Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

1. Plánovanie výchovno-vzdelávacieho procesu v zariadeniach. Úrovne plánovania. Hierarchia a stanovenie cieľov. Štruktúra plánu. Zručnosti a obsah vzdelávania, ktoré má dieťa osvojiť, ako východiskové body plánovania. Metodické hľadiská vypracovávania tematických plánov, projektov a prípravných činností.

b) Týždenný tematický výchovno-vzdelávací plán v detskom klube (vypracovanie a prezentácia projektu)

2. Plánovanie a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu. Funkcie, kompetencie, činnosti a význam školských detských klubov, internátov a centier voľného času. Plánovanie a koncipovanie kultúrnych a umeleckých programov s výchovným zámerom v súvislosti s rôznymi významnými udalosťami, sviatkami, výročiami a svetovými dňami. b) Návrh konkrétneho návrhu, náčrt nápadu, jeho realizácia, spôsob, forma...

3. Obraz dieťaťa. Zmeny spoločensko-mentálneho obrazu dieťaťa v dejinách výchovy. Hlavné tendencie zmien obrazu dieťaťa s ohľadom na výsledky vedy o dejinách detstva. Charakteristiky individuálneho vývoja v jednotlivých vývojových fázach / predškolský vek, dospievanie, spolunažívanie generácií.

4. Hra vo výchovných a vzdelávacích inštitúciách. Teórie a typy hier. Kategorizácia hier. Vytváranie subjektívnych a objektívnych podmienok hry. Stratégie, metódy a formy organizácie, realizácie a hodnotenia hry. Hry a voľne zvolené hravé aktivity detí. Metodické hľadiská pri vytváraní a formovaní herného priestoru.

b) Konkrétna hravá činnosť, akceptovanie hravých činností, ktoré si dieťa slobodne zvolilo, konkrétne typy hier a spôsoby pre danú vekovú skupinu.

5. Štátne výchovné programy. Štruktúra programov štátnych výchovno-vzdelávacích inštitúcií (školský detský klub, školská internátna škola a centrum voľného času), ich obsahové súvislosti, ciele výchovno-vzdelávacích procesov, formy a jazyk činností. Špecifiká fungovania výchovno-vzdelávacích inštitúcií, podobnosti a rozdiely v programoch konkrétnych inštitúcií.

6. Vzdelávacia oblasť: Komunikácia a spracovanie informácií. (školský detský klub a školské internát) Ciele, úlohy a systém požiadaviek vzdelávacích oblastí Jazyk a komunikácia a Matematika a spracovanie informácií na základe AOP. (Verbálna a neverbálna komunikácia, riešenie problémov, kritické myslenie…) b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

7. Vzdelávacia oblasť: Sebavzdelávanie a svet práce. (školský detský klub a školská internátna škola) Ciele, úlohy a systém požiadaviek vzdelávacej oblasti „Človek a svet práce“ na základe AOP. (Sebapoznanie, sebadisciplína, časový manažment, soft skills, myslenie, empatiu, víziu budúcnosti, kariéru) b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

8. Vzdelávacia oblasť: Zdravie a subjektívna pohoda. . (školský detský klub a školská internátna škola) Ciele, úlohy a systém požiadaviek v oblasti vzdelávania v oblasti zdravia a pohybu na základe AOP. (Fyzické a duševné zdravie, šport, denný režim. Skutočný život, virtuálna realita)

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

9. Vzdelávacia oblasť: Spoločnosť a príroda. (školský detský klub a školské internát) Ciele, úlohy a systém požiadaviek vzdelávacích oblastí Človek a spoločnosť, ako aj Človek a príroda na základe AOP. (Systém hodnôt, demokracia, právny systém, inkluzívny pohľad na život, sociálne vylúčenie, lojalita, tolerancia, udržateľnosť, globálne problémy)

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

10. Oblasť vzdelávania: Kultúra a umenie. (školský detský klub a školská internátna škola) Ciele, úlohy a systém požiadaviek v oblasti umenia a kultúry na základe AOP. (Tradície, zvyky, národná identita, náboženské presvedčenie, umenie – hudba, literatúra, výtvarné umenie, sebavyjadrenie)

b) Príprava a prezentácia danej aktivity.

11. Oblasť vzdelávania: Rodina a partnerstvo. (školské internáty) Hodnota rodiny, medziľudské vzťahy, model rodiny, intimita, správanie, telesná integrita, pozitívny a zdravý sebavedomie, infekčné choroby, násilie, vhodné a nevhodné obsahy v médiách...

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

12. Tematická oblasť výchovy: Oblasť vzdelávacej enkulturácie/kultivácie. (centrum voľného času) Osvojovanie si a upevňovanie praktických zručností v oblasti vedy, kultúry a športu. Medzipredmetové súvislosti, orientačné zručnosti v množstve vedomostí. Objavovanie talentu, rozvíjanie talentu. Zapojenie sa do sveta práce.

b) Príprava a prezentácia danej činnosti.

13. Tematická oblasť výchovy: Sociálna oblasť. (centrum voľného času) Rozvoj dôležitých kompetencií, budovanie a udržiavanie zdravých individuálnych a komunitných vzťahov.

b) Príprava a prezentácia danej aktivity.

14. Tematická oblasť výchovy: Rozvoj osobnosti. (centrum voľného času) Formovanie a rozvoj osobnosti v oblasti postojov, kritického myslenia, kreativity.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na danú činnosť.

15. Regionálna kultúra. Úloha a význam regionalistiky. Cieľ a obsah regionálnej výchovy vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách. Pojmy identity a identity pedagóga menšiny. Vrstvenie kultúry. Systém maďarských kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Hlavné charakteristiky národného školstva na Slovensku. b) Možnosti prezentácie regionálnych charakteristík daného regiónu alebo mikroregiónu prostredníctvom muzeologických prostriedkov.

16. Etnológia. Vznik etnológie, jej kultúrny pohľad a využiteľnosť výsledkov vo vzdelávacom procese. Počiatky záujmu o etnológiu, vznik kultúrnej a sociálnej antropológie. Pojem kultúrneho dedičstva, naše národné kultúrne hodnoty. Subjektívny a objektívny pohľad na ľudovú kultúru.

b) Predstavenie miestnych alebo okolitých folklórnych a tradičných skupín, resp. jednotlivcov.

17. Biblioterapia. Pojem biblioterapia, jej spoločenský prínos. Spoločné čítanie. Špecifiká aktívnej a receptívnej biblioterapie, hľadiská výberu príbehov. (Hybertson, Blaska) Špecifiká a žánre ľudových rozprávok. Úloha rozprávky. Rozprávková terapia. Premena a prežitie ľudovej rozprávky v detskej literatúre.

18. Výchova a vychovateľnosť. Základné filozofické otázky a dilemy výchovy a vychovateľnosti. Vzťah medzi teóriou a praxou výchovy. Základné otázky filozofie výchovy. Možnosti, obmedzenia a nevyhnutnosť výchovy. b) Predstavenie koncepcie súvisiacej s absolútnou nevyhnutnosťou výchovy.

19. Znalosti zo sociológie výchovy. Význam znalostí zo sociológie výchovy v oblasti vzdelávania. Hlavné oblasti sociológie neformálnej výchovy. (Rodina, susedia, pracovisko, médiá) Zložky sociálnej pedagogiky formálnej výchovy. (škola, spoločnosť)

20. Sociálna pedagogika. Základné pojmy a úlohy sociálnej pedagogiky. Vedné odbory súvisiace so sociálnou pedagogikou. Vznik sociálnej pedagogiky, historický prehľad. Oblasti pôsobenia.

21. Preventívne programy. Zdravie, duševné zdravie, zdravý životný štýl. Indikátory, formy a typy deviantného správania. Druhy závislostí. Formy a dôsledky šikanovania. Kyberšikanovanie. Školské preventívne programy. b) Konkrétny návrh, nápad na vytvorenie zdravého životného štýlu alebo na prevenciu a predchádzanie šikanovaniu a závislostiam.

22. Pedagogika voľného času. História a teória pedagogiky voľného času. Pojem voľného času, jeho interpretácia, funkcie, ovplyvňujúce faktory. Možnosti trávenia voľného času v rámci vzdelávania aj mimo neho pre rôzne vekové skupiny. Vzdelávacie zariadenia mimo vyučovania. Správne rozdelenie voľného času, jeho vplyv na rozvoj osobnosti. b) Možnosti trávenia voľného času z hľadiska jednotlivých vekových skupín.

23. Výchova vo voľnom čase. Požiadavky na plánovanie a organizáciu voľnočasových aktivít. Právne predpisy a nariadenia týkajúce sa organizácie výletov, ciest, táborov a kurzov. b) Podmienky a okolnosti organizácie konkrétneho kurzu a postup jeho realizácie.

24. Výchovné a kariérne poradenstvo. Predpoklady výchovného poradenstva (osobné, materiálne, legislatívne). Poradenský rozhovor so žiakom, rodičom. Interpretácia sociálneho uvedomenia, sebakontroly a sociálnych zručností. Systém poradenstva a prevencie. Kariérna výchova – vhodnosť pre prácu a kariéru. Teórie kariéry. Kariérne poradenstvo.

25. Metodika učenia. Kognitívne poruchy a ich neurologické základy. Rané teórie metakognitívnych schopností. Metakognitívne schopnosti, metakognitívne stratégie a štýly. Metodika učenia. Samoregulované učenie. Základné charakteristiky kompetencií a štýlov učenia. Neurologické základy teórie štýlov učenia, hemispociálna lateralita. Štýl učenia a prostredie učenia.

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (112 kreditov)

b) získanie minimálne 48 kreditov za PV predmety programu

c) za výberové predmety sa zarátava 6 kreditov

d) získanie 166 kreditov v predpísanej skladbe.

