Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu

Az európai integráció története

Az Európai Közösségeket alakító gazdasági, politikai és katonai szerződések áttekintése 1945–1957 között: Dunkerque-i, Brüsszeli, ESZAK, EVK, Római, Párizsi és más szerződések.

Az Európai Közösségeket alakító gazdasági, politikai és katonai szerződések áttekintése 1963–1993 között: Elysée, Schengeni, Helsinki, Maastrichti, Koppenhágai és más szerződések.

(Nyugat-)Németország integrációja az európai közösségbe: Németország és Berlin különféle nemzetközi státuszai és válságai 1945 és 1991 között: Washingtoni egyezmények, Bonni szerződés, EVK, Hallstein- doktrína, neue Ostpolitik.

Az 1945 utáni európai integráció Kelet-Közép-Európa szempontjából. A kommunista országok ún. szisztémaszintű inkompatibilitása. (Cseh-)Szlovákia integrációs folyamatai 2004-ig.

Az ún. helsinki folyamat (1975) összefüggései az európai integrációval, az államhatárok kérdésével és az emberi jogokkal; az 1990-es párizsi EBEÉ-csúcs.

Az Európai Unió jelenlegi politikai alapelvei és fő működési mechanizmusai (kormányköziség, nemzetekfelettiség), valamint az EU fő szervei és azok részletes jellemzése.

Magyarország és magyarság története 1918 után

Magyarország az első világháború után: az „őszirózsás forradalom” és a Tanácsköztársaság (a háborús összeomlás, Magyarország külpolitikai és belpolitikai helyzete a háború után, politikai polarizálódás, a Károlyi-kormány és tevékenysége, a tanácshatalom létrejötte, államrendszere, intézkedései, háborúi és bukása)

A trianoni békeszerződés és következményei. A szomszédos államok igényei, a békekonferencia magyar vonatkozású eseményei, a magyar békeszerződés főbb pontjai, területi rendelkezései és következményei, a burgenlandi kérdés.

A bethleni konszolidáció évei. A királypuccsok, Bethlen konszolidációs intézkedései, a gazdaság újjászervezése, a kultúrpolitika, a gazdasági válság és Bethlen bukása.

Magyarország külpolitikája a két világháború között. és a revíziós sikerek. A fő külpolitikai célkitűzések és potenciális szövetségesek, a komáromi tárgyalások, az első és a második bécsi döntés, Kárpátalja visszafoglalása, Magyarország és a lengyel háború, a Délvidék visszafoglalása, a revízió következményei, a zsidótörvények.

Magyarország a második világháborúban. Magyarország háborúba sodródása, a magyar hadsereg a keleti fronton, a Kállay-kormány béketapogatózásai, a német megszállás és következményei, a kiugrási kísérlet, a nyilas uralom, a front átvonulása Magyarországon.

A koalíciós időszak (1945-1948) és Magyarország szovjetizálása. Az Ideiglenes Nemzeti Kormány és intézkedései, pártok és választások, a párizsi békekonferencia magyar vonatkozású eseményei, a Kisgazdapárt szétbomlasztása, az egypártrendszer kiépítése.

A Rákosi-rendszer. A rendszer jellege és fő képviselői, a koncepciós perek és áldozataik, a gazdaság átalakítása és válsága, Nagy Imre reformkísérlete, a visszarendeződés.

Az 1956-os forradalom és a Kádár-korszak. A forradalom kitörésének okai és előzményei, a forradalom menete és elfojtása, a megtorlás. Kádár hatalmának megszilárdítása, bel- és külpolitikája, a gazdasági reform, az eladósodás, a rendszer válsága és a demokratikus átmenet.

A szlovákiai magyarság története

Csehszlovákia megalakulása és a magyarok. A mai Dél-Szlovákia csehszlovák megszállása, a lakosság magatartása, sztrájkok, sortüzek, a tanácsköztársaság hatása, az államhatárok véglegesítése

A magyar kisebbség társadalmi, népesedései, gazdasági jellemzői az első Csehszlovák Köztársaságban (demográfiai, területi, szociális jellemzők, ágazati és felekezeti megoszlás)

A szlovákiai magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban

(pártstruktúra, a polgári oldal pártjai, az aktivizmus, a baloldali mozgalmak, választási eredmények, fontosabb politikusok)

