KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
maďarský
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Schopnosti:
- Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.
- Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v rámci študijného odboru a robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov bakalárskej práce,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, alebo didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. Preukáže, že vie komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia odbornému aj laickému publiku.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
maďarský
I. Dejiny maďarskej a svetovej literatúry
II. Teória literatúry
III. Fonetika, Morfológia a Syntax maďarského jazyka
IV. Výskum živého jazyka
Vedomosti:
- študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav poznatkov vo svojom odbore.
Schopnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.
Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác
na Univerzite J. Selyeho – dostupné na https://www.ujs.sk/documents/Smernica_c.2-2021o_zaverecnych_pracach_.pdf
Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho školiteľa a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.
Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.
Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis, štylistiku a originalitu.
Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.
Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.
Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.
slovenský
Obhajoba záverečnej práce má priebeh:
1. Prezentácia záverečnej práce študentom.
2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.
3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.
4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.
Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce.
4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.
Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.
Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.
Vedomosti:
- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie,
- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore,
- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.
Schopnosti:
- Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.
- Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu,
- študent dokáže zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty) v rámci študijného odboru a robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty,
- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania,
- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov bakalárskej práce,
- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia,
- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, alebo didaktických a metodologických súvislostiach,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.
Obhajobou bakalárskej práce študent preukazuje schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy vo svojom odbore a tvorivo ich uplatňovať a rozvíjať. Taktiež preukazuje schopnosť samostatne realizovať a hodnotiť riešenie odborného, praktického alebo metodického problému z odboru a schopnosť formulovať závery vlastného skúmania a odporúčania pre rozvoj danej vednej alebo pracovnej oblasti. Bakalárskou prácou dokazuje spôsobilosť akademického písania, pričom výsledná práca je originálna, nemá charakter plagiátu, nenarúša autorské práva iných autorov a pri jej tvorbe boli dodržané pravidlá práce s informačnými zdrojmi a etické princípy písania odborných prác. Na obhajobe študent preukáže, že je schopný odborne prezentovať výsledky svojej práce v ústnej forme.
Literatúra uvedená v informačných listoch študijného programu
Tézy k ŠZS zo SJaL – Bc.
1. Funkcie jazyka (K. Bühler, R. Jakobson, J. Horecký). Jazykový znak (sémantický trojuholník); druhy znakov (podľa Ch. Peircea).
2. Jazykový systém a jeho členenie; systém a štruktúra jazyka. Základné jazykovedné disciplíny. 3. Vzťah fonetiky a fonológie, hláska a fonéma. Segmentálne a suprasegmentálne vlastnosti slovenčiny. Slovenská ortoepia.
4. Predmet morfológie. Vzťah morfológie k ostatným jazykovým rovinám. Slovné druhy. Klasifikácia slovných druhov, kritériá ich vymedzovania.
5. Podstatné mená – klasifikácia. Gramatické kategórie rodu, čísla a pádu; deklinačné typy (vzory) substantív.
6. Sémantika a funkcia pádov. Výnimky zo skloňovania pri jednotlivých vzoroch.
7. Prídavné mená. Klasifikácia, skloňovanie, stupňovanie adjektív.
8. Zámená. Klasifikácia, skloňovanie. Funkcia zámen vo vete a v texte.
9. Číslovky. Druhy čísloviek. Morfosyntax čísloviek. Skloňovanie čísloviek.
10. Slovesá. Klasifikácia slovies (činnostné – stavové...). Určité a neurčité slovesné tvary.
11. Gramatické kategórie slovies (čas, spôsob; slovesný rod; kategória zhody – osoba, číslo, menný rod). 12. Pomocné slovesá – klasifikácia, funkcia vo vete. 13. Zvratné slovesá – typy zvratných slovies. 14. Lexikálno-gramatické kategórie vidu a intencie.
15. Príslovky. Druhy prísloviek. Stupňovanie prísloviek. Obsahové príslovky v korelácii k stavbe vety.
16. Neohybné slovné druhy (predložky, spojky, častice; citoslovcia) - klasifikácia a funkcia vo vete.
17. Morfologická typológia. Morfologický typ slovenčiny v porovnaní s maďarčinou. (Porovnanie flektívneho a aglutinačného typu; gramatická homonymia, synonymia a polysémia v slovenčine a v maďarčine).
18. Štruktúrne (syntakticko-sémantické) a komunikačné typy viet. Typy slovesných viet. Dvojčlenné a jednočlenné vety. Aktívne / agentné a pasívne / deagentné vety; bezagentné vety.
19. Syntagmatika – druhy syntagiem a charakteristika ich vzťahov. Syntagmatické vzťahy: zhoda, väzba, primkýnanie.
20. Vetné členy a slovné druhy. Určovanie a typológia vetných členov. Hlavné vetné členy - podmet, prísudok; vetný základ. Rozvíjacie vetné členy - predmet, prívlastok, príslovkové určenia.
