1. KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
2. Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/%C3%9A.Z.Smernica2-2021vrat.dodatkov1-2.pdf
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
maďarský alebo slovenský
Diplomové práce vedú zamestnanci Katedry informatiky. Obhajoba diplomovej práce prebieha pred skúšobnou komisiou, ktorej členov menuje dekan.
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
• študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
• študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
• študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
• študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
• študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Zručnosti:
• spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,
• študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,
• študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
• študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,
• študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
• študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,
• študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
• študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
• študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,
• študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
• študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
• študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
slovenský
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Schopnosti:
- spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,
- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
A. Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenského jazyka Mgr. platné od 2024
1. Historické hypotézy o pôvode slovenčiny. Teórie o nehomogénnom a homogénnom praslovanskom základe slovenčiny; migračno-integračná teória. Miesto slovenčiny v rodine slovanských jazykov.
2. Charakteristika praslovanského základu slovenského jazyka v 10. storočí. Hlavné zmeny v praslovanskom základe slovenčiny v 10. storočí (kontrakcia, zánik a vokalizácia jerov, zánik nosoviek).
3. Vývin praslovanských foném /i/ a /y/ vo vzťahu k etymologickému princípu slovenského pravopisu (Alebo: prečo vyslovujeme /riba/, /sir/, /bistrí/ a píšeme ryba, syr, bystrý ?)
4. Morfologický vývin slovenského jazyka. Vývin gramatických kategórií a vzorov (menných a slovesných).
5. Periodizácia dejín slovenského jazyka (rámcové delenie dejín slovenského jazyka: rané, predspisovné, spisovné obdobie vrátane jednotlivých etáp).
6. Veľkomoravské obdobie vo vývine slovenského jazyka. Vznik slovanského písma (hlaholika, cyrilika); najvýznamnejšie pamiatky. Veľkomoravský variant staroslovienčiny a cirkevná slovančina.
7. Úsilie o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Bernolákovská kodifikácia spisovnej slovenčiny; charakteristika bernolákovčiny.
8. Štúrovská kodifikácia spisovnej slovenčiny. Čím sa líši štúrovská spisovná slovenčina v pravopise, hláskosloví a tvarosloví od súčasnej spisovnej slovenčiny? Hodžovsko-hattalovská úprava spisovného jazyka.
9. Matičné a martinské obdobie v dejinách slovenského jazyka.
10. Spisovná slovenčina v ČSR (1918 – 1939). Pravidlá slovenského pravopisu (1931, 1940, 1953). Spisovná slovenčina v súčasnosti. Inštitúcie, periodické časopisy, slovníky a ich normatívna úloha, kultivovanie jazyka. Kodifikačné diela súčasnej slovenčiny.
11. Sociolingvistika ako interdisciplinárna veda. Predmet a metódy sociolingvistických výskumov. Jazyk ako sociálny fenomén.
12. Stratifikácia, existenčné formy (variety) národného jazyka. Spisovný jazyk a jeho kodifikácia. Jazyková kultúra; jazykový úzus; jazyková norma. Nárečia – základné členenie slovenských nárečí.
13. Nárečie a národný jazyk. Predmet a metódy dialektologického výskumu; lingvogeografické spracovanie nárečového materiálu. Dejiny výskumu slovenských nárečí.
14. Charakteristické znaky západoslovenských, stredoslovenských a východoslovenských nárečí. Slovenské nárečia v zahraničí.
15. Dynamika jazyka, vysvetľovanie zmien v jednotlivých rovinách jazykového systému; variabilnosť jazyka; jazykové kontakty súčasnej slovenčiny.
B, Tézy k štátnym záverečným skúškam zo slovenskej literatúry Mgr. platné od 2024
1. Vnútorná periodizácia slovenskej literatúry v rokoch 1945 − 1989. Významné medzníky, spoločensko-politická a estetická charakteristika jednotlivých období.
2. Literatúra prechodného obdobia. F. Hečko (Červené víno) a D. Tatarka (Farská republika), H. Zelinová, vyvrcholenie prózy naturizmu.
3. Schematizmus a socialistický realizmus, žánre a tematika v rokoch 1948 až 1954. V. Mináč, F. Hečko, D. Tatarka, M. Lajčiak, V. Mihálik a iní.