A magyar kisebbség kulturális, oktatási élete az első köztársaságban,

(a magyar művelődés és kultúra feltételei, a fontosabb kulturális és tudományos szervezetek, az ifjúsági mozgalmak, a magyar nyelvű sajtó, a magyar nyelvű oktatás intézményei és tartalmi kérdései)

A magyar kisebbség magatartása 1938-ban. Az első bécsi döntés

(Csehszlovákia politikája a kisebbségekkel szemben, a magyarság sérelmei, 1938-ban, a községi választások, a nemzetiségi statútum, magyar lakosság magatartása a bécsi döntés előtt)

A szlovákiai magyarok a háborús szlovák államban 1939–1945

(a magyarok létszáma, területi elhelyezkedése, politikai élete, szervezetei, Esterházy János megítélése)

Magyar idők a Felvidéken

(az első bécsi döntéssel Magyarországhoz visszacsatolt területek reintegrációja 1938–1945 között. Gazdasági és politikai reintegráció, a felvidéki szellem, holokauszt a visszacsatolt területeken)

A csehszlovák nemzetállam kialakításának kísérlete 1945–1948.

(csehszlovák nemzetállami törekvések a második világháború alatt és után, a magyar lakosság kitelepítésének terve, a kassai kormányprogram és a kisebbségellenes jogalkotás, a csehszlovák-magyar lakosságcsere-egyezmény és végrehajtása, a csehországi deportálások, a reszlovakizáció, a népbíráskodás magyarellenes éle, a párizsi békekonferencia, fordulat a magyar kérdés kezelésében)

Magyarok a sztálinista Csehszlovákiában (az 1950-es évek)

(A magyar kisebbség helyzetének felemás rendezése, a Megbízottak Testületének határozatai, a csehszlovák alkotmányok, az 1960. évi közigazgatási reform, az 1956-os magyar forradalom és a szlovákiai magyarság)

A „prágai tavasz” és a magyar kisebbség.

A Csemadok 1968. márciusi javaslatai és a szlovák társadalom reakciója, a szlovákiai magyar társadalom a prágai tavasz idején, a Csemadok megújulása, önálló magyar társadalmi szervezetek létrehozásának kísérlete, a magyar lakosság reakciója a katonai megszállásra, a nemzetiségi alkotmánytörvény, a nemzetiségi szervek létrehozása, majd leépítése, a visszarendeződés, tisztogatások a Csemadokban

A magyar kisebbség a husáki normalizáció éveiben.

A pártállam nemzetiségi politikája a normalizáció idején, kísérlet a magyar iskolahálózat leépítésére, a Jogvédő Bizottság tevékenysége, magyar-csehszlovák feszültségforrások a nyolcvanas évek végén, kisebbségi beadványok 1988-1989-ben)

A magyar kisebbség a rendszerváltástól Csehszlovákia megszűnéséig (1989-1992)

A magyar kisebbség a rendszerváltás folyamatában, a Független Magyar Kezdeményezés, az Együttélés és a Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom, nemzetiségi problémák a rendszerváltás után, a kisebbségi magyar intézményrendszer átalakulása.

Szlovák nemzeti mozgalom

A szlovák nemzeti mozgalom kialakulása a 18. század második felében: társadalmi bázis, nyelvi, felekezeti sajátosságok és célok.

A bibliai cseh nyelv szerepe. Az önálló szlovák nyelvi norma megteremtése: a Bernolák- és Štúr-féle nyelvi kodifikáció jelentősége.

A szláv törzsi gondolat és a kulturális kölcsönösség eszméje Ján Kollár, Jozef Pavol Šafárik életművében. A politikai pánszlávizmus jelensége Ľudovít Štúr munkásságában

A szlovák nemzeti mozgalom 1848–1849-ben. A Szlovák Nemzeti Tanács és a fegyveres szlovák felkelés három szakasza.

A szlovák nemzeti mozgalom 1860-1875 között: az 1861. évi szlovák nemzeti memorandum. A Matica slovenská és a három szlovák tannyelvű gimnázium létrejötte, működése, betiltása.

A Régi Iskola és az Új Iskola létrejötte. A Szlovák Nemzeti Párt kialakulása, programja, működése 1871-1914 között. A párt elnökei: Viliam Pauliny-Tóth, Pavol Mudroň és Matúš Dula. Svetozár Hurban Vajanský konzervatív ruszofil irányzata.

A gazdasági, társadalmi modernizáció hatása a dualizmuskori szlovák társadalomra: urbanizáció, iparosodás, belső munkaerővándorlás, tenegerentúli kivándorlás. Magyarosodás és magyarosítás.

