KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf

ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008. LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/ Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.

MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.

POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988. ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.

Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky

nemecký

Obhajoba záverečnej práce má priebeh:

1. Prezentácia záverečnej práce študentom.

2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.

3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.

4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.

Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce.

4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.

Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.

Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.

Vedomosti:

- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,

- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,

- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.

Zručnosti:

- Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.

- Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry,

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,

- študent dokáže zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v rámci študijného odboru a robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty,

- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,

- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov bakalárskej práce,

- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.

Kompetencie:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,

- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, alebo didaktických a metodologických súvislostiach,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

Literatúra uvedená v informačných listoch jednotlivých predmetov študijného programu

Jazykoveda:

1. Typológia jazykov. Prirodzené a umelé jazyky, skloňovacie a aglutinačné jazyky, definície jazykov.

2. Komunikácia a jazyk: partnerské hypotézy a stratégie, verbálna a neverbálna komunikácia, verbálna komunikácia, reč. Médium.

3. Semiotické základy jazyka. Znaky, druhy znakov (ikony, symboly, indexy). Charakteristika a úlohy znakov.

4. Systém jazyka: systém a jazyk, pravidlá kombinácie, syntagmy, paradigmy. Lingvistika, predmet a podoblasti (systémová lingvistika, aplikovaná lingvistika). Základné pojmy podoblastí. Periodizácia nemčiny.

5. Fonetika a fonológia. Základné pojmy. Fonológia a písanie (ortografia)

6. Morfológia a tvorenie slov - základné pojmy, podoblasti.

7. Slovná zásoba a význam - vývoj významu, zmena významu.

8. Syntax. Základné pojmy a koncepty.

9. Text, štýl a používanie jazyka.

10. Text a diskurz. Základné pojmy diskurzívnej lingvistiky.

Literatúra:

1. Charakteristické príznaky literárnych textov

2. Epické/lyrické druhy a žánre. Dráma.

3. Dvorská epická poézia a hrdinská poézia

4. Reformácia. Kultúrny a historický význam Martina Luthera

5. Baroka a osvietenstvo. Meštianska tragédia a komédia.

6. Sturm und Drang. Weimarský klasicizmus.

7. Schillerova estetika a dráma

8. Goetheho Faust

9. Nemecký literárny romantizmus

10. Predmarcové obdobie v literatúre

11. Realizmus v nemeckej literatúre

12. Izmy na prelome storočí. Viedenská moderna (Hugo von Hofmannsthal, Arthur Schnitzler, Franz Kafka atď.)

13. Literatúra Weimarskej republiky. Divadlo Bertolta Brechta. Neoromantizmus: Hermann Hesse

14. Národný socializmus a literatúra. Exilová literatúra a vnútorná emigrácia. Romány Thomasa Manna

15. Povojnová literatúra: nultá hodina a/alebo kontinuita. Nemeckojazyčná(ý) dráma/román po roku 1945

Didaktika a metodika:

1. Základné pojmy didaktiky a metodiky nemčiny ako cudzieho jazyka

2. Osvojovanie jazyka - osvojenie prvého jazyka a osvojenie druhého jazyka, druhy dvojjazyčnosti

3. Metódy vyučovania cudzích jazykov

4. Nemecký jazyk a jeho miesto vo svete

5. Médiá vo vyučovaní nemeckého jazyka

6. Sociálne formy vo vyučovaní NJ

7. Reálie a aspekty interkulturality

8. Stratégie a autonómia žiaka

9. Hodnotenie a sebahodnotenie

10. Aktivity v rámci NJ

Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukáže, že vie komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia odbornému aj laickému publiku.

Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.

Celková študijná záťaž: min. 50 hodín, z toho:

- príprava na záverečnú skúšku 50 h

nemecký

Vedomosti:

- študent bude mať vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,

- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav poznatkov vo svojom odbore.

Zručnosti:

- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,

- študent dokáže odovzdávať poznatky,

- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky,

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.

Kompetencie:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,

- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.

Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (16 kreditov)

b) získanie minimálne 11 kreditov za PV predmety programu

c) za výberové predmety sa zarátava 5 kreditov

d) získanie 32 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kredity)

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.

Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský, slovenský

- Nerelevantné

Vedomosti:

- študent vie vysvetliť biologické a sociálno-psychologické aspekty vývinu žiakov školského veku

- študent vie na základe teoretických východísk pedagogického diagnostikovania žiakov školského veku rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň a rozvojové charakteristiky dieťaťa

- študent vie reflektovať psychologické zákonitosti procesu učenia sa žiaka

- študent vie identifikovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov

- študent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa

- študent vie zhodnotiť kompenzačnú funkciu školy vo vzťahu k vplyvom sociokultúrneho prostredia na vývin a rozvoj osobnosti žiaka

- študent bude disponovať interdisciplinárnymi poznatkami o odlišnostiach vývinu jednotlivcov vyplývajúcimi zo zdravotných alebo sociálnych znevýhodnení

- študent bude vedieť posúdiť možnosti vlastného kariérového rastu v systéme kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov

- študent bude vedieť zdôvodniť výber metód sebavzdelávania.

Kompetentnosti:

- študent bude mať základné praktické skúsenosti s posúdením aktuálnej vývinovej úrovne a rozvojových charakteristík žiakov

- študent bude schopný akceptovať vývinové odlišnosti a psychické osobitosti každého žiaka

- študent bude schopný rozpoznať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov

- študent bude schopný rešpektovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov

- študent má základné praktické skúsenosti s identifikáciou multikultúrneho prostredia žiaka

- študent je schopný zohľadňovať rôznu úroveň vývinu a rozvoja každého dieťaťa ovplyvnenú sociokultúrnym prostredím.

Kompetencie:

- študent dokáže vybrať a používať vhodné pedagogicko-diagnostické metódy (napr. pozorovanie, rozhovor) na posúdenie osobnostných vlastností dieťaťa/žiaka

- študent dokáže interpretovať výsledky diagnostiky a vyvodiť závery pre výber stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti

- študent dokáže spolupracovať s odborníkmi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre deti/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

- študent dokáže spolupracovať pri tvorbe/inovácii školského vzdelávacieho programu

- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja

- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja

- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať

- študent bude empatický, sociálne angažovaný.