KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Bond, Alan: Your Master's Thesis: How to plan, draft, write and revise. Abergele: Studymates, 2006
Brown, James Dean – Theodore S. Rodgers: Doing Second Language Research. Oxford:
Oxford University Press, 2010.
Bui, Yvonne N.: How to Write a Master's Thesis. Thousand Oaks: SAGE Publications, 2014.
Dörnyei, Zoltán: Research Methods in Applied Linguistics: Quantitative, Qualitative, and Mixed Methodologies. OUP, 2011.
Kennedy, X. J, Dorothy M. Kennedy, Marcia F. Muth: Writing and Revising: A Portable Guide, Boston - New York: Bedford /St. Martin’s, 2007.
Murray, Rowena: How to Write a Thesis. England: McGraw-Hill Open University Press, 2011.
Nunan, D.: Research Methods in Language Learning. New York: CUP, 1992.
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
anglický
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Schopnosti:
- spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,
- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
LINGUISTICS
1. The notion of applied linguistics, main areas of research. Interdisciplinary relations: sociolinguistics, psycholinguistics, stylistics, forensic linguistics, corpus linguistics)
2. Theories of second language acquisition. The notion of Communicative Competence as the goal of SLA.
3. Corpus linguistics. Function and use of a corpus. The deductive and inductive approach. Features of corpus-based analysis.
4. Pragmatics and pragmatic success in EFL, its relation to communicative competence. Speech act theory, direct and indirect speech acts. Politeness Theory. The cooperative principle (Grice).
5. Discourse and discourse analysis. Cohesion and coherence. A comparison of spoken and written discourse. Critical discourse analysis.
6. Sociolinguistics: language policy. Types and scope of linguistic variation. Variables and language change. Methodology of research.
7. Individual differences in second language acquisition (conceptualisations of aptitude, motivation, and anxiety; learning strategies; language learners with special needs).
8. Psycholinguistics. Cognitive processes and the knowledge of language. Competence and performance. Language loss. (language attrition vs. language shift; van Els’ taxonomy; factors affecting L1/L2 loss)
9. English as a lingua franca. What is a lingua franca? Features of a lingua franca. History and use of English as a lingua franca. English as a lingua franca vs. English as a foreign language.
10. Being bilingual or multilingual. What is multilingualism? Sociolinguistic and psycholinguistic aspects of multilingualism. Intercomprehension. Types of multilingualism. Plurilingual competence in CEFR.
11. Phraseology, praseography, paremiology, paremiography, lexicography and lexicology. Phraseology and paremiology in the EFL classroom.
LITERATURE
1. Modernism in English literature. Cultural and philosophical background. Typical features of a modernist literary text. Differences between the traditional and the modern novel. Virginia Woolf. Mrs. Dalloway. The short fiction of V. Woolf. High modernism. James Joyce. Ulysses. Dubliners. The shift from modernism to postmodernism.
2. Postmodernism in English literature. Basic differences and similarities between modernism and postmodernism. Intertextuality. Samuel Beckett. Postmodernism in Beckett’s fiction. The Theatre of the Absurd. Waiting for Godot.
3. Modern British drama. John Osborne. Harold Pinter. The Caretaker. Tom Stoppard. Caryl Churchill.
4. The political novel. George Orwell. Aldous Huxley. Graham Greene. The campus novel. David Lodge. Malcolm Bradbury. The History Man.
5. The experimental novel. Angus Wilson. Bryan Stanley William Johnson. Christine Brooke-Rose. Anthony Burgess. A Clockwork Orange.
6. New Historicism. Graham Swift. John Fowles. The Collector. Post-Colonialism. Salman Rushdie. Shame.
7. Contemporary British authors: Ian McEwan, Douglas Adams, Kazuo Ishiguro. Robert Galbraith.
8. American Modernism. Features of modernist works. Henry James. The Beast in the Jungle. William Faulkner. The Sound and the Fury. Modernism in American poetry. Imagism. T. S. Eliot. Ezra Pound. Wallace Stevens. e. e. cummings.