A szlovák nemzeti mozgalom politikai újraéledése. A Szlovák Nemzeti Párt választási eredményei 1901-1910. A Szlovák Néppárt és a Szociáldemokrata Párt létrejötte a 20. század elején.

A Českoslovanská jednota és a cseh-szlovák egységmozgalom története 1896-1918

A szlovák kérdés az első világháború éveiben: az amerikai szlovákok aktivitása és a Masaryk vezette csehszlovák politikai emigráció.

A szlovákság kiválása a Magyar Királyságból. Az 1918. október 30-i turócszentmártoni

szlovák nemzeti deklaráció.

Történelemdidaktika

A történelemdidaktika viszonya a történelemmetodikához. A történelemdidaktika és a történelemmetodika fogalmi és tartalmi különbségei. A történelmi tanulás/tanítás optimális típusai.

A történelem mint tudomány és mint iskolai tantárgy viszonya. A múlt különböző felfogásainak szerepe az iskolai történelemtanításban. A történelem mint konstrukció: Hogyan konstruálódik a történelem?

Az ismeretek és a képességek fogalma az iskolai történelemtanításban. Az iskolai történelmi ismeretek (adat, tény, fogalom, ítélet) és képességcsoportok részletes osztályozása.

Az értés-megjegyzés-alkalmazás-értelmezés paradigma. A tanulói aktivitás növelésének igénye, technikái, eszközei, nehézségei és korlátai.

Az óratervezés. Az iskolai tevékenységek operacionalizációja és taxonomizációja. Az operacionalizáció és a taxonomizáció fogalma, a jelentőségük és a hasznuk az oktatásban.

A történelemtankönyv célja és típusai. A történelemtankönyv részei, módszertani egységei.

A forrásalapú történelemoktatás. A források didaktikai előkészítése és átalakítása (szl. didaktizovanie prameňov). A történelem-tankönyvi források típusai. A forrásfeldolgozás lépései.

Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe. Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká. Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%. Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.

maďarský alebo slovenský

I. Dejiny Slovenského národného hnutia, II. Didaktiky dejepisu, III. Dejiny Maďarov na Slovensku, IV. Dejiny europskej integrácie, V. Dejiny Maďarska a Maďarov po roku 1918

Vedomosti: - študent získa vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu, - študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu, - študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore, - študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov. Zručnosti: - študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti, - študent dokáže odovzdávať poznatky, - študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti, - študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať, - študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby, - študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu. Kompetentnosti: - študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške, - študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch, - študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi, - študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, - študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.

Hogyan írjunk szakdolgozatot? / Umberto Eco ; Beatrix Klukon : Kairosz, 1987. - 256 s. -

ISBN 963 9137 53 7.

KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-

2021o_zaverecnych_pracach_.pdf

A szakdolgozat megvédésének menete a következő:

1. A hallgató bemutatja a szakdolgozatát.

2. Elhangzanak a témavezetői és opponensi bírálatok főbb pontjai.

3. A hallgató válaszol a témavezető és a bíráló kérdéseire.

4. Szakmai vita a szakdolgozatról a hallgatónak feltett kérdésekkel.

A szakdolgozat prezentációjának főként az alábbi pontokat kellene tartalmaznia:

1. A témaválasztás rövid indoklása, annak aktualitása és gyakorlati haszna.

2. A dolgozatban kitűzött célok és alkalmazott módszerek megvilágítása.

3. A dolgozat főbb tartalmi kérdései.

4. A hallgató által levont következtetések és javaslatok.

A prezentáció során a hallgató számára biztosított a dolgozat egy példánya, illetve annak elektronikus prezentációja. A hallgató önállóan mutatja be a dolgozatát legkevesebb 10 perc terjedelemben. Eközben használhat számítástechnikai eszközöket.

A védés előtt és során a bizottság számára hozzáférhető a szakdolgozat.

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou

rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J.

Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov).

Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného

akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O

výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola

originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie

licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou

republikou v zastúpení univerzity.

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa

stanovených kritérií.

Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a

iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu

záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a

kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou,

relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce,

pravopis, štylistiku a originalitu.

Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho

naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu,

priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu

spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce,

pravopis, štylistiku a originalitu.

Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení

výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného

problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej

metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky,

diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces

a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok

súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových

limitov, a pod.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne

o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej

obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou

spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť

aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom

teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.

maďarský

Stručná osnova predmetu:

Obhajoba záverečnej práce má priebeh:

1. Prezentácia záverečnej práce študentom.

2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.

3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.

4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.

Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce.

4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.

Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne

elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.

Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.

Vedomosti:

- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,

- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom

odbore,

- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej

edukačnej činnosti,

- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.

Schopnosti:

- spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať

teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení

konkrétnych problémov,

- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom

edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať

v ďalšom štúdiu,

- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných

alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri

uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,

- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane

formulovať praktické závery i odporúčania,

- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,

- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.

Kompetentnosti:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným

problémom svojho štúdia,

- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických,

didaktických a metodologických súvislostiach,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať

problém a syntetizovať nové riešenie,

- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej

úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi vedúceho záverečnej práce a pokynmi rektora o vypracovaní, evidencii, sprístupňovaní a archivácii záverečných, rigoróznych, dizertačných a habilitačných prác vypracovaných na Univerzite Jána Selyeho. Odporúčaný rozsah práce je 50-70 strán (90 000 - 126 000 znakov s medzerami). Termín odovzdania práce je uvedený v harmonograme akademického roka. Pravosť práce sa overuje v centrálnom registri záverečných prác. O výsledku sa vyhotoví záznam. Preskúmanie autenticity je predpokladom obhajoby dizertačnej práce. Súčasťou odovzdávanej práce je licenčná zmluva medzi študentom a Slovenskou republikou, zastúpenou univerzitou, o použití digitálnych rozmnoženín práce.

Prácu posúdi školiteľ a recenzent, ktorí vypracujú svoje hodnotenie na základe stanovených kritérií.

Vedúci práce hodnotí najmä splnenie cieľa, samostatnosť a iniciatívu študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú štruktúru práce, zvolené metódy a metodiku, odbornú kvalitu práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, aplikovateľnosť jej výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov, ako aj formálne znaky, pravopis, štýl a originalitu práce.

Hodnotiteľ sa zameria na relevantnosť a vhodnosť témy práce, cieľ práce a jeho dosiahnutie, logickú štruktúru práce, usporiadanie a organizáciu kapitol, vhodnosť použitých metód a metodiky a odbornú kvalitu práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, užitočnosť práce, aplikovateľnosť jej výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov a formálne znaky práce, jej pravopis, štýl a originalitu.

Skúšobná komisia bude hodnotiť originalitu eseje, mieru zapojenia študenta do riešenia vedeckého problému, samostatnosť študenta a jeho schopnosť riešiť vedecký problém - vrátane vyhľadávania literatúry, formulovania cieľov, výberu metódy, výberu výskumného materiálu, schopnosti vyhodnotiť, schopnosti diskutovať o výsledkoch, zhrnutia a prezentácie výsledkov a významu pre vzdelávací proces atď. Komisia posúdi aj schopnosť prezentovať výsledky vrátane odpovedí na otázky k téme, dodržiavanie časových obmedzení atď.

Štátna skúšobná komisia vyhodnotí skúšku na neformálnom zasadnutí a rozhodne o známke. Klasifikácia je komplexným hodnotením kvality diplomovej práce a jej obhajoby, pričom sa zohľadňuje kritika a priebeh obhajoby. Komisia vyhodnotí obhajobu celkovou známkou. Známka môže byť rovnaká, lepšia alebo horšia ako známky udelené pri skúškach, v závislosti od priebehu obhajoby.

Stupnica hodnotenia je A - 100-91 %, B - 90-81 %, C - 80-71 %, D - 70-61 %, E - 60-50 %. Študent, ktorý nedosiahne 50 %, nedostane zápočet.

Výsledky ústnej a teoretickej časti skúšky vyhlási predseda komisie verejne.

Maďarský jazyk, Slovenský jazyk

Postup obhajoby dizertačnej práce je nasledovný:

1. Študent prezentuje svoju prácu.

2. Uvádzajú sa hlavné body kritiky školiteľa a oponenta.

3. študent odpovedá na otázky vedúceho a rozhodcu.

4. odborná diskusia o práci s otázkami kladenými študentovi.

Prezentácia práce by mala obsahovať najmä tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej významu a praktickej užitočnosti.