4. Obdobie politického uvoľnenia a destalinizácia v slovenskej literatúre po roku 1954. A. Bednár, D. Tatarka, L. Mňačko.
5. Povstalecká a vojnová próza. R. Jašík, L. Lahola, A. Bednár, L. Mňačko, V. Mináč, L. Ťažký a iní.
6. Próza 60. rokov 20. storočia. Spoločensko-kultúrna situácia, nové trendy, časopisy. Generácia Mladej tvorby. J. Johanides, V. Šikula, P. Jaroš, J. Blažková, R. Sloboda a iní.
7. Historické témy v próze 70. a 80. rokov. P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula, A. Hykisch a iní.
8. Normalizácia, ˏsúkromnéˊ témy a nástup postmoderných tendencií v literatúre: D. Mitana, P. Vilikovský, D. Dušek a iní.
9. Južný kolorit v slovenskej literatúre – L. Ballek, I. Habaj, P. Andruška.
10. Literatúra disentu: D. Tatarka, I. Kadlečík, P. Hrúz, M. M. Šimečka.
11. Poézia po roku 1945. M. Rúfus a M. Válek: typologické porovnanie, ich literárna tvorba.
12. Poézia Trnavskej skupiny (konkretistov) a básnickej skupiny Osamelí bežci.
13. Dráma v druhej polovici 20. storočia: P. Karvaš, Š. Králik, I. Bukovčan, J. Solovič a iní.
14. Humor v slovenskej dráme: Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo a S. Štepka.
15. Slovenská literatúra po roku 1989. Zmenené politické podmienky, populárne témy, trendy, organizačná infraštruktúra, časopisy, vydavateľstvá, zaujímaví autori.
16. Nové trendy v poézii. J. Urban, I. Kolenič, barbarská generácia, P. Macsovszky. Typologická charakteristika básnickej tvorby vybraných autorov.
17. Próza po roku 1989. Pokus o zachytenie spoločenských zmien. P. Pišťanek, D. Taragel a iní.
18. Podoby slovenskej prózy po roku 1989. V. Pankovčín, Balla, M. Vadas, M. Hvorecký a iní.
19. Južná tematika a slovensko-maďarské motívy v slovenskej literatúre: S. Tále, P. Rankov, K. Kocúr a iní.
20. Slovenská dráma od druhej polovice 80. rokov po súčasnosť. Špecifiká dramatickej tvorby, divadlá, divadelné súbory. K. Horák, V. Klimáček, E. Maliti-Fraňová a iní.
C, Tézy k štátnym záverečným skúškam z odborovej didaktiky SJL Mgr. platné od 2024
1. Vonkajšie metódy vo vyučovaní slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
2. Vnútorné metódy vo vyučovaní slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
3. Komunikatívne hľadisko vo vyučovaní slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
4. Komunikatívnosť a komunikačná kompetencia žiaka.
5. Literárna komunikácia v pedagogickej komunikácii a integračné vzťahy v komunikatívnom vyučovaní slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
6. Interpretačný metodický systém poznávania literárneho diela.
7. Komunikatívne vyučovanie slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským – zdroje, možnosti a smerovania.
8. K problematike metodológie interpretácie literárneho textu.
9. Metódy vyučovania receptívnych a produktívnych zručnosti v slovenskom jazyku
10. Rozvíjanie foneticko-fonologickej, ortoepickej a ortografickej kompetencie žiaka v školách s VJM
11. Rozvíjanie morfosyntaktickej kompetencie žiaka v školách s VJM
12. Rozvíjanie lexikálnej, štylistickej a slohovej kompetencie žiaka
13. Lingvistické aspekty vyučovania slovenčiny ako druhého jazyka
14. Typy a štruktúra vyučovacích hodín slovenského jazyka a literatúry. Triedenie jazykových cvičení zo slovenského jazyka
15. Didaktika slovenčiny ako prvého aj druhého jazyka. Metódy vo vyučovaní slovenského jazyka.
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.
Štátnou záverečnou skúškou zo slovenského jazyka a literatúry sa overujú vedomosti z didaktiky druhého jazyka ako vednej disciplíny a jej aplikácia na slovenský jazyk.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
slovenský
Slovenská literatúra od r. 1945 po súčasnosť. Interpretácia literárneho textu.
Diachrónne aspekty slovenského jazyka a jeho variabilita v relácii so spisovným jazykom. Jazyková a štylistická analýza textu.