14 kreditov študent môže získať za absolvovanie predmetov štátnej skúšky: z toho 10 za obhajobu bakalárskej práce, 2 za povinnú časť štátnej skúšky (Teória pedagogicko-psychologických disciplín) a 2 za povinne voliteľnú časť štátnej skúšky (v module 2: Didaktika vychovávateľstva)

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje schopnosť reflektovať teoretické pedagogické a psychologické východiská a aktuálne trendy a prístupy k pedagogickej činnosti vychovávateľa pri výchove detí/žiakov v čase mimo vyučovania a k voľnočasovým aktivitám. Študent s oporou o portfólio z pedagogickej praxe preukazuje zručnosti a kompetencie z didaktiky výchovného pôsobenia.

Kolokviálnu skúšku z oblasti didaktiky vychovávateľstva hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský, slovenský

Teoretické prístupy k identite z pohľadu menšinovej identity. Všeobecné teoretické základy konceptu identity. Teórie výskumu identity. Štát a národ – národná, etnická, väčšinová, menšinová identita. Kultúrne a spoločenské hodnoty so zreteľom na menšiny. Formy vzdelávania etnických a národnostných menšín; súčasná analýza situácie na Slovensku. Kurikulárne aspekty menšinovej identity.

Historické východiská sociálno-výchovného myslenia v Európe do 40. rokov 19. storočia. Vznik a vývoj sociálnej pedagogiky. Pedagogika sociálnej starostlivosti v predmete sociálna pedagogika. Miesto sociálnej pedagogiky v systéme pedagogických vied. Definícia a základné termíny. Cieľové skupiny. Sociálne znevýhodnenie. Pedagogika sociálnej starostlivosti v predmete sociálnej pedagogiky. Vzťah sociálnej pedagogiky k iným vedám, k sociológii a pedagogike. Vzťah sociálnej pedagogiky k andragogike. Zameranie sociálnej pedagogiky v minulosti a v súčasnosti. Vzťah výchovy a prostredia v predmete sociálnej pedagogiky. Prevencia sociálnopatologických javov v predmete sociálnej pedagogiky. Osobnosť sociálneho pedagóga a jeho kompetencie. Sociálna pedagogika ako pomáhajúca profesia. Sociálna pedagogika a sociálnopatologické javy. Zameranie súčasnej sociálnej pedagogiky v zahraničí a na Slovensku. Začiatky vzdelávania sociálnych pedagógov na Slovensku. Špecifiká profilu absolventov sociálnej pedagogiky. Aktuálne úlohy a problémy sociálnej pedagogiky. Zdravie. Psychohygiena. Duševné zdravie, duševná rovnováha a pohoda. Politika EÚ v oblasti celosvetového zdravia. Koncepcia štátnej politiky zdravia SR. Národný program podpory zdravia. Výchova k zdravému životnému štýlu. Posilňovanie pozitívnych vzťahov v kolektíve. Budovanie zdravého sebavedomia a sebaúcty. Prevencia univerzálna, indikovaná, selektívna. Prevencia primárna, sekundárna, terciálna. Význam rodinného a mimoškolského prostredia v oblasti prevencie. Úlohy školy a školských výchovno-vzdelávacích zariadení v oblasti prevencie. Rizikové správanie. Indikátory rizikového správania. Deviantné správanie. Hlavné typy a formy deviantného správania. Závislosť a jej druhy. Preventívne programy. Prevencia závislostí. Prevencia ohrozenia detí a mládeže virtuálnym svetom. Prevencia extrémizmu, rasizmu a xenofóbie

Školské preventívne programy. Programy duševnej hygieny. Princípy tvorby preventívneho programu. Spolupráca inštitúcie s rodinou. Spolupráca s odborníkmi.

História pedagogiky voľného času. Postavenie mimoškolskej pedagogiky v systéme pedagogických vied. Princípy, metódy a formy výchovy mimo vyučovania. Výchova k zdravému spôsobu života. Pedagogika voľného času. Rodinná výchova. Ústavná výchova. Mimoškolské výchovné zariadenia.

Právne predpisy organizovania exkurzií. Právne predpisy organizovania výletov. Právne predpisy organizovania táborov a kurzov. Prezentácie - jednotlivých projektov, ktoré vypracovali študenti.

Prezentácie v skupinách – prezentácie projektov na témy: kurzy, výlety, tábory.

Kognitívne funkcie a ich rozvíjanie. Poruchy kognitívnych funkcií a ich neurologické základy. Rané teórie metakognície. Metakognícia, metakognitívne stratégie a štýly. Sebaregulatívne učenie sa. Predmetové vzťahy sebaregulatívneho učenia sa. Spôsobilosť a štýly učenia sa. Základné osobitosti učebných štýlov . Neurologické základy teórie učebných štýlov, hemisférová lateralita. Učebný štýl a učebné prostredie. Učenie sa a pocity, motivácia k učeniu sa. Metódy a techniky učenia sa. Vzťah štýlov výučby a štýlov učenia sa.

Teória a základné vedomosti telesnej kultúry, telesnej a športovej výchovy (poradové cvičenia, poznatky telesnej kultúry, pohybové hry, prípravné kondičné, koordinačné, kompenzačné cvičenia). Pohybový vývin školopovinného žiaka. Zdravý životný štýl - prvky zdravého životného štýlu u žiakov. Hlavné zásady zdravého životného štýlu. Fyzická aktivita pre zdravý životný štýl. Teoretické a základné vedomosti pohybových hier a ich používanie v praxi a vo voľnom čase. Rôzne športové aktivity v školských štúdiách. Základné turistické vedomosti, orientácia v prírode v lete a v zime. Organizovanie rôznych športových podujatí, podľa súčasnej legislatívy MŠ SR. Vedomosti o základných zdravotných predpisoch pri školských športových aktivitách.

Vedomosti:

- študent vie akceptovať špecifiká, vekové a individuálne osobitosti detí/žiakov

- študent na základe teoretických východísk pedagogického diagnostikovania vie rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň, rozvojové charakteristiky, vlastnosti, schopnosti, záujmy, vedomosti a zručnosti detí/žiakov vo výchove mimo vyučovania

- študent vie vysvetliť zákonitosti učenia sa detí/žiakov vo výchove mimo vyučovania a diferencovať pedagogické, psychologické, sociologické, axiologické prístupy k voľnému času detí/žiakov v inštitucionalizovanej výchove mimo vyučovania,

- študent vie porovnať faktory ovplyvňujúce pozitívne a negatívne trávenie voľného času detí/žiakov,

- študent vie vybrať formy a metódy zamerané na efektívne trávenie voľného času detí/žiakov

- študent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa/žiaka

- študent vie zhodnotiť možnosti výchovného pôsobenia vo výchove mimo vyučovania na detí/žiakov v interakcii s rodinným a mimoškolským prostredím v oblasti prevencie psychosociálnych a sociálno-patologických javov

- študent pozná odlišnosti kultúr a ich vplyv na výchovu a vzdelávanie dieťaťa/žiaka

- študent pozná metódy a nástroje zisťovania individuálnych charakteristík dieťaťa/žiaka vychádzajúcich z jeho sociokultúrneho prostredia

- študent pozná systém kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov a možnosti kariérového rastu.

Schopnosti:

- študent je schopný vybrať a požiť vhodné pedagogicko-diagnostické metódy (napr. pozorovanie, rozhovor) na posúdenie osobnostných vlastností dieťaťa/žiaka

- študent je schopný interpretovať výsledky diagnostiky a vyvodiť závery pre výber stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti

- študent je schopný identifikovať učebný štýl a individuálne výchovno-vzdelávacie potreby detí/žiakov (intaktné deti/žiaci, deti/žiaci so špeciálnymi potrebami)

- študent je schopný akceptovať rôzne spôsoby učenia sa dieťaťa/žiaka v závislosti od psychických, fyzických a sociálnych podmienok.

Kompetentnosti:

- študent identifikuje charakteristiky dieťaťa/žiaka vyplývajúce z jeho sociokultúrneho prostredia

- študent akceptuje odlišnosti dieťaťa/žiaka bez predsudkov a stereotypov

- študent je schopný tvoriť, resp. inovovať výchovný program školského zariadenia

- študent je schopný tvoriť výchovné osnovy, výchovné štandardy v súlade s výchovným programom školského zariadenia

- študent je schopný realizovať akčný výskum

- študent je schopný spolupracovať s odborníkmi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre deti/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

- študent je schopný zapájať deti/žiakov do plánovania a prípravy voľnočasových aktivít.

KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004.

Aktuálna Smernica rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác

na Univerzite J. Selyeho – dostupné na www.ujs.sk

Pri vypracovaní záverečnej práce sa študent riadi pokynmi svojho vedúceho práce a Smernicou rektora o úprave, registrácii, sprístupnení a archivácii záverečných prác na Univerzite J. Selyeho. Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov

vrátane medzier). Termín odovzdania záverečnej práce je stanovený v harmonograme príslušného akademického roka. V centrálnom registri záverečných prác sa posudzuje originalita práce. O výsledku kontroly originality sa vyhotovuje protokol o originalite záverečnej práce. Kontrola originality je nevyhnutnou podmienkou obhajoby. Súčasťou odovzdania práce je uzatvorenie licenčnej zmluvy o použití digitálnej rozmnoženiny práce medzi autorom a Slovenskou republikou v zastúpení univerzity.

Záverečnú prácu posudzuje vedúci práce a oponent, ktorí vypracujú posudky podľa stanovených kritérií.

Vedúci práce posudzuje najmä splnenie cieľa záverečnej práce, stupeň samostatnosti a iniciatívy študenta pri spracovaní témy, spoluprácu s vedúcim práce, logickú stavbu záverečnej práce, adekvátnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, možnosť využitia výsledkov, prácu s literatúrou, relevantnosť použitých zdrojov vo vzťahu k téme a cieľu práce, formálnu stránku práce, pravopis a štylistiku a originalitu.