2. vysvetlenie cieľov práce a použitých metód.

3. hlavný obsah práce.

4. závery a návrhy, ktoré študent vyvodil.

Počas prezentácie sa študentovi poskytne kópia práce a jej elektronická prezentácia. Študent bude samostatne prezentovať prácu v trvaní minimálne 10 minút. Môže používať počítačové nástroje.

Diplomová práca je k dispozícii komisii pred skúškou a počas nej.

Znalosti:

- študent pozná štruktúru vedeckých publikácií,

- Študent pozná štruktúru vedeckých publikácií,

- Študent je schopný analyzovať a zhodnotiť súčasný stav riešenej problematiky vo svojom odbore,

- študent je schopný organizovať a aplikovať získané teoretické vedomosti vo vyučovacej praxi,

- schopnosť vhodne zvoliť výskumné metódy a postupy a účinne ich uplatňovať.

Kompetencie:

- práca preukazuje znalosti študenta o teoretických a praktických aspektoch skúmaného problému,

- študent bude schopný prezentovať a obhajovať svoje vlastné odborné názory na problémy súvisiace s vyučovaním a bude schopný hľadať riešenia týchto problémov,

- schopnosť samostatne sa učiť, čo im umožní pokračovať v štúdiu,

- schopnosť pochopiť zložitosť javov a rozhodovať sa, keď sú informácie obmedzené, vrátane sociálnej a etickej zodpovednosti pri rozhodovaní,

- schopnosť zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v oblasti štúdia a prijímať rozhodnutia, ktoré zohľadňujú sociálne, vedecké a etické aspekty,

- študent bude schopný podložiť prezentované myšlienky argumentmi a vyvodiť praktické závery a formulovať návrhy,

- vedieť prezentovať výsledky práce,

- byť schopný rešpektovať zásady akademickej integrity a etiky.

Kompetencie:

- Študent bude schopný primeraným spôsobom vyjadriť svoju vlastnú jazykovú a odbornú kultúru a prístup k odborným otázkam, s ktorými sa stretáva počas štúdia,

- schopnosť metodologicky zdôvodňovať a uplatňovať poznatky, a to tak teoreticky, ako aj prakticky,

- schopnosť využívať vedomosti v praxi a organizovať ich,

- schopnosť tvorivým spôsobom aplikovať vedomosti pri plnení základných úloh, ďalej analyzovať problém a organizovať nové poznatky,

- študent je schopný odpovedať na otázky školiteľa a hodnotiteľa na požadovanej úrovni, a teda je schopný úspešne obhájiť prácu.

Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu.

Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.

Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.

Záťaž študenta:

3 kredity = 75-90 hodín

75-90 hodín samoštúdium a príprava na štátnu skúšku.

Maďarský jazyk, Slovenský jazyk

Didaktika katechetiky 1-2.: Katechetika

Biblické vedy 1-2.: Stará zmluva, Nová zmluva, Dogmatika, Etika

Znalosti:

- študent získal vedomosti z povinných a profilových predmetov študijného programu,

- študent dokáže vlastnými slovami definovať a interpretovať základné pojmy, vysvetliť a opísať základné procesy, charakterizovať a aplikovať vedecké metódy výskumu v oblastiach uvedených v tematickom pláne predmetu,

- schopnosť analyzovať a hodnotiť vedomosti získané v danom predmete,

- vedieť charakterizovať pojem vyučovanie, vymenovať rôzne typy vyučovania a opísať rámec vyučovania a učenia sa pre žiakov vo veku 11-19 rokov.

Kompetencie:

- Študent je schopný prezentovať svoje odborné znalosti,

- študent je schopný preniesť svoje vedomosti,

- schopnosť organizovať a aplikovať získané teoretické vedomosti v praktických vyučovacích činnostiach,

- študent dokáže vhodne zvoliť a použiť vyučovacie postupy,

- schopnosť viesť žiaka pri získavaní vedomostí s prihliadnutím na individuálne potreby žiaka,

- študent má schopnosť samostatne sa učiť, čo mu umožňuje pokračovať v štúdiu.

Kompetencie:

- študent je schopný vyjadriť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,

- žiak dokáže využiť získané vedomosti v širšom kontexte,

- schopnosť uplatniť získané vedomosti v praxi a organizovať ich,

- žiak dokáže tvorivým spôsobom využívať svoje vedomosti pri riešení problémov, analyzovať problém a organizovať nové riešenia,

- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.