Integrovaná didaktika a metodika vyučovania slovenskej literatúry a slovenského jazyka.
Vedomosti:
- študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,
- študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.
Schopnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
- študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,
- študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
Absolvent je spôsobilý vykonávať samostatnú, koncepčnú a tvorivú vyučovaciu činnosť v oblasti predmetu Slovenský jazyk a literatúra vzhľadom pôsobenie v oblasti školstva.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
Didaktika informatiky
1. Informatika, informatická výchova a programovanie na základných a stredných školách (učebné plány, vzdelávacie ciele, štruktúra vyučovacej hodiny)
2. Maturitné štandardy a formy predmetu informatika na stredných školách, plány, učebnice, počet hodín
3. História informatiky (od abakusu po počítač, dejiny spracovania informácií) a jej význam pri vyučovaní informatiky
4. Pojem algoritmu, programovacie jazyky a nástroje v didaktike informatiky (imperatívne, objektovo-orientované jazyky)
5. Možnosti a obmedzenia využitia umelej inteligencie vo vyučovaní informatiky
6. Didaktické počítačové hry, projektová metóda vo vyučovaní programovania
7. Detsky orientované programovacie nástroje (Lego Mindstorm, App Inventor atď.), konštruktivizmus v procese poznávania (vizualizácia, interaktivita, otvorenosť), počítačová grafika pre mladších žiakov
8. Hravé didaktické nástroje na výučbu teórie informatiky (napr. korekcia chýb, kódovanie znakov, číselné sústavy)
9. Informatika ako nástroj na podporu vyučovania iných predmetov (napr. riešenie matematických úloh pomocou programovania)
10. Vodopádový model vo vyučovaní informatiky
11. Informatizácia vo vzdelávaní, využitie kancelárskeho balíka (Office) v školskom prostredí (v učebných plánoch ZŠ a SŠ), IKT v škole, v jej organizačných a riadiacich jednotkách a jej úloha v spoločnosti
12. Ochrana údajov a bezpečnosť údajov (netiketa), internet, autorské právo, duševné vlastníctvo, počítačom podporované vyučovanie a ergonómia použitého softvéru
13. Ergonómia pracoviska vybaveného počítačmi (učebne), využitie a úloha počítačových sietí (typy, topológie, internetové protokoly)
14. Model, modelovanie a simulácia (ICAI), virtuálna realita, prvky umelej inteligencie
15. Expertné systémy, pedagogické informačné systémy na podporu vzdelávacieho procesu
16. Štýly učenia a vyučovania, vyučovacie metódy (problémovo orientovaná a projektová výučba), konštruktivizmus
17. Práca s talentovanými žiakmi v oblasti informatiky – príprava žiakov na programátorské súťaže a iné vedecké aktivity
18. Tvorba a využitie webových stránok vo vzdelávaní, možnosti internetového vyučovania (e-learning)
19. Počítačové testovanie a hodnotenie vedomostí (typy otázok a možnosti ich vyhodnotenia)
20. Úloha logických a funkcionálnych programovacích jazykov vo vzdelávaní
MS – Úvod do modelovania a simulácie
21. Základné princípy modelovania a simulácie – postup pri tvorbe počítačového modelu
22. Spojité populačné modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu, model korisť–predátor, rovnovážne body) a ich simulácia v prostredí Simulink
23. Diskrétne modely (model exponenciálneho rastu, model logistického rastu (Feigenbaumov diagram), model zberu, fixné body modelov) a ich simulácia v prostredí Simulink
24. Generovanie náhodných čísel a metóda Monte Carlo
25. Markovove procesy (diskrétny prípad), algoritmus PageRank
NSU – Neurónové siete
26. McCulloch-Pittsov model, trénovacia množina vzorov, Hebbovo pravidlo učenia, učenie s učiteľom
27. ADALINE, trénovacia množina vzorov, pravidlá učenia, učenie s učiteľom
28. Viacvrstvové dopredné neurónové siete, trénovacia množina vzorov, pravidlá učenia, učenie s učiteľom
29. Samoorganizujúce sa mapy, SOM, Kohonenov model, pravidlá učenia, učenie bez učiteľa, využitie učenia s učiteľom v Kohonenovej sieti: učenie pomocou kvantizácie vzorových vektorov (LVQ)
MT – Moderné technológie vo vzdelávaní
30. Možnosti využitia mobilných zariadení vo vzdelávaní (univerzálne použitie, zdieľanie údajov, geolokačné hry, testy, kvízy, použitie QR kódov, aplikácie na rozvoj algoritmického myslenia na mobilných zariadeniach)
31. Programovateľné herné roboty s ovládaním cez mobilné zariadenia (Edison, Dash, Lego Mindstorms EV3, Ozobot, InO-Bot, Lego Boost, mBot)
32. Špecifiká blokového a ikonového programovania v základnom a stredoškolskom vzdelávaní v informatike (robot Karel, Baltík, Scratch, Kodu Game Lab)