9. American Modernism. The Expatriate Movement. Making it New in Prose. Gertrude Stein. Ernest Hemingway. The Jazz Age. The American Dream in literature. F. S. Fitzgerald. The Great Gatsby.
10. American drama in the twentieth century. Eugene O’Neill. Arthur Miller. Tennessee Williams: A Streetcar Named Desire. The Theatre of the Absurd. Edward Albee: Who’s Afraid of Virginia Woolf?
11. The Beat Generation. Beat poets – Allen Ginsberg. Beat prose – Jack Kerouac, J.D. Salinger. The Catcher in the Rye. The Neo-Pastoral tradition: Richard Brautigan: In Watermelon Sugar.
12. The emergence of Postmodernism in American literature. Brian McHale, Susan Sontag, John Barth, Ihab Hassan. Thomas Pynchon. The Crying of Lot 49. The employment of black humour in fiction. Kurt Vonnegut. The beginnings of sci-fi.
13. Metafiction, metanarrative. Immigrant Writing. Vladimir Nabokov: Lolita. The short stories of Vladimir Nabokov: Spring in Fialta. Chinese American writing. Amy Tan. Feminist fiction and drama. Paula Vogel.
14. African-American literature. The Harlem Renaissance, the Civil Rights Movement era. James Baldwin, Alice Walker, Toni Morrison.
15. Children’s literature: Early works. Chapbooks and horn books. Comenius, John Locke, John Newberry, Sarah Fielding, Anna Laetitia Barbauld. Fairy tales. Classification. Myths, legends, fables. Brothers Grimm, Andersen. Folk tales and literary tales. The symbolic tales of Oscar Wilde
16. Victorian children’s literature. Nonsense tale. Edward Lear. Lewis Caroll. The Golden Age of children’s literature. Children’s fantasy. Classification. Journey fantasy. J. M. Barrie. L. Frank Baum.
17. Children’s literature: Subversive fantasy: Roald Dahl’s fantasy tales. The Long Weekend in Children’s Literature: 1920-1939. P. L. Travers.
18. Children’s literature: Stories with girl protagonists. The family story. Louisa May Alcott, Lucy Maud Montgomery, Frances Hodgson Burnett, Eleanor Hodgman Porter, Laura Ingalls Wilder. Stories with boy protagonist. Adventure fiction. Defoe, Swift, Robert Louis Stevenson, Mark Twain.
19. Children’s literature: Animal stories. Kipling, Beatrix Potter, Kenneth Grahame, Hugh Lofting, Jack London, A. A. Milne.
20. Children’s literature after World War II, Clive Staples Lewis: The Narnia series. The School Story: Fantasy in the Harry Potter series.
21. Teenage fiction. Judy Blume: Are You There God? It’s Me Margaret. Children’s literature today. Young adult literature: John Green: Paper Towns. Other contemporary authors in children’s literature: Jeff Kinney: The Diary of a Whimpey Kid, Liz Pichon: Tom Gates series, Cressida Cowell, John Flanagan, Rick Riordan, Nancy Springer: Enola Holmes series.
METHODOLOGY
1. Teaching grammar. Explicit and implicit processes. Presenting new grammar, grammar practice, clarification and assessment
2. Teaching vocabulary. How words are learned. Presenting and practicing new vocabulary. Teaching word parts and word chunks. Dictionaries.
3. Teaching speaking. Types of speaking activities. Fluency and accuracy. Teaching pronunciation.
4. Teaching listening – authentic and realistic materials, listening sources and strategies, extensive and intensive listening; pre-, while- and post-listening activities.
5. Teaching reading – authentic and realistic materials, reading strategies, pre-, while- and post-reading tasks. Extensive and intensive reading
6. Teaching writing. Teaching spelling and punctuation. Text types. Instant writing. Collaborative writing. Journal writing. Correcting written work.
