiction: James Fenimore Cooper.
14. American Transcendentalism. Ralph Waldo Emerson, Henry David Thoreau.
15. American Gothic. Edgar Allan Poe, prose and poetry.
16. Late American Romanticism. Nathaniel Hawthorne. Herman Melville.
17. American Poetry in the 19th Century. Walt Whitman, Emily Dickinson.
18. The Gilded Age. Local colour writing. Harriet Beecher Stowe. Mark Twain. The Era of Naturalism: Stephen Crane: The Red Badge of Courage.
19. Realism and the beginning of Modernism. Henry James, Kate Chopin, Charlotte Perkins Gilman).
METHODOLOGY
1. The methodology of teaching EFL. Clarifying basic terms: approach, method, procedure, technique. The roles of the teacher in the foreign language classroom.
2. Learner factors affecting second language learning (age, language learning aptitude, learning styles, motivation, anxiety). The theory of multiple intelligences.
3. Theories of language acquisition and their influence on language teaching.
4. The earliest language teaching methods. The Grammar Translation Method. The Reform Movement. The Direct Method.
5. The Audio-Lingual Method. The Oral Approach and Situational Language Teaching.
6. The four old humanistic methods I: Suggestopedia and the Silent Way.
7. The four old humanistic methods II: Total Physical Response. Community Language Learning
8. The Communicative Approach. Task-Based Language Teaching.
9. Cooperative Language Learning. Content and Language Integrated Learning. Competence-Based Language Teaching.
10. Planning lessons and designing courses. Writing a lesson plan. Lesson aims and lesson components. Classroom activities. Curriculum, course design, syllabus.
11. Teaching materials. Types of teaching materials. Identifying, selecting and developing materials. Using visuals. Information and communication technology in the EFL classroom.
12. EFL coursebooks. Selecting and adapting coursebooks. Types and criteria of coursebook evaluation.
13. Introducing new language structures: teaching models.
14. Classroom management. Giving instructions. Monitoring. Seating. Using the board.
15. Evaluation and assessment. Giving feedback. Errors and mistakes. Correction: dealing with spoken and written errors.
16. Classroom discipline. Causes of indiscipline in the EFL classroom. Using the mother tongue. Dealing with discipline problems.
17. Promoting learner autonomy. Learning strategies and practical tips in the EFL classroom.
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukáže, že vie komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia odbornému aj laickému publiku.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
anglický
I. Metodika vyučovania angličtiny ako cudzieho jazyka, dramatické techniky vo vyučovaní cudzích jazykov
II. Lingvistika: fonetika, morfológia, lexikológia, syntax
III. Anglická a americká literatúra do konca 19. storočia
Vedomosti:
- študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav poznatkov vo svojom odbore.
Schopnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008. LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/ Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.
MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.
POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988. ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky
nemecký
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Zručnosti:
- Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.
- Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v rámci študijného odboru a robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov bakalárskej práce,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetencie:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, alebo didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch jednotlivých predmetov študijného programu
Jazykoveda:
1. Typológia jazykov. Prirodzené a umelé jazyky, skloňovacie a aglutinačné jazyky, definície jazykov.
2. Komunikácia a jazyk: partnerské hypotézy a stratégie, verbálna a neverbálna komunikácia, verbálna komunikácia, reč. Médium.
3. Semiotické základy jazyka. Znaky, druhy znakov (ikony, symboly, indexy). Charakteristika a úlohy znakov.
4. Systém jazyka: systém a jazyk, pravidlá kombinácie, syntagmy, paradigmy. Lingvistika, predmet a podoblasti (systémová lingvistika, aplikovaná lingvistika). Základné pojmy podoblastí. Periodizácia nemčiny.