33. Vzdelávanie podporené aplikáciami na zdieľanie a videokonferenčnými systémami, cloudové virtuálne platformy na zdieľanie údajov (BigBlueButton, Teams, Zoom, Google Meet, Google Classroom, Google Drive)
34. Najnovšia generácia mikropočítačov a ich možnosti vo vzdelávaní (modely Raspberry Pi, hardvérové prvky, možnosti OS, softvérové možnosti, (reaktívne) programovanie a realizácia inteligentných projektov)
PGR – Algoritmy počítačovej grafiky
35. Porovnanie rasterovej a vektorovej grafiky. Charakteristiky obrazov vytvorených z pixelov, vstupné a výstupné zariadenia obrazu
36. Farebné priestory (RGB, CMY, HSL, aditívne a subtraktívne miešanie farieb)
37. Formáty obrazových súborov a ich vlastnosti (paletové, true color obrázky)
38. Metódy kompresie obrazu (informačný obsah, redundancia, stratová a bezstratová kompresia)
39. Digitálne spracovanie obrazu (transformácie jasu, potlačenie šumu, zvýraznenie hrán)
40. Algoritmy osvetlenia a tieňovania, fotorealistické zobrazovanie
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
maďarský alebo slovenský
Štátna skúška prebieha pred skúšobnou komisiou, ktorej členov menuje dekan.
I. Didaktika informatiky
II. Matematická informatika
Vedomosti:
• študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
• študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
• študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,
• študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.
Zručnosti:
• študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
• študent dokáže odovzdávať poznatky,
• študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,
• študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,
• študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,
• študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
• študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
• študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
• študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
• študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
• študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:
a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (12 kreditov)
b) získanie minimálne 7 kreditov za povinne voliteľné predmety programu
c) získanie minimálne 3 kreditov za výberové predmety
d) získanie 22 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kreditov)
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.
Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský ,slovensky
- nerelevantné
Vedomosti:
- študent ovláda biologické, psychologické a sociologické aspekty vývinu žiakov
- študent pozná a chápať koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach
- študent ovláda problematiku multikulturality vo vzťahu k žiakovi
- študent ovláda metodológiu pedagogického výskumu
- študent pozná aktuálne štátne vzdelávacie programy
- študent pozná filozoficko-metodické východiská, formy a druhy hodnotenia žiaka a ich psychodidaktické aspekty
- študent pozná systém kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov a možnosti kariérového rastu
- študent pozná metódy sebavzdelávania
- študent pozná metódy výskumu a vývoja v oblasti pedagogickej praxe.
Schopnosti:
- študent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci učiteľa, v pedagogickej dokumentácii, ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy
- študent má základné praktické skúsenosti s vymedzením cieľov vyučovania a ich formuláciou v podobe učebných požiadaviek
- študent má základné praktické skúsenosti s didaktickou analýzou učiva – rozložiť obsah učiva na základné prvky (fakty, pojmy, vzťahy, postupy)
- študent má základné praktické skúsenosti s výberom základného a rozvíjajúceho učiva v kontexte s edukačnými cieľmi a individuálnymi potrebami žiakov
- študent má základné praktické skúsenosti s komunikáciou pedagogických a odborových poznatkov so širším prostredím laickej i profesijnej komunity
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný používať metódy výskumu a vývoja.
Kompetentnosti:
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s hodnotením žiakov vzhľadom na ich vývinové a individuálne charakteristiky
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s využívaním rôznych foriem a metód hodnotenia
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s reflexiou skutočného procesu učenia sa a bude schopný porovnať ho s naprojektovaným procesom a uskutočniť korekcie
- študent bude schopný hodnotiť žiakov bez predsudkov a stereotypov
- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať
- študent bude empatický, sociálne angažovaný.