Oponent posudzuje najmä aktuálnosť a vhodnosť témy práce, stanovenie cieľa práce a jeho naplnenie, logickú stavbu záverečnej práce, nadväznosť kapitol, ich proporcionalitu, priliehavosť a vhodnosť použitých metód, metodológiu, odbornú úroveň práce, hĺbku a kvalitu spracovania témy, prínos práce, prácu s odbornou literatúrou, formálnu stránku práce, pravopis a štylistiku a originalitu.

Komisia pre štátne skúšky posúdi originalitu práce, podiel práce študenta na riešení výskumného problému, samostatnosť študenta, jeho schopnosť riešenia výskumného problému – od vyhľadávania literárnych zdrojov, stanovenia cieľov, voľby výskumnej metodiky, voľbu materiálu, cez realizáciu výskumu, jeho schopnosť vyhodnocovať výsledky, diskutovať výsledky, sumarizovať výsledky, prezentovať ich význam pre edukačný proces a pod. Hodnotí sa aj schopnosť prezentovať výsledky, vrátane zodpovedania otázok súvisiacich s týmto výskumným procesom a témou záverečnej práce, dodržiavanie časových limitov, a pod.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby a rozhodne o udelení klasifikácie. Pri klasifikácii komplexne posudzuje kvalitu záverečnej práce a jej obhajobu, s prihliadnutím na posudky a priebeh obhajoby a obhajobu hodnotí jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže byť aj lepšie, resp. horšie, v závislosti od priebehu obhajoby.

Výsledné hodnotenie: A – 100 - 91%, B – 90 - 81%, C – 80 - 71%, D – 70 - 61%, E – 60 - 50%. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nedosiahne viac ako 50%.

Rozhodnutie o výsledku obhajoby vyhlási predseda komisie verejne spolu s výsledkom teoretickej ústnej časti štátnej skúšky.

maďarský, slovenský

Obhajoba záverečnej práce má priebeh:

1. Prezentácia záverečnej práce študentom.

2. Prednesenie hlavných bodov z písomných posudkov vedúceho práce a oponenta.

3. Odpovedanie študenta na otázky vedúceho práce a oponenta.

4. Odborná rozprava o záverečnej práci s otázkami pre študenta.

Prezentácia záverečnej práce študentom by mala obsahovať predovšetkým tieto body:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti, praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracúvaní práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce.

4. Závery a praktické odporúčania, ku ktorým autor práce dospel.

Pri prezentácii má študent k dispozícii vlastný exemplár záverečnej práce, prípadne elektronickú prezentáciu. Prejav prednesie samostatne, v rozsahu 10 min. Môže využiť počítačovú techniku.

Záverečnú prácu má komisia pred obhajobou a počas obhajoby k dispozícii.

Vedomosti:

- študent pozná štruktúru vedeckej publikácie;

- študent dokáže samostatne a tvorivo využívať odborné pramene;

- študent dokáže analyzovať a hodnotiť doterajší stav riešenej problematiky vo svojom odbore;

- študent vie syntetizovať a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickej edukačnej činnosti;

- študent dokáže adekvátne voliť výskumné postupy a funkčne ich aplikovať.

Schopnosti:

- spracovaním záverečnej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov,

- študent dokáže prezentovať a obhajovať svoje odborné stanovisko k problémom edukačnej práce a hľadať spôsoby ich riešenia;

- študent má rozvinuté zručnosti samostatne sa vzdelávať, čo mu umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu;

- študent dokáže pochopiť zložitosť javov a formulovať rozhodnutia aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách, zahŕňajúc spoločenskú a etickú zodpovednosť pri uplatňovaní ich vedomostí a pri rozhodovaní;

- študent bude schopný zdôvodňovať predkladané myšlienky, ako aj kultivovane formulovať praktické závery i odporúčania;

- študent bude schopný pripraviť prezentáciu výsledkov vlastnej výskumnej činnosti;

- študent dokáže uplatňovať princípy vedeckej integrity a etiky.

Kompetentnosti:

- študent vie prejaviť svoju jazykovú a odbornú kultúru a vlastný postoj k odborným problémom svojho štúdia;

- študent je schopný argumentovať a metodicky uplatňovať poznatky v teoretických, didaktických a metodologických súvislostiach,

- študent dokáže implementovať a syntetizovať nadobudnuté poznatky v praxi;

- študent dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie,

- študent je schopný odpovedať na otázky vedúceho a oponenta a to na požadovanej úrovni tak, aby záverečnú prácu úspešne obhájil.

Uvedená v informačných listoch povinných a povinne voliteľných predmetov, tvoriace jadro študijného odboru.

MODUL1 - Predskolsá vychova

1. Dejiny pedagogiky a výchovy. Pedagogika (pojem, vedná disciplína) a jej interpretačné rámce. Historický vývoj výchovy a vzdelávania. Reformné pedagogické snahy (Montessori, Waldorf, Freinet, Jenaplan, Daltonov plán). Pedagogické vedecké myslenie. Herbart a jeho žiaci, pozitivizmus, pedagogika duchovných vied, experimentálne pedagogické snahy, štúdie o deťoch. Hlavné etapy vývoja maďarského školstva (Ratio Educationis 1777, Zákon o ľudovom školstve 1868). Rozvoj školstva na Slovensku.

2. Historické a súčasné súvislosti predškolskej pedagogiky. Predškolská pedagogika v systéme pedagogických vied. Vznik a rozvoj predškolských zariadení v západnej Európe a na historických územiach Slovenska a Maďarska. Vznik a vývoj európskych školských systémov v 19. a 20. storočí. Comeniova koncepcia výchovy malých detí. Dôležité osobnosti.

3. Školský systém v Slovenskej republike. Funkcie vzdelávacích inštitúcií, funkcia a úloha štátnej správy vo vzdelávaní a riadení škôl. Zodpovednosť miestnych samospráv, školských samospráv a iných orgánov pri riadení škôl a výchovno-vzdelávacích zariadení. Inštitucionálne vzdelávanie a výchova. Škola a jej funkcie. Miesto materskej školy v systéme verejného školstva na Slovensku. Systém predškolského vzdelávania a výchovy a jeho právna úprava

4. Fungovanie materskej školy. Právny rámec fungovania materskej školy a organizácie života v materskej škole. Prijatie dieťaťa do materskej školy, podmienky a formy dochádzky do materskej školy. Heterogénne a homogénne skupiny. Individuálne spôsoby výchovy a vzdelávania v materskej škole. Dokumenty upravujúce fungovanie materskej školy. Pedagogická a iná dokumentácia materskej školy a jej vedenie. Pedagogická dokumentácia detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

5. Materská škola a predškolská výchova/výchovno-vzdelávací proces, jeho fázy a formy realizácie. Ciele a úlohy predškolskej výchovy. Kľúčové kompetencie detí v predškolskom veku. Denný program a jeho formy. Organizačné podmienky a formy organizácie podľa počtu detí. Fázy výchovno-vzdelávacieho procesu: plánovanie, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacej práce, hodnotenie. Krúžkové aktivity a mimoškolské aktivity. Výlety a exkurzie (študijné výlety).

6. Dvojúrovňový model učebného plánu. Dvojpólová regulácia obsahu predškolskej výchovy. Pojem a druhy učebných osnov. Zákonné úpravy. Štátny vzdelávací program predškolskej výchovy a jeho štruktúra. Cieľ a úlohy predškolskej výchovy. Oblasti vzdelávania. Vzdelávacie štandardy. Jazyk výučby. Špecifiká výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, cudzincov a národnostných menšín.

7. Školský/predškolský vzdelávací program a výchovný program. Princípy tvorby, charakter, štruktúra, vypracovanie a právny rámec školského/materského vzdelávacieho programu a výchovného programu. Analýza miestnych pomerov a možností školy/materskej školy a školských výchovno-vzdelávacích zariadení pred vypracovaním vzdelávacieho programu a výchovného programu – SWOT analýza.

8. Pojem didaktiky a jej miesto v pedagogike. Predmet didaktiky a jej vzťah k iným pedagogickým vedným odborom. Výchova, výchovno-vzdelávací proces, vzdelávanie, výučba a učenie: teórie a modely. Epistemologické aspekty vzdelávania. Hlavné smery epistemológie.

9. Základné princípy, metódy a stratégie výchovy. Didaktické princípy v procese výučby a výchovy a ich charakteristika. Hlavné princípy výchovy detí predškolského veku. Metódy a ich klasifikácia. Stratégie pedagóga. Stratégie na upútanie pozornosti a motiváciu. Stratégie na získavanie a spracovávanie nových vedomostí. Stratégie na uplatňovanie vedomostí. Stratégie na systematizáciu vedomostí. Stratégie kontroly a hodnotenia.

10. Učebné pomôcky. Pojem, klasifikácia a systematizácia učebných pomôcok. Učebné pomôcky – pomôcky na podporu výučby, didaktické pomôcky a ich typy. Názorné pomôcky. Využitie prostriedkov informačno-komunikačných technológií (IKT) vo výchovno-vzdelávacom procese.

11. Pamäť a učenie. Základné procesy pamäti, pamäťové úložiská, pojem učenia, jeho bežný, pedagogický a psychologický výklad, typy učenia, úrovne sociálneho učenia, typy podmienenia.

12. Rozvoj kognitívnych a logických schopností. Myslenie. Základné procesy myslenia, kognitívne operácie. Logické myslenie. Myslenie zamerané na riešenie problémov. Kognitívne stratégie.

13. Motivácia a emócie. Motivácia, jej podstata a teórie. Druhy motivácie a motívov. Vnútorná motivácia. Vonkajšia motivácia. Motivácia k učeniu a jej druhy. Motivačné metódy. Úloha motivácie a motivovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Emócie. Charakteristiky emócií.

14. Inteligencia a kreativita. Pojem, definícia, modely, typy. Emocionálna inteligencia (D. Goleman) – charakteristiky a rozvoj. Kreativita – pojem a definícia. Úrovne kreativity. Vzťah medzi inteligenciou a kreativitou. Miesto a úloha kreativity vo výchove a vzdelávaní. Možnosti rozvoja kreativity v materskej škole a škole.