21. Polopredikatívne konštrukcie. Doplnok, prístavok, prívlastková polopredikatívna konštrukcia.
22. Jednoduché súvetie – gramatický a sémantický vzťah medzi zložkami súvetia. Pravá a nepravá parataxa a hypotaxa.
23. Zložené súvetie – typy, charakteristika.
24. Lexikológia a lexikografia. Slovo a lexéma, vlastnosti slovnej zásoby.
25. Lexikálna sémantika. Monosémia a polysémia. Spôsoby zmeny významu. Polysémia a homonymia.
26. Systémové vzťahy v slovnej zásobe; lexikálna paradigma (synonymia, antonymia; homonymia, paronymia)
27. Slovotvorba. Slovotvorná motivácia.
28. Dynamika a obohacovanie slovnej zásoby; preberanie lexém z cudzích jazykov. 29. Diferenciácia slovnej zásoby z rôznych hľadísk (morfologického, slovotvorného, lexikálnosémantického a štylistického).
30. Frazeológia – vymedzenie v systéme jazykovedných disciplín, základná frazeologická jednotka, základné triedenie frazeologických jednotiek.
31. Miesto štylistiky v systéme lingvistických disciplín. Štylistika a jazykové roviny. Predmet štylistiky. Vymedzenie pojmu štýl.
32. Štýlotvorné činitele – subjektívne, objektívne. Štylémy / výrazové prostriedky textu a štýlu (fónické, morfologické, lexikálne a syntaktické).
33. Kompozícia textu. Slohové postupy; spôsoby rozvíjania / expanzie témy.
34. Otázka klasifikácie štýlov. Základné vlastnosti jednotlivých štýlov.
35. Žánre jednotlivých štýlov.
1. Literárne druhy a žánre. Charakteristika literárnych druhov (lyriky, epiky, drámy) a základných lyrických, lyrickoepických, epických a dramatických žánrov.
2. Prozodické (veršové) systémy. Všeobecná charakteristika a ich využitie v slovenskej poézii.
3. Básnické trópy (metafora, metonymia, prirovnanie, epiteton, personifikácia...) a štylistické figúry (anafora, epifora, epanostrofa, epizeuxa, aliterácia, kalambúr, oxymoron...).
4. Staroslovienske obdobie v literatúre – otázka jazyka, hlavné osobnosti, literárne pamiatky.
5. Stredoveká latinská literárna kultúra v Uhorsku – legendy, kroniky, exemplá. Humanistická a renesančná poézia, próza a dráma. Literárne pamiatky v miestnom jazyku.
6. Slovenská baroková literatúra. Spoločenské pomery, konfesionálna a jazyková otázka, reformácia a protireformácia. Národné spory a ich literárne prejavy.
7. Osvietenský klasicizmus. Pokus o prvý slovenský román (Jozef Ignác Bajza). Vplyv bernolákovcov a jozefinizmu na literatúru (J. Fándly). Bernolákovské polemiky.
8. Vyvrcholenie klasicizmu v slovenskej literatúre. Tvorba J. Kollára a J. Hollého.
9. Preromantizmus v slovenskej literatúre. Tvorba J. Chalupku a K. Kuzmányho.
10. Typológia slovenského romantizmu. Spoločenské, kultúrne, organizačno-publikačné, jazykové a estetické predpoklady v literatúre (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža).
11. Poézia štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia a ich tvorba).
12. Próza štúrovcov (žánre, témy, predstavitelia a ich tvorba).
13. Typológia slovenského realizmu (1870 − 1918). Spoločenské, estetické, kultúrno-organizačné predpoklady realizmu, časopisy, žánre, témy.
14. Zakladajúca generácia realizmu. P. Országh-Hviezdoslav, S. H. Vajanský.
15. M. Kukučín, E. Maróthy-Šoltésová, T. Vansová. Typologická charakteristika ich tvorby.
16. Generácia neskorého realizmu. B. Slančíková-Timrava, J. Gregor Tajovský a J. Jesenský.
17. Literárna moderna v slovenskej literatúre, symbolizmus a Ivan Krasko.
18. Typológia medzivojnovej literatúry, spoločensko-kultúrna charakteristika. Periodizácia medzivojnovej literatúry. Literárne smery a vývinové tendencie.
19. Naturalizmus a expresionizmus v próze – L. Nádaši Jégé, G. Vámoš, J. Hrušovský.
20. Medzivojnový román – M. Urban, Jozef Cíger-Hronský, M. Rázus.
21. Lyrizačné tendencie a próza naturizmu. Ľ. Ondrejov, M. Figuli, D. Chrobák, F. Švantner.
22. Poézia rokov 1918 – 1935. Vitalizmus, neosymbolizmus, poetizmus a poézia davistov.
23. Slovenská poézia rokov 1935 – 1945. Nadrealizmus a katolícka moderna.
24. Medzivojnoví dramatici: Július Barč-Ivan a Ivan Stodola.
25. Ľudová a umelá (autorská) rozprávka.
26. Ľudová a umelá (autorská) balada a povesť v literatúre pre deti a mládež.
