KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na

https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.

Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.

maďarský jazyk, slovenský jazyk

Obhajoba záverečnej práce má priebeh:

1. Prezentácia záverečnej práce študentom.

2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.

3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.

4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.

Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce.

4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.

Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.

Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.

Vedomosti:

• študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,

• študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,

• študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,

• študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,

• študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.

Zručnosti:

• spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,

• študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,

• študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,

• študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,

• študent je schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,

• študent je schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,

• študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.

Kompetentnosti:

• študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,

• študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,

• študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

• študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

• študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf

ESSELBORN-KRUMBIEGEL, H.: Von der Idee zum Text. Eine Anleitung zum wissenschaftlichen Schreiben. 3., überarb. Aufl. Paderborn: Ferdinand Schöningh, 2008. LANGER, I./VON THUN, F. S./TAUSCH, R.: Sich verständlich ausdrücken. 8. Aufl. München/ Basel: Ernst Reinhardt Verlag, 2006.

MEYER-KELLER, E.: Arbeitstechniken. Literaturwissenschaft. 4. Aufl. München: Wilhelm Fink, 1994.

POENICKE, K.: Wie verfaßt man wissenschaftliche Arbeiten? Ein Leitfaden vom ersten Studiensemester bis zur Promotion. 2., neu bearb. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1988. ROTHMANN, K.: Anleitung zur Abfassung literaturwissenschaftlicher Arbeiten. Arbeitstexte für den Unterricht. Stuttgart: Reclam, 1979.

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah diplomovej práce je 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.

Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.

Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.

nemecký

Obhajoba diplomovej práce má priebeh:

1. Prezentácia diplomovej práce študentom.

2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.

3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.

4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.

Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce.

4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.

Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár diplomovej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.

Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.

Vedomosti:

- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,

- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,

- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,

- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.

Zručnosti:

- spracovaním diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,

- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia,

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,

- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní,

- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,

- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti,

- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.

-

Kompetencie:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,

- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

Literatúra uvedená v informačných listoch jednotlivých predmetov študijného programu

Jazykoveda:

1. Jazyková variabilita a dynamika v slovnej zásobe

2. Jazykové kontakty v nemčine v ich vývoji

3. Účinky jazykového kontaktu

4. Nemecký jazyk a jeho miesto v globalizovanom svete

5. Viacjazyčnosť

6. Aspekty vyučovania viacjazyčnosti

7. Nemčina ako menšinový jazyk

8. Nemčina ako cudzí jazyk v Európe a vo svete

9. Jazyk a diskurz

10. Metódy v jazykovom výskume

Literatúra:

1. Súčasná literatúra: pokus o definíciu pojmu

2. Zmeny po 1989 a literatúra

3. Od NDR k jednotnej nemeckej literatúre

4. Günter Grass

5. Súčasná poézia

6. Súčasní rakúski autori: Peter Handke a Elfriede Jelinek

7. Medzikultúrna literatúra: definícia a poetické prístupy

8. Interkulturalita a postkolonializmus

9. Interkulturalita a postmodernizmus

10. Medzikultúrna literatúra medzi Nemeckom a Tureckom/Maďarskom/Rumunskom

Didaktika a metodika:

1. Základy teórie vyučovania cudzích jazykov so zreteľom na nemecký jazyk

2. Faktory ovplyvňujúce priebeh výučby NJ

3. Typy a štýly učenia sa

4. Interakcia na hodine NJ

5. Vyučovanie jazykových zručností

6. Vyučovanie slovnej zásoby

7. Vyučovanie gramatiky

8. Špecifiká vyučovania a hodnotenia na ZŠ/SŠ

9. Používanie učebníc, využívanie textov na hodine NJ

10. Moderné technológie vo vyučovaní NJ

Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.

Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.

Celková študijná záťaž: min. 75 hodín, z toho:

- príprava na štátnu skúšku 75 h

nemecký

Vedomosti:

- študent bude mať vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,

- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,

- študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.

Zručnosti:

- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,

- študent dokáže odovzdávať poznatky,

- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,

- študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,

- študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.

Kompetencie:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,

- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.

Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu

Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu

Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukazuje schopnosť vybrať obsah vzdelávania v súlade s požadovanými a očakávanými edukačnými cieľmi a obohacovať ho o školské a regionálne špecifiká.

Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent je hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa započítava do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa realizuje podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.

Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.

maďarský jazyk, slovenský jazyk

• Teória vyučovania matematiky

• Teórie čísel

• Teória pravdepodobnosti a základy štatistiky

• Teoretická aritmetika

Vedomosti:

• študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,

• študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť   a popísať základné  procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,

• študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav vedeckých poznatkov vo svojom odbore,

• študent vie charakterizovať koncepciu výučby, uviesť príklady na rôzne typy koncepcií výučby a opísať rámec pre vyučovanie a učenie pre vekové skupiny 11 až 19 rokov.

Zručnosti:

• študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,

• študent dokáže odovzdávať poznatky,

• študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti,

• študent dokáže adekvátne voliť edukačné postupy a funkčne ich aplikovať,

• študent je schopný viesť žiaka na ceste nadobúdania vedomostí s prihliadnutím na jeho individuálne potreby,

• študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.

Kompetentnosti:

• študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,

• študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,

• študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,

• študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

• študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.

Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (12 kreditov)

b) získanie minimálne 7 kreditov za povinne voliteľné predmety programu

c) získanie minimálne 3 kreditov za výberové predmety

d) získanie 22 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kreditov)

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.

Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský ,slovensky

- nerelevantné

Vedomosti:

- študent ovláda biologické, psychologické a sociologické aspekty vývinu žiakov

- študent pozná a chápať koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach

- študent ovláda problematiku multikulturality vo vzťahu k žiakovi

- študent ovláda metodológiu pedagogického výskumu

- študent pozná aktuálne štátne vzdelávacie programy

- študent pozná filozoficko-metodické východiská, formy a druhy hodnotenia žiaka a ich psychodidaktické aspekty

- študent pozná systém kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov a možnosti kariérového rastu

- študent pozná metódy sebavzdelávania

- študent pozná metódy výskumu a vývoja v oblasti pedagogickej praxe.

Schopnosti:

- študent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci učiteľa, v pedagogickej dokumentácii, ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy

- študent má základné praktické skúsenosti s vymedzením cieľov vyučovania a ich formuláciou v podobe učebných požiadaviek

- študent má základné praktické skúsenosti s didaktickou analýzou učiva – rozložiť obsah učiva na základné prvky (fakty, pojmy, vzťahy, postupy)

- študent má základné praktické skúsenosti s výberom základného a rozvíjajúceho učiva v kontexte s edukačnými cieľmi a individuálnymi potrebami žiakov

- študent má základné praktické skúsenosti s komunikáciou pedagogických a odborových poznatkov so širším prostredím laickej i profesijnej komunity

- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja

- študent bude schopný používať metódy výskumu a vývoja.

Kompetentnosti:

- študent bude mať základné praktické skúsenosti s hodnotením žiakov vzhľadom na ich vývinové a individuálne charakteristiky

- študent bude mať základné praktické skúsenosti s využívaním rôznych foriem a metód hodnotenia

- študent bude mať základné praktické skúsenosti s reflexiou skutočného procesu učenia sa a bude schopný porovnať ho s naprojektovaným procesom a uskutočniť korekcie

- študent bude schopný hodnotiť žiakov bez predsudkov a stereotypov

- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja

- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja

- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať

- študent bude empatický, sociálne angažovaný.