15. Reč a komunikácia. Používanie jazyka a komunikácia, verbálna, neverbálna a metakomunikácia. Špecifiká jazykovej komunikácie, jazykový vývoj a vývoj reči v predškolskom veku. Komunikačné problémy a poruchy v predškolskom veku.

16. Socializácia. Sociálne vzťahy v materskej škole. Úloha materskej školy v procese sociálnej integrácie. Interakcie s rovesníkmi. Formovanie vzťahov s rovesníkmi v predškolskom veku. Diferenciácia vo výchovno-vzdelávacom procese.

17. Rodina ako prirodzené a primárne prostredie socializácie. Funkcie a typy rodinného výchovného prostredia. Rodinné prostredie ako rozhodujúci faktor osobnostného vývoja dieťaťa. Rodina ako partner materskej školy: spolupráca rodiny a materskej školy. Spolupráca rodiny s odborníkmi.

18. Vekové špecifiká predškolského veku, zákonitosti vývoja (z biologického, psychologického a sociálneho hľadiska). Ľudské orgánové systémy s osobitným dôrazom na morfologické a funkčné charakteristiky týchto systémov v určitých obdobiach, predovšetkým v detstve. Fyzický a mentálny vek – schémy pozorovania, vývojové stupnice a vývojové obdobia. Telesný a pohybový vývoj. Vývoj a rozvoj osobnosti v materskej škole. Faktory ovplyvňujúce vývoj osobnosti. Charakteristiky myslenia v predškolskom veku. Pamäť, pozornosť a koncentrácia. Vývojové teórie Piageta, Freuda a Eriksona. Gardnerova teória schopností. Rogersova teória zameraná na osobnosť.

19. Prechod z materskej školy do školy. Právne predpisy. Podpora prechodu z materskej školy do školy. Školská zrelosť/vhodnosť pre školu. Kritériá školskej zrelosti. Testovanie vhodnosti pre školu. Spolupráca materskej školy a rodiny s odborníkmi.

20. Dieťa so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v materskej škole a škole. Pojem špeciálnych vzdelávacích potrieb a ich právna úprava. Výklad základných pojmov: segregácia, integrácia (typy integrácie), inklúzia. Možnosti, princípy a podmienky integrácie v materskej škole a škole. Individuálny vzdelávací program a plán. Výklad ďalších základných pojmov: norma, normalita, abnormalita, zvratnosť, nezvratnosť. Spolupráca s tímom podporujúcim inklúziu, poradenskými centrami, školským psychológom a školským špeciálnym pedagógom.

21. Špecifické vzdelávacie potreby (SNI) a ich kategórie. Typy SNI. Zdravotné postihnutie (fyzické, mentálne a zmyslové postihnutie, poruchy komunikačných schopností, poruchy správania a aktivity, príznaky porúch učenia a možnosti ich prevencie, ďalšie psychosociálne poruchy). Sociálne postihnutie. Výnimočný talent, starostlivosť o talent a možné metódy rozvoja talentu. Možnosti rozvoja detí a žiakov so SNI.

22. Kompetencie pedagóga. Osobné a odborné kompetencie pedagóga. Úloha pedagóga v procese výučby a učenia. Špecifiká komunikácie v rámci úlohy učiteľa v materskej škole. Štýly učenia a výučby. Metakognitívne schopnosti.

23. Profesijný rozvoj pedagógov. Celoživotné vzdelávanie. Právne úpravy. Model kariérneho postupu pedagógov. Kariérne pozície. Ďalšie vzdelávanie. Povinné a nepovinné formy ďalšieho vzdelávania. Profil kompetencií pedagóga. Individuálny kariérny plán a reflexia. Samovzdelávanie. Profesionálna podpora začínajúcich pedagógov, možnosti ich rozvoja.

24. Pedagogická diagnostika – pojem, predmet skúmania, ciele, úlohy a základné pojmy. Pedagogická diagnostika v školskom prostredí/v predškolskom vzdelávaní/v školských vzdelávacích zariadeniach. Význam a funkcie. Druhy/typológia pedagogickej diagnostiky.

25. Diagnostické kompetencie pedagóga. Hlavné úlohy a špecifiká diagnostických činností pedagogických pracovníkov na rôznych úrovniach vzdelávania. Proces diagnostiky. Využitie pedagogickej diagnostiky vo výchovno-vzdelávacom procese. Metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky a ich praktické využitie. Dokumentácia výsledkov pedagogickej diagnostiky. Evidencia a pozorovací list pedagogickej diagnostiky.

26. Pedagogické hodnotenie ako základná kategória pedagogickej diagnostiky. Pojem a koncepcia pedagogického hodnotenia, jeho úloha/funkcie v systéme výučby a učenia. Úrovne a typy hodnotenia. Diagnostické, formatívne a sumatívne hodnotenie. Metódy a techniky hodnotenia.

MODUL2 - Vychovávatelstvo:

1. História pedagogiky a výchovy. Pedagogika (pojem, vedná disciplína) a jej interpretačné rámce. Historický vývoj výchovy a vzdelávania. Reformné pedagogické snahy (Montessori, Waldorf, Freinet, Jenaplan, Daltonov plán). Pedagogické vedecké myslenie. Herbart a jeho žiaci, pozitivizmus, pedagogika duchovných vied, experimentálne pedagogické snahy, štúdie o deťoch. Hlavné etapy vývoja maďarského školstva (Ratio Educationis 1777, Zákon o ľudovom školstve 1868). Rozvoj školstva na Slovensku.

2. História školstva. Úloha J. A. Comeniusa v dejinách pedagogiky a školstva, jeho didaktické princípy, reformné predstavy. Koncepcia výchovy zameraná na dieťa podľa J.-J. Rousseaua, jeho priekopnícka úloha v 18. storočí, jeho pohľad na dieťa a pedagogická koncepcia. Vznik a vývoj škôl a vzdelávacích inštitúcií v západnej Európe a na území Slovenska. Vznik a vývoj európskych školských systémov v 19. a 20. storočí.

3. Školský systém v Slovenskej republike. Funkcie vzdelávacích inštitúcií, funkcia a úloha štátnej správy vo vzdelávaní pri riadení škôl. Zodpovednosť miestnych samospráv, školských samosprávnych a iných orgánov pri riadení škôl a výchovno-vzdelávacích zariadení. Inštitucionálne vzdelávanie a výchova. Škola a jej funkcie. Miesto školy a materskej školy v systéme verejného školstva na Slovensku. Systém a právna úprava školského a predškolského vzdelávania a výchovy.

4. Fungovanie výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Právny rámec fungovania a organizácie výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Prijímanie detí do rôznych typov inštitúcií, podmienky a formy návštev inštitúcií. Spôsoby realizácie výchovno-vzdelávacích procesov v jednotlivých inštitúciách. Dokumenty upravujúce fungovanie výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Vedenie pedagogickej a inej dokumentácie. Pedagogická dokumentácia detí so špecifickými vzdelávacími potrebami.

5. Výchovno-vzdelávacie procesy v inštitucionálnej výchove, ich fázy a formy realizácie. Ciele a úlohy inštitucionálnej výchovy. Kľúčové kompetencie v rôznych vekových fázach. Program dňa, rozvrh hodín, pracovný plán. Organizačné podmienky a formy organizácie podľa počtu detí. Fázy výchovno-vzdelávacieho procesu: plánovanie, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacej práce, hodnotenie. Krúžkové aktivity a mimoškolské aktivity. Výlety a exkurzie (študijné výlety).

6. Dvojúrovňový model učebného plánu. Dvojpólová regulácia obsahu školského vzdelávania. Školský vzdelávací program: Pojem a druhy učebných osnov. Zákonné úpravy. Oblasti vzdelávania a ich ciele. Predmety. Výkonnostné štandardy a obsahové požiadavky. Štátny vzdelávací program: zásady tvorby vzdelávacieho programu na úrovni inštitúcie, charakter a profil, tematické oblasti v dennej škôlke. Plánovanie výchovno-vzdelávacej práce v ostatných vzdelávacích inštitúciách, systém požiadaviek.

7. Vzdelávací program a výchovný program školy/materskej školy. Princípy tvorby, charakter, štruktúra, vypracovanie a právny rámec vzdelávacieho a výchovného programu pre školy a materské školy. Analýza miestnych podmienok a možností škôl a iných vzdelávacích a výchovných zariadení pred vypracovaním výchovného programu – SWOT analýza.

8. Pojem didaktika a jej miesto v pedagogike. Predmet didaktiky a jej vzťah k iným pedagogickým vedným odborom. Výchova, výchovno-vzdelávací proces, vzdelávanie, výučba a učenie: teórie a modely. Epistemologické aspekty vzdelávania. Historický prehľad teórií učenia. (Piaget, Bruner)

9. Základné princípy, metódy a stratégie výchovy. Didaktické princípy v procese výučby a výchovy a ich charakteristika. Hlavné princípy výchovy a vzdelávania rôznych vekových skupín (žiakov vo veku 6–18 rokov). Metódy a ich klasifikácia. Stratégie pedagóga. Stratégie na upútanie pozornosti a motiváciu. Stratégie na získavanie a spracovávanie nových vedomostí. Stratégie na uplatňovanie vedomostí. Stratégie na systematizáciu vedomostí. Stratégie kontroly a hodnotenia.

10. Učebné pomôcky. Pojem, klasifikácia a systematizácia učebných pomôcok. Učebné pomôcky – pomôcky na podporu výučby, didaktické pomôcky a ich typy. Názorné pomôcky. Využitie prostriedkov informačno-komunikačných technológií (IKT) vo výchovno-vzdelávacom procese.

11. Pamäť a učenie. Základné procesy pamäti, pamäťové úložiská, pojem učenia. Typy učenia, úrovne sociálneho učenia a typy podmienenia. Pedagogické úlohy podporujúce samostatné učenie a kognitívnu samoreguláciu. Fázy a stratégie výučby učenia. Rozpoznávanie ťažkostí s učením.