5. Fonetika a fonológia. Základné pojmy. Fonológia a písanie (ortografia)
6. Morfológia a tvorenie slov - základné pojmy, podoblasti.
7. Slovná zásoba a význam - vývoj významu, zmena významu.
8. Syntax. Základné pojmy a koncepty.
9. Text, štýl a používanie jazyka.
10. Text a diskurz. Základné pojmy diskurzívnej lingvistiky.
Literatúra:
1. Charakteristické príznaky literárnych textov
2. Epické/lyrické druhy a žánre. Dráma.
3. Dvorská epická poézia a hrdinská poézia
4. Reformácia. Kultúrny a historický význam Martina Luthera
5. Baroka a osvietenstvo. Meštianska tragédia a komédia.
6. Sturm und Drang. Weimarský klasicizmus.
7. Schillerova estetika a dráma
8. Goetheho Faust
9. Nemecký literárny romantizmus
10. Predmarcové obdobie v literatúre
11. Realizmus v nemeckej literatúre
12. Izmy na prelome storočí. Viedenská moderna (Hugo von Hofmannsthal, Arthur Schnitzler, Franz Kafka atď.)
13. Literatúra Weimarskej republiky. Divadlo Bertolta Brechta. Neoromantizmus: Hermann Hesse
14. Národný socializmus a literatúra. Exilová literatúra a vnútorná emigrácia. Romány Thomasa Manna
15. Povojnová literatúra: nultá hodina a/alebo kontinuita. Nemeckojazyčná(ý) dráma/román po roku 1945
Didaktika a metodika:
1. Základné pojmy didaktiky a metodiky nemčiny ako cudzieho jazyka
2. Osvojovanie jazyka - osvojenie prvého jazyka a osvojenie druhého jazyka, druhy dvojjazyčnosti
3. Metódy vyučovania cudzích jazykov
4. Nemecký jazyk a jeho miesto vo svete
5. Médiá vo vyučovaní nemeckého jazyka
6. Sociálne formy vo vyučovaní NJ
7. Reálie a aspekty interkulturality
8. Stratégie a autonómia žiaka
9. Hodnotenie a sebahodnotenie
10. Aktivity v rámci NJ
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukáže, že vie komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia odbornému aj laickému publiku.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
Celková študijná záťaž: min. 50 hodín, z toho:
- príprava na záverečnú skúšku 50 h
nemecký
Vedomosti:
- študent bude mať vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav poznatkov vo svojom odbore.
Zručnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetencie:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:
a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (16 kreditov)
b) získanie minimálne 11 kreditov za PV predmety programu
c) za výberové predmety sa zarátava 5 kreditov
d) získanie 32 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kredity)
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.
Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský, slovenský
- Nerelevantné
Vedomosti:
- študent vie vysvetliť biologické a sociálno-psychologické aspekty vývinu žiakov školského veku
- študent vie na základe teoretických východísk pedagogického diagnostikovania žiakov školského veku rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň a rozvojové charakteristiky dieťaťa
- študent vie reflektovať psychologické zákonitosti procesu učenia sa žiaka
- študent vie identifikovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov
- študent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa
- študent vie zhodnotiť kompenzačnú funkciu školy vo vzťahu k vplyvom sociokultúrneho prostredia na vývin a rozvoj osobnosti žiaka
- študent bude disponovať interdisciplinárnymi poznatkami o odlišnostiach vývinu jednotlivcov vyplývajúcimi zo zdravotných alebo sociálnych znevýhodnení
- študent bude vedieť posúdiť možnosti vlastného kariérového rastu v systéme kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov
- študent bude vedieť zdôvodniť výber metód sebavzdelávania.
Kompetentnosti:
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s posúdením aktuálnej vývinovej úrovne a rozvojových charakteristík žiakov
- študent bude schopný akceptovať vývinové odlišnosti a psychické osobitosti každého žiaka
- študent bude schopný rozpoznať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov
- študent bude schopný rešpektovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov
- študent má základné praktické skúsenosti s identifikáciou multikultúrneho prostredia žiaka
- študent je schopný zohľadňovať rôznu úroveň vývinu a rozvoja každého dieťaťa ovplyvnenú sociokultúrnym prostredím.
Kompetencie:
- študent dokáže vybrať a používať vhodné pedagogicko-diagnostické metódy (napr. pozorovanie, rozhovor) na posúdenie osobnostných vlastností dieťaťa/žiaka
- študent dokáže interpretovať výsledky diagnostiky a vyvodiť závery pre výber stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti
- študent dokáže spolupracovať s odborníkmi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre deti/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- študent dokáže spolupracovať pri tvorbe/inovácii školského vzdelávacieho programu
- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať
- študent bude empatický, sociálne angažovaný.