7. Games in teaching EFL. Advantages of games and practical consideration. Classification of language games. Ways of using games in the EFL classroom.
8. Task-based and content-based language teaching. Cooperative learning.
9. Teaching English through drama. The advantages of educational drama and drama techniques in teaching English as a foreign language. Practical considerations when designing a drama lesson. Teaching grammar and vocabulary with drama techniques.
10. Teaching different classes. ESP, Business English, Teenage classes. Teaching adults.
11. Teaching heterogeneous, multi-level and large classes. High and low achievers. Learners with special needs. Gifted and talented learners.
12. Evaluation and assessment. Language testing. Test types, test design. Validity and reliability. Placement tests. Giving a grade. Alternative assessment/assessment for learning. Teaching exam classes. Language exams. Common European Framework of Reference (CEFR).
13. Technology, innovation and future directions in foreign language teaching. Teaching online courses. Web-based applications in teaching EFL. Blended learning.
14. Using literature to teach English as a foreign language. Using fiction, drama, poetry. Selecting the right text. Activity types.
15. Teaching English as a foreign language to young learners. Characteristics of young learners. General approaches to teaching English to young learners. Methods and techniques for young learners.
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
anglický
I. Metodika vyučovania angličtiny ako cudzieho jazyka
II. Aplikovaná lingvistika
III. Anglická a americká literatúra 20. a 21. storočia, Literatúra pre deti a mládež
Vedomosti:
- študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,
- študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.
Schopnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,
- študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky
maďarský alebo slovenský
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Zručnosti:
- spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,
- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,
- študent je schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent je schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
maďarský alebo slovenský
I. Genetika, antropológia a aplikovaná biológia
II. Vedy o zemi a ekológia
III. Didaktika biológie
Vedomosti:
- študent získa vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,
- študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.
Zručnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,
- študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:
a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (12 kreditov)
b) získanie minimálne 7 kreditov za povinne voliteľné predmety programu
c) získanie minimálne 3 kreditov za výberové predmety
d) získanie 22 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kreditov)
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.
Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský ,slovensky
- nerelevantné
Vedomosti:
- študent ovláda biologické, psychologické a sociologické aspekty vývinu žiakov
- študent pozná a chápať koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach
- študent ovláda problematiku multikulturality vo vzťahu k žiakovi
- študent ovláda metodológiu pedagogického výskumu
- študent pozná aktuálne štátne vzdelávacie programy
- študent pozná filozoficko-metodické východiská, formy a druhy hodnotenia žiaka a ich psychodidaktické aspekty
- študent pozná systém kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov a možnosti kariérového rastu
- študent pozná metódy sebavzdelávania
- študent pozná metódy výskumu a vývoja v oblasti pedagogickej praxe.
Schopnosti:
- študent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci učiteľa, v pedagogickej dokumentácii, ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy
- študent má základné praktické skúsenosti s vymedzením cieľov vyučovania a ich formuláciou v podobe učebných požiadaviek
- študent má základné praktické skúsenosti s didaktickou analýzou učiva – rozložiť obsah učiva na základné prvky (fakty, pojmy, vzťahy, postupy)
- študent má základné praktické skúsenosti s výberom základného a rozvíjajúceho učiva v kontexte s edukačnými cieľmi a individuálnymi potrebami žiakov
- študent má základné praktické skúsenosti s komunikáciou pedagogických a odborových poznatkov so širším prostredím laickej i profesijnej komunity
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný používať metódy výskumu a vývoja.
Kompetentnosti:
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s hodnotením žiakov vzhľadom na ich vývinové a individuálne charakteristiky
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s využívaním rôznych foriem a metód hodnotenia
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s reflexiou skutočného procesu učenia sa a bude schopný porovnať ho s naprojektovaným procesom a uskutočniť korekcie
- študent bude schopný hodnotiť žiakov bez predsudkov a stereotypov
- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať
- študent bude empatický, sociálne angažovaný.