12. Rozvoj myslenia a logických schopností. Základné procesy myslenia, myšlienkové operácie. Myšlienkové stratégie. Induktívne a deduktívne myslenie, logické myslenie, myslenie zamerané na riešenie problémov.

13. Motivácia a emócie. Podstata a teórie motivácie. Druhy motivácie a motívov. Vnútorná a vonkajšia motivácia. Motivácia k učeniu a jej druhy. Motivačné metódy. Úloha motivácie a motivovania vo výchovno-vzdelávacom procese. Emócie. Charakteristiky emócií.

14. Inteligencia a kreativita. Pojem, definícia, modely, typy. Emocionálna inteligencia (D. Goleman) – charakteristiky a rozvoj. Pojem kreativity, definícia, úrovne. Vzťah medzi inteligenciou a kreativitou. Miesto a úloha kreativity vo výchove a vzdelávaní. Možnosti rozvoja kreativity v materskej škole a škole.

15. Reč a komunikácia. Používanie jazyka a komunikácia, verbálna, neverbálna a metakomunikácia. Špecifiká jazykovej komunikácie, jazykový a rečový vývoj v predškolskom veku. Komunikačné problémy a poruchy v predškolskom veku. Efektívna pedagogická komunikácia a možnosti jej uplatnenia v rôznych formách organizácie výučby.

16. Socializácia. Význam socializácie. Rodinná, školská, rovesnícka a profesijná socializácia. Spoločenské vzťahy vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách. Úloha školy v procese sociálnej integrácie. Formovanie interakcií a vzťahov s rovesníkmi v období raného školského veku. Diferenciácia vo výchovno-vzdelávacom procese.

17. Rodina ako prirodzené a primárne prostredie socializácie. Funkcie a typy rodinného výchovného pôsobenia. Rodinné prostredie ako rozhodujúci faktor osobnostného vývoja dieťaťa. Rodina ako partner školy: spolupráca rodiny a školy. Spolupráca rodiny s odborníkmi.

18. Vekové špecifiká, zákonitosti vývoja. Ontogenetické fázy ľudského vývoja, špecifiká vývoja ľudských orgánových systémov v konkrétnych vekových skupinách (6–18 rokov). Ľudský vývoj z psychologického a sociálneho hľadiska. Fyzický a mentálny vek – schémy pozorovania, vývojové stupnice a vývojové obdobia. Telesný a pohybový vývoj. Vývoj a rozvoj osobnosti vo výchovných a vzdelávacích inštitúciách. Faktory ovplyvňujúce vývoj osobnosti. Charakteristiky myslenia, pamäti, pozornosti a koncentrácie v kontexte daných vekových skupín. Vývojové teórie Piageta, Freuda a Eriksona. Gardnerova teória schopností. Rogersova teória zameraná na osobnosť.

19. Prechod z materskej školy do školy. Právne predpisy. Podpora prechodu z materskej školy do školy. Školská zrelosť/vhodnosť pre školu. Kritériá školskej zrelosti. Testovanie vhodnosti pre školu. Spolupráca materskej školy a rodiny s odborníkmi.

20. Dieťa so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v materskej škole a škole. Pojem špeciálnych vzdelávacích potrieb a ich právna úprava. Podporné opatrenia. Výklad základných pojmov: segregácia, integrácia (typy integrácie), inklúzia. Možnosti, princípy a podmienky integrácie v škole. Individuálny vzdelávací program a plán. Výklad ďalších základných pojmov: norma, normalita, abnormalita, zvratnosť, nezvratnosť. Spolupráca s tímom podporujúcim inklúziu, poradenskými centrami, školským psychológom a školským špeciálnym pedagógom.

21. Špecifické vzdelávacie potreby (SNI) a ich kategórie. Typy SNI. Zdravotné postihnutie (telesné, mentálne a zmyslové postihnutie, poruchy komunikačných schopností, poruchy správania a aktivity, príznaky porúch učenia a možnosti ich prevencie, ďalšie psychosociálne poruchy). Sociálne postihnutie. Výnimočný talent, starostlivosť o talent a možné metódy rozvoja talentu. Možnosti rozvoja žiakov so SNI.

22. Kompetencie pedagóga/vychovávateľa. Osobné a odborné kompetencie pedagóga. Úloha pedagóga v procese výučby a učenia. Špecifiká pedagogickej komunikácie. Štýly učenia a výučby. Metakognitívne schopnosti.

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (112 kreditov)

b) získanie minimálne 48 kreditov za PV predmety programu

c) za výberové predmety sa zarátava minimálne 6 kreditov

d) získanie 166 kreditov v predpísanej skladbe (za absolvovanie predmetov štátnej skúšky študent získa 14 kreditov)

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z pedagogicko-psychologicko-biologických komponentov výchovy a vzdelávania.

Kolokviálnu skúšku z oblasti teoretického poznania študijného odboru pedagogických, psychoogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský, slovenský

Tézy:

Tézy štátnej skúšky predmetu Teória pedagogicko-psychologických disciplín sú zostavené na základe osnov výberu nasledujúcich povinných predmetov študijného programu:

KPP/PPV/UPD/22 Úvod do štúdia pedagogických disciplín

KPP/PPV/PSY/22 Psychológia rôznych vekových skupín

KPP/PPV/BIO/22 Biológia človeka a základy prvej pomoci

KPP/PPV/DID/22 Všeobecná a špeciálna didaktika a príprava na hospitácie

KPP/PPV/IPG/22 Inkluzívna pedagogika

KPP/PPV/PDI/22 Pedagogická diagnostika

KPP/PPV/TFV/22 Teória a filozofia výchovy

KPP/PPV/PRP/22 Profesia pedagóga

KPP/PPV/TPR/22 Teória a prax riadenia výchovno-vzdelávacích inštitúcií

• Formovanie a vývoj moderných európskych školských systémov v 19. a 20. storočí. Hlavné etapy rozvoja maďarského školstva (Ratio Educationis, Zákon o ľudovej výchove); vek rozvoja vzdelanosti uhorských žien.

• Pedagogické vedecké myslenie, Herbart a jeho žiaci, pozitivizmus, pedagogika duchovnej vedy, experimentálne pedagogické ašpirácie, pediatrické štúdium a moderná detská psychológia.

• Kríza modernej doby. Školská kritika, životná reforma, ženské emancipačné hnutia. Vývoj a hlavné trendy reformnej pedagogiky (Montessori, Waldorf, Freinet, Jenaplan, Dalton-plan), ich metodická úloha v inovácii školy, škôlky a učiteľskej praxe.

• Biologické činitele psychiky, psychofyziológia, vnímanie a pociťovanie, učenie sa, pamäť, pozornosť a koncentrácia.

• Reč a komunikácia, verbálna, neverbálna komunikácia a metakomunikácia, pocity a emócie, motivácia.

• Inteligencia a modely inteligencie, emočná inteligencia, kreativita, myslenie a myšlienkové procesy.

• Fyzický a mentálny vek – pozorovacie schémy, vývinové škály a vývinové obdobia, školská zrelosť.

• Vávinové teórie vývinu Piageta, Freuda, Eriksona.

• Gardnerova teória schopností a jej význam pre edukáciu, Rogersova teória na človeka orientovaného prístupu.

• Pojem a miesto didaktiky v pedagogike, epistemologické aspekty edukácie.

• Výchova, vyučovanie a učenie: teórie a modely.

• Plánovanie edukačného procesu.

• Učiteľ a jeho stratégie. Metódy a učebné pomôcky.

• Predmet, poslanie a ciele liečebnej a špeciálne pedagogiky, edukácia zdravotne postihnutých, zkladné pojmy: segregácia, integrácia, inklúzia, norma, normalita, abnormalita, reverzibilita, ireverzibilita.

• Typy a druhy ŠVVP, ich základné príznaky a možné dôvody vzniku, indikátory na začlenenie (integráciu) detí a žiakov.

• Možnosti a zásady integrácie, individuálny vzdelávací plán a program - vypracovanie a realizácia.

• Pedagogická diagnostika- pojem, predmet skúmania, ciele, úlohy a základné pojmy, pedagogická diagnostika v školskom prostredí/ v predprimárnom vzdelávaní/ v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Jej zameranie, význam, funkcie a metodické pravidlá.

• Druhy pedagogickej diagnostiky/Typológia. Proces diagnostikovania. Aplikácia pedagogickej diagnostiky v edukačnom procese.

• Diagnostické kompetencie učiteľa/vychovávateľa. Faktory limitujúce diagnostické kompetencie učiteľa/vychovávateľa. Hlavné úlohy a špecifiká diagnostickej činnosti pedagogických zamestnancov na jednotlivých stupňoch vzdelávania.

• Pedagogické hodnotenie ako základná kategória pedagogickej diagnostiky. Diagnostické, formatívne a summatívne hodnotenie, metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky a ich aplikácia v praxi. Dokumentovanie výsledkov pedagogického diagnostikovania. Záznamový a pozorovací hárok pedagogickej diagnostiky.

• Základné pojmy výchovy: výchova, kultúra – enkulturácia, spoločnosť – socializácia, individualizácia, výučba, učenie sa.

• Inštitucionálna výchova, škola ako inštitúcia spoločnosti: funkcie školy, spoločenská mobilita, školská selektivita a rovnoprávnosť. Skryté kurikulum, školské rituály.

• Vzťah rodiny a školy. Vzťah školy, miestnej komunity a štátu. Legislatíva školstva.

• Úloha učiteľa vo vyučovacom – učebnom procese. Štýly a stratégie učenia a vyučovania, kompetencie pedagóga.

• Teórie a kariérne modely profesijného rozvoja. Inovácia a spolupráca v učiteľskej kariére (dvojfaktorový model zotrvania v profesii). Model kariéry pedagóga. Individuálny kariérny imidž a reflexia.