27. Poviedka a novela pre deti a mládež.
28. Dobrodružný, historický, vedecko-fantastický román pre deti a mládež.
29. Román s dievčenskou hrdinkou a chlapčenským hrdinom.
30. Literatúra faktu v slovenskej literatúre pre deti a mládež.
Záverečnú skúšku v riadnom termíne, určenom harmonogramom štúdia, môže absolvovať študent, ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom roku štúdia splnil povinnosti stanovené v študijnom programe.
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti a zručnosti zo svojho odboru vrátane interdisciplinárnych väzieb a reflexie rozvoja príslušných vedných odborov. V rámci štátnej záverečnej skúšky sa hodnotí aj preukázanie vedomostí z metodológie a pojmového aparátu jazykovedných disciplín na základe ponúkaných povinných predmetov a podobne aj znalosti literárno-dejinných a literárno-teoretických súvislostí so zreteľom na ich využitie v pedagogickej praxi.
Záverečná skúška sa realizuje formou kolokvia a študent bude hodnotený klasifikačným stupňom A až FX. Známka sa bude započítavať do celkového hodnotenia štátnej skúšky. Hodnotenie na základe ústneho skúšania sa bude realizovať podľa klasifikačnej stupnice: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne 50%.
Rozhodnutie o výsledku vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom obhajoby záverečnej práce.
slovenský
Teória literatúry, dejiny slovenskej literatúry od začiatkov po medzivojnové obdobie. Detská literatúra. Interpretácia literárneho textu. Metodika vyučovania literatúry.
Fonetika, fonológia, morfológia, lexikológia, syntax a štylistika slovenského jazyka.
Vedomosti:
- študent získal vedomosti z oblastí prezentovaných v rámci povinných a profilových predmetov študijného programu,
- študent vie zadefinovať a vlastnými slovami interpretovať základné pojmy, vysvetliť a popísať základné procesy, popísať a aplikovať základné vedecké metódy výskumu z oblastí uvedených v stručnej osnove predmetu,
- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav poznatkov vo svojom odbore.
Schopnosti:
- študent dokáže prezentovať svoje odborné vedomosti,
- študent dokáže odovzdávať poznatky,
- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky,
- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.
Kompetentnosti:
- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru pri ústnej skúške,
- študent vie použiť získané vedomosti v širších kontextoch,
- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi,
- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,
- študent je schopný odpovedať na otázky komisie na požadovanej úrovni.
Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.
Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:
a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (16 kreditov)
b) získanie minimálne 11 kreditov za PV predmety programu
c) za výberové predmety sa zarátava 5 kreditov
d) získanie 32 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 2 kredity)
Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.
Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.
Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.
maďarský, slovenský
- Nerelevantné
Vedomosti:
- študent vie vysvetliť biologické a sociálno-psychologické aspekty vývinu žiakov školského veku
- študent vie na základe teoretických východísk pedagogického diagnostikovania žiakov školského veku rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň a rozvojové charakteristiky dieťaťa
- študent vie reflektovať psychologické zákonitosti procesu učenia sa žiaka
- študent vie identifikovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov
- študent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa
- študent vie zhodnotiť kompenzačnú funkciu školy vo vzťahu k vplyvom sociokultúrneho prostredia na vývin a rozvoj osobnosti žiaka
- študent bude disponovať interdisciplinárnymi poznatkami o odlišnostiach vývinu jednotlivcov vyplývajúcimi zo zdravotných alebo sociálnych znevýhodnení
- študent bude vedieť posúdiť možnosti vlastného kariérového rastu v systéme kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov
- študent bude vedieť zdôvodniť výber metód sebavzdelávania.
Kompetentnosti:
- študent bude mať základné praktické skúsenosti s posúdením aktuálnej vývinovej úrovne a rozvojových charakteristík žiakov
- študent bude schopný akceptovať vývinové odlišnosti a psychické osobitosti každého žiaka
- študent bude schopný rozpoznať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov
- študent bude schopný rešpektovať individuálne spôsoby učenia sa žiakov
- študent má základné praktické skúsenosti s identifikáciou multikultúrneho prostredia žiaka
- študent je schopný zohľadňovať rôznu úroveň vývinu a rozvoja každého dieťaťa ovplyvnenú sociokultúrnym prostredím.
Kompetencie:
- študent dokáže vybrať a používať vhodné pedagogicko-diagnostické metódy (napr. pozorovanie, rozhovor) na posúdenie osobnostných vlastností dieťaťa/žiaka
- študent dokáže interpretovať výsledky diagnostiky a vyvodiť závery pre výber stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti
- študent dokáže spolupracovať s odborníkmi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre deti/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- študent dokáže spolupracovať pri tvorbe/inovácii školského vzdelávacieho programu
- študent bude schopný spolupracovať s rôznymi odborníkmi s cieľom vlastného odborného a profesijného rozvoja
- študent bude schopný stanoviť si ciele svojho profesijného rozvoja
- študent bude schopný stotožniť sa s nevyhnutnosťou celoživotne sa vzdelávať
- študent bude empatický, sociálne angažovaný.