• Funkcie výchovno-vzdelávacích inštitúcií, postavenie a úlohy štátnej správy v školstve pri riadení škôl. Pôsobnosť územnej samosprávy, školskej samosprávy a iných orgánov pri riadení škôl a výchovno-vzdelávacích inštitúcií.

• Komplexné riadenie školy pri uplatňovaní školského vzdelávacieho programu. Výchovno-vzdelávacie programy z hľadiska riadenia školy. Riadenie tvorby a realizácie školského vzdelávacieho programu. Vnútorné normy školy ako regulatívy optimálneho fungovania. Štýly riadenia.

Vedomosti:

- študent vie vysvetliť biologické a sociálno-psychologické aspekty vývinu detí, žiakov predškolského a školského veku

- študent vie na základe teoretických východísk pedagogického diagnostikovania detí predškolského a žiakov školského veku rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň a rozvojové charakteristiky dieťaťa, žiaka

- študent vie reflektovať psychologické zákonitosti procesu učenia sa dieťaťa, žiaka

- študent vie identifikovať individuálne spôsoby učenia sa detí

- študent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa

- študent bude disponovať interdisciplinárnymi poznatkami o odlišnostiach vývinu jednotlivcov vyplývajúcimi zo zdravotných alebo sociálnych znevýhodnení

- študent vie zdôvodniť kritériá pre hodnotenie vlastnej pedagogickej činnosti

- študent pozná zameranie a význam autodiagnostiky pre osobnostný rozvoj pedagóga

- študent bude vedieť posúdiť možnosti vlastného kariérového rastu v systéme kariérového rozvoja pedagogických zamestnancov.

Schopnosti:

- študent bude mať základné praktické skúsenosti s posúdením aktuálnej vývinovej úrovne a rozvojových charakteristík detí, žiakov

- študent bude schopný akceptovať vývinové odlišnosti a psychické osobitosti každého dieťaťa, žiaka

- študent bude schopný rozpoznať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí , žiakov

- študent bude schopný rešpektovať individuálne spôsoby učenia sa detí, žiakov

- študent má základné praktické skúsenosti s identifikáciou multikultúrneho prostredia dieťaťa, žiaka

- študent je schopný zohľadňovať rôznu úroveň vývinu a rozvoja každého dieťaťa ovplyvnenú sociokultúrnym prostredím.

Kompetentnosti:

- študent je schopný zohľadňovať rôznu úroveň vývinu a rozvoja každého dieťaťa ovplyvnenú sociokultúrnym prostredím

- študent bude empatický, sociálne angažovaný.

Az óvodai nevelés állami oktatási programja – magyar nyelvű fordítás. 2019. Markovics, T. (szerk). Komárom : Comenius Pedagógiai Intézet, khsz., 2019. 168 o. ISBN 978-80-969694-2-5.

BORBÉLYOVÁ, D.- KYSELOVÁ, M. 2014. Komunikácia v štátnom jazyku v materských školách s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava: MPC, 207 s. ISBN 978-80-8052-862-1.

BORBÉLYOVÁ, D.- MÉSZÁROS, T.- NAGYOVÁ, CS.2020. A vizuális nevelés elmélete és gyakorlati megvalósításának lehetőségei az óvodában. 1. vyd. Komárno: Univerzita J. Selyeho. 161 s. ISBN 978-80-8122335-8.

DEREVJANÍKOVÁ, A.- DZURILLA, M. 2014. Hudobná výchova v predprimárnej edukácii. Bratislava: MPC, 57 s. ISBN 978-80-8052-900-0. [online] Dostupné na internete: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/derevjanikova_dzurilla_0.pdf

ČERNEK, P.2014. Metodické poznámky k ŠVP pre materské školy pre vzdelávaciu oblasť Matematika a práca s informáciami. Bratislava: MPC, 34 s. ISBN 978 – 80 – 565 – 0032 – 3. [online] Dostupné na internete: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/cernek_0.pdf

DOBAY, B. 2007. Az óvodai testnevelés alapjai. 2. bővített kiadás. Dunajská Streda: Valeur, s.r.o., 285 s. ISBN 978-80-89234-25-7.

TÓTH, P. - HORVÁTH, K. Didaktika. Bevezetés az oktatás elméletébe. Komárno : Selye János Egyetem, 2021, 342 p. ISBN 978-80-8122-403-4.

HORVÁTH, K.- NÉMETH, A.- STRÉDL, T. - SZABÓOVÁ, E. - TÓTH BAKOS, A. 2015. Szlovák-magyar pedagógiai terminológiaia kézikönyv. Slovensko-maďarská pedagogická terminologická príručka. 1. vyd. Komárno : Selye János Egyetem - UJS, 2015, 132 p. ISBN 978-80-8122-160-6.

KAŠČÁK, O. - PUPALA, B. 2016. Evaulácia v materskej škole. Bratislava: ŠPÚ. 31 s. ISBN 978 – 80 – 8118 – 179-5.

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. 2010. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 445 s. ISBN 978-80-7367-828-9.

KOVÁCS, GY.- BAKOSI, É. 2004. Óvodapedagógia. Debrecen, 2004, 1. kötet 226 o. ISBN 963 430 924 0. [online]. Dostupné na internete: https://dea.lib.unideb.hu/dea/bitstream/handle/2437/268618/FILE_UP_0_

Ovodapedagogia.pdf?sequence=1&isAllowed=y

KOVÁCS, GY. - BAKOSI, É. 2005. Játék az óvodában. Debrecen : Didakt Kft, 2005. ISBN 963 212 778 1.

MASARYKOVÁ, D. 2014. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Metodická príručka. 38 s. ISBN 978-80-8052-891-1. [online]. Dostupné na internete: https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/zdravie_a_pohyb_metodicka_prirucka_zal-_na_webe.pdf

MASZLER, I. 2002. Játékpedagógia. Pécs : Comenius Oktató és Kiadó Bt. 124 o. ISBN 9789638671196.

Metodický list na osvojovanie štátneho – slovenského jazyka v materských školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. 2016. Bratislava: ŠPÚ. [online]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/sk/metodicky-portal/metodicke-podnety/ppv_metodicky-list_odborne-pojmy.pdf

MINÁRECHOVÁ, M.- ŽOLDOŠOVÁ, K. 2014. Človek a svet práce. Metodická príručka k vzdelávacej oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy. Bratislava : MPC. [online]. Dostupné na internete: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/minarechova__zoldosova_2.pdf

MINÁRECHOVÁ, M.- ŽOLDOŠOVÁ, K. 2014. Človek a príroda. Metodická príručka k vzdelávacej oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy. Bratislava : MPC, 41 s.. [online]. Dostupné na internete: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/minarechova__zoldosova_1.pdf.

ORSOVICS, Y.2019. Zenei alapismeretek az óvó- és tanítóképzős hallgatók számára: Művészetpedagógiai füzetek 1., 1. vyd. Komárno: Univerzita J. Selyeho, 93 s. ISBN 978-80-8122-289-4.

PERLAI, R, 2014. Az óvodáskor fejlesztőjátékai, Budapest : Flaccus Kiadó, 151.o. ISBN 978-615-5278-16-7.

PONDELÍKOVÁ, R. 2014. Umenie a kultúra- výtvarná výchova. Metodická príručka pre učiteľky materských škôl. Bratislava: MPC. 74 s. ISBN 978-80-8052-899-7. [online]. Dostupné na internete: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/pondelikova.pdf

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Štátny pedagogický ústav. 112 s. [online]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/files/6317_svp_materske_skoly_2016-17780_27322_1-10a0_6jul2016.pdf Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (statpedu.sk)

Slovensko-maďarský glošár školskej terminológie. Szlovák- magyar közoktatási szószedet. 2020. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. [online]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/files/9495_final_svk_mad.pdf

SZABÓOVÁ, E. 2018. Személyiségfejlesztő nevelő-oktató tevékenységek az óvodában. In: Orsovics, Y., Strédl, T., Szabóová, E., Vass, V. 2018. A személyiségfejlesztés új kihivásai a nemzetiségi óvodákban és iskolákban. Komárno : Selye János Egyetem, Tanárképző Kar, 2018. p. 59-105. ISBN 978-80-8122-282-5.

SZABÓOVÁ, E. 2016. Oktatási stratégiák az óvodapedagógusok képzésében a komáromi Selye János Egyetemen. In A Selye János Egyetem 2016-os Nemzetközi Konferenciájának tanulmánykötete : „Korszerű szemlélet a tudományban és az oktatásban“. Pedagógiai szekciók. Komárno : Univerzita J. Selyeho - Selye János Egyetem, 2016. p. 413-422. ISBN 978-80-8122-187-3.

Vyhláška č. 541/2021 Z. z.Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o materskej škole. [online] Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/541/

Vyhláška č. 21/2022 Z.z o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii. [online] Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/21/

Zákon č. 245/2008 Z. z. – Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálne doplnené, novelizované znenie. [online]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/files/9495_final_svk_mad.pdf

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnanoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/138/

ZÁPOTOČNÁ, Z.- PETROVÁ, Z. 2016. Jazyk a komunikácia. Metodická príručka k vzdelávacej oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie. Bratislava: ŠPÚ. 27 s. ISBN 978 – 80 – 8118 – 175 – 7. [online]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/zrevidovane_jazyk-komunikacia_na_zverejnenie.pdf

1. Plánovanie výchovno-vzdelávacieho procesu v materskej škole. Úrovne plánovania. Hierarchia a stanovenie cieľov. Štruktúra plánu. Zručnosti a obsah vzdelávania, ktoré má dieťa osvojiť, ako východiskové body plánovania (súbor požiadaviek a obsah učebných osnov). Metodické hľadiská vypracovania tematických plánov, projektov a príprav.

b) Vypracovanie a prezentácia týždenného tematického výchovno-vzdelávacieho plánu a projektu.

2. Hra v materskej škole. Teórie a typy hier. Kategorizácia hier. Vytvorenie subjektívnych a objektívnych podmienok pre hru v materskej škole. Stratégie, metódy a formy organizácie, realizácie a hodnotenia hry. Hry a voľne zvolené hravé aktivity detí. Metodické hľadiská pri vytváraní a formovaní priestoru na hru.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravného materiálu s návrhmi aktivít pre nasledujúcu formu programu: Hra a aktivity, ktoré si deti slobodne vyberajú.

3. Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia I. Ciele a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích aktivít. Odporúčané aktivity.

4. Oblasť kultúrnej výchovy Jazyk a komunikácia II. Komunikačná kompetencia. Výchova v oblasti komunikácie v materinskom jazyku v materskej škole a jej metódy. Hry na rozvoj jazykových zručností. Práca s literárnymi dielami a metódy literárnej výchovy. Kritériá výberu literárnych diel.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrnu činnosť v rámci podoblastí Hovorený jazyk a Písaný jazyk (vrátane výberu požiadavky z podoblasti Porozumenie obsahu, významu a úlohy písaného jazyka).

5. Kultúrna oblasť Jazyk a komunikácia III. Príprava na písanie/rozvoj grafomotoriky v materskej škole. Príprava na čítanie a jej aplikované metódy v materskej škole.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravných materiálov pre vzdelávacie aktivity v rámci podoblasti Písaný jazyk (podoblasť 2.2 Porozumenie formálnym znakom písaného jazyka).

6. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť I. Ciele a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích činností. Odporúčané činnosti.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravného materiálu pre vzdelávaciu činnosť (voľný výber podoblasti)

7. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť II. Regionálna výchova v materskej škole. Jej ciele, obsah a zásady uplatňovania vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole. Regionálna identita dieťaťa. Spoznávanie sociálneho prostredia; Orientácia v čase; Orientácia v okolí; Geografia okolia; História okolia; Národné povedomie. Výchova k dopravnej bezpečnosti v materskej škole. Ciele, obsah a princípy uplatňovania v procese výchovy v materskej škole.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrno-vzdelávaciu činnosť – výber z nasledujúcich podtém: Spoznávanie spoločenského prostredia; Orientácia v čase; Orientácia v okolí; Geografia okolia; História okolia; Národné povedomie; Výchova k dopravnej bezpečnosti.

8. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť III. Prosociálna výchova v materskej škole. Ciele, obsah a princípy uplatňovania v procese predškolskej výchovy. Prosociálne správanie detí predškolského veku. Rozvoj sociálnych kompetencií dieťaťa. Podoblasti: Ľudia v užšom a širšom prostredí; Prosociálne správanie; Základy etikety; Ľudské vlastnosti a emócie.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na vzdelávaciu aktivitu – výber z nasledujúcich podoblastí: Ľudia v užšom a širšom prostredí; Prosociálne správanie; Základy etikety; Ľudské vlastnosti a emócie.

9. Vzdelávacia oblasť Človek a príroda I. Ciele a podoblasti. Požiadavky. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích činností. Odporúčané činnosti.

b) Príprava a prezentácia na vzdelávaciu činnosť (voľný výber podoblasti).

10. Vzdelávacia oblasť Človek a príroda II. Spôsoby oboznamovania dieťaťa s prírodným prostredím. Poznávanie a skúmanie prírodných javov. Objavovanie a experimentovanie. Plánovanie a organizácia objaviteľských činností v materskej škole. Podoblasti: Vnímanie prírody; Prírodné javy.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrnu činnosť – výber z nasledujúcich podtém: Vnímanie prírody; Prírodné javy.

11. Kultúrna oblasť: Človek a príroda III. Základy prírodovedného vzdelania v materskej škole Spoznávanie živého sveta. Zážitkové učenie. Organizácia pobytu na čerstvom vzduchu. Organizácia výletov, exkurzií (študijných výletov). Podoblasti: Rastliny; Zvieratá; Človek.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na vzdelávaciu činnosť – výber z nasledujúcich podoblastí: Rastliny; Zvieratá; Človek; alebo príprava na pobyt na čerstvom vzduchu.

12. Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce I. Ciele a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích činností. Odporúčané činnosti.

b) Príprava a prezentácia na vzdelávaciu činnosť (voľný výber čiastkovej oblasti).

13. Kultúrna oblasť: Človek a svet práce II. Pracovné kompetencie detí v predškolskom veku a možnosti ich rozvoja. Rozvoj základných zručností potrebných na vykonávanie každodenných úloh, osvojenie si používania nástrojov potrebných v každodennom živote. Čiastkové oblasti: Materiály a ich vlastnosti. Používateľské zručnosti.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrno-vzdelávaciu činnosť – výber z nasledujúcich podtém: Materiály a ich vlastnosti, Používateľské zručnosti.

14. Kultúrno-vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce III. Rozvoj základného technického myslenia a technických zručností. Základy praktických zručností detí predškolského veku. Podoblasti: Konštrukcia, Výrobné procesy, Remeslá a povolania. Podoblasti:

b) Vytvorenie a prezentácia prípravného materiálu pre vzdelávaciu činnosť – výber z nasledujúcich podoblastí: Konštrukcia, Výrobné procesy, Remeslá a povolania.

15. Vzdelávacia oblasť: Matematika a spracovanie informácií I. Ciele a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích činností. Odporúčané aktivity.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na vzdelávaciu aktivitu (voľný výber podoblasti).

16. Vzdelávacia oblasť: Matematika a spracovanie informácií II. Metódy a formy rozvoja matematického myslenia v predškolskom vzdelávaní. Rozvoj orientácie detí v rovine a priestore formou hry. Základné operácie so množinami. Metódy oboznámenia sa so základnými geometrickými pojmami. Meranie a porovnávanie. Podoblasti: Čísla a vzťahy. Geometria a meranie.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na vzdelávaciu aktivitu – výber z nasledujúcich podoblastí: Čísla a vzťahy. Geometria a meranie.

17. Vzdelávacia oblasť: Matematika a spracovanie informácií III. Logické myslenie. Hry na rozvoj logického, kreatívneho a kritického myslenia. Rozvoj digitálnych kompetencií. Podoblasti: Logika. Spracovanie informácií. Metodické hľadiská realizácie vzdelávacích aktivít. Odporúčané aktivity.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrnu aktivitu – výber z nasledujúcich podoblastí: Logika. Spracovanie informácií.

18. Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb – Telesná výchova I. Ciele a podoblasti. Požiadavky. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Osobná hygiena a činnosti zamerané na sebaobsluhu. Zdravie a zdravý životný štýl. Prevencia. Preventívne úlohy zamerané na vytvorenie správneho držania tela z hľadiska zdravia, správneho dýchania z hľadiska zdravia a prevenciu plochých nôh. Význam a formy relaxačných a strečingových cvičení.

b) Vypracovanie a prezentácia prípravy na danú kultúrno-výchovnú činnosť v rámci zvolenej podkategórie so zameraním na preventívne cvičenia (cvičenia na vytvorenie správneho držania tela, správneho dýchania a prevenciu plochých nôh) a relaxáciu, resp. na strečingové cvičenia.

19. Vzdelávacia oblasť – Zdravie a pohyb – Telesná výchova II. Vývoj pohybu. Biologické podmienky vývoja pohybu detí predškolského veku, telesný vývoj, telesná stavba, vývojové modely. Podoblasť pohybu a telesnej zdatnosti. Systém požiadaviek pre deti. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Odporúčané aktivity. Telesná výchova. Základné pojmy, ciele a možnosti realizácie telesnej výchovy v materskej škole. Používanie odborných pojmov telesnej výchovy vo výučbe telesnej výchovy v materskej škole. Metódy používané vo výučbe telesnej výchovy v materskej škole. Realizácia telesnej výchovy vo forme cvičení na podporu zdravia – miesto, čas, priebeh, štruktúra v materskej škole a vo výučbe.

b) Vypracovanie a prezentácia prípravných cvičení na podporu zdravia.

20. Vzdelávacia oblasť – Zdravie a pohyb – Telesná výchova III. Hodina telesnej výchovy/vzdelávacia aktivita v kontexte podoblasti Pohyb a telesná zdatnosť, jej miesto, čas, priebeh a štruktúra v predškolskom vzdelávaní a výchove. Prítomnosť atletických a gymnastických pohybových foriem v predškolskom vzdelávaní. Ciele, formy a možnosti pohybových hier v predškolskom vzdelávaní. Aktivity a kurzy v materskej škole prispôsobené ročnému obdobiu.

b) Vypracovanie prípravných materiálov v rámci podoblasti Pohyb a telesná zdatnosť (vypracovanie kompletnej hodiny telesnej výchovy alebo jedného predškolského kurzu).

21. Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – Hudobná výchova I. Ciele, úlohy a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Rozvoj hudobných zručností a schopností. Podpora talentu. Rytmické aktivity. Možnosti rozvoja rytmických zručností v materskej škole. Rytmizácia riek, počítanie, básničky, detské pesničky. Rovnomerné pulzovanie. Rytmické hry.

b) Znalosť úloh a foriem činností rozvíjajúcich zručnosti, ako aj konkrétneho hudobného materiálu, ich zvuková prezentácia (rozvoj rytmických zručností, rozvoj sluchu, rozvoj speváckych zručností, počúvanie hudby, hra na hudobných nástrojoch).

22. Oblasť vzdelávania Umenie a kultúra – Hudobná výchova II. Spevácke (vokálne) aktivity. Možnosti rozvoja speváckych zručností. Kritériá rozdelenia hudobného materiálu použiteľného v materskej škole – rozdelenie podľa žánru, tónového rozsahu a pôvodu. Hudobno-pohybová činnosť. Rozvoj pohybových zručností v súvislosti s hudobnou výchovou. Rozdelenie ľudových detských hier na základe typov pohybu. Prezentácia konkrétnych príkladov so znalosťou pravidiel hry.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrnu činnosť v rámci jednej z nasledujúcich podoblastí: Spevácke činnosti, Hudobno-pohybové činnosti. Zvuková prezentácia vybranej detskej piesne – solfégio, flauta.

23. Oblasť kultúrnej výchovy Umenie a kultúra – Hudobná výchova III. Rozvoj vnímania a sluchu, počúvanie hudby. Rozvoj sluchových schopností. Tempo, dynamika, farba tónu a výška tónu. Cieľ, priebeh, spôsoby a miesto počúvania hudby v predškolskej výchove. Hudobný zážitok. Úpravy detských a ľudových piesní vo vokálnych a inštrumentálnych dielach. Ukážky počúvania hudby. Inštrumentálna činnosť. Zavedenie hry na hudobných nástrojoch do hudobnej výchovy v materskej škole. Orffova hudobná zbierka. Vlastnoručne vyrobené hudobné nástroje. Ľudové hudobné nástroje. Hudobno-dramatická činnosť. Možnosti dramatizácie v rámci hudobnej výchovy; Možnosti improvizácie. Začlenenie ľudových zvykov do hudobnej výchovy v materskej škole.

b) Príprava a prezentácia kultúrnej aktivity v rámci jednej z nasledujúcich podoblastí: Počúvanie hudby, Hudobno-dramatické aktivity, Hra na hudobných nástrojoch.

24. Kultúrna oblasť Umenie a kultúra – Výtvarná výchova I. Ciele a podoblasti. Systém požiadaviek. Obsah učebných osnov. Hodnotiace otázky. Vizuálna výchova. Rámec, formy a metódy vizuálnej výchovy v materskej škole. Materiály, prostriedky a techniky vizuálnej výchovy. Možnosti a formy ručných prác v materskej škole so zameraním na jednotlivé vekové skupiny.

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrno-vzdelávaciu činnosť v rámci zvolenej oblasti.

25. Kultúrno-vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – Výtvarná výchova II. Špecifiká vývoja kreslenia v predškolskom a ranom školskom veku. Psychologické štádiá vývoja detských kresieb. Charakteristika a špecifiká fázy čmárania. Schematické znázorňovanie (znázorňovanie človeka, zvieraťa, domu, prírody). Výtvarné aktivity v rovine. Výtvarné aktivity s farbami. Spontánne výtvarné aktivity (súbor požiadaviek pre deti, obsah učebných osnov, hodnotiace otázky, odporúčané aktivity).

b) Vytvorenie a prezentácia prípravy na kultúrnu aktivitu v rámci jednej z nasledujúcich podoblastí: Výtvarné aktivity na ploche, Výtvarné aktivity s farbami, Spontánne výtvarné aktivity.

26. Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – Výtvarná výchova III. Výtvarné aktivity v priestore. Synestézia. Vnímanie umeleckých diel (súbor požiadaviek pre deti, obsah učebných osnov, hodnotiace otázky, odporúčané aktivity). Pojem kreativity vo vizuálnej výchove. Možnosti rozvoja kreativity v rámci vizuálnej výchovy. Vizuálny zážitok, vplyv tvorivej činnosti na rozvoj osobnosti dieťaťa v predškolskom veku. Úloha umeleckých diel a diel ľudového umenia vo vizuálno-estetickom vzdelávaní. Práca s umeleckými dielami.

b) Príprava a prezentácia kultúrnej aktivity v rámci priestoru výtvarných činností, synestézie alebo vnímania umeleckých diel v rámci podpriestoru.

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

Získanie 166 kreditov v predpísanej skladbe:

a) absolvovanie všetkých povinných predmetov (112 kreditov),

b) získanie minimálne 48 kreditov z povinne voliteľných predmetov z modulu 1 Predškolská pedagogika,

c) za výberové predmety sa zarátava 6 kreditov,

14 kreditov študent môže získať za absolvovanie predmetov štátnej skúšky: z toho 10 za obhajobu bakalárskej práce, 2 za povinnú časť štátnej skúšky (Teória pedagogicko-psychologických disciplín) a 2 za povinne voliteľnú časť štátnej skúšky (v module 1: Teória a prax výchovy v predprimárnej edukácii).

Na ústnej štátnej skúške študent preukazuje vedomosti z metodologických a didaktických komponentov disciplín predškolskej pedagogiky. Študent s oporou o portfólio z pedagogickej praxe ďalej preukazuje zručnosti a kompetencie z didaktiky vzdelávacích oblastí predškolskej výchovy.

Kolokviálnu skúšku z oblasti metodologického a didaktického poznania študijného odboru pedagogických disciplín hodnotí komisia pre štátne záverečné skúšky.

Výsledné hodnotenie: A – 90 -100%, B – 80 -89%, C – 70 -79%, D – 60 - 69%, E – 50 -59%.

maďarský, slovenský

- Miesto materskej školy v slovenskom verejnom školstve. Systém a právna úprava edukácie na predprimárnom stupni vzdelávania. Edukácia, výchova a vzdelávanie. Možnosti individuálneho vzdelávania.

- Dvojúrovňový model kurikula. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Proces tvorby školského vzdelávacieho programu. Štruktúra školského vzdelávacieho programu.

- Pedagogická dokumentácia materskej školy. Ďalšia dokumentácia materskej školy. Pedagogická dokumentácia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie.

- Plánovanie a projektovanie edukačného procesu v materskej škole. Úrovne plánovania. Metodické aspekty plánovania, hierarchia a definovanie cieľov a štruktúra plánov. Zručnosti, ktoré má dieťa získať a obsah gramotností ako východiskové body plánovania. Metodické aspekty tvorby tematických plánov výchovno-vzdelávacej činnosti, projektov a príprav. Koncipovanie a prezentácia plánu alebo projektu.

- Edukačný proces, jeho etapy a formy realizácie. Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti. Denný poriadok a formy denných činností. Organizačné formy.

- Hry a činnosti podľa výberu detí. Teórie a druhy hier. Kategorizácia hier. Vytváranie subjektívnych a objektívnych podmienok pre hru u detí predškolského veku. Stratégie, metódy a formy organizovania, realizácie a hodnotenia hier. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra- Výtvarná výchova. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra- Hudobná výchova. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Človek a príroda. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce. Štruktúra požiadaviek a obsah učebných osnov. Úroveň zručností, ktoré majú deti získať. Výkonové štandardy. Obsahové štandardy. Evaulačné otázky. Metodické aspekty realizácie vzdelávacích aktivít. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Spolupráca. Spolupráca materskej školy a rodiny. Spolupráca materskej školy s inštitúciami a odborníkmi. Realizácia krúžkovej činnosti, mimoškolských aktivít, výletov a exkurzií.

- Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. Podmienky integrácie. Individuálny výchovno-vzdelávací program.

- Hudobné činnosti v materskej škole. Rytmické činnosti. Vokálne činnosti. Inštrumentálne činnosti. Percepčné činnosti. Hudobno-pohybové činnosti. Hudobno-dramatické činnosti. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Pohybové aktivity v materskej škole. Zdravotné cvičenia. Vzdelávacie aktivity. Pobyt vonku. Pohybové aktivity v prírode. Sezónne činnosti. Pohybové hry. Koncipovanie a prezentácia prípravy – zdravotné cvičenia.

- Vizuálna kultúra- umenie-vzdelávanie. Prostriedky, techniky a materiály využívané v materskej škole. Možnosti tvorby. Rozvíjanie kreativity. Koncipovanie a prezentácia prípravy.

- Zisťovanie aktuálnej vývinovej úrovne detí prostredníctvom pedagogického diagnostikovania. Špecifiká testovania aktuálnej vývinovej úrovne detí pred vstupom do prvej triedy základnej školy. DIFER.

Vedomosti:

- Študent pozná základné legislatívne predpisy a normy, ktoré stanovujú podmienky a určujú špecifiká predprimárneho vzdelávania.

- Študent je schopný orientovať sa v pedagogickej dokumentácii, ďalšej dokumentácii, ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch materskej školy.

- Študent pozná špecifiká predprimárnej edukácie.

- Študent má poznatky z teórie, didaktiky a metodiky predprimárneho vzdelávania:

-pozná ciele, obsah, zákonitosti a zásady didaktiky predškolskej výchovy,

-pozná metódy výchovy v predprimárnej edukácii,

-pozná teoretické východiská, aspekty, požiadavky a stratégie realizácie edukačnej

práce v materskej škole,

-chápe význam štátneho a školského vzdelávacieho programu a disponuje

s poznatkami o jeho koncipovaní,

-pozná aspekty a požiadavky plánovania, organizácie a realizácie výchovno-

vzdelávacej činnosti v materskej škole, špecifiká implementácie plánov

do praxe a zásady hodnotenia, ako aj štruktúru tematických plánov a príprav.

Schopnosti:

- Študent je schopný ciele a prvky výchovy aplikovať do podmienok predprimárnej edukácie.

- Študent je schopný plánovať edukačnú činnosť na základe štátneho a školského vzdelávacieho programu s prihliadaním na špecifiká edukácie v materskej škole.

- Študent vie kategorizovať systém požiadaviek na základe úrovne zručností detí, na základe ich vekových a individuálnych charakteristík a dokáže tiež, vhodne priradiť ciele a stratégie vyučovania v súlade s obsahom vzdelávania.

- Študent je schopný zvoliť si spôsoby (metódy a nástroje) hodnotenia a sebahodnotenia, vie aplikovať hodnotiace otázky v závislosti od veku a individuálnych vlastností detí.

Kompetentnosti:- Študent s oporou o portfólio z pedagogickej praxe preukazuje zručnosti a kompetencie z didaktiky vzdelávacích oblastí predškolskej pedagogiky.

- Študent je schopný jednotlivé metódy pri výchove uplatniť v konkrétnej situácii a to aj z hľadiska individuálneho prístupu k vychovávanému.

- Študent je spôsobilý implikovať vlastné teoreticko-didaktické poznatky do vlastnej pedagogickej praxe s prihliadaním na špecifiká materskej školy.

- Študent je schopný plánovať, projektovať, realizovať a vyhodnotiť výchovno-vzdelávaciu činnosť.